Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozhodnutie_1T-19-2017.pdf
PDF · 74.34 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/19/2017
Rozhodnutie
Samosudca Okresného súdu Zvolen JUDr. Mariana Philadelphyová na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24. 08. 2017 vo Zvolene, v trestnej veci obžalovanej L. H., takto
rozhodol:
Podľa § 285 písm. f) Tr. poriadku, súd
obžalovanú L. H., nar. XX.XX.XXXX v Lučenci, trvale bytom K., K. G. L. Č.. XX, J. G.
o s l o b o d z u j e spod obžaloby Okresnej prokuratúry Zvolen sp. zn. 1Pv 105/17 zo dňa 18.04.2017, pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že
v období od mesiaca máj 2016 do 24.08.2017 vo Zvolene a na iných miestach si neplnila svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť voči svojmu mal. Synovi S. V., nar. XX.XX.XXXX deklarovanú rozsudkom Okresného súdu vo Zvolene č.k. 14P 11/16-86 zo dňa 11.11.2016, právoplatným dňa 09.12.2016, ktorým bola zaviazaná prispievať na jeho výchovu a výživu sumou vo výške 50 € mesačne vždy do 20- teho dňa v mesiaci k rukám otca dieťaťa K. V., J.. XX.XX.XXXX, pričom počas tohto obdobia nebola evidovaná na ÚPSVaR ako uchádzačka o zamestnanie a nepoberala teda dávku v nezamestnanosti ani príspevok v hmotnej núdzi, nepožiadala príslušný súd o zníženie výživného, ani sa preukázateľne nesnažila zaobstarať si vlastný príjem, pričom bola len poberateľkou prídavku na dieťa vo výške 23,52 € a zamestnala sa až 01.02.2017 a to v O. E. J. G., čím jej vznikol voči K. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XX dlh na výživnom v celkovej výške 610 €, keď 17.07.2017 uhradila 410 € a dňa 16.08.2017 uhradila 200 €,
pretože trestnosť činu zanikla.
odôvodnenie:
Dňa 18. 04 .2017 prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podal súdu obžalobu na L. H. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Tr. zákona, na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Na hlavnom pojednávaní súd na základe vyhlásenia obžalovanej o svojej vine, so súhlasom prokurátora jej vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 7 Tr. poriadku prijal a podľa § 257 ods. 8 Tr. poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaná spáchanie skutku priznala, nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s prípadným výrokom o treste, náhrade škody alebo aj ochranným opatrením.
Samosudca vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie v zmysle § 269 a § 253 ods. 2 Tr. poriadku čítaním listinných dôkazov, a to správy o povesti č.l. 44, odpisu z registra trestov č.l. 49, správy o priestupkoch č.l. 50, správy obce K. č.l. 59, ktoré sú súčasťou trestného spisu.
Obžalovaná vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že v súčasnej dobe nepracuje v O., je evidovaná na ÚPSVaR od 26.04.2017 v Novej Bani. Žije v spoločnej domácnosti s priateľom, z peňazí priateľa. Prácu si hľadá. V minulosti bola u psychiatra liečená pre úzkostné depresie. Za prítomnosti sudcu, prokurátora a svedka - poškodeného dňa 26.07.2017 (č.l. 75 ) obžalovaná súdu predložila poštový poukaz preukazujúci úhradu sumy poškodenému vo výške 410 € zo dňa 17.07.2017 a zároveň požiadala o poskytnutie lehoty na úhradu zvyšku dlhu na výživnom, ktorý ku dňu predstavoval dlh 150 € plus 50 € bežné výživné za mesiac august 2017, spolu 200 €. Súd žiadosti obžalovanej vyhovel a odročil hlavné pojednávanie na deň 24.08.2017. Poškodený K. V. si ako zákonný zástupca maloletého poškodeného S. V. uplatnil v prípade uznania viny obžalovanej, aby jej bola uložená povinnosť na zaplatenie dlhu na výživnom v sume 150 € vrátane mesiaca júl 2017, nakoľko ku dňu konania hlavného pojednávania dňa 26.07.2017 evidoval túto výšku neuhradeného výživného, pričom uviedol, že v júli 2017 mu obžalovanou bolo na výživnom uhradené 410 €. Na ďalšom hlavnom pojednávaní konanom dňa 24.08.2017, ktoré sa konalo v neprítomnosti obžalovanej, poškodený K. V. potvrdil, že zvyšok dlžného výživného vrátane bežného výživného za mesiac 08/2017 celkovo v sume 200 € obžalovaná uhradila poštovou poukážkou dňa 16.08.2017, tieto peniaze prevzal. K uvedenému dňu obžalovaná už nedlhovala žiadnu sumu. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že obžalovaná svojím konaním po objektívnej aj subjektívnej stránke naplnila zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, Tr. zákona, keďže v období od mesiaca máj 2016 sa úmyselne vyhýbala plneniu svojej zákonnej vyživovacej povinnosti voči mal. S. V., J.. XX.XX.XXXX, ktorý bol rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 11P/11/2016-86 zverený do výchovy otcovi K. V. s tým, že obžalovaná mala povinnosť prispievať na výživu maloletého mesačne sumou vo výške 50 Eur mesačne počnúc dňom 01.05.2016 vždy do 20.dňa v mesiaci k rukám otca. Obžalovaná v rozhodnom období nebola evidovaná na ÚPSVaR ako uchádzačka o zamestnanie a nepoberala dávku v nezamestnanosti ani príspevok v hmotnej núdzi, nepožiadala súd o zníženie výživného ani sa nesnažila zaobstarať si vlastný príjem. Bola len poberateľkou prídavku na dieťa vo výške 23,52 € a zamestnala sa až 01.02.2017 v O. E. J. G.. Od právoplatnosti rozsudku, ktorým bola obžalovaná zaviazaná platiť výživné si svoju vyživovaciu povinnosť plnila čiastočne, keď preukázateľne uhradila výživné otcovi dieťaťa cestou pošty v dňoch 17.02.2017 sumu 70 €, dňa 13.03.2017 sumu 70 € a dňa 13.04.2017 sumu 50 €, ktoré sú už v obžalobe zahrnuté, čím sa jej dlh na výživnom ustálil ku dňu podania obžaloby na sumu 410 €. Prokurátor navrhol obžalovanú oslobodiť spod obžaloby, keďže obžalovaná uhradila celkovo svoj dlh na výživnom k rukám poškodeného. Vykonanými dôkazmi zabezpečenými v rámci prípravného konania súd zo správy o povesti od O. E. zo dňa 23.03.2017 zistil, že obžalovaná bola ich zamestnancom od 01.02.2017 na pozícií ako opatrovateľka v skúšobnej dobe, kde si pracovné úlohy plnila, avšak dvakrát neospravedlnila nedostavenie sa do práce. V registri trestov GP SR nemá obžalovaná žiaden záznam, rovnako na menovanú nie je evidovaný žiadny priestupok v evidencií priestupkov MV SR. Z Obce Podzámčok bolo zistené, že obžalovaná je rozvedená, dlhodobo nežije v mieste trvalého bydliska, spoločnú domácnosť opustila. O syna maloletého sa stará otec K. V.. Obžalovaná nie je vlastníčkou žiadnych nehnuteľností v obci Podzámčok. Podľa § 207 ods. 2 Tr. zákona, kto sa najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne vyhýba plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.
Podstatou tohto prečinu je úmyselné neplnenie zákonnej povinnosti vyživovať iného. Z listín oboznámených na hlavnom pojednávaní, tiež aj výpovedí obžalovanej ako aj svedka-poškodeného vyplýva, že obžalovaná od mája 2016 si riadne neplnila vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k maloletému synovi S. V., a to i napriek tomu, že jej výška jej bola stanovená súdom. Je zrejmé, že obžalovaná si v rozhodnom období mala a mohla plniť vyživovaciu povinnosť voči maloletému synovi v stanovenej výške, a keďže tak po dobu najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neučinila, súd kvalifikoval jej konanie ako úmyselný trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Tr. zákona. Podľa § 86 písm. a) Tr. zákona, trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu ( a to dňa 16.08,2017). Spáchaný trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky, čo mal súd preukázané výpoveďou svedka-poškodeného, K. V., ktorý v rámci výsluchu v prípravnom konaní dňa 29,03,2017 uviedol, že jeho príjem doposiaľ postačoval na nevyhnutné životné potreby syna, syn mal všetko, čo potreboval a netrpel žiadnou núdzou. Trvalo
nepriaznivými následkami pritom treba rozumieť také následky, ktoré nemožno napraviť alebo odstrániť ani dodatočným zaplatením dlžného výživného, keďže spravidla pôjde o poškodenie telesného alebo duševného zdravia osoby, ku ktorému odôvodnene došlo v dôsledku neplnenia vyživovacej povinnosti. Takéto následky na telesnom resp. duševnom zdraví maloletého S. V. v súvislosti so spáchaným trestným činom, súd preukázané nemal. Po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní súd dospel k záveru, že obžaloba na obžalovanú pre žalovaný trestný čin bola podaná oprávnene a dôvodne, avšak vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaná splnila svoju povinnosť a uhradila dlh na výživnom v celosti do dňa rozhodovania súdu, postupoval súd v zmysle zákonného ustanovenia § 86 písm. a) Tr. zákona o účinnej ľútosti a obžalovanú spod obžaloby pre skutok v nej uvedený oslobodil, keďže trestnosť uvedeného činu z dôvodu účinnej ľútosti zanikla.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Zvolen do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§306/2 ). Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli ( 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (307/1c) a to v neprospech obžalovaného (308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (307/1d), (§ 45/1)
- Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.