Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16CoP-43-2017.pdf
PDF · 98.53 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoP/43/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci navrhovateľky Q. S., rodenej Q., narodenej XX. XX. XXXX, trvale bytom J., B. XX, proti odporcovi Q. S., narodenému XX. XX XXXX, trvale bytom O., D. XX, zastúpeného splnomocneným zástupcom Mgr. Hendrichom Schindlerom, advokátska kancelária 974 01 Banská Bystrica, J. Kráľa 7, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej J. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako navrhovateľka v konaní zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Leviciach, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Brezno, č. k. 8P/31/2016-197 zo dňa 30. 01. 2017 takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu, okrem výroku o rozvode manželstva, p o t v r d z u j e .
II. Výrok rozsudku okresného súdu, ktorým súd manželstvo Q. S. a Q. S. rozviedol, zostáva n e d o t k n u t ý .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozviedol manželstvo navrhovateľky a odporcu. Maloletú J. S. zveril do osobnej starostlivosti matky. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 60 € mesačne, vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku. Upravil styk otca s maloletou, rozhodol o náhrade trov konania, vrátane o povinnosti navrhovateľky aj odporcu nahradiť štátu trovy konania v sume po 239,90 € v súdom určenej lehote.
2. Pri rozhodovaní o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky okresný súd prihliadol najmä na výpoveď súdneho znalca Q.. K. na pojednávaní dňa 30. 01. 2017, ako aj na jeho závery v znaleckom posudku, na základe ktorých dospel k záveru, že prostredie u otca neposkytuje maloletej také výchovné prostredie, ktoré by jej vštepovalo základné mravné princípy, životné návyky a názory na život. Výchova u otca je liberálna, čo maloletej v tomto veku samozrejme vyhovuje a prísnejšiu výchovu pri matke odmieta a prejavuje vzdor. Súdu sa javilo, že v prípade zverenia maloletej do osobnej starostlivosti otca by výchova maloletej bola dosť jednostranne zameraná. Sám odporca sa na pojednávaní vyjadril, že je u neho na prvom mieste šport a až potom škola. Takýto spôsob výchovy je v rozpore s povinnosťou štátu zabezpečiť maloletej takú ochranu a starostlivosť, ktorá je nevyhnutná pre blaho maloletej. Aj zo správy školy vyplývalo, že maloletá je nadaná aj v oblasti umeleckej a školskej. Za problémové súd považoval aj to, že odporca stále úroveň starostlivosti navrhovateľky o maloletú spochybňoval, obviňoval ju z týrania maloletej, čo preukázané nie je, odmieta spoluprácu s manželkou pri výchove maloletej a maloletú do problémov rodičov stále zaťahuje. Za základnú chybu na strane navrhovateľky súd považoval to, že rezignovala na voľno časové aktivity maloletej a jej nerozvíja niektoré stránky osobného rozvoja, avšak pri zameraní sa na oblasti, ktoré sú potrebné pre zdravý rozvoj dieťaťa v celej škále osobnostného
rozvoja, je u nej proces vnímania týchto potrieb dostatočne široký a reflektujúci spektrum tých potrieb, ktoré dieťa potrebuje, či sa to týka emociálnej alebo sociálnej stránky osobnosti.
3. Okresný súd pri rozhodovaní prihliadol najmä na ust. § 28 Zákona o rodine, v zmysle ktorého sú obaja rodičia povinní sústavne a dôsledne sa starať o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletej. Súd dospel k záveru, že v súčasnej dobe je v záujme maloletej zveriť ju do starostlivosti matky, a to aj v rozpore s názorom maloletej, ktorá je ovplyvnená názormi svojho otca, a to práve pre postoj odporcu, ktorý je negativisticky zameraný k navrhovateľke a preferuje jednostranné zameranie výchovy maloletej.
4. Pri rozhodovaní o výživnom okresný súd vychádzal z tej skutočnosti, že otec maloletej je dobrovoľne nezamestnaný, dobrovoľne nepodniká. Nepreukázal zdroj svojich príjmov, avšak súd zohľadnil ním vynakladané náklady na voľnočasové aktivity maloletej (§ 62 ods. 2 veta druhá Zákona o rodine). Výživné v sume 60 € mesačne súd považoval za primerané veku a potrebám dieťaťa, ako aj zárobkovým, majetkovým možnostiam a schopnostiam otca. Zo strany matky maloletej okresný súd prihliadol aj na zabezpečovanie osobnej starostlivosti o maloletú zo strany matky.
5. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa § 57 a 58 CMP.
6. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej 15-dňovej lehote odvolanie otec maloletej, a to proti výrokom o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky, o určení povinnosti odporcu prispievať na výživu maloletej J. výživným a vo výroku o úprave styku. Záver súdu o zverení maloletej do starostlivosti matky považuje za nesprávny a môže mať na dieťa negatívny vplyv. Závery znaleckého posudku boli vyhotovené tendenčne, neobjektívne a v nesúlade s tým, čo uviedli osoby, ktoré boli v rámci znaleckého posudku vysluchnuté. Táto neobjektívnosť mohla spôsobiť zaujatosť znalca voči manželovi Q. S., ktorý pre vypätosť situácie a veľmi blízky vzťah s maloletou sa pri výsluchu znalcom pri vyhotovovaní znaleckého posudku dostal so znalcom do konfliktu, čoho obrazom boli závery obsiahnuté v znaleckom posudku. Súd pri rozhodnutí nerešpektoval záujem dieťaťa, keď nijakým spôsobom nezohľadnil výbušnú povahu matky a z toho vyplývajúce výchovné metódy, pri ktorých matka často prikračuje k fyzickým útokom na maloletú. Súd postupoval formalisticky, otec maloletej dbá na všestranný vývoj dieťaťa nielen pri každodennom režime, ale najmä pri vytváraní mimoškolských aktivít a športovej činnosti. Z absencií športových aktivít, na ktoré je maloletá zvyknutá a nedostatočnosti starostlivosti matky pri zabezpečení vhodnej životosprávy je maloletá často chorá a výrazne schudla, trpí podváhou a skoliózou. Tvrdenie súdu o tom, že výchova matky zo strany otca je jednostranná a matka zaručí všestranný vývoj maloletej, je nepravdivé. Matka maloletej nezabezpečuje takmer ďalšie mimoškolské aktivity, nevedie ju k športu ani k anglickému jazyku, má problémy s výchovou maloletej a nezabezpečuje maloletej dostatočnú výživu. Ďalej namietal, že v napadnutom rozsudku nie je žiadna zmienka o práve otca na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Súd zistil skutkový stav nesprávne, a preto došlo k porušeniu § 35 CMP. V napadnutých výrokoch (II., III., IV.) rozsudok okresného súdu žiadal zmeniť, maloletú na čas po rozvode zveriť do svojej starostlivosti, matke uložiť povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 60 € mesačne, upraviť styk matky s maloletou, resp. rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
7. Matka maloletej (navrhovateľka) uviedla, že s dôvodmi odvolania nesúhlasí, nepochopila tvrdenie v odvolaní, že skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Ako strany v konaní mali možnosť sa vyjadriť ku všetkým tvrdeniam a dôkazom a mali možnosť podávať návrhy na vykonanie dokazovania. Pri rozhodovaní o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matke okresný súd si dôkladne osvojil závery vyplývajúce zo znaleckého psychologického posudku, v ktorom je konštatované, že otec maloletej J. sa nedokáže zdržať kritiky voči navrhovateľke, a jej rodine, v komunikácii s maloletou ju neprestajne ovplyvňuje vo videní sveta, ale predovšetkým, ku vzťahu k matke a ďalších blízkych osôb. Vždy vytvára a vytváral nepriateľskú atmosféru voči matke z jeho strany. Neustále sa snaží vštepovať maloletej len jeho názory, snaží sa cez maloletú si napĺňať svoje sny na športovom poli, ktoré on nikdy nedosiahol. Preto je schopný maloletú mnohokrát neprimerane preťažovať a viesť len k jednostrannému zameraniu, a to športovému. Vôbec mu nezáleží na tom, že dieťa je vo vývine, škola je pre otca maloletej až na druhej priečke. Nesúhlasil ani s tvrdením odvolateľa, že závery znaleckého posudku boli vyhotovené tendenčne a neobjektívne, práve odvolateľ tendenčne
zo znaleckého posudku vytrháva časti, ktoré by jej mali priťažiť. Odvolateľovi jednoznačne chýbajú argumenty, a preto si neváhal vymyslieť, že sa dostal do konfliktu so znalcom, čoho odrazom boli závery obsiahnuté v znaleckom posudku. Poprela tvrdenie odvolateľa, že maloleté dieťa bije, že u nej nemá kvalitnú a dostatočnú stravu, že sa dostatočne dieťaťu nevenuje, či nepodporuje aktivity dieťaťa, že nechodí s dieťaťom na pravidelné lekárske kontroly, resp. k doktorovi. Ani jedno z týchto obvinení nebolo preukázané. Odvolanie žiadala ako nedôvodné zamietnuť.
8. Kolízny opatrovník maloletej v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu poukázal na to, že v konaní bolo zistené, že maloletá J. má vytvorený zdravý citový vzťah s oboma rodičmi. Zároveň bolo jednoznačne preukázané, že matka vytvára maloletému dieťaťu vhodnejšie výchovné prostredie a zameriava sa na rozvoj osobnosti dieťaťa v celej jeho škále. Odporca v konaní opakovane uvádzal, že u neho je na prvom mieste šport, až potom škola. Preferovaným aktivitám sa niekedy venuje v takej miere, ktorá nezohľadňuje primeranosť k potrebám dieťaťa. Otec opakovane spochybňuje úroveň starostlivosti matky, obviňuje ju z týrania, čo sa v žiadnom ohľade nepreukázalo. Podľa zistenia súdneho znalca neúmerne zaťahuje maloletú J. do problémov vo vzťahu rodičov, oboznamuje ju s podrobnosťami konania na súde, vytváraním nepriateľskej atmosféry voči matke a jej rodine, negatívne ovplyvňuje psychický a citový vývin dieťaťa. Tvrdenia otca v odvolaní o zanedbávaní vhodnej životosprávy dieťaťa, absencie mimoškolských aktivít, sú nepodložené. Maloletá J. navštevuje plavecký kurz, literárno- dramatický krúžok a krúžok anglického jazyka. Z dôvodu, že malej bola diagnostikovaná skolióza v rannom štádiu, matka s ňou absolvuje rehabilitačné cviky. Pokiaľ ide o styk otca s dieťaťom, súd tento upravil prihliadnuc na vek a potreby dieťaťa a vzdialenosť bydlísk rodičov. S poukazom na vykonané dokazovanie navrhol kolízny opatrovník, aby bola maloletá J. zverená do osobnej starostlivosti matke, a to aj napriek skutočnosti, že opakovane vyjadrovala želanie byť v starostlivosti otca. Prezentovaný názor dieťaťa v tomto prípade nie je v záujme jeho priaznivého fyzického, psychického a sociálneho vývinu. Navrhol, aby súd zaviazal otca vyživovacou povinnosťou vo výške 100 € mesačne.
9. Odporca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľky k jeho odvolaniu poukázal na ust. § 34 CMP, v zmysle ktorého ustanovenia sa ustanovenia Civilného sporového poriadku o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany a koncentrácii konania sa v konaniach podľa tohto zákona nepoužijú. Námietky navrhovateľky ohľadom neuplatnenia, resp. neskorého uplatnenia prostriedkov procesného útoku a obrany, preto považuje za nedôvodné. Znalecký posudok považuje za nesprávny, keď vplyvom emócií, vypätosti situácie a strachu z trvalého odlúčenia od dcéry došlo medzi manželom a znalcom ku konfliktu a tieto faktory výrazne zavážili pri konečných záveroch znalca. Z vyjadrení maloletej a z informácií o niektorých výchovných metódach a spôsobe starostlivosti o maloletú zo strany manželky má pochybnosti o jej schopnosti náležite sa o maloletú postarať a zabezpečiť jej bezpečné a zdravé výchovné prostredie.
10. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k vyjadreniu matky maloletej k odvolaniu otca maloletej uviedol, že toto vyjadrenie neobsahuje žiadne nové skutočnosti, ktoré by zmenili stanovisko OSPOD a OSK v danej veci.
11. Odporca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka k odvolaniu tvrdil, že tvrdenia kolízneho opatrovníka nevychádzajú z jeho objektívneho šetrenia a zistenia pomerov v rodine, ale sú len subjektívnym názorom na vykonanie znalecké dokazovanie. s ktorým sa nestotožňuje. Vyjadrenia kolízneho opatrovníka sú nepodložené a neobjektívne, čo môže byť zapríčinené nedostatočným miestnym zisťovaním a šetrením pomerov v mieste bydliska otca, ako aj v aktuálnom mieste bydliska matky a maloletej. Čo sa týka výšky vyživovacej povinnosti odvolaním nebola napadnutá výška výživného, ale samotná povinnosť otca výživné uhrádzať vzhľadom k tomu, že žiada zveriť maloletú do svojej starostlivosti. Naďalej trval na rozhodnutí tak, ako to žiadal v odvolaní.
12. Navrhovateľka vo vyjadrení „k vyjadreniu PZ manžela a vyjadreniu kolízneho opatrovníka k odvolaniu“ poukázala na to, že nesúhlasí, že tvrdenia kolízneho opatrovníka nevychádzajú z objektívneho šetrenia a zistenia pomerov v rodine, súd musí mať k dispozícií písomný záznam z návštev vykonaných v ich domácnosti, za neobjektívne sa môže považovať jedine to, že ten istý kolízny opatrovník nemal možnosť navštíviť obidve domácnosti. Čo sa týka výšky výživného, súdu sú známe jej finančné pomery aj finančné pomery 20 rokov dobrovoľne nezamestnaného odporcu s veľmi kolísavým príjmom a aj s otáznym sociálnym a zdravotným zabezpečením. Na rozhodnutí prvostupňového súdu
by sa nemalo nič meniť. Poukázala taktiež na tú skutočnosť, že odporca na Okresnom súde v Brezne dňa 01. 06. 2016 jasne povedal, že ak mu maloletú nezveria, viac po maloletú nepríde.
13. Krajský súd, ako súd odvolací odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania podľa ust. § 385 ods. 1 a contrario CSP a rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch (a od nich závislých výrokoch) podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
14. Podľa § 387 ods. 12 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 toho istého ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť, len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
15. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, okresný súd pri rozhodovaní vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, z ktorých vyvodil aj správne právne závery (§ 24 ods. 1,3, § 25 ods. 1,2, § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 Zákona o rodine).
16. Odvolací súd poukazuje na to, že odvolanie neobsahuje žiadne také nové skutočnosti, s ktorými by sa súd v samotnom konaní nebol vysporiadal. Okresný súd jasne, stručne, výstižne a zrozumiteľne tak odbornej ako aj laickej verejnosti vysvetlil, z akého dôvodu považoval za vhodnejšie zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky a za rozhodnutie, ktoré je v záujme maloletej bez ohľadu na jej vlastné názory, ktoré sú aj podľa názoru odvolacieho súdu značne ovplyvnené otcom maloletej tak, ako na to poukázal okresný súd. Pri rozhodovaní okresný súd správne vychádzal zo záverov znaleckého dokazovania a z vyjadrení kolízneho opatrovníka maloletej, od ktorých nemal dôvod sa odchýliť. Tvrdenie otca, že matka nerozvíja športové záujmy a aktivity maloletej, nezodpovedajú skutočnosti, aj keď nie sú rozvíjané v takom rozsahu, v akom by ich rozvíjal otec maloletej. Taktiež nebolo preukázané tvrdenie otca, že matka zanedbáva jazykovú prípravu maloletej, nakoľko maloletá sa naďalej jazykovo vzdeláva. Odvolací súd sa najmä stotožňuje so závermi okresného súdu, v prípade zverenia maloletej do jeho osobnej starostlivosti by výchova maloletej bola jednostranne zameraná, najmä na šport a nezabezpečovala by takú ochranu a starostlivosť, ktorá je nevyhnutná pre blaho maloletej.
17. Pokiaľ otec maloletej namietal, že v rozsudku nie je žiadna zmienka o jeho práve informovať sa o maloletej, pokiaľ by sa tejto skutočnosti odporca domáhal v konaní pred súdom prvej inštancie, súd by bol mal povinnosť len dbať na jeho právo na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati, pokiaľ sa však tejto skutočnosti nedomáhal, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať sa súde v samostatnom konaní.
18. K námietkam odporcu o neobjektivite znalca odvolací súd poukazuje na to, že znalec sa vyjadril osobne na pojednávaní dňa 30. 01. 2017. Odporca na tomto pojednávaní uviedol, že si prečítal záver znaleckého posudku, otec maloletej voči záverom znalca nemal žiadne námietky, poukázal na nedorozumenia, ktoré vznikli v komunikácii so znalcom, pri jeho vyšetrení a mohli mať vplyv na jeho závery. Námietku zaujatosti voči znalcovi však nevzniesol a ohľadom ním tvrdených skutočností vo vzťahu k znalcovi žiadne podrobnosti ani dôkazy nepredložil. Tvrdenia otca maloletej o neobjektívnom rozhodovaní znalca preto odvolací súd považoval za tendenčné. Otcovi maloletej nič nebránilo, aby po vykonaní znaleckého posudku vzniesol voči znalcovi námietku zaujatosti.
19. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch a v od nich závislých výrokoch o úprave styku a o náhrade trov konania ako vecne správny potvrdil. Odvolanie nesmerovalo proti výroku rozsudku o rozvode manželov, preto v tomto výroku zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý.
20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).