Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/112/2017

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členov senátu JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobcu: Ing. Mgr. Z. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. D., E. č. XXX, zastúpený splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária MHS Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava, ul. Seberíniho č. 1, IČO: 36 866 687, proti žalovanej: X. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. G., ul. H. č. XXX, o zriadenie vecného bremena, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 5C/210/2014-233 zo dňa 27. októbra 2016, takto

rozhodol:

rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým sa zriaďuje v prospech vlastníka stavby zapísanej na LV č. XXX, vedenej v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, katastrálne územie a obec O. G., rodinného domu súpisné číslo XXX, postaveného na parcele C- KN 602/2 vecné bremeno spočívajúce v práve cesty vo forme prechodu peši a prejazdu dopravnými prostriedkami cez pozemok parcelné číslo 609/1 záhrady, zapísanej na LV č. XXX, vedenej v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálne územie obec O. G., v rozsahu uvedenom v geometrickom pláne č. 36995258-28/2015 vyhotovenom Ing. Františkom Hricom, 034 83 Ivachnová č. 181, IČO: 36 995 258, zo dňa 15.06.2015, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku a vo výroku o trovách konania z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. Vo výroku, ktorým súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol, odvolanie žalovanej o d m i e t a . Vo výroku, ktorým súd zamietol návrh žalovanej na prerušenie konania zo dňa 03.10.2015, ktorý bol doručený súdu dňa 05.10.2015, zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č. k. 5C/210/2014-233 zo dňa 27.10.2016 zamietol návrh žalovanej na prerušenie konania zo dňa 03.10.2015, ktorý bol doručený súdu dňa 05.10.2015. Zriadil v prospech vlastníka stavby zapísanej na LV č. XXX, vedenej v katastri nehnuteľnosti Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, katastrálne územie a obec O. G., rodinného domu súpisné číslo XXX, postaveného na parcele C-KN 602/2 vecné bremeno spočívajúce v práve cesty vo forme prechodu peši a prejazdu dopravnými prostriedkami cez pozemok parcelné číslo 609/1 záhrady, zapísanej na LV č. XXX, vedenej v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálne územie obec O. G., v rozsahu uvedenom v geometrickom pláne č. 36995258-28/2015 vyhotovenom Ing. Františkom Hricom, 034 83 Ivachnová č. 181, IČO: 36 995 258, zo dňa 15.06.2015, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku. Žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanej sumu 354 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd v zmysle § 162 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s. p.“, zamietol návrh žalovanej na prerušenie konania, ktorý podala dňa 05.10.2015, nakoľko tento nebol dôvodný. Žalovaná sa prerušenia konania domáhala z dôvodu, že podala dovolanie vo veci Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 4C/145/2013. Najvyšší súd SR dovolanie žalovanej odmietol uznesením č. k. 8Cdo 363/2015-725 zo dňa 23.03.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.04.2016.

V súlade s ust. § 151o ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka súd žalobe žalobcu o zriadenie vecného bremena spočívajúce v práve cesty čiastočne vyhovel, nakoľko mal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zriadenia vecného bremena v zmysle ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka v prospech podielového spoluvlastníka stavby a pozemku, spočívajúceho v práve cesty vo forme prechodu peši a prejazdu dopravnými prostriedkami cez pozemok vo výlučnom vlastníctve žalovanej, zapísaný ako parc. KN-C č. 609/1, v rozsahu vyznačenom v priloženom geometrickom pláne, za jednorázovú odplatu vo výške 354 eur. V konaní mal preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, ktorý je vlastníkom stavby rodinného domu súp. č. XXX postaveného na pozemku KN-C parc. č. 602/2 a vlastníkom pozemku KN-C č. 602/1 druh pozemku záhrady. Občiansky zákonník v ust. § 151o ods. 3 umožňuje zriadenie vecného bremena v prospech vlastníka stavby, spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok v prípade, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Rozhodnutie súdu podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka patrí medzi rozhodnutia konštitutívnej povahy, ktoré sú podkladom pre zápis do katastra nehnuteľností, preto musí byť vecné bremeno v žalobe ako aj vo výroku rozhodnutia označené dostatočne určito a zrozumiteľne. Pokiaľ sa vecné bremeno zriaďuje k časti nehnuteľnosti, musí byť vyznačené v geometrickom pláne, ktorý je súčasťou rozsudku. Žalobca navrhované vecné bremeno dostatočne určitým spôsobom popísal v žalobnom návrhu výroku rozsudku tak, aby tento návrh mohol byť pojatý do výroku súdneho rozhodnutia a pripojil aj geometrický plán, v ktorom bolo navrhované vecné bremeno vyznačené. Ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka vyžaduje pre zriadenie vecného bremena súdom splnenie dvoch podmienok, a to: vlastník stavby, ktorý sa domáha zriadenia vecného bremena nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku, ktorý prístup k stavbe umožňuje a súčasne prístup vlastníka k stavbe nie je možné zabezpečiť inak. Žalobca v konaní preukázal, že nie je vlastníkom priľahlého pozemku, ktorý mu v súčasnej dobe umožňuje prístup k stavbe, ktorej je vlastníkom. V súčasnosti je možný prístup k stavbe k rodinnému domu č. 177, cez pozemky parc. KN-C č. 601/1, KN-C č. 603 alebo cez pozemok KN-C č. 609/1. Žalobca preukázal, že pozemok KN-C č. 601/1 je v podielovom spoluvlastníctve siedmich spoluvlastníkov. Pozemky KN-C parc. č. 603, KN-C č. 609/2 sú vo vlastníctve žalovanej. Z fotodokumentácie ako aj z kópie katastrálnej mapy bolo preukázané, že na pozemku č. 609/2 sa nachádza humno, ktoré je v blízkosti rodinného domu. Spornou v konaní bola skutočnosť, či prístup žalobcu k stavbe súp. č. XXX možno zabezpečiť inak. Súd pri rozhodovaní prihliadol k tomu, že pri zriadení vecného bremena tak ako to požadoval žalobca, obmedzený menší okruh vlastníkov, bude obmedzená len žalovaná. V prípade, že by bolo zriadené vecné bremeno cez pozemky KN-C č. 601/1, KN-C č. 603 došlo by k obmedzeniu vlastníckeho práva siedmich osôb. Súd tiež prihliadol k tomu, že žalobca nadobudol vlastnícke právo k rodinnému domu od žalovanej preto bolo logické obmedziť jej vlastnícke právo k pozemku. Fotodokumentáciou bolo preukázané, že v čase, keď bola vlastníčkou rodinného domu žalovaná, existovala prístupová cesta k stavbe cez pozemok KN-C č. 609/1. Podľa súdu zákon predpokladá zriadenie vecného bremena za odplatu. Pri určení ceny za odplatu vychádzal zo znaleckého posudku č. 39/2016, v ktorom znalec stanovil všeobecnú hodnotu jednorázovej odplaty za zriadenie vecného bremena v sume 354 eur, ktorú súd zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanej do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Žalobu zamietol v časti zriadenia vecného bremena v práve cesty vo forme prechodu peši a prejazdu dopravnými prostriedkami cez priľahlý pozemok žalovanej KN- C č. 609/1 ku pozemku KN-C parc. č. 602/1 záhrady o výmere 727 m2 zapísanej na LV č. XXX, ktorý je vo vlastníctve žalobcu, z toho dôvodu, že vecné bremeno práva cesty cez priľahlý pozemok sa v zmysle ust. k 151o Občianskeho zákonníka je možné zriadiť len v prospech vlastníka stavby, nie v prospech vlastníka pozemku. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1, ods. 2 a § 262 ods. 1 C. s. p. Žalobca bol v spore úspešný, v základe žalovaného nároku zriadenia vecného bremena, preto mu vzniklo právo na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná. V prvom rade k bodu 27 odôvodnenia rozsudku odôvodňujúcom zamietnutie žaloby vo zvyšnej časti zriadenia vecného bremena vo forme prechodu peši a prejazdu dopravnými prostriedkami cez priľahlý pozemok žalovanej KN-C č. 609/1 ku pozemku KN-C č. 602/1 záhrady o výmere 727 m2, zapísanej na LV č. XXX, ktorý je vo vlastníctve žalobcu uviedla, že navrhovaná cesta je podľa znaleckého posudku navrhnutá ako prístup k parc. KN-C č. 609/3, teda tiež k parcele, na ktorej nestojí predmetná nehnuteľnosť, ku ktorej by malo byť zriadené vecné bremeno, tá sa nachádza na KN-C parc. č. 602/2. Túto skutočnosť považuje za nesprávne rozhodnutie súdu a preto žiada o zrušenie rozsudku v plnom rozsahu. Ako ďalšie skutočnosti uviedla, že súd nesprávne vyhodnotil fakt, v ktorom žalobca uvádza, že

k nehnuteľnosti pri kolaudačnom rozhodnutí musela byť aj prístupová cesta. V čase, keď bola predmetná nehnuteľnosť skolaudovaná nebol v platnosti zákon, ktorý túto skutočnosť vyžadoval a ani by to nebolo možné, nakoľko v tom čase okolité parcely, kadiaľ by táto prístupová cesta viedla, neboli vo vlastníctve vlastníka stavby v čase kolaudácie. Žalobca si bol skutočnosťou, že k predmetnej nehnuteľnosti nie je zriadená prístupová cesta, vedomý už v čase jej kúpy v dobrovoľnej dražbe, nakoľko tento argument použil aj pri vedenom súdnom spore s ňou o neplatnosti dražby. Považovala preto jeho tvrdenie teraz ako účelové a súd zavádzajúce z toho dôvodu, že ide o zriadenie novej prístupovej cesty, nie ako sa v rozhodnutí súdu uvádza, že ide o cestu už existujúcu, prístupovú, čo považuje za veľký zásah do svojich vlastníckych práv. Ďalej žalovaná uviedla, že cez parcelu KN-C č. 609/1 tiež prechádza verejná kanalizácia, ktorá síce nie je zaznačená na liste vlastníctva ako vecné bremeno, čo však nie je jej chybou, ale vecou správcu, Vodárni a kanalizácii, a.s. To nič nemení na fakte, že ona ako vlastník pozemku musí strpieť obmedzenia spočívajúce v ochrannom pásme, ktoré nedovoľuje v žiadnom mieste žiadne stavebné zásahy, teda ani možnosť zriadenia cesty. Taktiež sa na danom pozemku nachádza elektrická prípojka a kanalizácia k nehnuteľnosti na parc. KN-C č. 609/4, ktorá tiež nie je vyznačená v liste vlastníctva, táto ale bola zriadená ešte v čase, keď ona nebola vlastníkom parcely KN-C č. 609/1. Podľa žalovanej pôvodný návrh na zriadenie vecného bremena práva prechodu žalobcom bol aj cez parcelu KN-C č. 601/1 a KN-C č. 603, túto časť návrhu ale žalobca vzal späť po zistení, že parcela KN- C č. 601/1 má viacerých vlastníkov, a teda by musel podať novú žalobu na súd. Táto parcela je však spoločným dvorom a je na nej zriadená prístupová cesta vedúca od hlavnej cesty, ktorú využívajú aj ostatní vlastníci, takže by nešlo o veľký zásah do ich práv. Žalobca taktiež odmieta brať do úvahy fakt, že cez parcelu č. 603 vedú prípojky energií k nehnuteľnosti, ktorej je v súčasnosti vlastníkom a cez ktorú bude v budúcnosti potrebovať viesť elektrickú prípojku k danej nehnuteľnosti, to znamená, že jej aj tak vznikne ujma na vlastníckych právach. Žalovaná bola názoru, že pri zriaďovaní vecného bremena by sa mal súd riadiť pravidlom a znením zákona, že má ísť o čo najmenší zásah do jej vlastníckych práv, má sa využiť možnosť, ak taká je, o čo najmenší zásah, pri tomto rozhodnutí bude ale ona znevýhodnená tým, že bude postihnutá dvakrát. V prvom prípade to bude pri uznaní tohto rozsudku a znehodnotení parcely KN-C č. 609/1 a následne v budúcnosti bude vynútený zásah do jej práv pri parcelách KN-C č. 601/1 a KN-C č. 603, cez ktoré sú vedené energie. Podľa žalovanej na parcele KN-C č. 609/1 kadiaľ je navrhnutá daná prístupová cesta bude znehodnotená a jej vlastnícke práva a užívanie obmedzené, nielen z toho dôvodu, že nebude môcť svoju parcelu ohradiť a uzamknúť, ale aj z dôvodu, že žalobca má v úmysle svoju nehnuteľnosť využívať na komerčné účely, ako apartmánový dom pre turistov, čo značne naruší jej pokojné užívanie jej nehnuteľnosti. Taktiež je sporné, ak je návrh podaný v zmysle prístupovej cesty k rodinnému domu, a tento fakt sa zmení po prestavbe žalobcovej nehnuteľnosti na účel podnikania. Budú jej tiež plynúť povinnosti v údržbe cesty, ktorá bude slúžiť na komerčné využitie nehnuteľnosti žalobcu, čo považuje za neprípustné zasahovanie do jej práv. Žalovaná preto navrhla rozsudok okresného súdu zrušiť a vrátiť okresnému súdu a zriadiť vecné bremeno tak, aby boli čo najmenej poškodené a obmedzené jej vlastnícke práva, teda zriadený prístup cez parcely KN-C č. 601/1 a KN-C č. 603.

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej písomne nevyjadril.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 379, § 380 C. s. p.) a rozsudok okresného súdu v časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 389 ods. 1 písm. b/, c/, § 391 C. s. p.) a v časti odmietol podľa § 386 písm. b/ v spojení s § 359 C. s. p. a to z nasledovných dôvodov:

5. Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalovanej na prerušenie konania a vyhovel návrhu žalobcu tým, že zriadil v jeho prospech ako vlastníka stavby zapísanej na LV č. XXX, vedenej v katastri nehnuteľnosti Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, katastrálne územie a obec O. G., rodinného domu súpisné číslo XXX, postaveného na parcele KN-C č. 602/2 vecné bremeno spočívajúce v práve cesty vo forme prechodu peši a prejazdu dopravnými prostriedkami cez pozemok žalovanej parcelné číslo KN-C 609/1 záhrady, zapísanej na LV č. XXX, vedenej v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálne územie obec O. G., v rozsahu uvedenom v geometrickom pláne č. 36995258-28/2015 vyhotovenom Ing. Františkom Hricom, 034 83 Ivachnová č. 181, IČO: 36 995 258, zo dňa 15.06.2015, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku a žalobcu zaviazal

zaplatiť žalovanej sumu 354 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku pričom vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

6. Okresný súd pokiaľ zvyšnú časť žaloby zamietol rozhodnutie odôvodnil v bode 27 nasledovne: „Súd zamietol žalobu v časti zriadenia vecného bremena v práve cesty vo forme prechodu peši a prejazdu dopravnými prostriedkami cez priľahlý pozemok žalovanej č. 609/1 ku pozemku CKN parc. č. 602/1 záhrady o výmere 727 m2, zapísanej na LV č. XXX, ktorý je vo vlastníctve žalobcu z toho dôvodu, že vecné bremeno práva cesty cez priľahlý pozemok sa v zmysle ust. § 151o Občianskeho zákonníka je možné zriadiť len v prospech vlastníka stavby, nie v prospech vlastníka pozemku“.

7. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní uviedla, že podáva odvolanie proti rozsudku okresného súdu v celom rozsahu, odvolací súd jej odvolanie proti výroku rozsudku okresného súdu, ktorým vo zvyšnej časti žalobu zamietol, odmietol ako odvolanie podané neoprávnenou osobou (§ 386 písm. b/ C. s. p.). Výrok napadnutého rozsudku je totiž výrokom zamietajúcim, t.j. výrokom, ktorým bolo rozhodnuté v prospech odvolateľky (hoci len čiastočne) a nakoľko žalobca odvolanie proti tomuto výroku nepodal, odvolateľka nie je v zmysle § 359 C. s. p. subjektívne oprávnenou osobou na podanie odvolania proti výroku rozsudku okresného súdu, ktorým súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

8. Žalovaná v odvolaní proti rozsudku okresného súdu uviedla, že navrhovaná cesta je podľa znaleckého posudku navrhnutá ako prístup k parcele KN-C 609/3 teda tiež k parcele na ktorej nestojí predmetná nehnuteľnosť ku ktorej by mohlo byť zriadené vecné bremeno, tá sa nachádza na KN-C parc. č. 602/2.

9. Zákonom č. 586/2007 Z. z. bolo do Občianskeho zákonníka doplnené nové ustanovenie § 151o ods. 3, ktoré zaviedlo nový druh vecného bremena - právo cesty cez priľahlý pozemok. Ide o vecné bremeno charakteru in rem, ktoré vecno-právne zaťažuje vlastníka pozemku, ktorý sa nachádza pri stavbe odlišného vlastníka.

10. Podľa ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

11. Podľa odvolacieho súdu pod pojmom „priľahlý pozemok“ má Občiansky zákonník na mysli nielen bezprostredne priľahlý pozemok, ale i pozemky, cez ktoré sa vlastník stavby môže dostať k verejnej komunikácii (ceste), príp. k pozemku, z ktorého sa môže dostať k verejnej komunikácii. Priľahlým pozemkom môžu byť teda aj vzdialenejšie pozemky, ak právo cesty je potrebné zabezpečiť cez viacero pozemkov tak, aby vlastník stavby mal prístup k svojej stavbe. S prihliadnutím na uvedené aj podľa odvolacieho súdu žalobca tak naplnil podmienku stanovenú v ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, že pozemok, cez ktorý sa má zriadiť právo cesty cez parc. KN-C č. 609/1 je priľahlým pozemkom, ktorý nie je v jeho vlastníctve.

12. Žalovaná v odvolaní navrhovala, aby bol vecným bremenom zriadený prístup cez parcely KN-C č. 601/1 a KN-C č. 603. Poukázala na to, že parc. KN-C č. 601/1 je spoločným dvorom a je na nej zriadená prístupová cesta vedúca od hlavnej cesty, ktorú využívajú ostatní vlastníci, tak že by nešlo o veľký zásah do ich práv.

13. Okresný súd rozhodnutie odôvodnil tým, že v prípade, že by bolo zriadené vecné bremeno cez pozemky KN-C č. 601/1 a KN-C č. 603 došlo by k obmedzeniu vlastníckeho práva siedmich osôb. Súd tiež prihliadol k tomu, že žalobca nadobudol vlastnícke právo k rodinnému domu od žalovanej, preto bolo logické obmedziť len jej vlastnícke právo k pozemku. Tento názor považoval aj odvolací súd za správny a osvojil si ho.

14. V ďalšej časti odvolania žalovaná namietala, že parcela KN-C č. 609/1 kadiaľ je navrhnutá daná prístupová cesta bude znehodnotená a jej vlastnícke práva a užívanie je obmedzené, nielen z toho dôvodu, že nebude môcť svoju parcelu ohradiť a uzamknúť ale aj z dôvodu, že žalobca má v úmysle svoju nehnuteľnosť využívať na komerčné účely (apartmánový dom pre turistov) čo značne naruší jej pokojné užívanie jej nehnuteľnosti.

15. Zákon nehovorí o tom na aký účel má slúžiť stavba ku ktorej sa má vo forme vecného bremena zabezpečiť prístup. Z tohto hľadiska môže ísť o stavbu, ktorá slúži na akýkoľvek účel. Z hľadiska aplikácie § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka nezáleží preto na tom, či stavba slúži na účely bývania, podnikania alebo na verejné účely. Avšak z hľadiska rozsahu práva cesty je dôležitá hospodárska prestavba stavby, resp. spôsob a rozsah jej užívania. Na tieto okolnosti musí prihliadať aj súd, ktorý bude o práve cesty cez priľahlý pozemok rozhodovať. V súvislosti s bývaním si treba napr. uvedomiť, že právo cesty nemusí slúžiť výlučne pre potreby vlastníka stavby. Právo cesty ako vecné bremeno charakteru in rem môže slúžiť všetkým osobám, ktoré sa v stavbe zdržiavajú, resp. pre ktoré je potrebné zabezpečiť právo cesty (nájomca, príslušníci domácnosti vlastníka stavby). Právo cesty môže tiež slúžiť aj na príležitostné návštevy vlastníka stavby. Okrem toho účel práva cesty nemožno dodatočne meniť. Ak stavba začala slúžiť na iné účely, než sa pôvodne predpokladalo, účel práva cesty nemôže vlastník stavby dodatočne rozširovať (napr. ak sa stavba začne používať na podnikanie). V takom prípade je potrebné nové rozhodnutie súdu vo veci. Okrem toho v rozhodnutí o zriadení vecného bremena cesty je potrebné určiť, kadiaľ povedie cesta, a tiež, akým spôsobom môže by právo vykonávané a aký jej jeho obsah (napr. právo prejazdu automobilom môže byť limitované určitým časom a druhom motorového vozidla).

16. S prihliadnutím na uvedené je podľa odvolacieho súdu pre rozhodnutie súdu rozhodujúce aj na aký účel stavba slúži lebo s tým súvisí aj účel práva cesty a dôsledkom ktorého je rozsah a spôsob užívania. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná na skutočnosti ohľadom využívania stavby na podnikanie poukazovala aj v konaní pred okresným súdom (č.l. 225 spisu). Okresný súd na tieto skutočnosti dokazovanie nezameral napr. výsluchom žalobcu. Z vykonaného dokazovania tak nie je zrejmé na aký účel má stavba, ku ktorej je potrebné zabezpečiť prístup slúžiť či na bývanie alebo podnikanie. Tiež odvolací súd poukazuje na to, že okresný súd rozhodnutím zriadil vecné bremeno spočívajúce v práve cesty vo forme prechodu peši a prejazdu dopravnými prostriedkami a to bez toho, aby požadoval na žalobcovi, aby tieto označil. Dopravný prostriedok je všeobecný názov pre rôzne druhy dopravných zariadení, ktoré sa používajú na prepravu ľudí alebo tovaru. V cestnej doprave je to automobil, autobus, trolejbus, motocykel, nákladné auto. Z výroku rozhodnutia tak nevyplýva aké konkrétne dopravné prostriedky majú byť použité pri výkone práva z vecného bremena.

17. Súd pri rozhodovaní o práve cesty musí vziať do úvahy tú skutočnosť, že ide o vážny zásah do práva vlastníka pozemku. Preto musí vždy zohľadniť spravodlivý pomer medzi výhodou, ktorú právo cesty poskytuje vlastníkovi stavby - žalobcovi a ujmou, ktorá by vznikla zriadením cesty žalovanej ako vlastníkovi zaťaženého pozemku. Mal by preto tiež zistiť akým spôsobom užíva priľahlý pozemok parc. KN-C č. 609/1 žalovaná. S ohľadom na to, že podľa pripojenej fotodokumentácie a geometrického plánu sa pri priľahlom pozemku nachádza aj dom (parc. KN-C č. 609/4), ktorého vlastníkom je tretia osoba bude pre bližšie ozrejmenie si danej situácie vhodné zistiť ako je tento ňou využívaný.

18. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti ako i ohľadom súvisiaceho výroku o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ C. s. p. zrušil a vec mu podľa ust. § 391 C. s. p. vrátil na ďalšie konanie. Povinnosťou okresného súdu bude zisťovať hlavne vyššie naznačené skutočnosti týkajúce využívania stavby, ku ktorej je potrebné zabezpečiť prístup a využívania priľahlého pozemku žalovanou. Zistené skutočnosti vyhodnotí a rozhodnutie odôvodní podľa kritérií uvedených v ust. § 220 C. s. p. V novom rozhodnutí zároveň rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C. s. p.).

19. Vo výroku, ktorým súd zamietol návrh žalovanej na prerušenie konania zo dňa 03.10.2015, ktorý bol doručený súdu dňa 05.10.2015, zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý lebo nebol napadnutý odvolaním.

20. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.).