Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Csp/170/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: Platiť sa oplatí s.r.o. so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava IČO: 45 684 618, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel Sro, Vložka číslo 66827/B zast. Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava IČO: 47255706, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel Sro, Vložka číslo 100846/B proti žalovanému: A. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX D. XXX, štátny občan SR, o zaplatenie 73,65 EUR, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 68,66 EUR spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 8,50 EUR od 10. 12. 2013 do zaplatenia, 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 20,50 EUR od 11. 3. 2014 do zaplatenia, 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 39,66 EUR od 10. 4. 2014 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a . III. Žalovaný m á vo vzťahu k žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 88 % trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25. 11. 2016 sa domáhal zaplatenia sumy 73,65 EUR s úrokmi z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr, a to vo výške 5 % ročne zo sumy 13,49 EUR od 10. 12. 2013 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 20,50 EUR od 11. 3. 2014 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 39,66 EUR od 10. 4. 2014 do zaplatenia. Nárok uplatnil z titulu neuhradených faktúr za poskytnuté služby na základe zmluvy o pripojení medzi jeho právnym predchodcom - Slovak Telekom a.s.

2. Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca Slovak Telekom a.s. uzavrel so žalovaným Zmluvu o pripojení, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytovať žalovanému vymedzené služby a žalovaný sa zaviazal uhrádzať odplatu za poskytované služby.

3. Žalobca poukázal len na príslušné faktúry, ktoré pripojil k žalobe a uviedol, že žalovaný si svoju povinnosť zaplatiť riadne a včas nesplnil, v dôsledku čoho sa dostal do omeškania, a preto mu vznikol aj nárok na zákonný úrok z omeškania.

4. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.

5. Podľa § 217 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pre rozsudok je pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

6. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 EUR.

7. Predmetom sporu bola otázka jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 EUR. Súd preto vec prejednal v súlade sust. § 297 písm. b/ bez nariadenia pojednávania.

8. Súd sa vo veci oboznámil so zmluvou o pripojení zo dňa 4. 7. 2013, faktúrou č. 3712341042 s dátumom splatnosti dňa 9. 12. 2013, faktúrou č. 7401977333 s dátumom splatnosti dňa 10. 3. 2014, faktúrou č. 7403005609 s dátumom splatnosti dňa 9. 4. 2014, pričom mal preukázané, že:

9. Dňa 4. 7. 2013 bola uzatvorená Zmluva o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytovanie služby mobilný internet. Zmluva obsahuje aj ustanovenie, že táto zmluva sa riadi Všeobecnými podmienkami ST na poskytovanie verejnej telefónnej služby, ktoré sa zmluvné strany zaväzujú dodržiavať a ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy.

10. Súdu bol predložený dodatok k zmluve o pripojení datovaný dňom 11. 6. 2013. 11. Žalovanému boli fakturované služby, ktoré mu poskytol Slovak Telekom a.s. na základe vyššie uvedenej zmluvy.

12. Slovak Telekom, a.s. uzatvoril so žalobcom dňa 27. 8. 2015 Rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok.

13. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

14. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

15. Podľa § 491 ods. 1 OZ, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených(§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv. 16. V zmysle § 44 ods. 1 zákona NR SR č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách účinného v čase uzavretia zmluvy o pripojení, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme. 17. Podľa § 44 ods. 8 písm. b) NR SR č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti. 18. V danom prípade uzavretou zmluvou sa žalovaný zaviazal k finančnému plneniu za služby, ktoré mu poskytoval právny predchodca žalobcu, pričom tieto služby mu boli riadne fakturované a žalovaný ich riadne neuhradil. Súd preto považoval za právne dôvodné žalobu o zaplatenie faktúr súvisiacich s poskytovaním konkrétnych služieb vo výške 8,50 EUR, a to faktúry č. 7312341042, faktúry č. 7401977333 fakturovanými službami vo výške 20,50 EUR, faktúry č. 4303005609 vo výške 39,66 EUR.

19. Podľa § 517 ods. 1 OZ, veta prvá, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

20. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

21. Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

22. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 1. 7. 2010 do 31. 1. 2013, výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

23. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 1. 2. 2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

24. Z celkovej sumy 68,66 EUR súd priznal aj úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti príslušných faktúr s poukazom na § 517 ods. 1, 2 v takej výške, ako si uplatnil žalobca, a to vo výške 5 % ročne.

25. Pokiaľ ide o nárok uplatnený faktúrou č. 7312341042, splatná dňa 9. 12. 2013, tento súd zamietol v rozsahu uplatneného poplatku za upomienku vo výške 4,99 EUR.

26. Pokiaľ ide o sumy za zmluvnú pokutu za nedodržanie doby splatnosti, ktorú súd nepriznal, v tejto časti považoval žalobu za nedôvodnú.

27. Podľa § 3 a ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z., každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

28. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

29. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.35. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorým imal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.36. Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

30. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

31. Faktúrou č. 7312341042 bola žalovanému fakturovaná zmluvná pokuta vo výške 4,99 EUR.

32. Je potrebné vychádzať z toho, že každá spotrebiteľská zmluva musí byť transparentná. Zmluvné podmienky musia byť formulované jasne a zrozumiteľne nielen gramaticky, ale aj z toho pohľadu, aby spotrebiteľ bol schopný na základe jasných a zrozumiteľných kritérií posúdiť hospodárske dôsledky, ktoré z roho pre neho vyplývajú (rozsudok ESD C-26/13).

33. Zásada transparentnosti dopadá i na aplikáciu Všeobecných obchodných podmienok a Sadzobníka poplatkov. Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru a nesmú slúžiť k tomu, aby do nich často v neprehľadnej, zložitej formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že ujdú jeho pozornosti. Pokiaľ tak dodávateľ urobí, takému konaniu nemožno priznať právnu ochranu (nález ÚS SRI. ÚS 3512/11 z 11. 11. 2013).

34. Nárok na zmluvnú pokutu vyplýva z ustanovenia § 544 ods. 1, 2 OZ.

35. Podľa § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

36. Podľa § 544 ods. 2 OZ, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

37. Takúto „dohodu“ o zmluvnej pokute však súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Je totiž nesporné, že zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je zmluvou spotrebiteľskou s poukazom na § 52 ods. 1 OZ.

38. Súd uvádza, že žalobca tento nárok žiadnym spôsobom nevysvetlil a nepreukázal. Žalobca totiž neuviedol o aké zmluvné porušenie povinnosti zo strany žalovaného konkrétne išlo, zvlášť ak v zmluve boli uvedené v súvislosti s porušením tohto záväzku rôzne poplatky. V sporovom konaní pritom platí zásada dispozičná a prejednacia (dané konanie je nepochybne sporové), a preto je zásadne vecou účastníka konania tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy k preukázaniu svojich skutkových tvrdení. Žalobca už vo svojej žalobe je povinný uviesť rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje uplatňované právo a musí k tomu uviesť potrebné dôkazy (§ 132 ods. 1,2,3 . Túto povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť má žalobca aj v priebehu konania. Každá zo strán teda musí v závislosti na hypotéze príslušnej právnej normy tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy, na základe ktorých bude môcť súd rozhodnúť v jeho prospech (bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno). Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť sú vo vzájomnej jednote. Rozsah dôkaznej povinnosti je zásadne určený rozsahom povinnosti tvrdiť skutočnosti, pretože aby mohla strana nejakú skutočnosť preukázať, musí ju najskôr tvrdiť. Pri splnení povinností tvrdenia nastupuje dôkazná povinnosť, čo znamená, že strana musí označiť dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení. V opačnom prípade nesie za predpokladu, že ňou tvrdené skutočnosti neboli preukázané nepriaznivé dôsledky v tom smere, že bude rozhodnuté v jej neprospech z dôvodu neunesenia dôkazného bremena. Uvedenú povinnosť si podľa názoru súdu žalobca v danom prípade nesplnil.

39. Nie bezvýznamným je aj fakt, že žalobca nepreukázal samotný základ nároku, podľa ktoréhosi právny predchodca žalobcu uplatnil voči žalovanému zmluvnú pokutu, čomu malo predchádzať porušenie povinnosti. Súd môže svoje rozhodnutie založiť len na skutočnostiach, ktoré boli v konaní preukázané a s vysokou mierou pravdepodobnosti hraničiacou s istotou zistené. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z ich existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Žalobca v konaní nepreukázal porušenie právnej povinnosti žalovaného voči právnemu predchodcovi žalobcu a opodstatnenosť uplatnenej zmluvnej pokuty. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal tak súd za preukázané, že nárok žalobcu uplatnený voči žalovanej s poukázaním na jeho uplatnenie je v rozpore so zákonom.

40. Navyše žalobca nepreukázal písomnú formu dohody o zmluvnej pokute. Jej nedostatok spôsobuje absolútnu neplatnosť takejto dohody podľa § 40 ods. 1 OZ. V tejto súvislosti možno poukázať aj na právny záver vyslovený v náleze Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. I. ÚS 3512/11 zo dňa 11. 1. 2013. Podľa neho v rámci spotrebiteľských zmlúv dohody o zmluvnej pokute zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. Všeobecných zmluvných podmienok, ale len samotnej spotrebiteľskej zmluvy (listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis).

41. Podľa § 251 zák. č. 160/2015 Z. z. CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

42. Podľa § 255 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z. z. CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

43. Podľa § 262 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. CSP, o nároku náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

44. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 2 tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu v rozsahu 88 %, o výške ktorých nebude potrebné rozhodovať samostatným uznesením. Žalobca mal úspech 94 % a neúspech 6 %, pomer úspechu a neúspechu predstavuje 88 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.