Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-1T/58/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Radoslava Smatanu, PhD. a prísediacich Ing. Mgr. Viery Tomkovej a Márie Parikrupovej v trestnej veci obžalovaného J. K. pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.08.2017, takto

rozhodol:

J. K., nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom R., R. Š. XXXX/X, t. č. v ÚVV Ilava, slobodný,

j e v i n n ý, ž e :

dňa 18.03.2017 v čase okolo 10:00 hod. v R. na ul. R. Š. v priestoroch obývacej izby bytu č. XXXX/ X žiadal od svojej matky Z.. H. K. jej mobilný telefón zn. Acer Liquid E 700 v hodnote 50,- €, ktorý mu odmietla dať, na čo jej obvinený vulgárne povedal, že ho poškodí a následne ju chytil za jej pravú ruku a stiahol ju na podlahu, kde ju držal za zápästie pravej ruky a tlačil jej veľkou intenzitou do ruky, pričom poškodená stále držala predmetný mobilný telefón v ruke a počas toho jej obžalovaný rukou búchal o podlahu v snahe zmocniť sa tohto mobilného telefónu, pričom jej povedal, že ak mu nedá telefón, tak jej podreže mačky a vyhodí ich von oknom a sústavne jej rukou tlačil na zápästie, na čo poškodená volala o pomoc, kde v ďalšom konaní voči poškodenej obžalovanému zabránil jeho brat J. K., ktorý obžalovaného zvalil na podlahu,

t e d a :

neoprávnene iného násilím nútil, aby niečo konal a čin spáchal na chránenej osobe - na blízkej osobe

- svojej matke,

č í m s p á c h a l:

zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona v spojení s § 127 ods. 4 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. l/, písm. n/ Trestného zákona, § 37 písm. m/ Trestného zákona, § 39 ods. 1 Trestného zákona, § 39 ods. 3 písm. e/ Trestného zákona, § 49 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona sa obžalovaný zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona súd ukladá obžalovanému ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Partizánskom podal dňa 19.07.2017 na tunajšom súde obžalobu na J. K. pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona v spojení s § 127 ods. 4 Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Vo veci súd nariadil termín hlavného pojednávania na deň 25.08.2017, na ktorom obžalovaný po zákonnom poučení urobil v súlade s § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku vyhlásenie, že je vinný zo skutku uvedeného v obžalobe a svojho konania úprimne ľutuje. Následne predseda senátu postupom podľa § 257 ods. 5 Trestného poriadku, v súlade s § 333 ods. 3 písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/, písm. h/ Trestného poriadku zistil otázkami či obžalovaný:

- rozumie z čoho je obžalovaný,

- bol poučený o svojich právach najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby,

- rozumie právnej kvalifikácii skutku,

- vie, aká je trestná sadzba za tento trestný čin,

- sa dobrovoľne, z vlastnej vôle priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje ako zločin vydierania.

Nakoľko obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal kladne (áno), súd po predchádzajúcom vyjadrení prokurátora, poškodenej a obhajcu obžalovaného podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku jeho vyhlásenie prijal a dokazovanie v rozsahu, v akom sa priznal k spáchaniu skutku nevykonal a vykonal iba dôkazy súvisiace s výrokom o treste a ochrannom opatrení.

Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného, v zmysle § 268 ods. 2 Trestného poriadku oboznámením podstatnej časti znaleckého posudku z č.l. 104-124, podľa § 269 Trestného poriadku čítaním listinných dôkazov, a to správy z psychologického vyšetrenia + foto z č.l. 136-137, zápisnice o konaní o dohode o vine a treste z č.l. 140-142, potvrdenia z č.l. 176-178, správa z ÚVV Ilava z č.l. 188-189, lustrácia v registri priestupkov z č.l. 190, lustrácia v STA z č.l. 191, odpis z registra trestov z č.l. 192 a oboznámením podstatnej časti pripojeného spisu Okresného súdu Galanta sp. zn. 9T/2/2017.

Súd na základe takto vykonaného dokazovania, po právnej stránke konanie obžalovaného popísané vo výrokovej časti tohto rozsudku kvalifikoval ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona v spojení s § 127 ods. 4 Trestného zákona. V jeho konaní ide o priamy úmysel podľa § 15 písm. a/ Trestného zákona, nakoľko bolo preukázané, že obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone spôsobiť ohrozenie chráneného záujmu.

Obžalovaný pri svojom výsluchu uviedol, že ho celé konanie mrzí, najmä skutočnosť, že sa skutku dopustil voči svojej rodine, konal pod vplyvom drog, vo väzbe si uvedomil svoju závislosť a chce sa zmeniť. V prípade prepustenia na slobodu chce ihneď dobrovoľne nastúpiť na liečenie. Vyslovil vďaku svojej mame, že podala trestné oznámenie a zrejme mu tak aj zachránila život.

Poškodená v záverečnej reči uviedla, že ju to celé mrzí a trápi, ona chcela najmä aby sa jej syn išiel liečiť, nechcela aby bol zavretý. Má pocit, že už to trvá príliš dlho a teraz má výčitky z toho, že celú vec ohlásila na polícii. Pri každej návšteve svojho syna vo väzbe vidí, ako sa tento mení k lepšiemu.

Zo záverov znaleckého posudku MUDr. Viktora Segedu, znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria zo dňa 11.05.2017 vyplýva, že obžalovaný je závislý od opiátov a metamfetamínov v kruciálnom (rozhodnom) štádiu. Zo psychiatrického hľadiska pobyt obžalovaného na slobode nie je nebezpečný pre spoločnosť, avšak z vlastnej vôle a vlastným zapríčinením sa menovaný môže dopúšťať

trestnej činnosti. Znalec aktuálne navrhol obžalovanému uložiť ochranného protitoxikomanické liečenia ústavnou formou.

Zo správy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Ilava na obžalovaného zo dňa 08.08.2017 vyplýva, že počas pobytu vo výkone väzby je správanie a vystupovanie obžalovaného na požadovanej úrovni a prejavuje snahu o dodržiavanie ústavného poriadku. Príkazy a nariadenia personálu rešpektuje a pri komunikácii zachováva zásady slušného správania. Vo vzťahu k obvineným, s ktorými je ubytovaný, neboli zaznamenané žiadne konfliktné situácie. Vo svojich osobných veciach si udržuje poriadok a čistotu, hygienické návyky má osvojené. Sociálne kontakty s vonkajším prostredím udržiava formou korešpondencie a pravidelných návštev a telefonovaním. Nedovolenej činnosti sa doposiaľ nedopustil, disciplinárne riešený nebol a nebola mu uložená ani disciplinárna odmena. Obžalovaný neprejavil záujem o zaradenie do práce. V čase osobného voľna na cele píše a číta korešpondenciu, sleduje televíziu, počúva rozhlas a odpočíva na lôžku. Vychádzok sa zúčastňuje pravidelne. Záverom sa v správe konštatuje, že sa jedná o obžalovaného, ktorý si plní základné povinnosti vyplývajúce zo zákona o výkone väzby a priebeh výkonu väzby obžalovaného je bezproblémový.

Z písomného potvrdenia od Psychiatrickej nemocnice F. vyplýva, že v prípade prepustenia obžalovaného na slobodu tento môže nastúpiť na ústavnú 3 mesačnú liečbu do ich nemocnice na oddelenie pre liečbu drogovej závislosti. Tiež poškodená (matka obžalovaného) súdu doložila písomné potvrdenie, že v prípade prepustenia obžalovaného môže tento nastúpiť do CPLDZ v Bratislave na liečbu závislosti.

Pri hodnotení osoby obžalovaného súd zistil, že je slobodný, doposiaľ bol 2 krát súdne trestaný, pričom v súvislosti s trestnou vecou Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2T/224/2012 sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Galanta č.k. 9T/2/2017-68 zo dňa 17.02.2017, právoplatným dňa 09.03.2017, pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona, kedy mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace, so skúšobnou dobou v trvaní 12 mesiacov (skúšobná doba končí dňa 09.03.2018. Taktiež mu súd uložil v zmysle § 73 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou. Obžalovaný bol do súčasnosti 1 krát postihnutý za priestupok (porušenie pravidiel cestnej premávky).

Pri uložení druhu a výmery trestu súd vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení § 34 Trestného zákona, pričom prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, ako aj možnosti jeho nápravy, nakoľko trest musí mať v prvom rade prevýchovný účinok.

U obžalovaného súd zistil 2 poľahčujúce okolnosti, a to v zmysle § 36 písm. l/ Trestného zákona (priznal sa k spáchaniu žalovaného skutku a svoj čin úprimne oľutoval) a v zmysle § 36 písm. n/ Trestného zákona (napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom) a jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m/ Trestného zákona (bol už v minulosti odsúdený). Preto v zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona horná hranica trestnej sadzby sa u obžalovaného znižuje o 1/3 (upravená trestná sadzba 4 roky až 8 rokov). Zároveň u obžalovaného súd zistil, že tento sa skutku dopustil v skúšobnej dobe uloženej mu za inú jeho trestnú činnosť. V danom prípade súd považoval uloženie trestu obžalovanému v upravenej trestnej sadzbe, s ohľadom na závažnosť spáchaného trestného činu, na jeho následok, ako aj na osobu páchateľa, spôsob spáchania skutku a na postoj páchateľa k spáchanému skutku, za neprimerane prísne a v danom prípade súd aplikoval ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu s poukazom na ustanovenie § 39 ods. 3 písm. e/ Trestného zákona. Na základe toho v zmysle § 189 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3, § 36 písm. l/, písm. n/ Trestného zákona, § 37 písm. m/ Trestného zákona, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e/ Trestného zákona, § 49 ods. 2 Trestného zákona mu súd uložil trest odňatia slobody pod dolnú hranicu upravenej trestnej sadzby (majúc na zreteli ustanovenie § 39 ods. 3 písm. e/ Trestného zákona), vo výmere 6 mesiacov nepodmienečne, pričom tento trest považuje súd za dostatočne prísny z hľadiska represívnej funkcie trestu, ktorý môže u obžalovaného splniť svoj účel a naplniť tak aj ochrannú a výchovnú funkciu trestu. Zároveň týmto trestom je aj naplnená zložka individuálnej a generálnej prevencie. Súd pozitívne zhodnotil skutočnosť, že obžalovaný sa k spáchaniu skutku doznal a svoje konanie úprimne oľutoval a v záverečnej reči uviedol, že má záujem urobiť zmenu vo svojom živote, pričom doterajší výkon väzby

považuje za dostatočné ponaučenie na to, aby svoj život zmenil a mal si možnosť uvedomiť škodlivosť užívania drog. Súd pri ukladaní trestu zohľadnil aj správu z ÚVV Ilava, v zmysle ktorej bol obžalovaný hodnotený kladne, ako bezproblémový, nekonfliktný, ktorý si riadne plní svoje povinnosti a nariadenia uložené nadriadenými, jeho doterajší priebeh výkonu väzby bol bezproblémový. Súd tiež prihliadol aj na závery znaleckého posudku MUDr. Segedu, znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, ktorý konštatoval, že obžalovaný je závislý od opiátov a metamfetamínov v kruciálnom (rozhodnom) štádiu. Súd tiež konštatuje (čo mohol vlastnými zmyslami posúdiť u obžalovaného), že jeho výzor sa podstatne zmenil počas pobytu vo výkone väzby, vyzerá zdravšie, sviežejšie (oproti stavu, keď bol braný do väzby pre tento skutok, kedy pôsobil zúbožene, nezdravo, ako to možno posúdiť i z priloženej fotodokumentácie nachádzajúcej sa v spise), čo je iste tiež výsledok toho, že v súčasnosti nemá možnosť pravidelne konzumovať drogy, a je teda zrejmé, že konzumácia drog u neho negatívne pôsobila aj na zdravotný stav, pričom tiež nie je bez významu, že v novembri 2016 sa obžalovaný takmer predávkoval. Súd tiež vzhliadol k postoju poškodenej (matky obžalovaného), ako i jeho celej rodiny, ktorí počas celého konania stáli pri obžalovanom a podporovali ho návštevami vo väzbe i komunikáciou s ním formou písomnej korešpondencie, či telefonicky a ktorí uviedli, že sa mu budú snažiť pomôcť, čo dokladuje i iniciatíva poškodenej, ktorá počas výkonu väzby obžalovanému vybavila 2 možnosti absolvovať liečbu drogovej závislosti. V neposlednom rade súd tiež poznamenáva, že obžalovaný bol naposledy odsúdený Okresným súdom Galanta (ako to už bolo vyššie konštatované) v trestnej veci vedenej pod sp. zn. 9T/2/2017 pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi na trest odňatia slobody na 3 mesiace, ktorý mu bol odložený na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov. Teda obžalovaný sa predmetného skutku, za ktorý je v súčasnosti stíhaný, dopustil v skúšobnej dobe, kedy s veľkou pravdepodobnosťou dôjde k premene trestu vo veci sp. zn. 9T/2/2017 na trest nepodmienečný. Po zhodnotení všetkých týchto skutočností dospel súd k záveru, že takto uložený trest v dostatočnej miere bude plniť požiadavku nielen represie, ale aj individuálnej, či generálnej prevencie. Zároveň bude mať obžalovaný dostatok času, aby sa zamyslel nad tým, či chce niečo vo svojom živote zmeniť a čo je pre to ochotný urobiť, aby sa to už do budúcnosti nemuselo opakovať. Záverom súd konštatuje, že právo na osobnú slobodu je významným právom a je ťažko vyjadriteľné akýmkoľvek merateľným kvantifikátorom, akú hodnotu toto právo má. Každý jednotlivec tento zásah, hoc zákonný, pociťuje inak. Je to vždy vecou individuálneho posúdenia všetkých jednotlivých skutočností, pričom každému môže stačiť pre dosiahnutie účelu trestu iná miera, resp. výmera trestu. U obžalovaného súd zásah do jeho osobnej slobody v trvaní 6 mesiacov považuje za postačujúci na to, aby sa u neho mohol účel trestu plne prejaviť, ale aj na to, aby jeho osud odradil aj iných od páchania trestnej činnosti. Súd vyslovuje presvedčenie, že pri absolvovaní liečby a pri postoji rodiny obžalovaného, ktorá pri ňom i naďalej bude stáť, ako tomu bolo až doteraz, môže u obžalovaného dôjsť k zmene k lepšiemu.

Súd obžalovaného pre výkon trestu zaradil v zmysle § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže tento do súčasnosti ešte nebol vo výkone trestu.

Súd obžalovanému tiež v zmysle § 73 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona uložil ochranné liečenie protitoxikomanické ústavnou formou, pričom pri rozhodovaní o uložení tohto ochranného opatrenia vychádzal najmä so záverov znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, v ktorom znalec konštatoval, že obžalovaný je závislý od opiátov a metamfetamínov v kruciálnom (rozhodnom) štádiu. Znalec odporučil uložiť obžalovanému ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou. S týmto záverom sa stotožnil aj súd, pričom uloženie ochranného liečenia ústavnou formou považoval za potrebné, keď v danom prípade rozhodujúcim faktorom je vôľa obžalovaného skončiť s konzumáciou drog, avšak súd má za to, že toto jeho odhodlanie musí byť v súčasnosti podporené aj pomocou špecializovaného odborníka a v tejto kombinácii je predpoklad, že sa dostaví pozitívny výsledok.

Na základe týchto skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie len ohľadne výroku o treste a ochrannom opatrení v lehote 15 (pätnásť) dní od oznámenia rozsudku prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v

Trenčíne. Ohľadne výroku o vine nie je možné podať odvolanie, nakoľko obžalovaný urobil vyhlásenie o vine, ktoré súd prijal uznesením.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku).