Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/99/2016

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu JUDr. Mareka Košča a JUDr. Jozefa Škraba v právnej veci žalobcu: L. U., O.. XX.X.XXXX, V. Š. XX, XXX XX N. O. X., zastúpeného advokátom JUDr. Igorom Šafrankom, so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130, zastúpenému Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029, o vydanie bezdôvodného obohatenia a o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. 16C/316/2014-75 z 5.5.2016, takto

rozhodol:

Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie.

Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 307,39 Eur na účet právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

2. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods.1 O.s.p. tak, že úspešnému žalovanému bola priznaná náhrada trov konania pozostávajúca z trov právneho zastúpenia za tieto úkony právnej pomoci: prevzatie a príprava 17.2.2015 podľa § 13a ods.1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z. z. 51,45 Eur, účasť na pojednávaní 10.3.2015 podľa § 13a ods.1 písm. d) vyhl. č. 655/2004 Z. z. 51,45 Eur, odvolanie proti rozsudku iba vo výroku o trovách konania zo dňa 28.4.2015 podľa § 13a ods.2 písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z. z. 25,73 Eur, režijný paušál za úkony právnej pomoci v r. 2015 3 x 8,39 Eur, cestovné náhrady Poprad

- Prešov a späť za účasť na pojednávaní 10.3.2015 (164 km) vo výške základnej náhrady 0,183 Eur x 164 km vo výške 30,01 Eur a za spotrebované pohonné hmoty pri priemernej spotrebe 8,6 l/100 km a cene pohonných hmôt 1,165 Eur/l vo výške 16,43 Eur, náhrada za stratu času 4 polhodiny x 13,98 Eur za účasť na pojednávaní 10.3.2015 vo výške 55,92 Eur, 20 % DPH zo sumy 256,163 Eur vo výške 51,23 Eur. V prospech úspešného žalovaného bola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia podľa § 10, 13a, 16 , 17 a 18 vyhl. č. 655/2004 Z. z. v celkovej výške 307,39 Eur. Zrušujúcim uznesením Krajského súdu v Prešove bola súdu uložená povinnosť opätovne rozhodnúť o náhrade trov konania s prihliadnutím na ust. § 150 ods.1 O.s.p.. Ustanovenie § 150 ods.1 O.s.p. neslúži k zmierňovaniu majetkových rozdielov medzi účastníkmi konania ale k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy, získal náhradu trov, ktoré pri tomto konaní dôvodne vynaložil (uznesenie NS SR z 18.1.2012 pod sp. zn. 6 MCdo 5/2011). Zároveň nie je vecne správna aplikácia ust. § 150 O.s.p. len s poukazom na predmet konania (uznesenie NS SR z 9.6.2010 pod sp. zn. 5 Cdo 67/2010). V danom prípade zo strany žalobcu neboli predložené žiadne listinné dôkazy preukazujúce, aby jeho príjmové, majetkové, prípadne sociálne pomery odôvodňovali pri rozhodnutí o náhrade trov konania postup podľa § 150 ods.1 O.s.p. a samotný vecný charakter predmetu

sporu, v ktorom sa žalobca v postavení spotrebiteľa domáhal ochrany svojich práv zo spotrebiteľskej zmluvy voči dodávateľovi s poukazom na citované uznesenie NS SR neodôvodňuje pri rozhodnutí o náhrade trov konania aplikáciu ust. § 150 O.s.p..

3. Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Poukazuje na to, že z písomností, ktoré mu boli doručované ako urgencie zaplatenia dlhu, dospel k záveru, že žalovanému dlhuje peniaze. Tieto písomnosti, z ktorých nie je jasné, v ktorom období a s kým je v právnom vzťahu, považuje za nekalú praktiku. V tomto smere poukazuje na kapitolu 1 čl. 2 písm. b/ Smernice 2005/29/ ES o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu. Taktiež poukazuje na to, že z informačného systému Okresného súdu Prešov je zistiteľné, že spolu s manželkou je účastníkom cca 10 súdnych konaní v spotrebiteľských veciach, v ktorých čelí úžere, neprijateľným zmluvným podmienkam a nekalým obchodným praktikám. Navrhuje preto za použitia § 150 O.s.p. napadnuté uznesenie zrušiť a žalovanému náhradu trov konania nepriznať.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu poukazuje na to, že okresný súd v napadnutom uznesení konštatoval úspech žalovaného, ktorému priznal náhradu trov konania. Zároveň súd s odkazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6MCdo 5/2011 z 18.1.2012 uviedol, že ust. § 150 ods. 1 O.s.p. neslúži k zmierňovaniu majetkových rozdielov medzi účastníkmi konania, ale k riešeniu situácie, v ktorej by nebolo spravodlivé, aby ten, kto bránil svoje právo, získal náhradu trov konania. Súd na tomto mieste zdôraznil, že nie je vecne správna aplikácia § 150 O.s.p. len s poukazom na predmet konania, čo taktiež vyplýva z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR. Žalovaný s poukazom na uvedené považuje odvolanie žalobcu za nedôvodné, nezdôvodnené a ničím nepodložené a navrhuje, aby odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo potvrdené ako vecne správne.

5. Odvolací súd v zmysle § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku prejednal vec podľa Občianskeho súdneho poriadku. Podľa tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť 1.7.2016 a odvolanie žalobcu bolo podané pred týmto dátumom. V prípade žalobcu ide o právo na prejednanie odvolania, ktoré mu vzniklo podľa doterajších právnych predpisov, a teda z hľadiska princípu legitímneho očakávania i právnej istoty, je treba jeho odvolanie prejednať podľa právnej úpravy účinnej v čase, kedy toto bolo podané. V podmienkach právneho a demokratického štátu majú právne normy pôsobiť zásadne do budúcnosti. Princíp právnej istoty je nepochybne neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného v čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Súčasťou princípu právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok je aj zákaz retroaktivity, t. j. zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov. Pokiaľ niekto konal a postupoval na základe dôvery v platný a účinný právny predpis, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný spätným pôsobením právneho predpisu alebo niektorého jeho ustanovenia. Neskorší právny predpis nemôže ukladať povinnosti, resp. meniť právny status subjektu práva spätným pôsobením právneho predpisu, ktorý v čase jeho konania neexistoval a ktorého právnu úpravu nemohol poznať. Subjekt práva už nemôže ovplyvniť svoje práva a právne postavenie nadobudnuté v minulosti.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

7. Ustanovenia § 142 až § 150 O.s.p. upravujú predpoklady, za splnenia ktorých majú účastníci konania právo na náhradu trov konania, ktoré vynaložili.

8. Aplikácia ustanovenia § 150 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi a aby neodporovalo dobrým mravom.

9. Ustanovenie § 150 O.s.p. nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie § 150 O.s.p. preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania.

10. V sporovom konaní (ako je tomu nepochybne v danom prípade konania), sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci. Len výnimočne nemusí súd úspešnému účastníkovi priznať náhradu trov konania. Môže tak urobiť podľa ustanovenia § 150 O.s.p., podľa ktorého ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Zo slovného znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Ustanovenie § 150 O.s.p. preto nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnému účastníkovi konania; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia, najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významnými z hľadiska aplikácie § 150 O.s.p. sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod..

11. Zákon explicitne nevypočítava, ktoré okolnosti sú relevantné do takej miery, že môžu predstavovať dôvod na nepriznanie náhrady trov konania úspešnému účastníkovi. Judikatúra považuje za nepostačujúci na aplikáciu § 150 O.s.p. len všeobecný záver hodnotiaci dopad rozhodnutia o určitom druhu nároku (porov. R 34/1982, R 23/1989).

12. Nemožno sa stotožniť s názorom žalobcu, že v prípade písomností, ktoré mu boli zasielané žalovaným ako urgencie na zaplatenie dlhu, išlo zo strany žalovaného o nekalú obchodnú praktiku. Tvrdenie žalobcu, že v súdnych konaniach, v ktorých je účastníkom čelí úžere, neprijateľným zmluvným podmienkam a nekalým obchodným praktikám je len v rovine tvrdenia, ktoré žalobca nijakým spôsobom nepreukázal.

13. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie ako správne potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

14. Žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný a žalovaný si nárok na náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, preto odvolací súd sporovým stranám nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

15. Rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .