Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Csp/144/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom Michalom Novotným v sporovej veci žalobkyne: G.Á. G., U.. X. W. XXXX, bytom U. O. XXX/XX, N. E., proti žalovanej: OTP Banka Slovensko, a.s., IČO: 31 318 916, so sídlom Štúrova 5, Bratislava, o určenie neprijateľných zmluvných podmienok, takto

rozhodol:

I. Žaloba o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a rozhodcovskej zmluvy uzavretých 18. augusta 2015 medzi žalobkyňou a žalovanou ako súčasť zmluvy o OTP Expres úvere č. XXXX XXXX XXSU z 18. augusta 2015 sa zamieta. II. Žalovanej sa priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu 100 % trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou došlou súdu 29. mája 2017 domáhala voči žalovanej určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a rozhodcovskej zmluvy uvedených vo výroku. V žalobe predniesla, že so žalovanou 18. augusta 2015 uzavrela zmluvu o poistenom OTP Expres úvere, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver 2.100 €. Súčasťou tejto zmluvy bola dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorú žalobkyňa považuje za neprijateľnú podmienku, pretože sa ňou bez súdnej kontroly umožňuje zabezpečiť uhradenie neprijateľných podmienok. Ďalej žalobkyňa za neprijateľnú podmienku považovala aj rozhodcovskjú zmluvu. Táto rozhodcovská zmluva jej mala byť nanútená žalovanou na vopred pripravenej listine, pričom núti spotrebiteľa vzdať sa ústavného práva na súdne konanie.

2. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť. Poprela, že by dohoda o zrážkach zo mzdy a rozhodcovská zmluva boli neprijateľnými podmienkami. Ustanovenie § 5a zákona č. 250/2007 Z. z. zakazuje len dohody, ktoré sú súčasťou iných listín. Rozhodcovská zmluva bola uzavretá v súlade so zákonom č. 335/2014 Z. z., takže nie je neprijateľnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Konečne poprela naliehavý právny záujem žalobkyne na žiadanom určení.

3. Súd na prejednanie tohto spotrebiteľského sporu nariadil pojednávanie (§ 297 C. s. p.), na ktorom vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to: zmluva o spotrebiteľskom poistenom OTP Expres úvere XXXX XXXX XXSU (č. l. 3 až 9), dohoda o zrážkach zo mzdy (č. l. 10 a 11), rozhodcovská zmluva (č. l. 12 a 13), okamžitý (priebežný) výpis z účtu (č. l. 17) a v spojení všeobecne známymi a uznanými skutočnosťami (§ 186 ods. 2, § 150 a § 151 ods. 1 C. s. p.) zistil tento

skutkový stav:

4. a) Žalovaná ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžník 18. augusta 2015 podpísali listinu označenú ako „Zmluva o spotrebiteľskom poistenom OTP Expres úvere“ č. XXXX XXXX XXSU (č. l. 3 až 9) na formulári veriteľa. V nej sa žalovaná zaviazala poskytnúť žalobkyni bezúčelový spotrebiteľský úver 2.100 €. Úver mal byť úročený pohyblivou úrokovou sadzbou určenou v čase uzavretia zmluvy na 10,7 % (čl. I) a

mohol byť čerpaný za dohodnutých podmienok v ten istý deň prevodom na bežný účet (čl. III). Žalobkyňa sa zaviazala splácať úver v splátkach (obsahujúcich istinu, úrok a poplatok za vedenie účtu) 71,16 € zročných do 18. dňa v mesiaci s tým, že prvá splátka je splatná 18. septembra 2015 a posledná 18. augusta 2018 (čl. IV). Žalobkyňa sa ďalej zaviazala platiť žalovanej určité poplatky.

b) V ten istý deň podpísali žalobkyňa a žalovaná aj listinu označenú ako „Dohoda o zrážkach zo mzdy“ (č. l. 10 a 11). Táto listina obsahovala tieto ustanovenia: „Článok I. Úvodné ustanovenia 1. Pre účely tejto Zmluvy sa zmluvné strany dohodli na nasledovných definíciách:... Pohľadávka pohľadávka Banky zo Zmluvy o úvere, alebo z odstúpenia od Zmluvy o úvere... Zmluva o úvere ZMLUVA O SPOTREBITEĽSKOM POISTENOM OTP EXPRES ÚVERE č. XXXX XXXX XX zo dňa 18.08.2015... Článok II. Predmet zmluvy 1. Klient týmto zabezpečuje v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka uspokojenie Pohľadávky zrážkami zo Mzdy, ktorú Klient poberá alebo bude poberať od súčasného alebo budúceho platiteľa Mzdy... 2. Zrážky sa budú vykonávať vo výške, ktorá zodpovedá maximálne prípustnej výške zrážok podľa všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich zrážky zo mzdy pri výkone rozhodnutia... 4. V prípade, ak Klient nesplní splatnú Pohľadávku, Banka je na základe tejto Zmluvy oprávnená požiadať platiteľa Mzdy..., aby časť Mzdy vo výške zodpovedajúcej maximálne prípustnej výške poukazoval vždy v deň výplaty Mzdy na účet Banky, ktorý mu Banka písomne oznámi... 5. ...Klient súhlasí s tým, aby Banka po splatnosti Pohľadávky predložila túto Zmluvu jeho platiteľovi Mzdy...“

c) Ďalej v ten istý deň žalobkyňa a žalovaná podpísali aj listinu označenú ako „Rozhodcovská zmluva“ (č. l. 12 a 13). Táto listina obsahovala tieto ustanovenia: „Článok I. - Úvodné ustanovenia 1. Pre účely tejto Zmluvy sa zmluvné strany dohodli na nasledovných definíciách:... Spotrebiteľská zmluva ZMLUVA O SPOTREBITEĽSKOM POISTENOM OTP EXPRES ÚVERE č. XXXX XXXX XX uzatvorená... dňa 18.08.2015... SRS SBA Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie... Článok II. - Poučenie 1. Dlžník vyhlasuje, že bol Bankou poučený o dôsledkoch uzavretia Zmluvy... 2. Poučenie bolo vykonané v rozsahu prílohy č. 1 k Zákonu SRK a tvorí prílohu tejto Zmluvy... Článok III. - Predmet Zmluvy 1. Dlžník vyhlasuje, že prijíma Bankou predložený neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy... o tom, že spory Zmluvných strán z ich obchodov budú rozhodované v rozhodcovskom konaní na SRS SBA. 2. Banka a Dlžník sa týmto dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú: a) zo Spotrebiteľskej zmluvy, resp. z odstúpenia..., alebo iného ukončenia Spotrebiteľskej zmluvy a/alebo b) zo zmlúv a jednostranných úkonov, ktorými je zabezpečená pohľadávka zo Spotrebiteľskej zmluvy..., najmä z dôvodu neplnenia povinností, náhrady škody, bezdôvodného obohatenia... budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní na SRS SBA... 4. Zmluvná strana sa napriek uzavretej rozhodcovskej zmluve môže domáhať svojho práva podaním žaloby na všeobecný súd..., ibaže vo veci už skôr začalo rozhodcovské konanie. Článok IV. - Záverečné ustanovenia 1. Webové sídlo SRS SBA, na ktorom je zverejnený rokovací poriadok SRS SBA, ako aj aktuálne údaje podľa § 18 ods. 3 Zákona o SRK, je... 2. Adresa pre elektronickú komunikáciu so SRS SBA je...“

d) Žalobkyňa až do mája 2016 splácala splátky úveru pravidelne, potom s omeškaním platila splátky do 15. februára 2017. Celkovo uhradila 1.199,09 €. (prehľad č. l. 17)

5. Takto zistený skutkový stav, pokiaľ nevyplýva zo skutkových tvrdení žalobcu, ktoré sa považujú za nesporné podľa § 151 ods. 1 C. s. p., vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§ 191 C. s. p.).

Skutkové zistenia v bode 4 v podstate neboli medzi stranami sporné a sú len potvrdené vykonanými listinnými dôkazmi.

Právne vec súd posúdil takto:

6. Žalobkyňa svojím podaním došlým 1. augusta 2017 mierne modifikovala svoj žalobný návrh tým spôsobom, že sa domáhala len určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a rozhodcovskej zmluvy, a nie určenia neplatnosti „ako neprijateľnej zmluvnej podmienky“. Súd túto formulačnú úpravu nepovažoval za zmenu žaloby v zmysle § 140 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalobkyňa totiž týmto spôsobom neuplatňuje nové právo ani iné právo, ale z petitu (žalobného návrhu) vypúšťa právny dôvod tvrdenej neplatnosti. Nič to však nemení na skutočnosti, že žalobkyňa sa naďalej domáha určenia neplatnosti oboch uvedených úkonov z dôvodu, že ich považuje za neprijateľné zmluvné podmienky. V dôsledku toho formulačná zmena petitu nepredstavuje v podstate žiadnu odchýlku od pôvodnej žaloby, a teda nemôže ísť o zmenu žaloby v zmysle citovaných ustanovení. Preto súd nerozhodoval o prípustnosti alebo neprípustnosti navrhnutej zmeny v zmysle § 142 a 143 C. s. p.

7. Žalobkyňa sa svojou žalobou domáha určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a rozhodcovskej zmluvy. Napriek tomu, že dôvodová správe k Civilnému sporovému poriadku naznačuje, že takáto žaloba o neplatnosť právneho úkonu je žalobou o určenie právnej skutočnosti, súd s týmto názorom nesúhlasí. Žaloby o neplatnosť právneho úkonu sa totiž v doterajšej doktríne i judikatúre vždy považovali za žaloby o určenie, že tu nie je právny vzťah založený takýmto úkonom (porov. už napr. Rubeš, J. a kol. Komentár k občianskemu súdnemu poriadku. 2. diel. Bratislava : Osveta 1959, s. 607). Napokon, platnosť resp. neplatnosť právneho úkonu nie je „právnou skutočnosťou“, ale právnym hodnotením (následkov) určitej skutočnosti. Preto súd považuje takúto žalobu za žalobu o určenie, že tu nie je právny vzťah založený touto dohodou. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku sa však určenia, že tu právny vzťah je alebo nie je, možno domáhať len vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem. Žalobkyňa ani netvrdila, že by naliehavý právny záujem vyplýval z osobitného predpisu a že by ho nebola povinná preukazovať [§ 137 písm. c) C. s. p., časť za bodkočiarkou]. Žalobkyňa teda v prerokúvanej veci bola povinná tvrdiť a dokázať naliehavý právny záujem na požadovanom určení, ako to vyžaduje § 137 písm. b) C. s. p. časť pred bodkočiarkou.

8. Podľa judikatúry ide pri skúmaní naliehavého právneho záujmu o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porov. už R 17/1972), prípadne tam, kde sa určovacou žalobou predíde žalobe na plnenie (porov. judikát R 24/1995). O takú situáciu ide aj v prerokúvanej veci. Podľa § 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka nadobúda veriteľ voči zamestnávateľovi právo na výplatu zrážok okamihom predloženia dohody. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalobkyňa je v súčasnosti v omeškaní so splácaním úveru zo zmluvy o OTP Expres úvere z 18. augusta 2015. To podľa čl. II ods. 4 a 5 dohody o zrážkach zo mzdy oprávňuje žalovanú predložiť túto dohodu zamestnávateľovi a nechať vo svojom prospech zrážať zo mzdy žalovanej určité sumy. Ak by táto dohoda bola skutočne neplatná, nemá žalobkyňa iný prostriedok ako zabrániť jej uplatňovaniu zo strany jej zamestnávateľa než určenie jej neplatnosti. Žalobkyňa najmä nemá k dispozícii žalobu o plnenie, keďže žalobkynin dlh voči žalovanej v určitom rozsahu existuje a ešte nie je splatený, takže plnenia na jeho účet nie sú na strane žalovanej bezdôvodným obohatením. Určenie neplatnosti tejto dohody postaví naisto tak vzťahy medzi žalobkyňou a žalovanou, ale aj vzťah k jej zamestnávateľovi, keďže týmto rozsudkom bude právoplatne vyslovené že to, čo bolo zamestnávateľovi predložené ako dohoda o zrážkach zo mzdy, nemá účinky dohody o zrážkach zo mzdy a tak na jej základe nemožno postupovať podľa § 551 ods. 2 Obč. zák. To isté v podstate platí aj pre určenie neplatnosti rozhodcovskej zmluvy. Žalovaná totiž môže v dôsledku omeškania žalobkyne so splácaním uplatniť svojej práva podaním žaloby na stálom rozhodcovskom súde. Ak by však rozhodcovská zmluva bola neplatná, žalobkyňa by musela v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní uplatniť námietku nedostatku právomoci (§ 30 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní) a proti rozhodnutiu rozhodcovského súdu by sa eventuálne musela brániť samostatným návrhom. Určením neplatnosti rozhodcovskej zmluvy sa tak vopred postaví naisto otázka právomoci rozhodcovského súdu. Vzhľadom na to považuje súd naliehavý právny záujem žalobkyne na celej určovacej žalobe v zmysle § 137 písm. c) C. s. p. za daný.

9. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom poistenom OTP Expres úvere č. XXXX XXXX XXSU nekonala na účely svojej obchodnej ani inej podnikateľskej činnosti, žalovaná však ako banka podnikajúca na základe bankového povolenia konala na takýto účel. Žalobkyňa teda je spotrebiteľkou v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka a § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a žalovaná dodávateľom v zmysle § 52 ods. 3 Obč. zák., § 2 písm. a) zák. č. 129/2010 Z. z., ale aj tzv. predávajúcim v zmysle § 2 písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Zmluva č. XXXX XXXX XXSU je potom zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z., ale aj spotrebiteľskou zmluvy v zmysle § 52 ods. 1 Obč. zák. Žalobkyňa na odôvodnenie neplatnosti dohody o zrážkach mzdy, ale aj rozhodcovskej zmluvy tvrdí, že sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami v zmysle § 53 Obč. zák.

10. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa zakazujú v spotrebiteľských zmluvách ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak boli tieto podmienky individuálne vyjednané. Z citovaných ustanovení je teda zrejmé, že sama okolnosť, že dohoda nebola individuálne vyjednaná, neznamená to automaticky, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ustanovenie § 53 ods. 1 Obč. zák. totiž nevymedzuje neprijateľnú podmienku ako individuálne nedojednané ustanovenie, ale ako ustanovenie spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach. Toto kvalifikované kritérium vychádza z toho, že v podstate každej (aj synalagmatickej) zmluve je imanentný určitý nerovnovážny prvok, keďže takmer žiadna zmluva sa neuzatvára v stave absolútnej (objektívnej) vyváženosti. Každá zo strán pri vstupe do zmluvy očakáva určité výhody a za to je ochotná akceptovať určité riziká či nevýhody, resp. ústupky v prospech druhej strany. Podstatná je tu jej vlastná úvaha o tom, ktoré ústupky sú pre ňu akceptovateľné z hľadiska výhod, ktoré zmluvou získa, a nemôže byť úlohou ani ambíciou súdu nastoľovať absolútnu (objektívnu) vyváženosť zmlúv podľa predstáv daného sudcu. Zásah súdu musí prísť až vtedy, keď je nerovnováha „značná“. Podľa názoru súdu veriteľ, ktorý poskytuje dlžníkovi peňažné prostriedky, má oprávnený a odôvodnený záujem na tom, aby svoj nárok zabezpečil. Veriteľ nesleduje sociálnu pomoc dlžníkovi, ale sleduje vlastný zisk tým, že dlžníkovi dočasne poskytne prostriedky, očakáva ich vrátenie a primerané zhodnotenie (kde hranicou je, samozrejme, zákon a dobré mravy). Naopak, dlžník úverom získava výhodu disponibilných prostriedkov, ktoré môže spotrebovať ihneď, namiesto postupného sporenia a spotreby v budúcnosti. Takto získaná výhoda kompenzuje záväzok dlžníka vrátiť sumu vyššiu než požičanú a tiež strpieť zabezpečenie veriteľa pre prípad, že dlžník nebude schopný svoj záväzok splniť. „Značnú“ nerovnováhu pre dlžníka nespôsobuje sám osebe ani fakt, že veriteľ môže dohodu o zrážkach zo mzdy uplatniť v podstate priamo, bez súdneho rozhodnutia. Súdny dvor EÚ v rozsudku vo veci C-34/13, Kušionová proti SMART Capital vyslovil v podstate záver, že sama skutočnosť, že presadzovanie nárokov zo zmluvy je možné aj bez ingerencie súdu (teda mimosúdne, priamo), nie je v rozpore so smernicou 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, za predpokladu, že existuje možnosť predbežne obmedziť takýto výkon (ak sa dohoda o zrážkach zo mzdy využíva na uspokojenie pohľadávok založených na neprijateľných podmienkach) a že existuje účinná následná súdna kontrola. Rovnaké závery sú použiteľné aj v prerokúvanej veci - predbežnú kontrolu uplatňovania práva veriteľa z dohody o zrážkach zo mzdy možno docieliť cestou predbežného opatrenia a následnú súdnu kontrolu neobmedzuje žiadna právna norma. Vzhľadom na to súd dospel k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy medzi žalobkyňou a žalovaným z 18. augusta 2015 nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá by bola v zmysle § 53 ods. 5 Obč. zák. neplatná.

11. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje navyše v podstate jediný prostriedok zabezpečenia záväzku veriteľa - žalovaného. To koniec koncov akceptoval aj zákonodarca úpravou § 9 ods. 13 zákona č. 129/2010 Z. z. (hoci v znení účinnom od 23. decembra 2015, teda po uzavretí zmluvy v prerokúvanej veci), kde sa výslovne dovoľuje podmieniť uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretím dohody o zrážkach zo mzdy. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu (Národná rada Slovenskej republiky, VI. volebné obdobie, pozmeňujúci a doplňujúci návrh k tlači 1684, bod 8) výslovne uvádzala, že bez takéhoto ustanovenia by poskytovanie určitých produktov nebolo možné poskytovať. Podľa názoru súdu preto aj požiadavku § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z., podľa ktorého „spotrebiteľ musí mať možnosť dohodu o zrážkach zo mzdy odmietnuť“, možno vykladať len tak, že spotrebiteľ musí mať možnosť ju odmietnuť právne, t. j. táto dohoda nemôže byť spojená do jedného právneho úkonu tak, aby jeho uzavretím spotrebiteľ automaticky súhlasil aj s dohodou o zrážkach zo mzdy. Nevylučuje však podľa názoru súdu ekonomickú podmienenosť oboch zmlúv, t. j. nevylučuje, aby v dôsledku odmietnutia uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy veriteľ odmietol dlžníkovi poskytnúť úver. Takéto podmienenie

sám zákonodarca nepovažuje za problematické, ako o tom svedčí jasné znenie cit. ustanovenia § 9 ods. 13 zákona č. 129/2010 Z. z. Podľa názoru súdu tak predložená dohoda spĺňa aj formálne požiadavky § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z., keďže je uzavretá na samostatnej listine a zo žiadneho ustanovenia zmluvy o spotrebiteľskom poistenom OTP Expres úvere, ani dohody nevyplýva jej právna previazanosť s dohodou. Žalobkyňa tak podľa názoru súdu mala možnosť uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy právne odmietnuť v zmysle, v akom to vyžaduje § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. Vzhľadom na to podľa názoru súdu takáto dohoda neodporuje citovanému ustanoveniu.

12. Konečne podľa názoru súdu táto dohoda nie je ani neurčitá v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Právny úkon je neurčitý, ak je vyjadrený prejav vôle síce po jazykovej stránke zrozumiteľný, avšak nejednoznačný zostáva jeho vecný obsah (t. j. rozsah práv a povinností, ktoré má tento úkon zakladať), pričom neurčitosť tohto obsahu nemožno odstrániť a preklenúť ani s použitím výkladových pravidiel (§ 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Ak ide o právny úkon, pre ktorý je stanovená pod sankciou neplatnosti písomná forma, musí táto určitosť obsahu prejavu vôle vyplývať zo samotného textu listiny, na ktorom je prejav vôle vyplývať zo samotného textu listiny, na ktorom je prejav vôle zaznamenaný (porov. napr. uznesenie NS SR sp. zn. 4 Cdo 119/2011). V prerokúvanej veci čl. II ods. 2 dohody o zrážkach zo mzdy jasne vymedzuje rozsah vykonávaných zrážok, a to odkazom na najvyššiu prípustnú výšku zrážok podľa právnych predpisov o výkone rozhodnutia. Toto ustanovenie doslovne kopíruje znenie § 551 ods. 1 časti za bodkočiarkou Občianskeho zákonníka. Rozsah zrážok pri výkone rozhodnutia (t. j. pri exekúcii, porov. § 233 Exekučného poriadku v znení účinnom k 18. augustu 2015) bol upravený v § 68 až 71 Exekučného poriadku v znení účinnom k tomuto dňu, ako aj nariadení vlády č. 268/2006 Z. z. Z týchto predpisov je možné maximálny rozsah zrážok zo mzdy presne určiť, v dôsledku čoho nemožno dojednanie čl. II ods. 2 dohody považovať za neurčité. Podľa názoru súdu žalobkyňa skôr vychádza zo toho, že obsahom dohody o zrážkach zo mzdy by mala byť presná výška (suma) vykonávanej zrážky. Podľa názoru súdu však takáto požiadavka z § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka nevyplýva. Toto ustanovenie vyžaduje len to, aby dohoda bola uzatvorená písomne v zmysle § 40 Občianskeho zákonníka a aby v nej bola prejavená vôľa veriteľa a dlžníka zabezpečiť určitú pohľadávku zrážkami z dlžníkovej mzdy. Uvedenie konkrétnej výšky zrážok by bolo aj nepraktické, keďže v prípade zníženia mzdy alebo zmeny platiteľa mzdy by dohodnutá výška zrážok mohla presiahnuť maximálnu výšku podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Opačnú argumentáciu žalobkyne odkazom na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5 Co 261/2015 súd nepovažuje za presvedčivú práve preto, že nemá oporu v už citovanom ustanovení § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na to súd dospel k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy medzi žalobkyňou a žalovanou z 15. augusta 2015 zodpovedá aj požiadavke určitosti v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

13. Žalobkyňa ďalej považuje za neprijateľnú podmienku aj rozhodcovskú zmluvu uzavretú v ten istý deň, pričom poukazuje na ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa pritom zrejme vychádza z judikatúry k neprijateľným rozhodcovským doložkám (porov. napr. judikáty R 46/2012 a R 47/2012). V právnej úprave spotrebiteľského rozhodcovského konania však došlo od 1. januára 2015 k zásadnej zmene vykonanej zákonom č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Tento právny predpis zásadným spôsobom a nanovo upravil práve spotrebiteľskú arbitráž, teda rozhodcovské konanie, ktorého predmetom sú spotrebiteľské spory - spory vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy medzi dodávateľom a spotrebiteľom (porov. § 2 ods. 1 cit. zákona). Podľa názoru súdu je už z tejto úpravy zrejmé, že zákonodarca považuje rozhodcovské konanie za prípustné aj v spotrebiteľských sporoch, kde jednou zo strán je spotrebiteľ, a pre takéto konanie vytvára osobitnú právnu úpravu. V nadväznosti na to došlo aj k podstatnej zmene ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa za neprijateľnú zmluvnú podmienku považuje len také ustanovenie, ktoré umožňuje, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom (rozumie sa tým zákon č. 335/2014 Z. z.). Z uvedeného teda a contrario vyplýva, že rozhodcovská zmluva uzatvorená v súlade so zákonom č. 335/2014 Z. z. nemôže byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou, resp. nemôže ňou byť z tých dôvodov, ktoré sú výslovne v súlade s uvedeným zákonom.

14. Citovaný zákon upravuje podmienky uzatvorenia spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy v § 3. Podľa § 3 ods. 2 cit. zákona musí byť spotrebiteľská rozhodcovská zmluva písomná, obsahovo a formálne oddelená od spotrebiteľskej zmluvy a nesmie obsahovať nesúvisiace dojednania. Týmto požiadavkám rozhodcovská zmluva medzi žalobkyňou a žalovanou z 18. augusta 2015 celkom zjavne vyhovuje. Je totiž uzavretá písomne (na listine podpísanej oboma stranami, porov. § 40 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka), na samostatnej listine, oddelene od iných ustanovení, pričom žiadne iné ustanovenia

okrem tých, ktoré súvisia s rozhodcovským konaním. Ďalej musí spotrebiteľská rozhodcovská zmluva obsahovať aj náležitosti podľa § 3 ods. 3 cit. zákona, a to: identifikačné údaje zmluvných strán (sú obsiahnuté v záhlaví rozhodcovskej zmluvy z 18. augusta 2015), označenie spotrebiteľskej zmluvy, na spory z ktorej sa vzťahuje rozhodcovská zmluva (označenie, že ide o zmluvu o spotrebiteľskom poistenom OTP Expres úvere z 18. augusta 2015, je obsiahnuté v čl. I rozhodcovskej zmluvy), označenie stáleho rozhodcovského súdu a jeho sídla (obsiahnuté takisto v čl. I), webové sídlo stáleho rozhodcovského súdu (obsiahnuté v čl. IV ods. 1 rozhodcovskej zmluvy) a poučenie podľa prílohy č. 1 (obsiahnuté v prílohe zmluvy). Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva podľa § 3 ods. 4 zákona č. 335/2014 Z. z. nesmie obsahovať dohodu o osobe konkrétneho rozhodcu, čo sporná rozhodcovská zmluva z 18. augusta 2015 neobsahuje. Takisto nebolo zistené, že by jej uzavretím bolo podmienené uzavretie samotnej zmluvy o úvere z 18. augusta 2015 (porov. § 3 ods. 5 zákona č. 335/2014 Z. z.). Okrem toho sporná rozhodcovská zmluva obsahuje v čl. III ods. 4 takmer doslovnú reprodukciu § 3 ods. 6 zákona č. 335/2014 Z. z. Z uvedeného teda celkom zreteľne vyplýva, že rozhodcovská zmluva medzi žalobkyňou a žalovanou z 18. augusta 2015 k zmluve č. 0808 3002 15SU vyhovuje vyššie citovaným náležitostiam zákona č. 335/2014 Z. z. V dôsledku toho nemôže byť považovaná za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1. januára 2015. Sama pripravenosť tlačiva, na ktorom je rozhodcovská zmluva uvedená, neznamená, že ide o neprijateľnú podmienku. Ako už bolo v tejto súvislosti uvedené, § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neviaže neprijateľnosť zmluvnej podmienky automaticky na neexistenciu individuálneho dojednania, ale na existenciu značnej nerovnováhy v právach v neprospech spotrebiteľa. Keďže však zákonom č. 335/2014 Z. z. došlo k úprave špecificky spotrebiteľského rozhodcovského konania, ktoré v dostatočnej miere zohľadňuje záujmy spotrebiteľa [napr. právomoc výlučne súdov pod verejnoprávnou kontrolou, s transparentným výberom rozhodcov, s viacerými úpravami v prospech spotrebiteľa, napr. povinnosť bez návrhu skúmať neprijateľnosť podmienok v zmysle § 28 ods. 6, povinnosť ústneho pojednávania v § 34 ods. 2, osobitné povinnosti pri dokazované v § 35 ods. 7, ochrana spotrebiteľa proti neprimeraným trovám v § 37 ods. 4, rozpor s predpismi na ochranu spotrebiteľa ako zrušovací dôvod v § 45 ods. 1 písm. i), na ktorý aj súd prihliada bez návrhu], sú tým podľa názoru súdy vytvorené pre spotrebiteľa dostatočné záruky spravodlivého rozhodcovského konania. Z uvedeného dôvodu sú nedôvodné aj námietky žalobkyne o tom, že neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy spočíva v tom, že spotrebiteľa podriaďuje rozhodcovskému konaniu. Takáto podriadenosť je totiž dôsledkom § 3 ods. 6 zákona č. 335/2014 Z. z., ktorý vyslovene ustanovuje, že uzavretie spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy nebráni prejednaniu veci v súdnom konaní s výnimkou prípadov, ak sa už začalo rozhodcovské konanie. Keďže táto úprava je obsiahnutá v zákone, nemôže ísť o dôsledok zmluvného dojednania v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čo takisto vylučuje, aby sa rozhodcovská zmluva medzi stranami považovala za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

15. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že tak dohoda o zrážkach zo mzdy, ako aj rozhodcovská zmluva z 18. augusta 2015 uzavreté k zmluve o spotrebiteľskom poistenom OTP Expres úvere č. XXXX XXXX XXSU boli dohodnuté platne. Súd sa potom v tejto súvislosti nezaoberal argumentáciou žalobkyne o tom, že zmluva o úvere neobsahuje zákonné náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z., teda údaj o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v akom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami. Aj keby to bola pravda, bezúročnosť zmluvy a jej bezpoplatkovosť podľa § 11 zákona č. 129/2010 Z. z. je osobitným právnym následkom vadnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a nespôsobuje neplatnosť zmluvy. To znamená, že aj pri bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy zostáva zachované zabezpečenie záväzkov z tejto zmluvy, samozrejme len v rozsahu bez úrokov a bez poplatkov. Zostáva teda zachované aj zabezpečenie dohodou o zrážkach zo mzdy v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka. V dôsledku toho tak aj prípadný následok podľa § 11 zákona č. 129/2010 Z. z. by nemal za následok, že by sa dohoda o zrážkach zo mzdy ako akcesorický právny vzťah k samotnej zmluve o úvere mala považovať za neplatnú alebo neexistujúcu. Takisto by to nemalo automaticky za následok ani neplatnosť spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy (porov. § 3 ods. 7 zákona č. 335/2014 Z. z.).

16. Zo všetkých uvedených dôvodov tak súd žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol (výrok I).

17. Plne úspešnej žalovanej priznal súd podľa § 255 ods. 1 C. s. p. aj náhradu všetkých trov konania (výrok II).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je určené, spisovej značky a označenia veci, ktorej sa týka, označení a podpise odvolateľa a uviesť tiež, v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, § 365 C. s. p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).