Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/24/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobkyne : R. S., nar. X. XX. XXXX, bytom W. XX, H., zastúpená Právne centrum s.r.o., Mýtna 42, Bratislava, proti žalovaným : X/ V.. W. Á., nar. X. X. XXXX, bytom P. X, H., 2/ V.. Z. Á., nar. X. X. XXXX, bytom P. X, H., žalovaní 1, 2 zastúpení Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Pavlovič, s.r.o., IČO : 47 238 526, Nám. SNP 19, Bratislava, o odstránenie neoprávnenej stavby a náhradu škody, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 10. 7. 2020 č.k. - 223, rozhodol

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovaní 1, 2 m a j ú voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1/ Predmetným rozsudkom súd prvej inštancie zamietol v celom rozsahu žalobu žalobkyne, ktorou sa (po konečnej zmene žalobného petitu) domáhala uloženia povinnosti žalovaným 1, 2, neobmedzovať žalobkyňu vo výkone vlastníckeho práva a na vlastné náklady odstrániť oplotenie postavené na hranici medzi ich susediacimi pozemkami, parcely registra C s číslom XXX/XX,XX zapísanom na LV č. XXX a parc. č. XXX/XX,XX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre k. ú. M., obec H. - mestská časť M., okres Bratislava V, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj povinnosti nahradiť jej škodu, vrátane psychickej traumy, ako aj náklady, ktoré jej vznikli s obstaraním geodetických prác, či právnej pomoci, s príslušenstvom, ako aj nahradiť jej vzniknuté trovy.

2/ Žalobkyňa podanú žalobu odôvodňovala tým, že žalovaní 1, 2 si na jej úkor zväčšili pozemok o 1 meter. Čo sa týka uplatnenej škody za opravu chatky, požadovaná suma 2.019,50 € bola síce podľa žalobkyne chyba v písaní a správna suma mala byť 219,50 € a 20 € za vypracovanie posudku, ale vo zvyšku žalobu napriek poučeniu súdom nevzala späť. V prípade uplatnenej náhrady škody 1.000 € spôsobenej žalovanými pri realizácii výstavby plota došlo k zničeniu výsadby v rozsahu 25 metrov, jednalo sa o okrasné kvety, jahody a maliny. Žalobkyňa navrhovala v konaní nariadiť dokazovanie znalcom - geodetom.

3/ Žalovaní 1, 2 považovali žalobu na odstránenie oplotenia ako aj plnení titulom náhrady škody za nedôvodnú a neopodstatnenú. Oplotenie bolo realizované na základe ohlásenia stavby a pred ohlásením bolo vykonane geometrickej zameranie hranice pozemkov, ktoré zameranie si dala samotná žalobkyňa revidovať. Čo sa týka tvrdenia žalobkyne, že s bývalým vlastníkom parcely mala uzavretú dohodu na vybudovanie betónového plotu na hranici pozemkov, žalovaní 1, 2 poukazovali na kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľnosti z 25.01.2017, v ktorej kúpnej zmluve nie je udaj o takejto dohode. Žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala porušenie právnej povinnosti z ich strany, príčinnú súvislosť a tým zodpovednosť za škodu. Pri realizácii oplotenia žalovanými, chodník odstraňoval syn žalobkyne spolu so

žalobkyňou a prekladal betónové časti, najväčší betónový kus dokonca pomáhali preniesť aj susedia na pozemok žalobkyne s jej súhlasom. Navrhované vykonanie znaleckého dokazovania na určenie hranice pozemkov považovali za nehospodárne, nakoľko bolo premerané geodetmi a čo sa týka hraničného stĺpika aj podľa fotodokumentácie je vidieť, že hraničný stĺpik tam bol, oplotenie bolo realizované spôsobom, že stĺpy sú osadene na pozemku žalovaných a pletivo prebieha hranicou týchto pozemkov. V prípade, že došlo k odstráneniu stĺpika a geometrického vyznačenia, nie je preukázané, že by uvedené spôsobili žalovaní, ale podľa samotnej dokumentácie sa ten stĺpik tam nachádzal.

4/ Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že žalovaní 1, 2 sú od januára 2017 bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku susediacom s pozemkom žalobkyne a to pozemku parcelné číslo XXX/XX, zapísanom na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. M.. Protokolom o vytýčení hraníc zo dňa 06.04.2017, vyhotoveným I.. N. F.-geozent, bola na žiadosť žalovaných vytýčená hranica medzi pozemkami XXX/XX a XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX. Na podrobnom vytýčení bodov hraníc boli osobne prítomné strany sporu a svojim podpisom potvrdili, že boli oboznámené s priebehom a označením vytýčenej hranice (č.l. 72). Dňa 11.09.2017, na žiadosť žalobkyne vykonal V.. C. H. - J. kontrolné premeranie hranice medzi parcelou č. XXX/XX a č. XXX/XX v súvislosti GP č.z. X/XXXX a potvrdil, že plot tvoriaci danú hranicu je postavený správne, nachádza sa na hranici medzi oboma pozemkami. (č.l. 41). Žalobkyňa v žalobe spochybňovala správnosť kontrolného merania a žiadala vykonať dokazovanie znalcom ustanoveným súdom a prípade, ak by sa preukázalo, že stavba oplotenia stojí na hranici pozemkov oboch strán sporu, aj tak žiadala odstránenie stavby oplotenia nakoľko na jej stavbu nedala súhlas.

5/ Súd prvej inštancie uzavrel, že žalobkyňa nepreukázala, že by došlo k obmedzeniu jej vlastníctva, a že by žalovaní 1, 2 realizovali plot na jej pozemku. Oplotenie vykonali podľa nákresu projektovej dokumentácie predloženej Obecnému úradu, stavebnému úseku k žiadosti o ohláške vykonať „drobnú stavbu“ a stavbu realizovali podľa stavebného zákona na základe povolenia Mestskej časti Bratislava - M. zo dňa 13.04.2017 č. MÚ/R - 2072/2017 (č.l. 73-74, 136-140). Rozdiel v opise stavebného riešenia a skutočnej realizácie drobnej stavby bol v tom, že oceľové stĺpy na uchytenie oceľového pogumovaného pletiva neboli kotvené do betónového múrika, ktorý mal byť nad terénom cca 10 - 15 cm, ale každý stĺpik mal svoj vlastný betónový základ. Stĺpiky sú osadené zo strany pozemku žalovaných a pletivo prebieha hranicou pozemkov. Konflikt medzi stranami sporu vznikol z dôvodu, že žalobkyňa sama podala na stavebný úrad žiadosť o povolenie na stavbu betónového oplotenia pozemku súčasne so žiadosťou o vydanie stavebného povolenia na výstavbu záhradnej chatky dňa 09.09.2015. Stavebné povolenie jej do rozhodnutia súdu v prejednávanej veci nebolo vydané. Žalovaní 1, 2 mali záujem o oplotenie pozemku, s čím žalobkyňu oboznámili. Žalobkyňa v liste z 20.03.2017 trvala na jej projektom naplánovanom betónovom oplotení a navrhla, aby si cenu za jeho vybudovanie v dĺžke 25 metrov na hranici pozemkov rozdelili na polovicu (č.l. 16, 14). Žalovaní 1, 2 s návrhom žalobkyne nesúhlasili a na základe povolenia stavebného úradu realizovali oplotenie oceľovým pogumovaným pletivom, preukázateľne prebiehajúcim na hranici pozemkov. Listom zo dňa 05.05.2017 žalobkyňa žiadala, aby žalovaní 1, 2 odstránili pletivové oplotenie vybudované na hranici z dôvodu, že disponuje dohodou s „bývalým majiteľom pozemku“ o súhlase s betónovým plotom podľa projektu z roku 2015.

6/ Zo zápisnice OR PZ Bratislava V č.p. ORPZ-BAV-OKP-7-085/2017 zo dňa 11.05.2017 (č.l. 10) súd zistil, že žalobkyňa podala na žalovaného 1 trestné oznámenie, že nezamyká vstupnú bránku k záhradám. Žalobkyňa mala za to, že sa žalovaný 1 dopustil trestných činov nebezpečného vyhrážania a poškodzovania cudzej veci. Zo záznamu OR PZ Bratislava V č.p.: ORP-P-/BAV-OPP5-2017 zo dňa 24.08.2017 (č.l. 6-8) žalobkyňa podala oznámenie podľa o priestupkoch, proti majetku v zmysle na neznámeho páchateľa, ktorý v priebehu 2 týždňov pred 23.08.2017 poškodil drevené zábradlie záhradnej chatky, čím žalobkyni spôsobil škodu. Vzhľadom na trestné oznámenie na žalovaného 1 zo dňa 11.05.2017 ORPZ - BAV-OKP-7-085/2017, ktorý ju fyzicky napadol na vlastnom pozemku mala žalobkyňa podozrenie, že uvedené poškodenie jej spôsobil žalovaný 1. Podľa vyjadrenia žalobkyne na pojednávaní, v trestnom konaní nebolo preukázané, že by sa skutku - poškodenia záhradnej chatky žalobkyne dopustil žalovaný 1.

7/ V súvislosti s realizáciou oplotenia žalovanými 1, 2 podľa tvrdenia žalobkyne jej vznikla škoda v sume 1.000 €, spôsobená nahádzaním betónového chodníka na rastliny v záhrade, konkrétne na ovocné výsady malín, hrozna, jahôd a okrasných kvetov, ktoré boli pestované vyše 30 rokov. Tiež jej tým bola spôsobená psychická trauma. Žalobkyňa na preukázanie svojho tvrdenia vyhotovila

fotodokumentáciu dňa 08.05.2017 ako dôkazový materiál. Žalovaní 1, 2 popreli, že by nahádzali betónový chodník tak, ako to uvádza žalobkyňa; tvrdili, že odstránenie chodníka vykonala sama žalobkyňa so svojim synom. Žalobkyňa pripustila, že chodník odstraňovali z hranice so synom, ale tak, že betónové kusy stavali na hranu a nehádzali si ich do svojej záhrady. Podľa žalobkyňou predloženej fotodokumentácie z 08.05.2017 - č.l. 35 je preukázané, že žalovaní 1 a 2 pri realizácii oplotenia hraničný stĺpik neodstránili, čo preukazuje i fotodokumentácia z č.l. 77, 79. Podľa poznámky napísanej žalobkyňou pod fotodokumentáciou č.l. 37-38 - „ apríl 2017, preložili sme si chodník na vlastný pozemok“, je preukázané, že v čase, keď ešte žalovaní 1, 2 nemali realizované oplotenie, betónový chodník bol preložený žalobkyňou so synom na vlastný pozemok.

8/ Žalobkyňa tvrdila, že žalovaný 1 jej začal poškodzovať chatku v presvedčení, že tak ju prinúti k odpredaju pozemku (č.l. 90). Prvýkrát našla zničené zábradlie dňa 12.07.2017, po opravení ho mal zničiť opäť 26.07.2017 a nakoniec 11.08.2017. Po zničení zábradlia dňa 23.08.2017 privolala na miesto políciu a dňa 24.08.2017 podala žalobkyňa trestné oznámenie, resp. bol s ňou spísaný záznam. Napriek tomu, že nebolo preukázané, že sa skutku dopustil žalovaný 1, žalobou si uplatňovala voči žalovaným nárok na náhradu škody vo výške 219,50 € za opravu vykonanú stolárom a 20 € za vystavenie odborného vyjadrenia pre políciu. Návrhom na zmenu žaloby uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 2.019,50 €. Na pojednávaní žalobkyňa uviedla, že sa jednalo o chybu v písaní, napriek tomu nárok v sume prevyšujúcej 219,50 € späť nevzala. Ďalšie nároky uplatnené žalobkyňou ako trovy právneho zastúpenia a geodetické zameranie pozemkov, sú náklady, ktoré si hradí každá strana sama a až podľa úspešnosti v spore súd rozhodne o nárokoch na náhradu účelne vynaložených trov súdneho konania.

9/ Po právnej stránke oprel súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o ust. § 488, § 489, § 123, § 124, § 127 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 420 ods. 1 Obč. zák.

10/ Súd prvej inštancie poukazoval na zákonné predpoklady vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu

- porušenie právnej povinnosti, vznik škody, vzťah príčinnej súvislosti medzi porušením a škodou a napokon predpokladané zavinenie. Okrem porušenia povinnosti zákonnej a zmluvnej, zákon zakladá všeobecnú povinnosť v zmysle , t.j. generálnu prevenciu. Vzhľadom na to, že sporové konanie je ovládané dispozičnou zásadou (súd je viazaný žalobou, teda tým, ako žalobca vymedzil predmet konania), je nárok uplatnený žalobou vymedzený popisom rozhodujúcich skutkových okolností a žalobným návrhom (petitom), pričom právna kvalifikácia nároku, aj keď je v žalobe uvedená, nie je pre súd záväzná. Súd je preto pri rozhodovaní viazaný nie tým, ako strana sporu skutkový stav právne posudzuje, ale tzv. skutkom, ako bol vymedzený v žalobe. Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je teda preukázanie porušenia právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie právnej povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Škoda ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, týkajúce sa príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade toho účastníka, ktorého tvrdenie má byť preukázané, teda poškodeného. Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť pritom bezpečne preukázaný a bezprostredný. Z vykonaného dokazovania a s poukazom na citované ustanovenia , súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobou uplatňované nároky žalobkyne sú nedôvodné a ňou tvrdený skutkový stav nebol v konaní preukázaný, preto súd žalobu zamietol v celom rozsahu.

11/ Dôvodom zamietnutia žaloby v časti o odstránenie oplotenia a náhrade škody bolo teda neunesenie dôkazného bremena žalobkyňou. Žalobkyňa v konaní nepreukázala, že žalovaní 1, 2 realizovali stavbu oplotenia na jej pozemku, že sa jednalo o neoprávnenú drobnú stavbu a ani skutočnosť, že jej spôsobili škodu, či už na porastoch pri hranici pozemkov alebo poškodením záhradnej chatky. Každá strana konania nesie dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach. Žalobca musí hodnoverne preukázať tvrdenia uvedené v žalobe, inak mu nie je možné uplatnený nárok priznať (aj keď je druhý účastník v konaní nečinný). Taktiež žalovaný nesie dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach uvedených v rámci procesnej obrany proti žalobe. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonávajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takomto prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým

podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva. Žalobkyňa nepreukázala ňou tvrdené skutočnosti a predložené listinné dôkazy nepreukázali dôvodnosť uplatneného nároku vo vzťahu k žalovaným 1, 2.

12/ Žalobkyňa navrhovala vykonať dokazovanie ustanovením znalca z odboru geodézie, ktorý by znaleckým posudkom určil veľkosť parciel XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, čím by bolo preukázané, že si žalovaní 1, 2 zväčšili svoj pozemok o 1 meter na jej úkor. Súd predmetný dôkaz vzhľadom na listinné dôkazy, predovšetkým na zameranie hraníc pozemku žalovaných 1, 2 zo 06.04.2017 podpísané na znak súhlasu žalobkyňou, ako aj kontrolné premeranie hranice zo dňa 11.09.2017 pred realizáciou a po realizácii oplotenia, považoval súd za nadbytočný, vzhľadom na skutočnosť, že k realizácii oplotenia došlo na základe riadneho ohlásenia drobnej stavby a oplotenie je postavené na hranici pozemkov a nezasahuje do pozemku žalobkyne. 13/ O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie na základe ust. , , a v konaní úspešným žalovaným 1, 2 priznal voči neúspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 14/ Uvedený rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa, v celom rozsahu, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalobkyňa odvolanie odôvodnila tým, že súd prvej inštancie jej svojím nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ďalej, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ďalej, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ďalej, že súd prvej inštancie dospel na základe dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, , , a ). Žalobkyňa v odvolaní zopakovala, že ona požiadala stavebný úrad m. č. Rusovce o povolenie betónového oplotenia pozemku parc. č. XXX/XX, XX kat. úz. M. ešte v r. 2015. Po tom, ako ju, žalobkyňu, kontaktoval žalovaný ako nový vlastník susedného pozemku parc. č. XXX/XX dňa 17. 3. 2017, s tým, že si chce pozemok oplotiť štvorhranným pletivom, mu jednoznačne vyjadrila nesúhlas s touto formou oplotenia a upozornila ho, že ona trvá na vybudovaní betónového plotu, o realizáciu ktorého požiadala stavebný úrad ešte v r. 2015. Tiež žalovaného oboznámila s tým, že na projekte oplotenia bola dohodnutá už s predošlým vlastníkom uvedenej parcely. V záujme dobrých susedských vzťahov ale navrhla žalovaným listom zo dňa 20. 3. 2017 tri možnosti dohody realizácie oplotenia medzi susednými pozemkami, na čo jej žalovaný povedal, že sa k ponuke vyjadrí do 31. 3. 2017, čo ale neurobil, ale už 27. 3. 2017 požiadal stavebný úrad o vydanie povolenia na oplotenie jeho pozemku. Žalovaný nemal vôbec v úmysle sa so žalobkyňou dohodnúť na oplotení, ale svojím počínaním mal naplánované zväčšenie jeho pozemku rovnako, ako to urobil v r. 2012 parc. č. XXX/XX. Rovnako vedome a úmyselne zničil záhradu žalobkyne v celej dĺžke 25 m nahádzaním betónových kvádrov jej chodníka na výsadbu v záhrade. Žalobkyňa preto požadovala aby bol do konania prizvaný súdny znalec na premeranie oboch pozemkov žalovaného parc. č. XXX/XX a XXX/XX. Znalecký posudok by preukázal, že postavené oplotenie zasahuje viac ako 1 m do pozemku žalobkyne, ktorú dovtedy užívala viac ako 30 rokov nerušene. Dohodu o oplotení, ktorú mala žalobkyňa uzavretú s predošlým vlastníkom žalovaný odmietol rešpektovať s odôvodnením, že nastali iné podmienky. Žalovaný si postavil oplotenie, ktoré nemal schválené, preto toto oplotenie nemožno považovať za legálnu stavbu, stavba sa preto považuje za neoprávnenú. 15/ V kontrolnom premeraní hranice medzi parcelou č. XXX/XX a č. XXX/XX súvislosti s GP z r. 2015 a vyjadrenia zo dňa 28. 9. 2017 geodet Ing. Bajza uviedol, že plot je postavený na hranici medzi oboma pozemkami. Spoločnosť SEMI, ktorá urobila kontrolné zameranie hraníc pozemku žalobkyne dňa 27. 3. 2018 uviedla, že plot je postavený v rámci odchýlky 0,24 m v pozemku žalobkyne. Pokiaľ by žalovaný nekonal nezákonne a naopak stavebný úrad v intenciách zákona, nemuseli byť tieto merania vykonané, a preto žalobkyňa požadovala od žalovaného ich náhradu. Žalobkyňa nesúhlasila s bodom 4 napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie uvádza, že žalovaní dňa 27. 3. 2017 predložili stavebnému úradu ohlásenie drobnej stavby oplotenia - postavenie plotu z oceľového pogumovaného pletiva. táto skutočnosť uvádzaná súdom sa ale nezakladá na pravde. Žalovaní tvrdili v ohlásení drobnej stavby a v priloženej projektovej dokumentácii, že plot bude celým svojím objemom realizovaný na pozemku č. XXX/XX, čo neuskutočnili. Oplotenie č. 1 malo pozostávať z betónového prefabrikovaného montovaného plotu, ktorého stĺpiky budú ukotvené do betónových pätiek. Oplotenie č. 2, ktoré malo viesť medzi pozemkom žalobkyne a žalovaných malo byť zrealizované z oceľového pogumovaného pletiva uchyteného do oceľových stĺpikov kotvených do betónového múrika s dĺžkou 25 m. Stavebný úrad nemal námietky proti uskutočneniu stavby oplotenia na pozemku č. XXX/XX Y.. úz. Rusovce v

rozsahu uvedenom v ohlásení a priloženej projektovej dokumentácie s dátumom spracovania marec 2017. Povolenie bolo vydané na uskutočnenie úplne iného druhu plotu pozemku žalovaných č. XXX/XX a na ich pozemku a nie na hranici medzi susednými parcelami. Podľa žalobkyne tak žalovaní porušili podmienky ohlásenej drobnej stavby a oplotenie postavili v rozpore s ním. Ani tvrdenia súdu v bodoch č. 4 až 12 rozsudku nezodpovedajú doloženým dôkazovým materiálom a reálnemu stavu veci. V bode č. 13 si súd iba osvojil tvrdenia žalovaných, že na protokole o vytýčení hraníc medzi pozemkami č. XXX/XX a č. XXX/XX zo dňa 6. 4. 2017 žalovaní aj žalobkyňa svojím podpisom potvrdili správnosť vytýčenia hraníc, hoci podľa žalobkyne takáto skutočnosť z listiny nevyplýva. Žalobkyňa bola účastníčkou merania a svojím podpisom len potvrdila svoju účasť. Z jej samotného podpisu nemožno vyvodiť žiaden súhlas, ani uzrozumenie s následne vytýčeným priebehom hranice žalovanými. Súd v tom istom bode odkazuje na kontrolné meranie zo dňa 28. 9. 2017 medzi parcelou č. XXX/XX a č. XXX/XX v súvislosti s GP č. X/XXXX, v ktorom mal geodet potvrdiť, že plot tvoriaci hranicu medzi pozemkami je postavený na hranici medzi oboma pozemkami. Spoločnosť SEMI, ktorá urobila kontrolné meranie dňa 27. 3. 2018 zase uviedla, že plot je postavený v rámci odchýlky 0,24 m v pozemku žalobkyne. Žalobkyňa preto oprávnene žiadala nielen vykonanie znaleckého dokazovania, ale aj výsluch geodeta, na odstránenie rozporov oproti stavu zamerania v r. 2015, ktorému návrhu na doplnenie dokazovania súd nevyhovel, hoci vyhovieť mal. Bez vykonania znaleckého dokazovania nemohla žalobkyňa preukázať, že oplotenie je postavené na jej pozemku v rozpore s ohlásením drobnej stavby a preto nejde o legálnu a povolenú stavbu, ďalej nemohla preukázať, že sa oplotenie nachádza na jej pozemku, čím žalovaní zasahujú do jej vlastníckych práv a napokon nemohla preukázať ani to, že v dôsledku realizácie stavby oplotenia žalovanými došlo na jej stane ku vzniku škody, ktorú si v tomto konaní uplatňuje. 16/ V odvolaní vo vzťahu k bodu 17 odôvodnenia napadnutého rozsudku žalobkyňa namietala proti záveru súdu prvej inštancie, že proces zisťovania škodcu - pôvodcu poškodeného zábradlia chatky odkazom na záznam OR PZ Bratislava V č.p. : ORP-P-/BAV-OPP5-2017 zo dňa 24. 8. 2017, v ktorom nebolo preukázané, že škodu spôsobili práve žalovaní. Poukazovala na to, že súdu bola predložená fotodokumentácia žalovaného pri dohovore s príslušníkom PZ, na základe ktorej je predpoklad, že sa na uvedenom znení záznamu dohodli. Dodala, že žalovaný volal viackrát na žalobkyňu z rôznych dôvodov kamarátov policajtov, aby ju zastrašoval. Súd mal na základe priamych dôkazov (postup stavebného úradu, ktorý nevydal povolenie žalobkyni na oplotenie pozemku) alebo nepriamych dôkazov vyhodnotiť, že škodu spôsobili práve žalovaní. Vstup k záhradkám v bývalej záhradkárskej osade sa zamyká a preto nie je dostupný verejnosti, žalovaní trvale bývajú v susedstve záhrady žalobkyne a napokon práve žalovaní majú motív škodiť žalobkyni, v domnení, že ju tak prinútia k odpredaju jej záhrady. 17/ V bode 18 prevzal súd prvej inštancie za svoje absurdné tvrdenie žalovaných, že si žalobkyňa nahádzala betónové kvádre zo svojho chodníka na svoj pozemok sama a tak si zničila záhradu. pre taký záver neexistovali žiadne dôkazy. Betónový chodník sa nachádzal výlučne na pozemku žalobkyne a v dostatočnej vzdialenosti od pozemku žalovaných. Preto nebolo potrebné, aby s ním žalovaní manipulovali. Ona, žalobkyňa na pojednávaní vysvetlila, že betónové kvádre chodníka iba v časti záhrady so synom postavili na hranu pôvodného uloženia a aj to iba preto, aby si mohli žalovaní zrealizovať oplotenie na svojom pozemku, nakoľko na schválenom projekte oplotenia je uvedené, že oplotenie č. 2 nachádzajúce sa medzi pozemkom žalobkyne a žalovaných bude zrealizované z pletiva uchyteného do oceľových stĺpikov kotvených do betónového múrika s dĺžkou 25 m. Betónové kvádre chodníka mali byť následne po zrealizovaní oplotenia žalovaných vrátené na pôvodné miesto, a to do času, kým po viac ako 5 rokoch nebude žalobkyni povolené si oplotením chrániť vlastný majetok. Pri realizácii oplotenia došlo teda zo strany žalovaných k úmyselnej devastácii pozemku a rastlín v záhrade žalobkyne. Zároveň žalovaní 1, 2 neoprávnene opakovane vstupovali na pozemok žalobkyne, a to nad rozsah nevyhnutný na vyhotovenie oplotenia, ktoré si mali v zmysle zákona budovať vo vlastnej záhrade a tak im zákon tento vstup na cudzí pozemok neumožňoval a navyše v úmysle spôsobiť škodu žalobkyni nahádzal žalovaný betónové kvádre na rastliny v záhrade žalobkyne. Okrem žalovaných nemali k betónovému chodníku prístup žiadne iné osoby, ktoré by mohli mať potencionálne záujem spôsobiť žalobkyni škodu. O škodcovi v tomto prípade tak podľa žalobkyne nemožno mať pochýb. Žalobkyňa identifikovala osobu škodcu na základe útoku žalovaného na jej osobu na jej vlastnom pozemku, a to iba preto, že si prišla vzniknutú škodu odfotiť. Na základe uvedeného útoku bola žalobkyňa uznaná práceneschopnou od 8. 6. 2017 do 31. 7. 2017 a v tejto súvislosti následne požadovala od žalovaného finančné odškodnenie vo výške 5.000 € s príslušenstvom. Aj z predložených fotografií vyplýva, že došlo ku vzniku škody. nemožno preto súhlasiť so záverom súdu, že žalobkyňa nepreukázala, že by škodu zapríčinili práve žalovaní a že by žalobkyni škoda vznikla. Požadovaná čiastka odškodnenia v sume 1.000 € bola vyčíslená nielen za úmyselné zničenie záhrady v dĺžke 25 m, pri ktorej sa suma vynaloženej

práce nedá vyčísliť, ale za spôsobenú traumu, ktorú žalobkyni spôsobil svojím počínaním žalovaný. aj tu na preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa navrhovala vyhotovenie znaleckého posudku. 18/ Žalobkyňa preto nemôže súhlasiť so záverom súdu o neunesení dôkazného bremena pri určení výšky škody, že jej nároky sú nedôvodné a ňou tvrdené skutočnosti nepreukázané. Súd tiež v rozsudku nezohľadnil zištné motívy, ktoré viedli žalovaného k poškodzovaniu práv žalobkyne. V deň, keď žalovaný napadol žalobkyňu na vlastnom pozemku, aby ju zastrašoval a vyhrážal sa jej, tiež uviedol, že bude nakoniec rada, že mu svoj pozemok odpredá. Konanie žalovaného bolo potrebné posúdiť ako v rozpore s dobrými mravmi a odporujúce zákonu. Pochybenie súdu prvej inštancie videla žalobkyňa aj v tom, že sa súd v konaní nezaoberal aplikáciou o užívaní pozemkov v zriadených záhradkárskych osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim. Namietala, že do r. 2017 nemala byť žalovanému vôbec povolená výstavba, čo svedčí o nezákonnom postupe stavebného úradu m.č. M., ktorý sa dopustil viacerých prípadov porušenia zákona, z ktorého dôvodu má žalobkyňa oprávnené podozrenie, že uvedený postup nepovolenia výstavby žalobkyni je prepojený so žalovaným. preto žalobkyňa dôvodne požadovala zaradiť aj stavebný úrad m.č. M. na stranu žalovaných. Zopakovala, že sa od stavebného úradu v M. dožadovala od 9. 9. 2015 schválenia oplotenia svojho pozemku na základe predloženej projektovej dokumentácie a dohody s predchádzajúcim vlastníkom pozemku parc. č. XXX/XX, XX, ktorá bola prílohou žiadosti o vydanie stavebného povolenia. K povoleniu oplotenia však stavebný úrad opakovane vydal zamietavé stanovisko; rozhodnutie o povolení oplotenia nebolo žalobkyni vydané ako jedinej z celej bývalej záhradkárskej osady. Správnosť zamerania pozemkov súd nemôže vyhodnotiť na základe vlastného uváženia, ale na jeho vyhodnotenie je nevyhnutné odborné zameranie. Preto súd nemohol na základe vlastného uváženia vyhodnotiť zameranie z r. 2017 ako jediné správne. Žalobkyňa vytkla súdu prvej inštancie aj nesprávnu žurnalizáciu spisu. 19/ Na odvolanie žalobkyne podali žalovaní vyjadrenie, v ktorom navrhovali napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať im nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobkyňa v odvolaní- rovnako tak počas celého konania pred súdom prvej inštancie - uviedla množstvo nepravdivých, neúplných a pre vec irelevantných tvrdení. Súd prvej inštancie rozhodol, že nevykoná žalobkyňou navrhované znalecké dokazovanie, nakoľko si to nevyžadovalo rozhodnutie vo veci samej, bolo by nadbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Uvedený postup súdu považujú žalovaní za správny, pričom súd vo svojom rozhodnutí vysvetlil, prečo zvolil takýto postup. Súd nie je povinný vykonať každý sporovou stranou navrhnutý dôkaz, jedným z dôvodov nevykonania navrhovaného dokazovanie je aj nadbytočnosť a nehospodárnosť, ako tomu bolo aj v danom prípade. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol, že „...na žiadosť žalovaných bola protokolom o vytýčení hraníc zo dňa 6. 4. 2017, vyhotoveným I.. N. F. - geozent, vytýčená hranica medzi pozemkami...Na podrobnom vytýčení hraníc bodov hraníc boli osobne prítomné strany sporu a svojím podpisom potvrdili, že boli oboznámené s priebehom a označením vytýčenej hranice...Dňa 11. 9. 2017, na žiadosť žalobkyne vykonal V.. C. H. - Elvé kontrolné premeranie hranice....a potvrdil, že plot tvoriaci danú hranicu je postavený správne, nachádza sa na hranici medzi oboma pozemkami. Žalobkyňa nepreukázala, že by došlo k obmedzeniu jej vlastníctva a že by žalovaní 1 a 2 realizovali plot na jej pozemku.“ Vo veci už boli preukázateľne zainteresovaní viacerí geodeti, ktorí sa k danej otázke odborne vyjadrovali a teda nebolo potrebné vykonávať v spornej veci opätovné znalecké dokazovanie. Navyše samotný postup žalobkyne bol nesprávny, pretože v prípade ak trvala na vykonaní znaleckého dokazovania, mala si ho zabezpečiť na vlastné náklady a doložiť súdu prvej inštancie ako dôkaz a nie iba vykonanie znaleckého dokazovania navrhovať. Žalovaní dodali, že podľa ich názoru celé konanie žalobkyne bolo od počiatku len snahou žalovaným uškodiť a nikdy nemalo oporu v reálnom základe, o čom svedčí aj skutočnosť, že žiadne z kľúčových tvrdení žalobcu nebolo nikde v konaní žiadnym spôsobom podložené dôkazne. Príkladom vyššie uvedeného je aj to, - na čo správne poukázal aj súd prvej inštancie - že žalobkyňa tvrdila, že „....žalovaný 1 jej začal poškodzovať chatku v presvedčení, že tak ju prinúti k odpredaju pozemku... Napriek tomu nebolo preukázané, že sa skutku dopustil žalovaný 1, žalobou si voči žalovaným uplatňovala nárok na náhradu škody 219,50 € za opravu vykonanú stolárom a 20 € za vystavenie odborného vyjadrenia pre políciu. Návrhom na zmenu žaloby si uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 2.019,50 €. Návrhom na pojednávaní žalobkyňa uviedla, že sa jedná o chybu v písaní, napriek tomu nárok v sume prevyšujúci 219,50 € späť nevzala...“ Žalobkyňa sa od začiatku neštítila vznášať nedôvodné nároky voči žalovaným a to aj za stavu, kedy bola na ich nedôvodnosť priamo upozornená. Navyše o žiadnom predaji pozemku nikdy nebola reč a tvrdenie o tom, že žalovaní vyvíjali akúkoľvek aktivitu smerujúcu k vytvoreniu tlaku na žalobkyňu za účelom odkúpenia jej pozemku, či jeho časti, je absurdné, nakoľko žalovaní nikdy nemali a ani nemajú záujem o jeho odkúpenie. 20/ Na vyjadrenie žalovaných podala žalobkyňa písomné vyjadrenie (č.l. 265 a nasl. spisu), v ktorom uviedla, že umiestnenie oplotenia žalovanými na hranici ich susediacich pozemkov bez súhlasu

žalobkyne je nezákonné, že vykonanie znaleckého dokazovania bolo nutné pre správne rozhodnutie vo veci, nakoľko by preukázalo, že žalovaní si svoj pozemok zväčšili, žalobkyňa si nemohla zabezpečiť znalecký posudok vopred, nakoľko iba súd môže nariadiť znalecké dokazovanie premeraním pozemkov, že žalovaní na podporu svojich tvrdení neprodukovali žiadne dôkazové materiály, jediným predloženým dôkazným materiálom z ich strany bolo schválenie oplotenia pozemku parc. č. 390/54, 55 Stavebným úradom m. č. Rusovce, ktorý ale preukázal, že žalovaní nezrealizovali oplotenie podľa vlastného návrhu a schválenej ohlášky. Žalobkyňa zotrvala na svojom odvolacom návrhu. 21/ Ďalšie vyjadrenia vo veci strany sporu nepredložili. 22/ Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania (t.j. v celom rozsahu) v zmysle a , bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa a ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. 23/ Podľa Obč. zák., vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

24/ Podľa § 124 Obč. zák., všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.

25/ Podľa Obč. zák., každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. 26/ Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, a teda náležite zistil skutkový stav v zmysle , vec tiež posúdil správne po právnej stránke. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, na akých dôvodoch založil svoje rozhodnutie, v súlade s ust. . Skutočnosť, že sa žalobkyňa s právnymi závermi súdu prvej inštancie nestotožňuje, neznamená, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne.

27/ Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na závere, že žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno, a to ani čo do dôvodnosti uloženia povinnosti žalovaným neobmedzovať žalobkyňu vo výkone jej vlastníckeho práva a odstrániť na ich vlastné náklady oplotenie postavené na hranici ich susediacich pozemkov a rovnako tak neuniesla dôkazné bremeno v prípade ňou uplatneného práva na náhradu škody (či iným nákladom) voči žalovaným. 28/ Ako už uviedol súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, v sporovom konaní (akým je aj prejednávaný spor) platí v rámci dokazovania zásada, že každý účastník musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia; platí zásada, že kto tvrdí, ten dokazuje (affirmanti incumbit probatio). Povedané inak, účastník musí preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jeho tvrdenie za základ svojho rozhodnutia. 29/ V súdenej právnej veci žalobkyňa nepreukázala, že ju žalovaní obmedzujú vo výkone jej vlastníckych práv tým, že vybudovali oplotenie medzi ich susediacimi pozemkami bez potrebného povolenia, bez jej súhlasu a navyše na jej pozemku. V konaní žalovaní vyvrátili tvrdenie žalobkyne, že nimi postavené oplotenie je neoprávnenou stavbou, keď listinným dôkazmi (ohlásenie drobnej stavby zo dňa 27. 3. 2017, č.l. 119 spisu, písomným popisom riešenia drobnej stavby - oplotenia ich pozemku, doručeného stavebnému úradu dňa 13. 4. 2017, č.l. 73 spisu, tiež písomným oznámením Stavebného úradu m.č. Bratislava - M., že proti uskutočneniu drobnej stavby nemá stavebný úrad námietky, tiež zo dňa 13. 4. 2017, č.l. 74 spisu) preukázali, že si splnili svoju ohlasovaciu povinnosť a oplotenie vybudovali so súhlasom stavebného úradu. Rovnako tak bolo v konaní preukázané, že drobná stavba

- oplotenie - je postavené na hranici pozemkov žalobkyne a žalovaných, t.j., že oplotenie nezasahuje do pozemku žalobkyne, a teda ju neobmedzuje vo výkone jej vlastníckych práv. O skutočnosti, že oplotenie nezasahuje do pozemku žalobkyne, nemôžu byť v konaní ani podľa odvolacieho súdu žiadne pochybnosti - do spisového materiálu boli založené dôkazy o tom, že oplotenie je vybudované na hranici susediacich pozemkov : jednak sa v spise nachádza Protokol o vytýčení hranice pozemku ešte zo dňa 6. 4. 2017 (č.l. 72 spisu), t.j. ešte pred vybudovaním sporného oplotenia, podľa ktorého boli dňa 6. 4. 2017 vykonané meračské práce fy.geozent „metódou GNSS RTK s pripojením na Slovenskú Priestorovú Observačnú Službu využitia Signálov GNSS (SKPOSS). Transformácia bodov zo súrad.systému JTSK do súrad. systému JTSK03 bola realizovaná základnou transformáciou s overením na pevné body.“ V protokole sa ďalej uvádza, že vytýčené podrobné body hranice pozemkov boli v prírode označené : plotom, rúrkami. Ďalej predmetný protokol uvádza, že „Zúčastnené strany svojím podpisom potvrdzujú, že boli oboznámené s priebehom a označením vytýčenej hranice pozemkov s podpismi : Á. W. (t.j. žalovaný 1) a S. (t.j. žalobkyňa). Na protokole sa ďalej v časti pod podpismi žalobkyne a žalovaného

1 nachádza veta s textom : „Zúčastnené strany majú - nemajú k vytýčenej hranici pozemkov tieto pripomienky“ : pričom priestor pod touto vetou je krížom preškrtnutý - jednoznačne ako dôkaz toho, že strany zúčastnené na tomto vytýčení hranice nemali k vytýčenej hranici žiadne pripomienky; navyše je vo vete „Zúčastnené strany majú - nemajú k vytýčenej hranici pozemkov tieto pripomienky“ preškrtnuté slovo „majú“, z čoho možno urobiť opäť len jediný záver, a síce, že zúčastnené strany (t.j. nielen žalovaný 1 ale ani žalobkyňa) nemali k vytýčenej hranici žiadne pripomienky. Aj z tohto dôvodu považuje odvolací súd tvrdenie žalobkyne v odvolaní, že svojím podpisom na predmetnom Protokole o vytýčení hranice dňa 6. 4. 2017 údajne len potvrdila svoju účasť na tomto meraní, za čisto účelovú obranu, ktorá len dokumentuje neochotu žalobkyne akceptovať opakované výsledky meraní, týkajúcich sa zamerania hranice medzi pozemkami žalobkyne a žalovaných, ktoré (opakovane) preukazovali, že oplotenie vybudované žalovanými do pozemku žalobkyne nezasahuje. 30/ Správnosť zamerania hranice medzi dotknutými pozemkami potvrdzuje aj listinný dôkaz na č.l. 41 spisu - vyjadrenie V.. C. H., geodeta, datované dňom 28. 9. 2017, o tom, že „svojím podpisom potvrdzuje, že dňa 11. 9. 2017 urobil kontrolné premeranie hranice medzi parcelou č. 390/52 a parc. č. 390/54 na Colníckej ul. v kat. úz. M., okres Bratislava V v súvislosti s GP č. z. 8/2015. GP bol úradne overený kat. odborom, zápis GP nebol zatiaľ zrealizovaný. Plot tvoriaci danú hranicu bol postavený správne. Po premeraní umiestnenia prístupného oplotenia pozemku parc.č. XXX/XX môže potvrdiť, že sa nachádza na hranici medzi oboma uvedenými parcelami a nezasahuje do pozemku č. XXX/XX (t.j. nezasahuje do pozemku žalobkyne, pozn. odv. súdu). Toto potvrdenie vydáva na žiadosť majiteľky pozemku parc.č. XXX/XX, XX s vedomím, že bude použité na úradné účely.“ 31/ Napokon je na č.l. 102 spisu založená fotokópia fa č. XXXXXXXX vystavená dňa 28. 3. 2018 dodávateľom SLEMI Geodézia s.r.o. pre odberateľa R. S. (žalobkyňu), ktorou bola žalobkyni faktúrovaná cena za vytýčenie hranice medzi pozemkami parc.č. X. Y. XXX/XX v teréne dňa 27. 3. 2018, ktorého výsledkom bol záver, že plot je postavený v rámci (dovolenej) odchýlky 0,24 m v pozemku žalobkyne. 32/ Uvedené dokazovanie bez akýchkoľvek pochýb preukazuje, že žaloba žalobkyne v časti, ktorou sa domáhala uloženia povinnosti žalovaným neobmedzovať ju vo výkone jej vlastníckeho práva a na vlastné náklady odstrániť oplotenie postavené na hranici medzi ich susediacimi pozemkami, nie je opodstatnená, oplotenie nie je postavené na jej pozemku, t.j. vo výkone jej vlastníckych práv ju nijako neobmedzuje. Vzhľadom na opakovane predkladané výsledky zameraní hraníc medzi susediacimi pozemkami žalobkyne a žalovaných 1, 2 bolo ďalšie znalecké dokazovanie v tomto smere nadbytočné. 33/ V prípade žalobkyňou uplatneného nároku na náhradu škody sa súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia zaoberal rozborom zákonných podmienok všeobecnej zodpovednosti za škodu, t.j. porušením právnej povinnosti, škodou, príčinnou súvislosťou medzi porušením právnej povinnosti a škodou ako aj zavinením. Nutno skonštatovať, že žalobkyňa v konaní neprodukovala žiaden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval, že by sa žalovaní dopustili nejakého porušenia povinností, dôsledkom čoho by bol vznik škody na strane žalobkyne. Žalobkyňa v konaní neprodukovala žiadne dôkazy, ktoré by potvrdzovali jej tvrdenie, že to boli žalovaní 1, 2 (prípadne niektorý z nich), kto jej mal poškodiť drevené zábradlie na záhradnej chatke, kto jej spôsobil škodu nahádzaním betónových dielcov z chodníka na rastliny v jej záhrade (výsadbu malín, hrozna, jahôd a okrasných kvetov), a tiež jej tým spôsobiť psychickú traumu. Povinnosť žalobkyne preukázať svoje tvrdenie o tom, že škodcami sú žalovaní 1, 2 nemôže nahradiť jej vnútorné presvedčenie o tom, že to môžu byť len žalovaní, ktorí môžu mať motiváciu jej škodiť. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie zdôrazňuje, že dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať vznik škody, protiprávnosť konania škodcu a príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody zaťažuje poškodeného - tu žalobkyňu, ktorá v konaní toto dôkazné bremeno neuniesla, a tým nepreukázala naplnenie zákonom predpísaných kumulatívnych predpokladov vzniku nároku na náhradu škody. Vzhľadom na absenciu existencie porušenia právnej povinnosti žalovanými nemohla byť zistená ani existencia príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a škodou. V konaní teda nebola preukázaná existencia zákonných podmienok vzniku zodpovednosti žalovaných za škodu v zmysle ust. § 420 (a ani v zmysle ust. § 415 Obč. zák. o generálnej prevencii). Žalobu aj v tejto časti súd prvej inštancie vyhodnotil správne ako nedôvodnú a preto ju rovnako zamietol. Keďže žalobkyňa nepreukázala splnenie zákonom vyžadovaných podmienok vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu, nemohli byť opodstatnené ani ďalšie ňou uplatňované nároky (náklady súvisiace s obstaraním geodetických prác, či právnej pomoci). 34/ Pokiaľ ide o námietku žalobkyne v odvolaní, týkajúcu sa číslovania strán spisu, odvolací súd k nej uvádza, že zo žurnalizácie spisového materiálu nemožno vyvodiť, že by spisový materiál nebol kompletný (že by nejaké listy v spise chýbali).

35/ Odvolací súd z uvedených dôvodov, keď odvolacie námietky žalobkyne neboli spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa a , vrátene výroku o náhrade trov konania. 36/ O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle , v spojení s ustanovením . Žalovaní 1, 2 mali v odvolacom konaní plný úspech, preto im vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania v zmysle rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 37/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( prvá veta ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).