Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/415/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska č. 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou Tomáš Kušnír, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska č. 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému M. S., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom S., A. XX/XX, o zaplatenie 925,79 EUR s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 3C/465/2015-43 zo dňa 26. 04. 2016, takto

rozhodol:

I. Krajský súd rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a vo výroku o náhrade trov konania, p o t v r d z u j e .

II. Vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

III. Žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 290,80 EUR spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 06. 10. 2012 do zaplatenia, ďalším výrokom žalobu vo zvyšku zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že právny predchodca žalobcu Consumer Finance Holding, a. s., sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 925,79 EUR s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 06. 10. 2012 do zaplatenia titulom pohľadávky zo zmluvy o pôžičke č. 20203428, ktorú so žalovaným uzavrel dňa 27. 04. 2012 (č. l. 3). Uznesením č. k. 3C/465/2015- 35 z 08. 03. 2016 súd pripustil zmenu na strane žalobcu, kedy na miesto Consumer Finance Holding, a. s., vstúpil do konania ako žalobca EOS KSI Slovensko, s. r. o. z dôvodu postúpenia žalovanej pohľadávky zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorú uzavreli dňa 27. 11. 2015.

3. Okresný súd zo zmluvy o pôžičke č. 20203428 uzavretej dňa 27. 04. 2012 zistil, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému pôžičku 683,39 EUR na nákup tovaru -čiernej techniky LD v kúpnej cene 1.075,98 EUR. V zmluve bola uvedená celková suma pôžičky 942,40 EUR, celková suma pôžičky bez poistenia 915,80 EUR, akontácia 392,59 EUR, akontácia 30 %, počet splátok 20, splátka 45,79 EUR, splátka s poistením 47,12 EUR, ročná úroková sadzba 42,01 %, priemerná hodnota RPMN 45,23 %, RPMN 42,01 %, pôžička (finančné plnenie) 683,39 EUR, celkové náklady spotrebiteľa 232,41 EUR, termín konečnej splatnosti mesiac/rok: 12/2013. Veriteľ upomienkou z 26. 09. 2012 zosplatnil pôžičku a žalovaného vyzval na zaplatenie dlhu v celkovej výške 961,24 EUR. Z prehľadu splátok a úhrad súd zistil, že žalovaný uhradil sumu 392,59 EUR. Uvedenú zmluvu považoval okresný súd za spotrebiteľskú zmluvu. Zistil, že posudzovaná zmluva neobsahuje jasne a určite vymedzenú výšku úveru, nakoľko

zo zmluvy vyplýva celková výška pôžičky 942,40 EUR aj celková suma pôžičky bez poistenia 915,80 EUR, aj údaj o pôžičke (finančné plnenie) 683,39 EUR. Ďalej okresný súd zistil, že zmluva neobsahuje žiadny údaj o tom, koľko z mesačnej splátky činí istina, koľko úrok a iné poplatky. Obsahuje len výšku mesačnej splátky 45,79 EU a splátky z poistením 47,12 EUR a neobsahuje ani dobu trvania zmluvy, len termín končenej splatnosti 12/2013. Ďalej mal preukázané, že kúpna cena tovaru činila 1.075,98 EUR, z toho žalovaný zaplatil akontáciu vo výške 392,59 EUR a ostáva poskytnutá pôžička vo výške 683,39 EUR. Keďže zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f/, g/, k/ zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z prehľadu splátok vyplývalo, že žalovaný zaplatil čiastku 392,59 EUR a zostal nezaplatený zostatok úveru 290,80 EUR, ktorú sumu je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi ako rozdiel medzi sumou poskytnutého úveru a plnením. K priznanej istine 290,80 EUR súd priznal úrok z omeškania 8,7 % ročne od 06. 10. 2012, t. j. od uplynutia troch dní od oznámenia o zosplatnení úveru 02. 10. 2012. Vo zvyšku okresný súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

4. Súd prvej inštancie vec prejednal ako drobný spor podľa §115a OSP. Na právne posúdenie uviedol § 9 ods. 2 písm. f/, g/, k), § 11 ods. 1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 52, § 53 ods. 1, ods. 5, § 54 ods. 1, ods. 2 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP. Žalobca mal úspech v rozsahu 31,40 % a žalovaný 68,60 %. V spore bol úspešnejší žalobca v rozsahu 37,20 %, ale náhradu trov neuplatnil a zo spisu mu žiadne trovy nevyplývali, preto súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

5. Proti tej časti rozsudku, v ktorej bola v prevyšujúcej časti žaloba zamietnutá, podal včas odvolanie žalobca, ktorý namietal nedostatočné skutkové zistenia okresného súdu a nebránil sa právnemu posúdeniu poskytnutého úveru ako bezúročného a bez poplatkov. Mal však za to, že súd nesprávne matematicky vyčíslil dlžnú sumu. Kúpna cena tovaru v zmluve bola uvedená vo výške 1.075,98 EUR. Žalovaný bol povinný zaplatiť akontáciu 392,59 EUR. Predmetná suma bola započítaná na výšku poskytnutých peňažných prostriedkov a žalovanému bola následne poskytnutá suma 683,69 EUR, ktorú sa zaviazal splácať pravidelnými mesačnými splátkami. Žalovaný uhradil sumu 392,59 EUR, ktorú okresný súd započítal na sumu poskytnutej pôžičky. Táto suma predstavuje len úhradu akontácie, ktorú súd započítal na sumu poskytnutej pôžičky, už zníženú o akontáciu. Súd teda zohľadnil zaplatenú akontáciu dvakrát. Z uvedeného dôvodu žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že zaviaže žalovaného na zaplatenie sumy 392,59 EUR s prísl. a opätovne rozhodne o trovách konania.

6. Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

7. Odvolací súd rozhodol po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) od 01. 07. 2016, ktorý sa vzťahuje aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a podľa 470 ods. 2, veta prvá právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Nová právna úprava rešpektuje účinok procesných podaní urobených do 30. 06. 2016 v zmysle princípu právnej istoty a legitímnych očakávaní účastníka konania, ktoré neskončilo za účinnosti skoršej právnej úpravy.

8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 prejednal odvolanie žalobcu viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle § 379 a § 380 a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contr. rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 potvrdil ako vecne správne.

9. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom do 31. 12. 2012 (ďalej len „zák. č. 129/2010 Z. z.“) tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. S účinnosťou od 01. 04. 2015 bol uvedený text právnej normy doplnený treťou vetou, podľa ktorej na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

10. Odvolanie žalobcu nepovažoval odvolací súd za dôvodné. Okresný súd rozhodnutie odôvodnil tým, že priznaná suma 290,80 EUR predstavuje rozdiel medzi sumou poskytnutej pôžičky vo výške 683,39 EUR a zaplateným plnením vo výške 392,59 EUR. Záver, že žalovaný uhradil sumu 392,59 EUR, okresný súd zistil z prehľadu splátok a úhrad, ktorý bol pripojený k žalobe. Samotná žaloba bola iba stručne odôvodnená tým, že žalovaný zo zmluvy do podania žaloby uhradil sumu 392,59 EUR. Podrobnejšie skutkové tvrdenia, ani výklad obsahu zmluvy žalobca neuviedol. Žalobca predložil formulárovú spotrebiteľskú úverovú zmluvu, ktorej obsah sám formuloval, preto bolo jeho povinnosťou tvrdenia preukázať s ohľadom na obsah zmluvy a uplatnený žalobný nárok. Je na ťarchu žalobcu, ak písomný text zmluvy umožňuje výklad, z ktorého vychádzal súd prvej inštancie. Okresný súd vychádzal z toho, že v úverovej zmluve je výslovne uvedená akontácia v sume 392,59 EUR a osobitne uvedená pôžička v sume 683,39 EUR, pri ktorej je uvedený text „finančné plnenie“. V zmluve je suma 392,59 EUR uvedená iba ako akontácia, ktorá bola uhradená pri kúpe tovaru, ktorý je označený v úverovej zmluve. Žalobca netvrdil ani nepreukázal, že suma 392,59 EUR bola zahrnutá do pôžičky, t. j. finančného plnenia ktoré poskytol žalovanému, alebo že zo strany dodávateľa (žalobcu) bola uvedená suma skutočne uhradená pri podpise zmluvy, a teda, že išlo o finančné plnenie podľa úverovej zmluvy.

11. Okresný súd rešpektoval vyššie citovanú právnu úpravu a zohľadnil právne významné skutočnosti. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie vo výroku, ktorým žalobu v prevyšujúcej časti zamietol aj vo výroku, ktorým rozhodol o trovách prvostupňového konania vzhľadom na pomer úspechu strán sporu v konaní potvrdil ako vecne správne.

12. Výrok, ktorým krajský súd rozhodol, že žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, je odôvodnený podľa § 262 ods. 1 tým, že o nároku na náhradu trov konania rozhoduje súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, ale náhradu trov nepožadoval a zo súdneho spisu mu žiadne trovy nevyplývali.

13. Výrok, ktorým okresný súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 290,80 EUR spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 06. 10. 2012 do zaplatenia, zostáva rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý.

14. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 .

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .