Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/193/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobkyne P.. U. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., O. XXXX/X, zastúpenej advokátom JUDr. Milanom Franekom, Advokátska kancelária Lučenec, Komenského 17, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, o zaplatenie 2 382,94 € istiny s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 9C/69/2011-446 zo dňa 04. 02. 2016, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e. II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala náhrady škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (v znení účinnom do 31. 12. 2012). V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že rozsudkom zo dňa 28. 11. 2013 č. k. 9C/69/2011-279 zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom v návrhu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 26. 01. 2009 adresovanom Ministerstvu spravodlivosti SR. Neuviedla, že by jej škoda bola spôsobená nezákonným rozhodnutím, žiadne rozhodnutie neoznačila. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 17. 07. 2014 č. k. 16Co/316/2014- 299 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd uviedol, že je nesprávny názor okresného súdu, že ak poškodená osoba predbežne neprerokuje nárok na náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia s príslušným orgánom a napriek tomu podá na súd žalobu o náhradu škody práve z tohto titulu, uvedené má za následok zamietnutie návrhu na začatie konania. Z ustálenej judikatúry, na ktorú krajský súd poukázal, totiž vyplýva, že v prípade nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, síce predstavuje predbežné prerokovanie nároku na príslušnom orgáne zákonom určenú podmienku na to, aby o tomto nároku mohlo prebehnúť občianske súdne konanie, avšak nedostatok prerokovania nároku na náhradu škody príslušným orgánom sa považuje za odstrániteľný nedostatok podmienky konania. Pokiaľ k predbežnému prerokovaniu nároku nedošlo, nemôže súd o ňom konať a rozhodovať a v takomto prípade sa musí konajúci súd vhodným opatrením pokúsiť (podľa § 104 ods. 2 OSP) o odstránenie tohto nedostatku. Len v prípade, ak sa napriek snahe konajúceho súdu nepodaril uvedený nedostatok podmienky konania odstrániť, konanie je možné zastaviť. Krajský súd uviedol, že bolo povinnosťou okresného súdu vyzvať žalobkyňu na odstránenie uvedeného nedostatku v primeranej lehote.

2. Po zrušení veci krajským súdom okresný súd podaním zo dňa 25. 08. 2014 vyzval právneho zástupcu žalobkyne, aby v lehote 15 dní od doručenia tohto podania preukázal tú skutočnosť, že nárok žalobkyne na náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia bol predbežne prerokovaný na príslušnom orgáne,

a aby o tom doručil listinný doklad. Právny zástupca žalobkyne 04. 09. 2014 doručil súdu návrh na prerušenie konania, kde žiadal, aby súd konanie prerušil do rozhodnutia Generálnej prokuratúry SR o návrhu žalobkyne na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Na pojednávaní pred súdom prvej inštancie uviedol, že žalovanému doručil návrh žalobkyne zo dňa 02. 09. 2014 na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím podľa § 5 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z.. Ministerstvo spravodlivosti SR podaním zo dňa 03. 03. 2015 oznámilo súdu, že žiadosť o predbežné prerokovanie nároku mu bola žalovanou doručená dňa 25. 09. 2014 s tým, že predmetnú žiadosť vrátilo na vybaveniu žalovanému. Vo svojom podaní Ministerstvo spravodlivosti ďalej uviedlo, že žiadateľka si nárok na náhradu škody na totožnom skutkovom základe (odvíjaný z nesprávneho úradného postupu) uplatnila už podaním datovaným 26. 01. 2009. Toto podanie bolo postúpené Generálnej prokuratúre SR, ktorá nárok predbežne prerokovala listom zo dňa 08. 03. 2010 pod číslom XV/5 Spr 8/2010-7, a oznámilo žiadateľke, že jej nárok neuspokojí, pretože žiadosť nepovažuje za dôvodnú. Ďalej uviedlo, že žiadateľka vo svojom podaní zo dňa 02. 09. 2014 uplatnila nárok z titulu nezákonného rozhodnutia výslovne uvádzajúc, že len rozširuje nárok vybavovaný Generálnou prokuratúrou SR pod č. XV/5 Spr 8/2010-7. Okrem iného žalovaný vzniesol aj námietku premlčania nároku.

3. Okresný súd vec posúdil podľa ust. § 5, 9, § 15, § 16 ods. 1, § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (v znení účinnom do 31. 12. 2012) a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nárok žalobkyne nie je dôvodný. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobkyňa návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 26. 01. 2009 podala na Ministerstve spravodlivosti SR z titulu náhrady škody spôsobenej nesprávnym postupom podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z.. Žalobkyňa neuviedla, že by išlo o nesprávny úradný postup v súvislosti s porušením povinnosti niektorého orgánu urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu, zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný nezákonný zásah do právom chránených fyzických a právnických osôb. Uviedla len, že nesprávny úradný postup vidí v tom, že došlo k porušeniu zákonnosti a to z titulu princípov všeobecnej zodpovednosti s tým, že žalovaný sa z tejto zodpovednosti vyviniť nemôže. V žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom neuviedla, v čom vidí nesprávny úradný postup, len citovala ustanovenie § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z.. Potom, čo súd vyzval právneho zástupcu žalobkyne na preukázanie, že nárok žalobkyne bol predbežne prerokovaný aj z titulu nezákonného rozhodnutia na príslušnom orgáne, právny zástupca žalobkyne preukázal, že dňa 08. 09. 2014 doručil Generálnej prokuratúre SR podanie zo dňa 02. 09. 2014, ktoré bolo návrhom na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím podľa § 5 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z.. Z obsahu tohto podania vyplýva, že žalobkyňa si dňa 26. 01. 2010 uplatnila nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom a týmto podaním len rozširuje návrh na náhradu škody, o ktorom je v súčasnosti vedené súdne konanie na Okresnom súde Veľký Krtíš pod č. k. 9C/69/2011. Žalovaný toto podanie 22. 09. 2014 postúpil Ministerstvu spravodlivosti SR ako príslušnému orgánu vec predbežne prerokovať, Ministerstvo spravodlivosti SR listom zo dňa 30. 09. 2014 žiadosť vrátilo na vybavenie žalovanému s tým, že je orgánom príslušným konať v zmysle § 4 ods. 1 písm. m/ zák. č. 514/2003 Z. z. Súd sa stotožnil s argumentáciou Ministerstva spravodlivosti SR v tom smere, že orgánom oprávneným v mene štátu konať je Generálna prokuratúra SR, pretože z návrhu žalobkyne zo dňa 02. 09. 2014 vyplýva, že táto predmetnú žiadosť označila ako rozšírenie pôvodného návrhu na náhradu škody. Podľa názoru okresného súdu, teda, bolo nesporné, že keď prvú žiadosť o predbežné prerokovanie nároku vybavovala Generálna prokuratúra SR a žalobkyňa výslovne uviedla, že sa jedná o rozšírenie návrhu, bola oprávnená v tejto veci konať Generálna prokuratúra SR. Vzhľadom na to, že pokiaľ ide o náhradu škody v súvislosti s nezákonným rozhodnutím bola žalovaným vznesená námietka premlčania, súd skúmal, či nárok žalobkyne v tejto časti nie je premlčaný. Žalobkyňa sa domáhala náhrady škody v súvislosti s nezákonnými rozhodnutiami vydanými v priebehu celého trestného konania vedeného voči nej ako aj rozsudkom vydaným v trestnom konaní. Ide o rozhodnutia, ktoré boli vydané v období do podania obžaloby t. j. do 05. 12. 2006, rozsudok v trestnom konaní, ktorým bola žalobkyňa oslobodená spod obžaloby bol vydaný dňa 15. 04. 2008 pod č. k. 4P/172/2006-348, ktorý bol žalobkyni (v rozsudku okresného súdu zrejme len omylom uvedené, že „odporkyni“) dňa 09. 06. 2008 a jej právnemu zástupcovi 06. 06. 2008, pričom uznesenie o zamietnutí odvolania okresného prokurátora voči tomuto rozsudku zo dňa 30. 07. 2008 sp. zn. 3 Po/165/08 sa považuje za doručené žalobkyni dňa 24. 07. 2008, nakoľko si predmetné uznesenie v zákonnej lehote nevyzdvihla. S prihliadnutím na to, že žalobkyňa podala žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v súvislosti s nezákonným rozhodnutím až dňa

08. 09. 2014, došlo v zmysle ust. § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. k premlčaniu tohto nároku. Podľa tohto ustanovenia právo na náhradu škody sa premlčí za 3 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.

4. Proti rozsudku okresného súdu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Namietala, že súd prvého stupňa (v súčasnosti označovaného ako súd prvej inštancie) napriek opakovanému záväznému stanovisku krajského súdu, aby postupom podľa 104 ods. 2 OSP vyzval žalobkyňu, aby zabezpečila predbežné prerokovanie nároku na príslušnom orgáne, ako odstraniteľný nedostatok podmienky konania, súd túto výzvu opomenul. Uviedla, že zodpovednosť štátu za spôsobenú škodu nezákonným rozhodnutím je objektívna, nemožno sa z nej vyviniť, ak zo strany prokuratúry došlo k podaniu obžaloby a súd musel dôjsť k záveru, že skutok sprenevery sa nestal a žalobkyňa bola spod obžaloby oslobodená, nemožno sa v žiadnom prípade stotožniť s názorom, že prokuratúra nemala inú možnosť ako zamietnuť sťažnosť v tom čase obvinenej a podať na ňu obžalobu pre trestný čin, ktorého sa v skutočnosti nedopustila. V tomto konaní možno jednoznačne vidieť tiež aj nesprávny úradný postup. Zo strany súdu prvej inštancie došlo k vadám a nesprávnemu postupu tým, že súd nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Okrem toho súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa jej názoru žaloba z dôvodu nezákonného rozhodnutia bola podaná včas v trojročnej premlčacej lehote, a to 30. 05. 2011 a preto námietka premlčania neobstojí. Okrem toho poukazovala na 10 ročnú premlčaciu lehotu podľa § 19 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z.. Rozsudok okresného súdu žiadala zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

5. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že žalobkyňa nepreukázala existenciu neprávneho úradného postupu. Nesprávny úradný postup bolo potrebné definovať z hľadiska vecného ako aj časového, čo žalobkyňa neurobila. Žalobkyňa teda neuniesla dôkazné bremeno. Čo sa týka nároku žalobkyne z titulu nezákonného rozhodnutia, naďalej trvá na tom, že došlo k premlčaniu v tejto časti nároku na náhradu škody. Rozsudok okresného súdu navrhla potvrdiť v celom rozsahu.

6. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 odvolanie prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania (§ 385 ods. 1 a contrário a rozsudok okresného súdu podľa ust. § 387 ods. 1, 2 ako vecne správny potvrdil.

7. Podľa ust. § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 toho istého ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia okresného súdu. Okresný súd vo veci dostatočne zistil skutkový stav veci, z ktorého vyvodil správne právneho závery a rozsudok aj dostatočne odôvodnil. Rozsudok je jasný, zrozumiteľný, tak pre laickú ako aj odbornú právnu verejnosť a nevyznačuje sa arbitrárnosťou v rozhodovaní okresného súdu. Okresný súd riadne odôvodnil, z akého dôvodu považoval žalobu žalobkyne za nedôvodnú, a to, či už sa domáhala žalobou nároku na náhradu škody titulom nesprávneho úradného postupu (ktorý žalobkyňa nepreukázala) alebo nezákonného rozhodnutia (ohľadom ktorého návrh na predbežné prerokovanie nároku nepodala včas). Z uvedených dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

9. Žalovaná bola v celom rozsahu úspešná v odvolacom konaní, a preto má podľa pomeru úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 nárok na náhradu trov odvolacieho konania (§ 262 ods. 1 v celom rozsahu. O tomto nároku odvolací súd rozhodol v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

10. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .