Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12Sa-5-2022.pdf
PDF · 106.83 KB
No categories available
12Sa/5/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne, sudcom JUDr. Jozefom Šulekom, v právnej veci žalobkyne: J. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX/XX, XXX XX Q., právne zastúpenej JUDr. P. H., advokátom, so sídlom B. XX/XX, XXX XX H. T., proti žalovanému: J. poisťovňa, generálny riaditeľ, so sídlom Ul. XX. augusta č. X-XX, XXX XX T. 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa J. poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX. januára XXXX, takto
rozhodol:
Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie Sociálnej poisťovne - generálneho riaditeľa č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX. januára XXXX a rozhodnutie J. poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX. novembra XXXX a vec v r a c i a prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“) domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX. januára XXXX (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie J. poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX. novembra XXXX (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku.
2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že prvostupňovým ako aj druhostupňovým rozhodnutím boli porušené jej práva. Odborný lekársky posudok na posúdenie zdravotného stavu žalobkyne opomenul diagnózu žalobkyne v minulosti určenú kódom G ktorá sa nepochybne opakovane vyskytovala v zdravotných záznamoch žalobkyne od 05.04.2004. Žalovaný pre vznik invalidity žalobkyne uvádza frekvenciu parciálnych záchvatov min. 4x mesačne a viac ako 1x mesačne generalizovaný záchvat, mala by pri žalobkyni indikovanej diagnóze G zohľadniť všetky záchvaty ako generalizované. V prvom posudku sociálnej poisťovne minimálne 4x záchvaty uznáva a v počte nad 4x od mája 2013 nepravidelne aj v apríli 2016 absentuje v rozpore k doloženým záznamom od MUDr. I.. Dôsledkom bolo neuznanie invalidity z dôvodu počtu záchvatov neprevyšujúcich počet 1x týždenne. Žalobkyňa priložila dôkaz o počte odpadnutí, dokazujúce invaliditu, záznam neurológa MUDr. I.. Žalobkyňa súhlasila s určením miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť v miere 60% určenú aj posudkovým lekárom, ale žiadala o určenie invalidity v uznanej miere poklesu min. od roku 2010, ako vyplýva z odôvodnenia odvolania žalobkyne proti rozhodnutiu číslo XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný neuznal žalobkyni invaliditu z dôvodu bližšie neurčenej diagnózy označenej G 40 pre typ záchvatov s frekvenciou max. 4 x mesačne, kde absentujú generalizované záchvaty, ale správne mala byť určená diagnóza G 40.2, pri ktorej generalizované záchvaty viac ako 1 x mesačne sú dôvodom pre určenie invalidity. Ošetrujúce lekárky MUDr. Q. a MUDr. R. sa zhodne vyjadrili o záchvatoch od 3 rokov v počte viac ako 4x mesačne pre diagnózu G Podkladom pre tvrdenia žalobkyne sú záznamy, lekárska správa FN Q. od MUDr. Z. z
XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX pre diagnózu žalobkyne G ktoré neboli posudkovým lekárom vyžiadané, a preto nemohli byť v posudku akceptované. Predmetné správy priložila žalobkyňa ako dôkaz svojho tvrdenia.
3. V písomnom vyjadrení k žalobe žiadal žalovaný žalobu zamietnuť, pričom napadnuté rozhodnutie považoval za zákonné a správne. Žalovaný sa pridržiaval skutkových a právnych dôvodov uvedených v rozhodnutí generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX zo dňa XX. januára XXXX a trvala na správnosti napadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX. januára XXXX. Žalovaný uviedol, že podkladmi pre tvrdenia žalobkyne sú záznamy a lekárska správa, ktoré neboli posudkovým lekárom sociálneho zabezpečenia žalovanej, ústredie od žalobkyne vyžiadané. Žalovaný poukázal na to, že činnosť posudkových lekárov sociálneho poistenia žalovanej spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu žalobkyne, a to na základe vyšetrenia žalobkyne, z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. Pochybnosti žalobkyne o tom, že jej zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený sú neodôvodnené, vyvolané len jej subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Žalovaná poukázala na povinnosť žalobkyne preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na invalidný dôchodok v rámci dokazovania, kedy je žalobkyňa povinná navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Žalobkyňa bola povinná predložiť odborné lekárske nálezy zo všetkých vyšetrení, ktoré podstúpila, do vydania rozhodnutia odvolacieho orgánu. Žalobkyňa ani v odvolacom konaní nepredložila také listinné dôkazy (najmä odborné lekárske nálezy), ktorými by spochybnila úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia zadovážených v tomto konaní, a ktoré by prijatý záver v posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia spochybnili alebo vyvrátili. Žalovaná uviedla, že posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti. Vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené v §153 zákona č. 461/2003 Z. z. posudkovým lekárom sociálneho poistenia žalovanej. Zdravotný stav žalobkyne bol posúdený v jej neprítomnosti, pretože z dôvodu pandemickej krízovej situácie sa posúdenie zdravotného stavu za osobnej účasti v súlade s § 293eu zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 66/2020 Z. z. (účinnosť od 2. apríla 2020) v spojení s § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. nevykonáva
4. Žalobkyňa v písomnej replike k vyjadreniu žalovaného uviedla, že žalovaný síce určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 60 %, avšak keďže žalovaný a príslušný posudkový lekár dôsledne nepreverili zdravotný stav žalobkyne na základe všetkých zdravotných správ a záznamov z minulého obdobia, nebolo tým stanovené určenie dátumu vzniku invalidity minimálne od r. 2010, odkedy žalobkyňa prejavovala znaky invalidity v rovnakej intenzite ako v súčasnosti. Jej ťažký a nepriaznivý zdravotný stav bol zaznamenaný v predmetných správach a záznamoch už od r. 2010. Žalobkyňa na základe uvedeného mala za to, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo najmä z nesprávneho právneho posúdenia veci. Predmetné rozhodnutie obsahuje prvky nepreskúmateľnosti, nezrozumiteľnosti a nedostatku dôvodov. Zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo taktiež nedostačujúce na riadne posúdenie veci, najmä s poukazom na vyššie uvedené tvrdenia žalobkyne. Žalobkyňa mala za to, že žalovaný nezobral do úvahy v plnom rozsahu všetky zdravotné záznamy a lekárske správy od r. 2004, neuznala invaliditu žalobkyne z dôvodu bližšie neurčenej diagnózy označenej G pre typ záchvatov s frekvenciou max. 4 x mesačne, kde absentujú generalizované záchvaty ale správne mala byť určená diagnóza G 40.2, pri ktorej generalizované záchvaty viac ako 1 x mesačne sú dôvodom pre určenie invalidity. Tieto závery žalovaného sú v príkrom rozpore so závermi a vyjadreniami ošetrujúcich lekárok MUDr. Q. a MUDr. R., ktoré sa zhodne vyjadrujú o záchvatoch od 3 rokov v počte viac ako 4x mesačne pre diagnózu G Žalobkyňa sa vo zvyšku pridržiavala žaloby a žiadala rozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu zrušiť.
5. Z administratívneho spisu vyplýva, že na podklade žiadosti žalobkyne zo dňa 19.11.2019 J. poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 04.10.2021 zamietla žiadosť o priznanie invalidného dôchodku žalobkyne. Vychádzala pritom z odborného posudku o invalidite zo dňa 29.11.2021, podľa ktorého žalobkyňa je invalidná, nakoľko má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 60 %, a to z dôvodu, že trpí ochorením zaradeným do skupiny chorôb podľa Kódu dg. I skupina chorôb (kapitola/položka): G P.. VI, Z.. A, H.. 4, písm. c). Dátum vzniku invalidity stanovil posudkový lekár na 08.01.2021. Dôvodom zamietnutia žiadosti o invalidný dôchodok bola skutočnosť, že žalobkyňa
nezískala potrebné obdobie dôchodkového poistenia do dňa vzniku invalidity, keď potrebný počet rokov bol 5 a žalobkyňa mala len 1 rok a 171 dní poistenia.
6. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podala včas odvolanie žalobkyňa. V odvolaní namietala, že jej zdravotný stav sa od roku 2010 zásadne nezmenil. Poukázala na zhodné nálezy ohľadom magnetickej rezonancie mozgu v 10.06.2004 od MUDr. Z. a XX.X.XXXX v aktuálnom odbornom lekárskom posudku Sociálnej poisťovne. Obdobné na EEG z 31.03.2009 a 07.06.2011 od MUDr. I. a z XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX v predmetnom rozhodnutí. Podľa žalobkyne išlo o zhodný a nezmenený typ záchvatov v nálezoch z doložených lekárskych záznamov. Identické boli v súčasnom lekárskom posudku J. poisťovne ku 04.10.2021 popísané - vyšetrené psychické poruchy od H.. S., kategorizované pod písmenom "c" a v lekárskom posudku Sociálnej poisťovne pod onačením" M z 17.10.2012. Podľa žalobkyne je irelevantný hodnotiaci údaj o maximálnej frekvencii záchvatov, lebo je ponížený udávaný počet z dôvodu pozáchvatovej amnézie žalobkyne. Dôkazom je lekársky záznam zo dňa 16.11.2011 a 15.02.2012 od MUDr. I. z pravidelného vyšetrenia. Zhodne sa vyjadrila aj MUDr. R.-Q. v odbornom náleze uvedenom v tomto rozhodnutí potvrdzuje o zdravotnom stave od 3 rokov sú záchvaty cca 6x do mesiaca.
7. Na odvolanie žalobkyne generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX. januára XXXX odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ako vecne správne potvrdil. Rozhodnutie odôvodnil žalovaný tým, že medicínsky sa u žalobkyne jedná o čiastočné epileptické záchvaty typu pseudoabsencii od 3. roku života. EEG vyšetrenie bolo ľahko abnormné, zrejme na bližšie nedefinovanej lézii mozgu (podľa MR vyšetrenia). Frekvencia záchvatov počas doby nezaopatrenosti nie je u účastníčky konania nikdy dokumentovaná viac ako 4x mesačne, stav jej umožnil ukončiť maturitné vzdelanie, čo zaznamenal psychológ v roku 2012. Z uvedeného jasne vyplýva, že v dobe nezaopatrenosti účastníčka konania nespĺňala podmienku zaradenia jej ochorenia do kapitoly VI, oddielu A, položky 4c) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z., jednalo sa nanajvýš o položku 4a) - b), s mierou poklesu na 30 % (menšia závažnosť). Rovnakou mierou poklesu by bolo ochorenie hodnotené aj pri jeho zaradené do kapitoly V, položky 1a) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. - za stredne ťažkú formu organického psychosyndrómu. Invalidita ani v takomto prípade nevznikla. Podľa žalovaného, u žalobkyne nasledoval nepravidelný cyklus čiastočných epileptických záchvatov, nikdy nepresahoval 4x za mesiac, raz bol 6x za mesiac (v októbri 2020). Charakter dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, s pravidelným cyklom z parciálnych záchvatov viac ako 4x za mesiac bol splnený u žalobkyne až podľa odborného vyšetrenia z 8. januára 2021, ktorý bol správne určený ako dátum vzniku invalidity v dôsledku tohto ochorenia. Invalidita účastníčky konania na hornej hranici zákonom stanoveného rozpätia 60 % miery poklesu nevznikla. A dobe nezaopatrenosti (pred dovŕšením veku, v ktorom končí povinná školská dochádzka). Uvedený dátum vzniku invalidity je stanovený aj v súlade so žiadosťou účastníčky konania o priznanie invalidného dôchodku zo 4. októbra 2021. Účastníčka konania trpí aj na ďalšie ochorenie - organický psychosyndróm, ktorý klinický psychológ označil za ľahký, došlo tiež k miernemu zlepšeniu IQ zo 72 na 74. Uvedené ochorenie podľa žalovaného nie je posudkovo závažné ochorenie. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne bola určená - epilepsia s parciálnymi záchvatmi, aktuálne pravidelne viac ako 4x mesačne (G40.2), podľa kapitoly VI - choroby nervového systému, Oddiel A - postihnutie mozgu, Položka 4 - epileptické záchvaty a iné záchvatovité ochorenia, hodnotí sa frekvencia záchvatov, typ záchvatov, EEG nález, sprievodné psychické poruchy, Písmeno c - ťažká forma: generalizované záchvaty častejšie ako 1x mesačne, parciálne záchvaty častejšie ako 1x týždenne, so sprievodnými psychickými zmenami), prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov patrí miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 %, v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (z rozpätia 50 % - 60 %). Dôvodom nepriznania invalidného dôchodku bola skutočnosť, že žalobkyňa do dňa vzniku invalidity (08.01.2021) nezískala potrebný počet rokov dôchodkového poistenia.
8. Podkladom pre hodnotenie zdravotného stavu žalobkyne do roku 2012 boli nasledovné lekárske správy: neurologické vyš., 10.06.2004. EEG zo dňa 31.03.2009. Dňa 31.05.2011 - prvý záznam o frekvencii záchvatov, zápis na EEG zo dňa 07.06.2011, lekárska správa zo dňa 16.06.2011, lekárska správa zo dňa 16.09.2011, lekárska správa zo dňa 16.11.2011, lekárska správa zo dňa 15.02.2012, lekárska správa zo dňa 02.05.2012, lekárska správa zo dňa 25.07.2012, lekárska správa zo dňa 22.10.2012.
9. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe (§ 134 ods. 2 písm. e) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) v spojení s § 203 ods. 2 SSP). Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva (§ 6 ods. 2 písm. c) SSP v spojení s § 199 ods. 1 písm. a) SSP), súd po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom administratívneho spisu a vykonaní pojednávania, na ktorom sa vyjadrila k veci žalobkyňa dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu je potrebné zrušiť.
10. Žalobkyňa na pojednávaní zotrvala na skutočnostiach uvedených v žalobe, pričom opätovne predložila, lekárske správy, ktoré boli pripojené k žalobe a žiadala žalobou napadnuté rozhodnutia zrušiť.
11. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
12. Podľa § 191 ods. 1 SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
13. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
14. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
15. Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
16. Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
17. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
18. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona.
19. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
20. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
21. Podľa § 71 ods. 9 zákona o sociálnom poistení, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.
22. Podľa § 195 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.
23. Podľa § 195 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania.
24. Podľa § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí mať predpísané náležitosti.
25. Podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala.
26. Podľa § 192 ods. 3 písmeno a) SSP, ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.
27. Správny súd po preskúmaní rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Správny súd má za to, že záver žalovaného uvedený v rozhodnutí o tom, že žalobkyni vznikla invalidita dňa 08.01.2021 je predčasný s ohľadom na lekárske správy pripojené žalobkyňou k žalobe. Správny súd konštatuje, že z obsahu predložených lekárskych správ (zo dňa 05.04.2004 ako aj 16.12.2004) mal preukázané, že žalobkyňa mala určenú diagnózu G40.2. už v roku 2004, pričom z obsahu rozhodnutia žalovaného (a z obsahu im predchádzajúcich lekárskych posudkov) je zrejmé, že žalovaný ako prvostupňový správny orgán z uvedených lekárskych správ nevychádzali (čo žalovaný potvrdil vo vyjadrení), pričom prijali skutkový záver, že prvýkrát bolo chorenie G40.2 žalobkyni diagnostikované až 08.01.2021. Správny súd, nakoľko mal preukázané, že žalobkyňa uvedeným ochorením trpela už v roku 2004 dospel k záveru, že žalovaný aj prvostupňový správny orgán nedostatočne zistili skutkový stav potrebný pre rozhodnutie a v dôsledku uvedeného vec aj nesprávne právne posúdili. Nakoľko od času vzniku invalidity je potrebné vychádzať aj pri hodnotení potrebných rokov dôchodkového poistenia. Správny súd chápe argumentáciu žalovaného, že nemal k dispozícii označené lekárske správy, avšak uvedené ho nezbavuje povinnosti postupovať v súlade s § 195 ods. 1 a 4 zákona o Sociálnom poistení s cieľom náležitého zistenia skutočného stavu veci.
28. S poukazom na uvedené správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. c) a e) SSP zrušil rozhodnutie žalovaného, nakoľko z pohľadu súdu vo veci bol nedostatočne zistený skutkový stav, nakoľko sa žalovaný aj správny orgán prvého stupňa nezohľadnili (sa nevysporiadali) s lekárskymi správami z roku 2004, ktoré svedčia tomu, že žalobkyňa ochorením G 40.2 trpela už v roku 2004 a v dôsledku čoho vec následne aj nesprávne posúdili, aplikovaním nepríslušných právnych noriem. Vzhľadom na to, že uvedenými nedostatkami trpelo tak rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové správne rozhodnutie, zrušil súd aj toto rozhodnutie a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
29. Ďalej správny súd uvádza, že v rámci administratívneho konania by mala byť aktívna aj žalobkyňa samotná a ak má lekárske správy, ktorými žalovaný nedisponuje, je potrebné, aby mu ich dodala.
30. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a v konaní úspešnej žalobkyni priznal proti žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd podľa § 175 ods. 2 SSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k poru-šeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúde-nia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažova-teľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektro-nickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhod- nutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.