Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-14C/200/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ľudmilou Hrickovou v právnom spore žalobcu: TELERVIS PLUS a. s., so sídlom Staré Grúnty 7, Bratislava, IČO: 35717769, zastúpeného JUDr. Alanom Strelákom, advokátom so sídlom Na vŕšku 12, Bratislava, proti žalovaným: 1. Q. X., nar. XX.X.XXXX, a 2. Q. X., nar. XX.X.XXXX, obaja žalovaní bytom K. XXXX/XX, F.Y., o zaplatenie o 1.755,60 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Konanie v časti o zaplatenie 254,10 eura z a s t a v u j e .

II. Žalovaní v 1. a v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1.083,50 eura spolu s 8,75% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.083,50 eura od 16.3.2013 až do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti o zaplatenie sumy 418,- eur s príslušenstvom súd žalobu z a m i e t a.

IV. Priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovaným v 1. a v 2. rade v rozsahu 23,44 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 2.7.2014, doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 8.7.2014, upresnenou podaním z 23.3.2015, doručeným súdu dňa 31.3.2015, domáhal, aby súd zaviazal žalovaných zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 1.755,60 eura spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.501,50 eura od 16.3.2013 až do zaplatenia titulom nesplatenia časti úveru v sume 1.501,50 eura a zmluvnej pokuty v sume 254,10 eura. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.

2. Svoj žalobný nárok odvodzoval od zmluvného vzťahu strán sporu založeného zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 4.9.2012. Pohľadávku v časti 1.501,50 eura si uplatňoval z dôvodu, že žalovaní mu nesplácali dohodnuté splátky úveru riadne a včas. Následne žalobca, v súlade s ust. § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka, oznámil žalovaným stratu výhody splátok, t. j. že splatným sa stal celý dlh žalovaných, t. j. istina, úrok a odmena v nezaplatenej výške 1.501,50 eura. Pohľadávku v časti 254,10 eura si uplatňoval titulom zmluvnej pokuty za porušenie záväzku žalovaných zo zmluvy. Uviedol, že žalovaní mu ku dňu podania žaloby uhradili iba 16,50 eura, pričom naposledy mu uhradili dňa 4.9.2012 sumu 16,50 eura. Ani po dvoch predžalobných výzvach žalobcu žalovaní predmetný dlh neuhradili.

3. Žalovaní v podaní z 1.4.2015, doručenom súdu dňa 7.4.2015, žiadali žalobu zamietnuť z dôvodu, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou na predtlačenom formulári, do ktorého sa iba dopísali údaje o dlžníkovi, o požadovanom úvere, výška úveru a pod., a teda ide o typovú zmluvu bez možnosti individuálneho dojednania. Uviedli, že vzhľadom k ich ťažkej sociálnej situácii dôchodcov, ťažkej chorobe a životným okolnostiam, museli v tiesni pod tlakom prijať podmienky žalobcu, ktorý dôsledne

neskúmal podmienky ich finančnej a sociálnej situácie. Svedčí o tom aj výška úroku z požičanej sumy a výška splátok úveru. Mali za to, že táto zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, v dôsledku čoho je neplatná, nakoľko bola uzavretá v rozpore s dobrými mravmi. Z uvedených dôvodov žiadali žalobu zamietnuť.

4. Žalobca listom zo dňa 14.3.2017, doručeným súdu 20.3.2017, zobral žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 254,10 eura späť, a žiadal konanie v tejto časti zastaviť. Dôvod späťvzatia neuviedol.

5. Žalovaná v 1. rade v podaní z 20.8.2017, doručenom súdu 21.8.2017, uviedla, že žalobcovi preplatila najmenej dve pôžičky, predmetný úver bol skôr zneužitím jej tiesne, pričom zaplatila 162,60 eura, a nie iba 3 x 5,50 eura. Ani jeden z úverov neobsahuje prijateľné podmienky pre spotrebiteľa a je v rozpore s dobrými mravmi. Uviedla, že úver č. 220120892 (pozn. netýka sa tohto sporu) preplatila o 592,13 eura, a požičané jej bolo 750,- eur, a úver č. 220112335 (pozn. netýka sa tohto súdneho sporu) preplatila o 513,18 eura, a predmetný úver preplatila o 868,45 eura. Domnievala sa, že tieto zmluvné podmienky v časti odplaty vykazujú znaky skutkovej podstaty trestného činu úžery podľa § 235 ods. 1 Trestného zákona, a preto sa obrátila na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Uviedla, že žalovaní sú starobný dôchodcovia, ktorým po zaplatení nutných poplatkov za nájomné, energie, telefón a lieky ani na stravu veľa nezostane. Každý človek má právo dožiť v kľude, a pokiaľ môže, doma, a snaží za, aby je manžel nemusel ísť do ústavu. Preto opätovne navrhla, aby súd žalobu zamietol pre neprijateľné zmluvné podmienky.

6. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie na deň 25.8.2017, na ktoré sa nedostavili žalovaní, ktorí svoju neprítomnosť ospravedlnili ťažkými zdravotnými problémami. Nakoľko vo veci bolo možné rozhodnúť v ich neprítomnosti, súd v súlade s ust. § 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení zákona č. 87/2017 Z. z. (ďalej len „CSP“), vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaných v 1. a v 2. rade.

7. Súd vykonal dokazovanie listinami, a to zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 4.9.2012, obchodnými podmienkami, predžalobnými upomienkami z 2.1.2013, splátkovým kalendárom k zmluve o úvere č. 220122224, oznámeniami o zosplatnení záväzku z 20.9.2013, poštovým podacími hárkami zo dňa 7.1.2013 a 23.9.2013, a zistil tento skutkový stav:

8. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 220122224 uzavretej medzi stranami dňa 4.9.2012 súd zistil, že žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej v 1. rade ako dlžníkovi a žalovanému v 2. rade ako spoludlžníkovi úver vo výške 1.100,- eur za odplatu v sume 418,- eur pozostávajúcu z celkového 20 % úroku z istiny úveru a odmeny vo výške 18 % z istiny úveru. Celková dlžná suma žalovaných bola dohodnutá vo výške 1.518,- eur, ktorú sa zaviazali zaplatiť žalobcovi v 13-ich mesačných splátkach s tým, že prvá splátka bola splatná v 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia splátka v 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Výška prvých troch plátok bola dohodnutá sumou 5,50 eura, a ďalších 10 splátok sumou 150,15 eura. V zmluve bola uvedená priemerná ročná percentuálna miera nákladov vo výške 45,60 %. Zmluvu uzavreli s odkazom na zákon č. 129/2010 Z. z. v platnom znení a na obchodné podmienky. Neoddeliteľnú súčasť zmluvy tvorili obchodné podmienky a rozhodcovská doložka, nachádzajúce sa na rube tlačiva zmluvy. Žalobca ako veriteľ mal podľa obchodných podmienok (bod 1.) právo požadovať od žalovaných ako od dlžníkov vrátenie celej dlžnej sumy po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením ktorejkoľvek splátky v plnej výške (bod. 1 obchodných podmienok). Podľa bodu 3 obchodných podmienok, ak žalovaní nesplnia svoj záväzok zo zmluvy, žalobca je oprávnený od nich požadovať zmluvnú pokutu vo výške 3,3 % z istiny za každý aj začatý mesiac omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky. Prvá strana zmluvy je podpísaná oboma zmluvnými stranami, kým rub tlačiva zmluvy je podpísaný iba žalovanými. Zmluva neobsahuje termín konečnej splatnosti úveru a neobsahuje ani rozčlenenie splátok na splátku istiny úveru, splátku úroku z úveru a splátku iných poplatkov z úveru.

9. Z predžalobných upomienok z 2.1.2013 súd zistil, že žalobca vyzval žalovanú v 1. rade a žalovaného v 2. rade na zaplatenie neuhradenej časti úveru v sume 150,15 eura z predmetnej zmluvy v lehote 5 dní od obdŕžania výzvy s tým, že potom bude žalovaným umožnené pokračovať v splácaní záväzku v splátkach podľa splátkového kalendára. Žalovaného upozornil, že ak nezaplatí tento dlh bezodkladne,

po uplynutí 15 - dňovej lehoty v súlade s § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka, bude žalobca požadovať zaplatenie celej pohľadávky a všetkých zmluvne dojednaných sankcií vrátane zmluvnej pokuty.

10. Z poštových podacích hárkov zo dňa 7.1.2013 súd zistil, že žalobca v daný deň odoslal na poštovú prepravu zásielku adresovanú žalovanej v 1. rade a zásielku adresovanú žalovanému v 2. rade, obsahom ktorých, vzhľadom na malý časový odstup, bola zrejme predžalobná výzva z 2.1.2013.

11. Zo splátkového kalendára k zmluve o úvere č. 220122224 súd zistil, že z tejto zmluvy bola celkom uhradená čiastka 16,50 eura, a to dňa 4.9.2012 s tým, že zostáva uhradiť 1.501,50 eura. Táto skutočnosť je rukou vyznačená v časti splátkového kalendára s názvom Úver. Súčasťou tohto splátkového kalendára je aj iná časť s názvom: Domáci servis. V rámci domáceho servisu bolo uhradených dňa 4.9.2012 dňa 11,75 eura a dňa 134,35 eura, t.j. celkom 146,10 eura.

12. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 25.8.2017 uviedol, že domáci servis je zmluvou odlišnou od zmluvy o úvere. K zmluve o domácom servise žalovaní mohli a nemuseli pristúpiť. Predmetom tohto sporu je pohľadávka žalobcu zo zmluvy o úvere, a nie zo zmluvy o domácom servise.

13. Z oznámení o zosplatnení záväzku z 20.9.2013 súd zistil, že žalobca ním oznámil žalovaným, že ich záväzok z predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol zosplatnený k 15.3.2013 z dôvodu omeškania žalovaných so splácaním úveru. Uviedol, že splatným sa stal celý dlh v sume 1.501,50 eura, pozostávajúci z nezaplatenej časti istiny, úroku a zmluvnej odmeny. Zároveň žalovaných vyzval, aby mu bezodkladne uhradili nesplatenú časť úveru v sume 1.501,50 eura, zmluvnú pokutu vo výške 3,3 % z istiny za každý začatý mesiac omeškania v zodpovedajúcej sume 254,10 eura a náhradu nákladov spojených s vymáhaním dlžnej čiastky v sume 220,- eur, t. j. celkom 1.975,60 eura.

14. Z poštových podacích hárkov z 23.9.2013 súd zistil, že žalobca v daný deň odoslal na poštovú prepravu zásielku adresovanú žalovanej v 1. rade a zásielku adresovanú žalovanému v 2. rade, obsahom ktorých, vzhľadom na malý časový odstup, bolo zrejme oznámenie o zosplatnení záväzku z 20.9.2013.

15. Žalovaní predložili súdu aj iné listiny, a to lekárske správy, nálezy a prepúšťacie správy preukazujúce ťažký zdravotný stav oboch žalovaných. Súd sa týmito listinami zaoberal iba v rozsahu zistenia, či zdravotný stav žalovaných je natoľko vážny, že im bránil ustanoviť sa na súd na pojednávanie, na ktoré boli riadne a včas predvolaní.

16. Žalovaní ďalej predložili súdu aj písomné upozornenie žalobcu z 23.5.2013, ktorým žalobca oznámil žalovanej v 1. rade, že v súvislosti s ukončením zmluvy o obchodnom zastúpení uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade, v prípade nadviazania akejkoľvek spolupráce s konkurenčným subjektom v lehote do jedného roka od ukončenia zmluvy, môže dôjsť k porušeniu ustanovení tejto zmluvy, v dôsledku čoho je žalobca oprávnený od žalovanej v 1. rade požadovať zmluvnú pokutu vo výške 6.639,- eura podľa čl. V ods. 1 tejto zmluvy. Keďže predmetom tohto konania sú práva a povinnosti z inej zmluvy, súd sa touto listinou pri dokazovaní viac nezaoberal.

17. Žalovaní predložili aj potvrdenia o platbách nájomného a energií vo výške pohybujúcej sa od 321 eur do 361 eur, ako aj pokladničný blok o platbe spoločnosti Orange Slovensko, a.s., ktorými sa súd podrobne nezaoberal, nakoľko preukazujú uhrádzanie platieb žalovanou v 1. rade za služby spojené s bývaním a platby mobilnému operátorovi, ktoré nesúvisia s predmetom tohto súdneho sporu.

18. Žalovaní predložili aj fotokópie splátkových kalendárov k zmluvám o úvere č. 220120892 a č. 220112335 a domáceho servisu k týmto zmluvám, ktorými sa súd taktiež nezaoberal, nakoľko sa týkajú iných zmlúv než zmluvy, od ktorej žalobca odvodzuje svoj žalobný nárok.

19. Žalovaná v 1. rade predložila súdu aj odpoveď Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“ v príslušnom tvare) z 1.8.2016 adresovanej žalovanej v 1. rade, v ktorej že ministerstvo uviedlo všeobecné závery Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich (ďalej len „Komisia“ v príslušnom tvare), ktorá už v minulosti posudzovala viaceré spotrebiteľské zmluvy. Komisia v niektorých zmluvách zistila neprimerane vysoké zmluvné pokuty, nesprávny údaj o výške zákonom požadovaného údaja o RPMN,

ktoré Najvyšší súd SR vyhodnotil ako klamanie spotrebiteľa. Ďalej poukázala na neprimerane vysoké zmluvné úroky. Ministerstvo poskytlo menovanej citácie niektorých vybraných zákonných ustanovení upravujúcich práva spotrebiteľa a náležitosti spotrebiteľských zmlúv, poukázalo na možnosť napadnúť neplatnosť celej spotrebiteľskej zmluvy alebo jej časti. Upozornilo ju na skutočnosť, že ako spotrebiteľ je menovaná v predmetnom konaní oslobodená od súdnych poplatkov. Ministerstvo menovanej zároveň oznámilo, že právomoc na riešenie konkrétnych sporov má iba súd, a nie odbor ochrany spotrebiteľa. Poučilo ju, že sa môže obrátiť so žiadosťou o ustanovenie advokáta na Centrum právnej pomoci. Súd sa touto listinou pri dokazovaní nezaoberal, pretože obsahuje iba všeobecné informácie o právnych predpisoch týkajúcich sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv a o záveroch „Komisie“, ktoré sú súdom v Slovenskej republike známe, keďže platí zásada, že súd pozná právo, a závery Komisie vo veciach ochrany spotrebiteľa sú všetkým slovenským súdom známe z ich úradnej činnosti.

20. Záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere, bez ohľadu na povahu účastníkov, sa spravujú treťou časťou Obchodného zákonníka [§ 261 ods. 3 písm. d/ zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, v znení neskorších predpisov (ďalej len „OBZ“ alebo „“ v príslušnom tvare), v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy].

21. Podľa § 497 zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

22. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z. z.“), každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

23. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy (ďalej len „OZ“ alebo „Občiansky zákonník“ v príslušnom tvare), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

24. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

25. Podľa § 565 ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

26. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

27. Podľa § 2 písm. a), b) a d) zákona č. 129/2010 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,

28. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka (pozn. § 52 až § 60 obsahujúce všeobecnú úpravu spotrebiteľských zmlúv) musí obsahovať aj ďalšie podstatné náležitosti taxatívne vypočítané v ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., medzi ktoré patrí aj doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/ citovaného zákona), a výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (§ 9 ods. 2 písm. k/ citovaného zákona).

29. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) a r) a y) a § 10 ods. 1.

30. Podľa § 121 ods. 3 príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

31. Podľa ust. § 517 ods. 1 prvej vety dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

32. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (§ 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.1.2013, podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu).

33. Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

34. Žalovaní a dostali o omeškania s platením žalovanej časti zosplatneného úveru dňom 16.3.2013, t. j. dňom bezprostredne nasledujúcim po dni, ku ktorému bol zosplatnený celý úver. Žalovaní nenamietali, že by im táto výzva nebola doručená, a nenamietali ani dátum splatnosti zosplatneného úveru.

35. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania žalovaných s plnením predmetného peňažného dlhu, t. j. k 16.3.2013 bola 0,75 %. Výška úrokov z omeškania v danom prípade, v súlade s § 3 ods. 1 v spojení s § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., zodpovedala 0,75 % ročne + 8 percentuálnych bodov, t. j. 8,75 % ročne z dlžnej sumy.

36. Podľa § 215 ods. 1 súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

37. Podľa § 215 zákona č. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení zákona č. 87/2017 Z. z. (ďalej len „CSP“), súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

38. Podľa § 144 žalobca môže vziať žalobu späť.

39. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

40. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

41. Podľa § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

42. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, ktorým zobral svoju žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 254,10 eura späť pred predbežným prejednaním sporu, ako aj pred prvým pojednávaním vo veci samej, a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 CSP, súd podľa § 145 ods. 2 konanie v tejto časti zastavil (výrok I.).

43. Vykonaným dokazovaním listinami, a to zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 4.9.2012, obchodnými podmienkami, predžalobnými upomienkami z 2.1.2013, splátkovým kalendárom k zmluve o úvere č. 220122224, oznámeniami o zosplatnení záväzku z 20.9.2013, poštovým podacími hárkami zo dňa 7.1.2013 a 23.9.2013, súd mal za preukázané, že strany uzavreli dňa 4.9.2012 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorou žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej v 1. rade ako dlžníkovi a žalovanému v 2. rade ako spoludlžníkovi úver vo výške 1.100,- eur za odplatu v sume 418,- eur pozostávajúcu z celkového 20 % úroku z istiny úveru a odmeny vo výške 18 % z istiny úveru. Celková dlžná suma žalovaných bola dohodnutá vo výške 1.518,- eur, ktorú sa zaviazali zaplatiť žalobcovi v 13- ich mesačných splátkach s tým, že prvá splátka bola splatná v 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia splátka v 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Výška prvých troch plátok bola dohodnutá sumou 5,50 eura, a ďalších 10 splátok sumou 150,15 eura. V zmluve bola uvedená priemerná ročná percentuálna miera nákladov vo výške 45,60 %. Zmluvu uzavreli s odkazom na zákon č. 129/2010 Z. z. v platnom znení a na obchodné podmienky. Neoddeliteľnú súčasť zmluvy tvorili obchodné podmienky a rozhodcovská doložka, nachádzajúce sa na rube tlačiva zmluvy. Žalobca ako veriteľ mal podľa obchodných podmienok (bod 1.) právo požadovať od žalovaných ako od dlžníkov vrátenie celej dlžnej sumy po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením ktorejkoľvek splátky v plnej výške (bod. 1 obchodných podmienok). Prvá strana zmluvy je podpísaná oboma zmluvnými stranami, kým rub tlačiva zmluvy je podpísaný iba žalovanými. Zmluva neobsahuje termín konečnej splatnosti úveru a neobsahuje ani rozčlenenie splátok na splátku istiny úveru, splátku úroku z úveru a splátku iných poplatkov z úveru.

44. Žalovaní uhradili žalobcovi z poskytnutého úveru iba sumu 16,50 eura. O pravdivosti tejto skutočnosti súd nemal pochybnosti napriek tomu, že žalovaná v 1. rade namietala, že žalobcovi uhradila z tejto zmluvy celkom 162,60 eura, a nie iba 16,50 eura. Vykonaným dokazovaním, predovšetkým z obsahu predloženého splátkového kalendára, súd zistil, že sumu 146,10 eura uhradili žalovaní titulom zmluvy o domácom servise, ktorá je zmluvou odlišnou od zmluvy o úvere. V splátkovom kalendári je v časti úveru uvedená celková suma úhrady 16,50 eura. K zmluve o domácom servise žalovaní mohli a nemuseli pristúpiť. To, že k nej pristúpili, nič nemení na skutočnosti, že predmetom tohto sporu sú práva a povinnosti strán sporu zo zmluvy o úvere uzavretej dňa 4.9.2012.

45. Žalobca využil svoje právo upravené v obchodných podmienkach na stratu výhody splátok pre prípad, že žalovaní nebudú platiť jednotlivé splátky riadne a včas, a oznámil žalovaným, že ich celý neuhradený dlh, t. j. nezaplatená časť istiny úveru a odplaty v celkovej výške 1.501,50 eura, sa stal splatným k 15.3.2013. Žalobca dvakrát písomne vyzval žalovaných na zaplatenej dlžnej sumy, avšak bezvýsledne. Táto skutočnosť viedla žalobcu k podaniu žaloby, ktorou sa domáhal od žalovaných zaplatenia neuhradenej časti istiny úveru, vrátane odplaty za úver v celkovej sume 1.501,50 eura, zákonného úroku z omeškania z dlžnej sumy a zmluvnej pokuty v sume 254,10 eura. Náhradu nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky v sume 220,- eur si žalobou neuplatnil, preto sa ňou súd pri rozhodovaní v tomto spore nezaoberal. Nakoľko žalobca zobral žalobu späť v časti celej zmluvnej pokuty, v dôsledku čoho súd konanie v tejto časti zastavil (výrok I.), pri dokazovaní sa súd nezaoberal ani zmluvnou pokutou.

46. Predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko žalobca ňou poskytol plnenie žalovaným v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, a žalovaní sú fyzickými osobami, ktoré pri uzatváraní zmluvy a pri plnení zo zmluvy nekonali v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. V danom prípade ide o tzv. formulárovú zmluvu na predtlačenom formulári, do ktorej boli rukou dopísané iba niektoré údaje. Keďže žalobca touto zmluvou poskytol žalovaným úver, predmetný záväzkový vzťah súd posudzoval primárne podľa zákona č. 129/2010 Z. z. ako spotrebiteľský úver a podporne podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý v ust. § 3 ods. 3 v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, priznáva každému spotrebiteľovi právo na ochranu pred neprijateľnými obchodnými

podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktoré sú upravené v ust. § 52 až § 54 OZ. Na aplikácii osobitných zákonov na ochranu spotrebiteľa a Občianskeho zákonníka na predmetný záväzkový vzťah nič nemení ani skutočnosť, že zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom (§ 261 ods. 3 písm. d/ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), nakoľko pôsobnosť Obchodného zákonníka je eliminovaná ochranou spotrebiteľa, a uzatváranie tzv. absolútnych obchodov medzi dodávateľom a spotrebiteľom je platné iba v rozsahu obsahujúcom úpravu výhodnejšiu pre spotrebiteľa.

47. Zmluva o spotrebiteľskom úvere v danom prípade neobsahuje dve obligatórne zákonné náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z. z., a to termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/ citovaného zákona), a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (§ 9 ods. 2 písm. k/ citovaného zákona). Zmluva upravuje iba celkovú výšku jednotlivých mesačných splátok, splátky nerozčleňuje na splátku istiny, splátku úroku a splátku iných poplatkov, t.j. zo zmluvy nie je zrejmé, aká presná časť každej zo splátok predstavuje splátku istiny, aká časť splátku úroku z úveru a aká časť splátku iných poplatkov. V zmluve je uvedený iba celkový počet splátok (13), ich periodicita (mesačná), pričom splatnosť jednej splátky sa odvíjala od splatnosti predchádzajúcej splátky. Zmluva je v tejto časti pre spotrebiteľa veľmi zložitá až nezrozumiteľná. Neobsahuje jednoznačný, jasný a zrozumiteľný údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, v dôsledku čoho spotrebiteľ nemusí byť schopný dostatočne posúdiť výhodnosť poskytnutého úveru a svoju schopnosť úver splácať. Citované ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. výslovne rozlišuje medzi dobou trvania zmluvy a termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Gramatickým výkladom tohto ustanovenia možno dôjsť k záveru, že termínom je presný dátum. Dátum konečnej splatnosti úveru v zmluve absentuje.

48. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že predmetný, žalobcom poskytnutý, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, nakoľko neobsahuje termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru ani výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Keďže žalovaní uhradili žalobcovi z predmetnej zmluvy sumu 16,50 eura, súd priznal žalobcovi neuhradenú časť istiny úveru poskytnutého žalovaným v zodpovedajúcej výške 1.083,50 eura (vypočítané ako istina úveru 1.100,- eur mínus uhradená časť 16,50 eura). Nakoľko žalovaní sa dostali do omeškania s platením peňažného dlhu, súd priznal žalobcovi aj ním uplatnený úrok z omeškania v zákonnej výške 8,75 % ročne z priznanej istiny od prvého dňa omeškania žalovaného s plnením dlhu až do zaplatenia (II. výrok). V prevyšujúcej časti o zaplatenie sumy 418,- eur s príslušenstvom súd žalobu ako skutkovo a právne nedôvodnú zamietol (III. výrok).

49. Žalovaní sa síce domáhali zamietnutia celej žaloby s odôvodnením, že predmetná zmluvy obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, avšak neprijateľnosť zmluvnej podmienky spravidla má za následok iba neplatnosť toho ustanovenia zmluvy, ktoré túto podmienku obsahuje, a nie neplatnosť celej zmluvy. Navyše, ak by aj celá zmluva bola neplatná, podľa § 457 OZ, každý je povinný z neplatnej zmluvy vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal, čo by v danom prípade zodpovedalo presnej tej istej sume, na zaplatenie ktorej súd zaviazal žalovaných týmto rozsudkom.

50. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

51. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

52. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

53. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

54. Žalobca zobral žalobu späť v časti zmluvnej pokuty vo výške 254,10 eura bez uvedenia dôvodu, a teda z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania v tejto časti, a súd by mal priznať náhradu trov konania žalovaným.

55. V tomto spore mali vo veci čiastočný úspech obe strany sporu, žalobca v časti 61,72 % (1.083,50 eura s príslušenstvom) a žalovaní v časti 23,81 % (418,- eur s príslušenstvom). Keďže žalobca zároveň zavinil zastavenie konania v časti zmluvnej pokuty vo výške 254,10 eura (14,47 %), v tejto časti boli procesne úspešní žalovaní. Nakoľko žalobca mal vo veci väčší úspech než žalovaní, vniklo mu právo na náhradu trov konania proti žalovaným podľa pomeru úspechu vo veci, v danom prípade v rozsahu 61,72 % mínus 38,28 % (vypočítané ako zamietnutie žaloby v rozsahu 23,81 % + procesný úspech žalovaných pri zastavení konania v časti 14,47 %). Preto súd podľa § 255 ods. 2 náhradu trov konania pomerne rozdelil, a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovaným v rozsahu 23,44 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Piešťany do 15 dní od doručenia rozhodnutia, v troch písomných vyhotoveniach [§ 357 písm. a), písm. m), § 362 ods. 1 CSP].

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 .

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 .

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (366 .

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (365 ods. 3 .

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden

rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 .