Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_10Co-99-2016.pdf
PDF · 78.6 KB
Case nature
Subarea
10Co/99/2016
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu JUDr. Mareka Košča a JUDr. Jozefa Škraba v právnej veci žalobcu: L. U., O.. XX.X.XXXX, V. Š. XX, XXX XX N. O. X., zastúpeného advokátom JUDr. Igorom Šafrankom, so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130, zastúpenému Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029, o vydanie bezdôvodného obohatenia a o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. 16C/316/2014-75 z 5.5.2016, takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie.
Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 307,39 Eur na účet právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
2. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods.1 O.s.p. tak, že úspešnému žalovanému bola priznaná náhrada trov konania pozostávajúca z trov právneho zastúpenia za tieto úkony právnej pomoci: prevzatie a príprava 17.2.2015 podľa § 13a ods.1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z. z. 51,45 Eur, účasť na pojednávaní 10.3.2015 podľa § 13a ods.1 písm. d) vyhl. č. 655/2004 Z. z. 51,45 Eur, odvolanie proti rozsudku iba vo výroku o trovách konania zo dňa 28.4.2015 podľa § 13a ods.2 písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z. z. 25,73 Eur, režijný paušál za úkony právnej pomoci v r. 2015 3 x 8,39 Eur, cestovné náhrady Poprad
- Prešov a späť za účasť na pojednávaní 10.3.2015 (164 km) vo výške základnej náhrady 0,183 Eur x 164 km vo výške 30,01 Eur a za spotrebované pohonné hmoty pri priemernej spotrebe 8,6 l/100 km a cene pohonných hmôt 1,165 Eur/l vo výške 16,43 Eur, náhrada za stratu času 4 polhodiny x 13,98 Eur za účasť na pojednávaní 10.3.2015 vo výške 55,92 Eur, 20 % DPH zo sumy 256,163 Eur vo výške 51,23 Eur. V prospech úspešného žalovaného bola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia podľa § 10, 13a, 16 , 17 a 18 vyhl. č. 655/2004 Z. z. v celkovej výške 307,39 Eur. Zrušujúcim uznesením Krajského súdu v Prešove bola súdu uložená povinnosť opätovne rozhodnúť o náhrade trov konania s prihliadnutím na ust. § 150 ods.1 O.s.p.. Ustanovenie § 150 ods.1 O.s.p. neslúži k zmierňovaniu majetkových rozdielov medzi účastníkmi konania ale k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy, získal náhradu trov, ktoré pri tomto konaní dôvodne vynaložil (uznesenie NS SR z 18.1.2012 pod sp. zn. 6 MCdo 5/2011). Zároveň nie je vecne správna aplikácia ust. § 150 O.s.p. len s poukazom na predmet konania (uznesenie NS SR z 9.6.2010 pod sp. zn. 5 Cdo 67/2010). V danom prípade zo strany žalobcu neboli predložené žiadne listinné dôkazy preukazujúce, aby jeho príjmové, majetkové, prípadne sociálne pomery odôvodňovali pri rozhodnutí o náhrade trov konania postup podľa § 150 ods.1 O.s.p. a samotný vecný charakter predmetu
sporu, v ktorom sa žalobca v postavení spotrebiteľa domáhal ochrany svojich práv zo spotrebiteľskej zmluvy voči dodávateľovi s poukazom na citované uznesenie NS SR neodôvodňuje pri rozhodnutí o náhrade trov konania aplikáciu ust. § 150 O.s.p..
3. Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Poukazuje na to, že z písomností, ktoré mu boli doručované ako urgencie zaplatenia dlhu, dospel k záveru, že žalovanému dlhuje peniaze. Tieto písomnosti, z ktorých nie je jasné, v ktorom období a s kým je v právnom vzťahu, považuje za nekalú praktiku. V tomto smere poukazuje na kapitolu 1 čl. 2 písm. b/ Smernice 2005/29/ ES o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu. Taktiež poukazuje na to, že z informačného systému Okresného súdu Prešov je zistiteľné, že spolu s manželkou je účastníkom cca 10 súdnych konaní v spotrebiteľských veciach, v ktorých čelí úžere, neprijateľným zmluvným podmienkam a nekalým obchodným praktikám. Navrhuje preto za použitia § 150 O.s.p. napadnuté uznesenie zrušiť a žalovanému náhradu trov konania nepriznať.
4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu poukazuje na to, že okresný súd v napadnutom uznesení konštatoval úspech žalovaného, ktorému priznal náhradu trov konania. Zároveň súd s odkazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6MCdo 5/2011 z 18.1.2012 uviedol, že ust. § 150 ods. 1 O.s.p. neslúži k zmierňovaniu majetkových rozdielov medzi účastníkmi konania, ale k riešeniu situácie, v ktorej by nebolo spravodlivé, aby ten, kto bránil svoje právo, získal náhradu trov konania. Súd na tomto mieste zdôraznil, že nie je vecne správna aplikácia § 150 O.s.p. len s poukazom na predmet konania, čo taktiež vyplýva z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR. Žalovaný s poukazom na uvedené považuje odvolanie žalobcu za nedôvodné, nezdôvodnené a ničím nepodložené a navrhuje, aby odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo potvrdené ako vecne správne.
5. Odvolací súd v zmysle § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku prejednal vec podľa Občianskeho súdneho poriadku. Podľa tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť 1.7.2016 a odvolanie žalobcu bolo podané pred týmto dátumom. V prípade žalobcu ide o právo na prejednanie odvolania, ktoré mu vzniklo podľa doterajších právnych predpisov, a teda z hľadiska princípu legitímneho očakávania i právnej istoty, je treba jeho odvolanie prejednať podľa právnej úpravy účinnej v čase, kedy toto bolo podané. V podmienkach právneho a demokratického štátu majú právne normy pôsobiť zásadne do budúcnosti. Princíp právnej istoty je nepochybne neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného v čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Súčasťou princípu právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok je aj zákaz retroaktivity, t. j. zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov. Pokiaľ niekto konal a postupoval na základe dôvery v platný a účinný právny predpis, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný spätným pôsobením právneho predpisu alebo niektorého jeho ustanovenia. Neskorší právny predpis nemôže ukladať povinnosti, resp. meniť právny status subjektu práva spätným pôsobením právneho predpisu, ktorý v čase jeho konania neexistoval a ktorého právnu úpravu nemohol poznať. Subjekt práva už nemôže ovplyvniť svoje práva a právne postavenie nadobudnuté v minulosti.
6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.
7. Ustanovenia § 142 až § 150 O.s.p. upravujú predpoklady, za splnenia ktorých majú účastníci konania právo na náhradu trov konania, ktoré vynaložili.
8. Aplikácia ustanovenia § 150 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi a aby neodporovalo dobrým mravom.
9. Ustanovenie § 150 O.s.p. nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie § 150 O.s.p. preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania.
10. V sporovom konaní (ako je tomu nepochybne v danom prípade konania), sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci. Len výnimočne nemusí súd úspešnému účastníkovi priznať náhradu trov konania. Môže tak urobiť podľa ustanovenia § 150 O.s.p., podľa ktorého ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Zo slovného znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Ustanovenie § 150 O.s.p. preto nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnému účastníkovi konania; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia, najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významnými z hľadiska aplikácie § 150 O.s.p. sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod..
11. Zákon explicitne nevypočítava, ktoré okolnosti sú relevantné do takej miery, že môžu predstavovať dôvod na nepriznanie náhrady trov konania úspešnému účastníkovi. Judikatúra považuje za nepostačujúci na aplikáciu § 150 O.s.p. len všeobecný záver hodnotiaci dopad rozhodnutia o určitom druhu nároku (porov. R 34/1982, R 23/1989).
12. Nemožno sa stotožniť s názorom žalobcu, že v prípade písomností, ktoré mu boli zasielané žalovaným ako urgencie na zaplatenie dlhu, išlo zo strany žalovaného o nekalú obchodnú praktiku. Tvrdenie žalobcu, že v súdnych konaniach, v ktorých je účastníkom čelí úžere, neprijateľným zmluvným podmienkam a nekalým obchodným praktikám je len v rovine tvrdenia, ktoré žalobca nijakým spôsobom nepreukázal.
13. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie ako správne potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
14. Žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný a žalovaný si nárok na náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, preto odvolací súd sporovým stranám nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
15. Rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).