Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_8Co-226-2017.pdf
PDF · 76.53 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/226/2017
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého a členiek senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobcu: U. G., nar. XX.XX.Q., bytom G. XXX, zastúpený JUDr. Antonom Kupšom, advokátom, so sídlom O. XX, XXX XX T., proti žalovanému: A. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, zastúpený JUDr. Petrom Pohančeníkom, advokátom advokátskej kancelárie so sídlom A. XX, XXX XX T., o náhradu škody s príslušenstvom, v konaní o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 5C/290/2015-50 zo dňa 16. marca 2017 v časti výroku o trovách konania, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania potvrdzuje.
Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bola žaloba žalobcu zamietnutá zostáva nedotknutý.
Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny 361,91 eur s príslušenstvom v celom rozsahu zamietol (výrok I.), žalovanému priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok II.).
2. Proti výroku II. rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby o trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 257 Civilného sporového poriadku (v ďalšom texte už len CSP) z dôvodov osobitného zreteľa. Dôvody osobitného zreteľa videl v tom, že žalovaný bol právoplatne odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Čadca v konaní sp. zn. 1T/137/2011 pre prečin výtržníctva a ublíženia na zdraví. Z povahy činov, ktorých sa dopustil žalovaný je zrejmé, že sa jedná o úmyselné trestné činy a on nezavdal žiadnu príčinu na útok voči jeho osobe. Náhrady škody voči žalovanému sa domáhal z dôvodu, že bol tak odkázaný trestným rozkazom Okresného súdu v Čadci, pričom v mediačnom konaní došlo k nesprávnej interpretácii uznania spôsobenej škody zo strany žalovaného a výška tejto škody bola rôzne vyložená. On ako žalobca má teda právo na spravodlivú ochranu svojich práv, oprávnených záujmov i právo na čestné plnenie ako i povinnosť a úctu k jeho osobe a bolo by krajne nespravodlivé, aby vzhľadom ku skutočnosti, že mu žalovaný ublížil na zdraví, bol mu povinný ešte nahradiť trovy konania podľa § 255 CSP. V závere odvolania poukázal na to, že žalovaný do dnešného dňa mu náhradu škody neuhradil a úmyselne sa vyhýba povinnosti nahradiť mu spôsobenú škodu.
3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že s týmto odvolaním nesúhlasí a ani s dôvodmi, ktoré žalobca v ňom uvádza. Pokiaľ žalobca poukazuje na jeho odsúdenie v trestnom konaní a túto skutočnosť uvádza ako dôvod na nepriznanie trov konania v občiansko-právnom konaní, takúto právnu argumentáciu treba odmietnuť. Za svoje konanie bol potrestaný trestným rozkazom vydaným Okresným súdom Čadca v konaní sp. zn. 1T/137/2011, súčasne mu bolo uložené nahradiť žalobcovi spôsobenú škodu. Trestať ho v inom alebo ďalšom konaní, o to viac v civilnom konaní s poukazom na trestné
odsúdenie, by bolo v rozpore s právnou zásadou, že za skutok má byť potrestaný iba jedenkrát. V opačnom prípade by mohol byť trestaný v akomkoľvek ďalšom súdnom konaní proti žalobcovi. Takýto výklad zákona nie je správny a nemá právny základ. Podstata sporu spočíva v tom, že žalobcovi bola v trestnom konaní priznaná náhrada škody vo výške 747,09 eur na základe odborného lekárskeho vyjadrenia MUDr. G. P., ktoré žalobca v trestnom konaní nenamietal. Pokiaľ žalobca pripojil k žalobe lekársky posudok od MUDr. U. Z. išlo o posudok všeobecného lekára, ktorý nemá špecializáciu na chirurgiu a traumatológiu. Diagnózu, ktorú uviedol MUDr. Z. v lekárskom posudku, nie je uvedená v odbornom vyjadrení MUDr. P.. Žalobca súčasne nepredložil dôkaz ani o tom, že MUDr. Z. v danom čase žalobcu videl, prvý dôkaz je až z 02.11.2009, t.j. 14 dní po udalosti, kedy menšie zranenia už nemohli byť viditeľné. Žalovaný ďalej vo vyjadrení poukázal na to, že žalobca už pred týmto konaním, a to dňa 14.07.2015 podal na neho žalobu, ktorá bola vedená na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 4C/202/2015 a ktorá bola obsahovo totožná s predmetom tohto konania, líšila sa iba vo výške škody, kde žalobca požadoval 750 eur. Túto žalobu vzal pred prvým pojednávaním v celom rozsahu späť. Je možné preto uzavrieť, že v súdnych konaniach nešlo žalobcovi o čistý úmysel, ako sa to snaží predostrieť v podanom odvolaní, ale o snahu vytĺcť za každú cenu peniaze. Z uvedených dôvodov považoval odvolanie žalobcu za nedôvodné, žiadal ho zamietnuť a priznať náhradu trov odvolacieho konania.
4. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného už písomne nevyjadril.
5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v lehote (§ 362 CSP) a má predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 364, § 365 CSP), vychádzajúc z viazanosti rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi (§ 379, 380 CSP) a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) v napadnutom výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
6. Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia (v rozsahu výroku II.) i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov ku správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie o trovách konania vychádza i zo správneho právneho posúdenia veci. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu prvej inštancie i vo vzťahu k výroku II. zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť týchto dôvodov, v podstatných bodoch na ne odkazuje, a preto uvádzať ďalšie dôvody už nepovažuje za potrebné.
7. Odvolacie námietky žalobcu vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné. Podstata odvolania žalobcu proti výroku II. napadnutého rozhodnutia spočíva v tvrdení o nesprávnej aplikácii ust. § 255 ods. 1 CSP na prejednávaný prípad majúc za to, že súd prvej inštancie mal na rozhodnutie o náhrade trov konania aplikovať ust. § 257 CSP. Dôvody, ktoré žalobca uviedol v odvolaní, ani odvolací súd nepovažoval za také, ktoré by spĺňali charakter výnimočných a hodných osobitného zreteľa. Podstata rozhodnutia súdu o zamietnutí žaloby vo veci samej spočívala v tom, že žalobca v prejednávanej veci nepreukázal nárok na vyššiu škodu, aká mu bola priznaná v trestnom konaní, keď v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Za danej situácie nárok žalobcu na náhradu trov konania voči žalovanému bol potom plne opodstatnený a v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP. Tvrdenia nastolené žalobcom v odvolaní, že žalovaný mu úmyselne ublížil, resp. že žalovaný doposiaľ neuhradil škodu priznanú mu právoplatným trestným rozkazom, nemožno podradiť pod dôvody hodné osobitného zreteľa, nakoľko sa týkajú trestného, resp. exekučného konania. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené závery rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. ako vecne správny potvrdil.
8. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, nakoľko žalovaný bol v tomto odvolacom konaní plne úspešný.
9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods. 1 C. s. p.)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)