Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/509/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Sone Zmekovej, v právnej veci žalobkyne: T. Y. (pôvodne Y.), nar. XX. XX. XXXX, bytom T., C. XXX/XX, zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Peter Peružek, s. r. o., Hollého 20, 920 01 Hlohovec, pracovisko Podzámska 41/A, 920 01 Hlohovec proti žalovanému: C. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom U., G. XXXX/XX, zastúpený Mgr. Romanom Valachom, bytom Bošany, Partizánska 384/15, adresa na doručovanie: Topoľčany, Bernolákova 2323, za účasti intervenienta na strane žalovaného: Komunálna poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, o náhradu za bolesť, náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia a iné s prísl., o odvolaní intervenienta proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. 4C/79/2014-191 zo dňa 29. apríla 2016, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku, vo výroku o trovách konania, vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok a vo výroku o náhrade trov konania štátu p o t v r d z u j e . Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni náhradu za bolesť v sume 518,85 eura s 5,05% ročným úrokom z omeškania od 16. 12. 2014 do zaplatenia, náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 7.245 eur s 5,05% ročným úrokom z omeškania od 16. 12. 2014 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 1.460,54 eura, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V časti o zaplatenie náhrady za bolesť v sume 2.594,25 eura s prísl., v časti zaplatenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 8.050 eur s prísl. a v časti mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 8.050 eur s prísl. konanie zastavil. Vo zvyšku súd návrh na zaplatenie náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia zamietol. Žalovaného zaviazal zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok v sume 465,50 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Intervenientovi na strane žalovaného uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu náhradu trov štátu v sume 373,74 eura, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ust. § 420 ods. 1,2,3, § 427 ods. 1,2, § 428, § 429, § 441, § 442, § 443, § 444 ods. 3 ako aj zisteným skutkovým stavom na základe čoho dospel k záveru, že žaloba žalobkyne na náhradu škody a sťaženie spoločenského uplatnenia je čiastočne dôvodne podaná. Považoval za preukázané, že žalobkyňa utrpela úraz pri dopravnej nehode dňa 24. 06. 2012, spôsobenej vodičom C. C., ktorý bol v trestnom konaní za uvedený skutok uznaný vinným, a teda zodpovedá za náhradu škody spôsobenej žalobkyni. V zmysle ust.§ 441 súd prvej inštancie prihliadol na spoluzavinenie žalobkyne ako poškodenej na vzniku škody a to do výšky 10% majúc za to, že žalobkyňa ako poškodená tým, že nastúpila do vozidla a nepripútala sa bezpečnostným pásom porušila nielen zákonnú povinnosť ustanovenú § 8 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z., podľa ktorého je

osoba sediaca na sedadla povinne vybavenom bezpečnostným pásom, povinná toto zariadenie použiť a zároveň žalobkyňa porušila generálnu prevenčnú povinnosť podľa § 415 OZ, keďže každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, čo žalobkyňa zjavne opomenula, napriek tomu, že ako držiteľka vodičského oprávnenia musela mať vedomosť o povinnom použití bezpečnostného pásu, i keď v tomto prípade neviedla motorové vozidlo, ale bola len spolujazdcom. Konštatoval, že porušenie generálnej prevencie zo strany žalobkyne bolo teda jednou z príčin vzniku škody, pričom ďalšími príčinami bolo porušenie dopravných predpisov zo strany žalovaného ako vodiča motorového vozidla a hlavne jeho riskantná a nezodpovedná jazda v dôsledku čoho nezvládol riadenie vozidla a spôsobil dopravnú nehodu. Podľa záverov súdu prvej inštancie porušenie zákonnej povinnosti pripútať sa vo vozidle bezpečnostným pásom umožňuje znížiť rozsah náhrad, na ktoré má žalobkyňa nárok do výšky 10%, pretože krátenie týchto náhrad o 25% ako učinil intervenient považoval za neprimerane vysoké , ktoré nezodpovedá závažnosti porušenia zákonnej povinnosti žalobkyne. Vo vzťahu k výške škody súd prvej inštancie poukázal na znalecký posudok vypracovaný znalcom MUDr. Alexandrom Popracom, ktorý stanovil výšku bodového ohodnotenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na 500 bodov. Na základe lekárskeho posudku o bolestnom pri hodnote 220 bodov by teda žalobkyňa mala nárok na vyplatenie bolestného v sume 3.459 eur (220 bodov x 15,72 eura), a vedľajší účastník z titulu uvedeného nároku vyplatil žalobkyni dňa 15. 12. 2014 sumu 2.594,25 eura s tým, že jej nárok krátil o 25%. V prípade náhrady za SSU by pri hodnote 500 bodov malo byť žalobkyni vyplatených 8.050 eur (500 bodov x 16,10 eura), avšak vedľajší účastník aj pri tomto nároku trval na krátení o 25%, a to v oboch prípadoch z dôvodu, že žalobkyňa v čase dopravnej nehody nebola pripútaná bezpečnostným pásom. Uviedol, že žalobkyni teda z titulu náhrady za bolesť vznikol nárok na zaplatenie sumy 3.459 eur, avšak pri zvažovaní jej spoluzavinenia do rozsahu 10% sa uvedené plnenie krátil o sumu 345,90 eura, a teda rozdiel predstavuje 3.113,10 eura, ktorý mal byť intervenientom vyplatený žalobkyni, pričom do rozhodovania súdu intervenient na náhrade za bolesť už žalobkyni vyplatil dňa 15. 12. 2014 sumu 2.594,25 eura, a preto rozdiel oproti nároku žalobkyne predstavuje sumu 518,85 eura (3.113,10 eura - 2.594,25 eura) . Z tohto dôvodu súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni náhradu za bolesť v uvedenej výške spolu s 5,05% ročným úrokom z omeškania podľa § 517 ods. 2 a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., keďže žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou tohto nároku od uvedeného dátumu. Náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia predstavovala podľa znaleckého posudku 500 bodov, t.j. 8050 eur a pri zohľadnení spoluzavinenia žalobkyne v rozsahu 10% (805 eur ) je rozdiel 7.245 eur, a z toho dôvodu súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie uvedenej sumy spolu s 5,05% ročným úrokom z omeškania od 16. 12. 2014 do zaplatenia podľa § 517 ods. 2 a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., nakoľko nárok na náhradu za SSU mohol byť intervenientovi likvidovaný už na základe lekárskeho posudku MUDr. Jána Paulíka vypracovaného dňa 05. 08. 2014 spolu s náhradou za bolesť, avšak vedľajší účastník spochybňoval tento lekársky posudok a musel byť vypracovaný znalecký posudok, ktorý však jeho pochybnosti nepotvrdil a teda podľa názoru súdu prvej inštancie s úhradou plnenia za SSU došlo k omeškaniu už od 16. 12. 20104. V dôsledku späťvzatia žaloby v časti náhrady za bolesť v sume 2.594,25 eura s prísl., v časti zaplatenia náhrady za SSU v sume 8.050 eur s prísl. a v časti mimoriadneho zvýšenia náhrady za SSU v sume 8.050 eur s prísl., súd prvej inštancie podľa § 96 ods. 1, 2 OSP v tejto časti konanie zastavil. Pretože podaním zo dňa 15. 04. 2016 sa žalobkyňa domáhala zaplatenia náhrady za bolesť v sume 864,75 eura a zaplatenia náhrady za SSU v sume 8.050 eur, a to v oboch prípadoch s 5,15% ročným úrokom z omeškania od 24. 06. 2014 do zaplatenia a nakoľko týmto nárokom súd vyhovel iba čiastočne, a to v prípade náhrady za bolesť do sumy 518,85 eura a v časti náhrady za SSU do sumy 8.050 eur, avšak v oboch prípadoch s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne, a to až od 16. 12. 2014 do zaplatenia, tak vo zvyšku nad priznané nároky súd prvej inštancie návrh ako nedôvodný zamietol. O povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok rozhodol podľa§ 2 ods. 2 a § 4 ods. 2 písm. ch.) Zákona č. 71/1992 Zb., tak ,že . zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku za podanú žalobu žalovaného, stým , že súdny poplatok v sume 465,50 eura vyčíslil zo sumy 7.763,85 eura, v ktorej mala žalobkyňa úspech v tomto konaní. O náhrade trov štátu rozhodol podľa § 148 ods. 1 OSP tak, že intervenienta na strane žalovaného zaviazal na náhradu trov štátu v sume 373,74 eura, ktorá bola zo štátnych prostriedkov vyplatená na znalečnom, pričom vychádzal z toho, že žalovaný nemal úspech v konaní v časti nároku na náhradu za SSU a znalecký posudok na ohodnotenie uvedeného nároku bol vypracovaný z podnetu intervenienta. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 3 OSP tak, že žalobkyni priznal plnú náhradu trov konania. 3. Proti tomuto rozsudku podal písomne v zákonnej lehote intervenient, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že podáva odvolanie proti výroku, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému zaplatiť žalobkyni náhradu za bolesť v sume 518,85 eura s 5,05% ročným úrokom z omeškania od

16.12.2014 do zaplatenia, náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 7.245,- eur s 5,05% ročným úrokom z omeškania od 16.12.2014 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 1.460,54 eura, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej podal odvolanie proti výroku, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému zaplatiť na účet súdu súdny poplatok 465,50 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Intervenient podal aj odvolanie proti výroku, ktorým súd prvej inštancie uložil intervenientovi na strane žalovaného zaplatiť na účet súdu náhradu trov štátu v sume 373,74 eura, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Nesúhlasil s právnym názorom súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého má žalobca nárok do výšky 10%, pretože krátenie týchto náhrad o 25% ako učinil vedľajší účastník je neprimerane vysoké a nezodpovedá závažnosti porušenia zákonnej povinnosti žalobkyne. Trval na tom, že s prihliadnutím na druh a rozsah zranení, ktoré žalobca utrpel pri dopravnej nehode, je vedľajším účastníkom stanovená miera spoluzavinenia žalobcu na vzniknutej škode vo výške 25% adekvátna. Poukázal na to, že ust. § 441 je právnou normou s relatívne neurčitou hypotézou, t. j. právnou normou, ktorej hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom, a ktorá tak ponecháva na voľnej úvahe vedľajšieho účastníka, aby v každom jednotlivom prípade vymedzil sám hypotézu právnej normy zo širokého, vopred nevymedzeného okruhu rozhodujúcich okolností. Žiadal zohľadniť, že správne zapnutý a nastavený pás spravidla v dostatočnej miere dokáže zabrániť takému pohybu tela a jeho kontaktu s pevnými časťami interiéru vozidla pred, nad alebo po stranách vodiča, akému bol vystavený pri dopravnej nehode žalobca, a teda dokáže zabrániť vzniku takých poškodení, ktorých vznik je neodvrátiteľný v prípade absencie zapnutia bezpečnostného pásu. Rovnako tak správne nastavený a zapnutý bezpečnostný pás by pri dopravnej nehode tohto charakteru s pomerne veľkou pravdepodobnosťou dokázal zabrániť alebo aspoň zmierniť následky pôsobiaceho vonkajšieho mechanického násilia na telo žalobcu, a teda rozsah a charakter zranení a tiež ich následkov by nemusel byť taký veľký, ako to bolo zistené na tele poškodeného pri objektívnych lekárskych vyšetreniach. 4. K odvolaniu intervenienta sa písomne nevyjadrila žalobkyňa, ani žalovaný. 5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) viazaný dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 219 ods. 3 a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je treba v napadnutom vyhovujúcom výroku, vo výroku o trovách konania, vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok a vo výroku o náhrade trov konania štátu ako vecne správny potvrdiť. 6. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ktorý však bol dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom . Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vydal dňa 29.04.2016 , t. j. ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového poriadku (ďalej len postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 7. Keďže odvolací súd dospel k tomu, že rozsudok súdu prvej inštancie je správny dostatočne odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 387 opakovať tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí, vrátane citácie právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť dôvodov, ktoré súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol. 8. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd s ohľadom na obsah podaného odvolania uvádza, že odvolacím dôvodom bolo súdom prvej inštancie neprávne určený rozsah spoluzodpovednosti žalobkyne na vzniku škody, keď intervenient trval na spoluúčasti žalobkyne v rozsahu 25 %. Podľa názoru odvolacieho súdu s ohľadom na konkrétne okolnosti vzniku škody v súdenej veci súd prvej inštancie správne určil rozsah spoluzodpovednosti poškodenej (žalobkyni) na vzniku škody. Súd prvej inštancie prijal správny záver, že na vzniknutej škode sa musí podieľať aj žalobkyňa , ktorá porušil svoje zákonné povinnosti. Čo sa týka rozsahu spoluzodpovednosti žalobkyne bolo rozhodujúce zistenie, ktoré okolnosti mali priamy zásadný a podstatný vplyv na vznik škody, a v akom rozsahu sa každý zo zúčastnených pravdepodobne podieľal na vzniku škody. Súd prvej inštancie prijal správny právny záver, že rozhodujúcou skutočnosťou pri vzniku škody bolo hrubé porušenie povinnosti vodiča motorového vozidla, dôsledkom ktorého došlo k dopravnej nehode, ktoré porušenie malo priamy a podstatný vplyv na vznik škody. Aj podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne posúdil mieru spoluzodpovednosti žalobkyni na vzniku škody v rozsahu 10 % pretože z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že vznik škody podstatným spôsobom zavinil žalovaný, ktorý z nedbanlivosti porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona, navyše škodu spôsobil

riskantnou jazdou. Žalovaný prekročil povolenú rýchlosť v danom úseku obmedzenú na 60 km/hod a viedol motorové vozidlo rýchlosťou 100 km/hod pri obchádzaní traktora vrazil do vlečky traktora a následne sa zrazil s protiidúcom vozidlom, pričom pri zrážke došlo k zraneniu osôb. Na základe týchto okolností je možné prijať záver, že žalovaný vznik škody zavinil rozhodujúcou mierou, preto sa musí podstatným spôsobom podieľať na úhrade tejto škody. Naopak žalobkyňa tým, že sa vo vozidle nepripútala bezpečnostným pásom porušila svoje povinnosti opomenutím zákonnej povinnosti menej závažným spôsobom a miera jej podielu na vzniku škody zodpovedá 10 % tak, ako to ustálil súd prvej inštancie. Z obsahu vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobkyňa pri dopravnej nehode nebola pripútaná bezpečnostným pásom, zranenia utrpela nárazom jej tela o vnútorný interiér vozidla, pričom v dôsledku nárazu nezmenila miesto vo vozidle a zostala aj po náraze sedieť na zadnom sedadle. Dôsledkom nepripútania sa žalobkyne bezpečnostným pásom nebolo telo žalobkyne vymrštené do prednej časti vozidla ani mimo vozidla. Na základe týchto okolností je preto možné usudzovať, že miera jej zavinenia na vzniku škody je podstatne nižšia ako je miera zodpovednosti žalovaného. Napokon žalobkyňa nemohla predpokladať, že žalovaný aj vodič taxislužby poruší svoje povinnosti vodiča takým spôsobom ako tomu došlo pri dopravnej nehode. 9. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne vec po právnej stránke posúdil aj v ďalších napadnutých výrokoch, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdil. 10. Odvolací súd o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 tak, že v konaní úspešnej žalobckyni priznal nárok na ich náhradu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 . 11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .