Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/124/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a členov senátu JUDr. Jozefa Vancu a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: P. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX N., M. XX, zastúpený A. Trnkom - advokátom, Novomeského 1322/25, 957 04 Bánovce nad Bebravou, proti žalovanému: L.. H. T., J. XX, XXX XX G., IČO: XX XXX XXX, zastúpenému JUDr. Ivanom Husárom, advokátom, Vojenská 14, 040 01 Košice, v konaní o zaplatenie 3.612,90 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 25.4.2016 č.k. 34Cb/64/2013-99 takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 3.612,90 eur s 9%-ným ročným úrokom z omeškania od 21.2.2012 do zaplatenia, do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Zároveň žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 1.886,78 eur, na účet Pavla Trnku, advokáta so sídlom v Bánovciach nad Bebravou, Novomeského 1322/16, z toho trovy právneho zastúpenia predstavujú 1.643,28 eur a iné trovy 243,50 eur, do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca ako záujemca so žalovaným ako sprostredkovateľom uzavrel dňa 15.8.2010 Zmluvu o sprostredkovaní, na základe ktorej sa sprostredkovateľ zaviazal, že bude pre záujemcu zabezpečovať objednávanie, prípadne dodávanie zdravotníckeho materiálu zubným lekárom a zubným technikom osobne za províziu v termíne od 15.8.2010 na dobu neurčitú. Záujemca je povinný podľa bodu 4 zmluvy odovzdať sprostredkovateľovi všetky podklady a pomôcky potrebné na plnenie záväzku sprostredkovateľa. Podľa bodu 5 zmluvy, podklady a pomôcky potrebné na plnenie záväzku zostávajú majetkom záujemcu. Podľa bodu 10 zmluvy, v prípade ukončenia zmluvy, je sprostredkovateľ povinný vrátiť tovar a pomôcky späť do firmy do 3 dní. Vzorkovníky v celkovej hodnote 4.784,05 eur prevzal žalobca od spoločnosti I. čo vyplýva z faktúry č. 1146940 zo dňa 17.8.2010 a následne časť z nich v celkovej sume 2.833,90 eur, vychádzajúcich zo súm uvedených na faktúre č. 1146940, odovzdal žalovanému, ktorý prevzatie potvrdil na dodacom liste dňa 22.8.2010 svojim podpisom. Následne podpisom potvrdil aj prevzatie materiálu v hodnote 779,00 eur na objednávke zo dňa 17.9.2010. Po ukončení podnikateľskej činnosti žalobcu k 6.9.2011, vyzval listom zo dňa 9.2.2012 žalovaného na vrátenie pomôcok a tovaru, resp. na zaplatenie ich protihodnoty vo výške 3.612,90 eur v lehote do 20.2.2012, čo žalovaný v liste zo dňa 21.2.2012 odmietol.

3. Z vykonaného dokazovania a predložených listinných dôkazov ako aj z vyšetrovacieho spisu mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný prevzal vzorkovník v hodnote 2.833,90 eur a materiál v hodnote 779,00 eur za účelom zabezpečovať objednávanie, prípadne dodávanie zdravotníckeho materiálu zubným lekárom a zubným technikom. Z vyšetrovacieho spisu súd zistil, že žalovaný odparkoval dňa 22.11.2011 v čase od 19.40 hod. na parkovisku v Košiciach vozidlo s tým, že sa k nemu vrátil dňa 23.11.2011 v čase 0.30 hod., avšak vozidlo, v ktorom boli aj vzorkovníky bolo odcudzené.

4. Súd prvej inštancie mal za to, že po zániku Zmluvy o sprostredkovaní bol žalovaný v zmysle zmluvných dojednaní a citovaných zákonných ustanovení, povinný vzorkovníky a materiál vrátiť v lehote danej mu vo výzve v liste zo dňa 9.2.2012, resp. uhradiť škodu, ktorá nevrátením vznikla v hodnote vzorkovníkov a materiálu. Nakoľko tak neučinil, zaviazal žalovaného na náhradu škody vo výške žalovanej istiny, zodpovedajúcej hodnote vzorkovníkov a materiálu. Okrem náhrady škody súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku vo výške 9% ročne z istiny odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na dobrovoľné plnenie danej žalobcom žalovanému v liste zo dňa 9.2.2012, t.j. od 21.2.2012 do zaplatenia v súlade s ust. § 365 Obchodného zákonníka v spojení s § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a neúspešného žalovaného zaviazal nahradiť trovy konania žalobcovi vo výške 1.886,78 eur.

5. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 39 a § 41 Občianskeho zákonníka, § 182 ods. 1, 2, 3 Zákonníka práce, § 642 Obchodného zákonníka, § 566 ods. 1, § 567 ods. 1, § 570 Obchodného zákonníka, § 373, § 378, § 379, § 340, § 365 a § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a § 142 ods. 1 O.s.p..

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil, žalobu v celom rozsahu zamietol a žalobcu zaviazal na náhradu trov konania. V odvolaní uviedol, že odvolanie podáva z dôvodu, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 221 ods. 1 (ust. § 205 ods. 2 písm.a/ O.s.p.) a že napádané rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. § 205 ods. 2 písm.f/ O.s.p.).

7. Podľa odvolateľa z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa nie je vôbec zrejmé ako sa súd prvého stupňa vysporiadal s právnym názorom žalovaného o tom, že vzhľadom na tú skutočnosť, že žalovaný nekoncipoval zmluvu o sprostredkovaní a ani dohodu o hmotnej zodpovednosti nie je možné, zákonné a ani spravodlivé, aby sa neplatnosti dohody o hmotnej zodpovednosti dovolával žalobca, nakoľko prípadnú neplatnosť tohto úkonu spôsobil sám žalobca a to s poukazom na to, že nikto nemôže ťažiť zo svojej nepoctivosti (nemo turpitudinem suam alegare potest). Takisto z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, prečo súd neaplikoval zásadu favor contractus, na ktorú opakovane poukazoval žalovaný a prečo súd prvého stupňa v predmetnej veci neaplikoval všeobecné závery vyplývajúce z nálezu ÚS SR sp.zn. 242/07 zo dňa 3.7.2008, podľa ktorého základným princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá. Z uvedeného dôvodu považuje v tejto časti napádané rozhodnutie súdu za arbitrárne, nepreskúmateľné a vydané v rozpore s ust. § 157 ods. 2 O.s.p..

8. Ďalej žalovaný uviedol, že súd vec nesprávne právne posúdil ak dospel k záveru, že uzavretá dohoda o hmotnej zodpovednosti je neplatná. Dohoda o hmotnej zodpovednosti neodporuje v žiadnom zo svojich ustanovení zákonu, ani ho neobchádza a ani neodporuje dobrým mravom. To, že uvedenou dohodou nedošlo k vzniku pracovno-právneho vzťahu a ani to, že medzi žalobcom žalovaným nebol založený pracovno-právny vzťah žalovaný nespochybňuje. Uvedené však neznamená, že uzavretá dohoda je neplatná a to bez ohľadu na to ako bola pomenovaná. Iba z dôvodu, že uvedenú dohodu upravuje nemožno odvodzovať neplatnosť takejto dohody pre prípad, že ju uzavrú podnikatelia. V zmysle stabilnej rozhodovacej praxe súdov sa má pri posudzovaní platnosti zmluvy aplikovať predovšetkým zásada „favor contractus“, t.j. zmluva sa má považovať za platnú, pokiaľ je to čo i len trochu možné. Takýto výklad je bližší princípom právnej istoty a predvídateľnosti. V zmysle uvedenej

zásady právne úkony je potrebné vykladať tak, aby čo najviac zodpovedali úmyslu strán a tiež tak, aby bola pokiaľ je to možné zachovaná ich platnosť. Teda, ak je tu možnosť dvoch výkladov, z ktorých jeden ponecháva právny úkon aspoň v určitej podobe v platnosti a druhý ho úplne zneplatňuje, potom prednosť má ten výklad, ktorý podporuje aspoň čiastočnú platnosť.

9. Poukázal na Nález Ústavného súdu I. ÚS SR sp.zn. 242/07 zo dňa 3.7.2008, podľa ktorého základným princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady. Nie je teda ústavne konformné a v rozpore s princípmi právneho štátu vyplývajúcim z čl. I ústavy je taká prax, keď všeobecné súdy preferujú celkom opačnú tézu uprednostňujúcu výklad vedúci k neplatnosti zmluvy pred výkladom neplatnosť zmluvy nezakladajúcim.

10. Mal za to, že dohoda o hmotnej zodpovednosti je platná a to aj s poukazom na ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka nakoľko to, že obsah uvedenej dohody zodpovedá dohode o hmotnej zodpovednosti upravenej v Zákonníku práce nevylučuje, že takúto dohodu nemôžu uzatvoriť aj podnikatelia pri výkone svojej podnikateľskej činnosti.

11. Žalovaný zastáva názor, že právna úprava mandátnej zmluvy nemala byť v prejednávanom prípade aplikovaná na existujúci skutkový stav. Provízia dohodnutá v zmluve o sprostredkovaní nebola dohodnutá za opatrovanie vecí (vzorkovníkov). Žalobca nedal žalovanému žiaden pokyn na poistenie veci a ani mu nijako neuviedol, že sa má o vzorkovníky nejakým špecifickým spôsobom starať a pod. Ak aj súd posúdil uzavretú dohodu o hmotnej zodpovednosti za neplatnú (čo považuje takisto za nesprávne právne posúdenie veci) existovala na strane žalovaného iba základná povinnosť starostlivosti o prevzaté vzorkovníky v zmysle ust. § 517 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 526 Obchodného zákonníka, ktoré upravujú Zmluvu o uložení veci. Preto ak súd pri právnom posúdení veci vychádzal z právnej úpravy mandátnej zmluvy použil na prejednávaný prípad nesprávnu právnu normu v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdil.

12. V závere odvolania žalovaný poukázal na to, že pri výkone svojej činnosti vychádzal z toho, že uzavretá dohoda o hmotnej zodpovednosti je platná, že uvedenú dohodu koncipoval a navrhol žalobca, že žalobca žalovanému neprikázal vzorkovníky poistiť a ani mu neuviedol žiadnym spôsobom ako sa má o vzorkovníky starať a že strata vzorkovníkov bola spôsobená krádežou.

13. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 139,71 eur. Vo vyjadrení k odvolaniu ďalej žalobca uviedol, že žalovaný argumentuje svoje odvolanie úplne zhodne ako tvrdil v priebehu celého konania. Podľa žalobcu je dohoda o hmotnej zodpovednosti uzavretá medzi účastníkmi sporu ako podnikateľmi absolútne neplatným právnym úkonom, a preto na jej neplatnosť súd úplne správne prihliadal z úradnej povinnosti a bez ohľadu na to, či sa jej žalobca dovolal alebo nie. Snaha o posúdenie starostlivosti o prevzaté vzorkovníky iba ako starostlivosti základnej a nie kvalifikovanej, vychádza z úplne účelového posúdenia charakteru dohodnutej provízie, pričom pri jej posúdení rovnako ako pri posúdení všetkých ostatných pre rozhodnutie o veci podstatných otázok, súd nepochybil a jeho posúdenie je v odôvodnení rozsudku uvedené úplne jasne, zrozumiteľne a nepochybne správne. Žalobca je presvedčený, že žalovaný by za spôsobenú škodu zodpovedal aj v prípade, ak by súd posúdil dohodu o hmotnej zodpovednosti ako platný právny úkon a aj v prípade, ak by žalobca zodpovedal iba v rozsahu základnej starostlivosti o prevzaté vzorkovníky. Na spôsobení škody sa žalobca žiadnym spôsobom nepodieľal, a preto ani úvaha, že by žalovaný nemal byť zodpovedný za celú spôsobenú škodu, nemá žiadne opodstatnenie.

14. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP. a contrario,

v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.

15. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

16. Podľa § 470 od. 2 prvá veta právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

17. Keďže odvolanie žalobcu bolo podané pred 1.7.2016, krajský súd posúdil vec podľa právneho stavu exitujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p.. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov o spravodlivej ochrane porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti skoršej právnej úpravy procesného práva (článok 2 ods. 1, 2 ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva článok 3 ods. 1 .

18. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 25.8.2017 o 9.30 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 200/ II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 18.8.2017 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 1, 3, § 378 ods. 1 C.s.p..

19. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

20. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadísk žalovaným uplatnených odvolacích dôvodov sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie i právnym posúdením prejednávanej veci, ako aj s dôvodmi napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu v súlade s § 387 ods. 2 C.s.p. poukazuje. Odvolanie žalovaného nemožno považovať za opodstatnené, lebo súd prvej inštancie úplne zistil skutkový stav veci, vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa svojej úvahy v súlade s § 132 a nasl. O.s.p. účinného v čase rozhodnutia súdu, na zistený skutkový stav aplikoval relevantné právne predpisy, a správne tak posúdil žalobcom uplatnený nárok.

21. Odvolacím dôvodom označeným žalovaným podľa § 205 ods. 2 písm.a/ O.s.p., s odkazom na ust. § 221 ods. 1 písm.f/ O.s.p. (účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom) sa rozumie procesne nesprávny postup súdu znemožňujúci účastníkovi konania realizáciu jeho procesných oprávnení /(v zmysle § 18 O.s.p. mali účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd bol povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv, viď. napríklad právo účastníka vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom (§ 41 O.s.p.), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy (§ 44 O.s.p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom (§ 123 O.s.p.), byť predvolaný na súdne pojednávanie (§ 115 O.s.p.), na to, aby mu bol rozsudok doručený do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O.s.p., etc.)/.

22. Ďalším odvolacím dôvodom uvedeným v odvolaní žalovaným bola skutočnosť, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil (§ 205 ods. 2 písm.f/ O.s.p.) ak dospel k záveru, že uzavretá Dohoda o hmotnej zodpovednosti je neplatná. Uvedený dôvod je treba chápať širšie, než len výrok napadnutého rozhodnutia a patrí sem aj posúdenie predbežných otázok, otázok žalovateľnosti nároku, dodržiavanie

procesných predpisov upravujúcich otázky, ktoré majú vplyv na správnosť rozhodnutia vo veci samej. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, ku ktorému môže dôjsť použitím iného právneho predpisu, než ktorý mal byť správne použitý, alebo síce aplikáciou správneho právneho predpisu, ale jeho nesprávnym výkladom, alebo aj aplikáciou právneho predpisu v rozpore s jeho inak správnou interpretáciou.

23. Odvolací súd dospel k záveru, že ani jeden z vyššie uvedených a žalovaným namietaných odvolacích dôvodov nebol naplnený.

24. Súd prvej inštancie pri právnom posúdení použil správne právne predpisy a tieto aj správne aplikoval na zistený skutkový stav.

25. K dôvodom, ktoré rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje a na zdôraznenie jeho vecnej správnosti s prihliadnutím na námietky žalovaného uvedené v odvolaní, považuje odvolací súd za potrebné uviesť nasledujúce skutočnosti:

26. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

27. Pri právnom posúdení veci súd prvej inštancie postupoval správne, ak právne vec posúdil podľa ust. § 566 ods. 1 a nasl. Obchodného zákonníka. Odvolací súd uvádza, že v danom prípade sa jedná o právny vzťah medzi podnikateľskými subjektmi, a preto na takýto vzťah nie je možné aplikovať Zmluvu o sprostredkovaní tak, ako bola uzavretá.

28. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď posúdil uzavretú zmluvu podľa jej obsahu ako „zmluvu mandátnu“ a nie podľa jej označenia.

29. Čo sa týka Dohody o hmotnej zodpovednosti uzavretej dňa 15.8.2010 medzi žalobcom a žalovaným k tejto odvolací súd poznamenáva, že bola súdom prvej inštancie vyhodnotená správne, keďže takúto dohodu možno uzavrieť len v pracovnoprávnom vzťahu (medzi zamestnancom a zamestnávateľom) a podľa bodu 12 Zmluvy o sprostredkovaní v nadväznosti na uzavretú dohodu dospel k záveru, že Dohoda o hmotnej zodpovednosti je v zmysle § 39 v spojení s ust. § 41 Občianskeho zákonníka neplatná.

30. Žalovaný sa však v žiadnom prípade nemôže zbaviť zodpovednosti za zverené veci a nesie zodpovednosť za škodu na veciach prevzatých v súlade s ust. § 570 Obchodného zákonníka. Keďže žalovaný nevrátil žalobcovi tovar, ktorý mu bol zverený, čím žalobcovi spôsobil škodu, je povinný túto škodu nahradiť.

31. Neobstojí preto argumentácia žalovaného, že dohodu koncipoval a navrhol žalobca, ani argumentácia, že žalobca neprikázal žalovanému vzorkovníky poistiť a ani mu neuviedol ako sa má o tieto starať.

32. Podľa záverov odvolacieho súdu v konaní bolo nespornou skutočnosťou, že žalobca odovzdal žalovanému tovar a pomôcky (vzorkovníky), ktoré žalovaný ako sprostredkovateľ používal pri prezentácii a žalovaný tieto zverené predmety žalobcovi v zmysle bodu 10 Zmluvy o sprostredkovaní nevrátil.

33. Keďže žalovaný neuniesol dôkazné bremeno o skutočnostiach, ktoré by ho celkom alebo sčasti zbavili zodpovednosti za spôsobenú škodu a na strane druhej skutočnosť, že žalovaný má odlišný právny názor, než súd prvej inštancie, bez ďalšieho nezakladá a nedokazuje ním tvrdenú vadu v zmysle § 205 ods. 2 písm.a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm.f/ O.s.p. Preto odvolací súd rozhodol tak, že rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne v súlade s ust. § 387 ods. 1 C.s.p a ďalšie námietky uvedené v odvolaní žalovaným považoval za nedôvodné.

34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, a preto mu odvolací súd priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 2 C.s.p.), rešpektujúc ustanovenie § 251 C.s.p., v zmysle ktorého je možno priznať len odôvodnené a účelne vynaložené trovy.

35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).