Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7Co-381-2016.pdf
PDF · 115.87 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/381/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Eriky Madarászovej v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/b, Bratislava, IČO: 35 910 739, proti žalovanému: H. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/XX, XXX XX F., zastúpenému JUDr. Vladimírom Vargom, advokátom so sídlom Škultétyho 654/1, 955 01 Topoľčany, o zaplatenie sumy 4.340,72 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. 6C/147/2015-180 zo dňa 08.04.2016 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia náhrady škody za neoprávnený odber plynu vo výške 4.340,72 eura s 5,75% úrokom z omeškania počnúc dňom 03.05.2013 do zaplatenia. Zároveň uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť na účet súdu trovy štátu vo výške 11,20 eura v lehote 3 dní. Napokon vyslovil, že o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca tvrdil, že žalovaný odoberal zemný plyn na odbernom mieste M., na základe zmluvy o dodávke, pričom dňa 21.03.2013 zamestnanec žalobcu vykonal kontrolu a výmenu meradla a následne nadobudol podozrenie, že na meradle je porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a že s ním bolo manipulované. Toto podozrenie na neoprávnený odber zemného plynu bolo potvrdené znaleckým posudkom č. 99/PL-2013 zo dňa 27.03.2013 B.. D. M., podľa ktorého sporný odtlačok čeľustí plombovacích klieští a kontrolný odtlačok na plastovej plombe číselníka neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja. Tento znalec konštatoval nezhodu zabezpečovacieho a overovacieho znaku plomby číselníka s kontrolným odtlačkom plombovacích klieští. Na tom základe žalobca tvrdil, že podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o energetike“ alebo „zákon“) ide o neoprávnený odber plynu a v zmysle § 82 ods. 2 zákona je odberateľ povinný uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete skutočnú škodu, ktorá mu neoprávneným odberom plynu vznikla, a ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu, použije sa spôsob výpočtu škody všeobecne záväzným právnym predpisom, t. j. vyhláškou MH SR č. 449/2012 Z. z., v tomto prípade za obdobie od 19.11.2012 do 21.03.2013. Za súčasť škody žalobca označil aj náklady vzniknuté v súvislosti s neoprávneným odberom zemného plynu vo výške 260,51 eura s tým, že všetko bolo žalovanému vyfakturované dňa 11.04.2013 faktúrou č. 9000157196, splatnou dňa 02.05.2013.
2. Súd na základe žaloby vydal dňa 15.04.2015 platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný podal odpor s odôvodnením, že odo dňa namontovania montážnym technikom žalobcu on a ani nikto iný s meradlom nemanipuloval, a to ani dňa 19.11.2012 a ani inokedy, o čom svedčí aj zápis zo dňa 21.03.2013, kedy žalobca meradlo vymenil a kedy nebolo zistené porušenie prevádzkovej olovenej plomby. Tvrdenie, že na meradle bola poškodená zabezpečovacia značka na číselníku meradla, nie je pravdivé, lebo znalecký
posudok konštatoval, že sporné a porovnávacie otlačky sa nezhodujú a je možné len predpokladať, že zabezpečovacia značka bola nahradená inou. Znalcovi pritom porovnávacie odtlačky poskytol žalobca a za porovnávacie ako i sporné odtlačky nesie v celom rozsahu zodpovednosť žalobca. Zotrval teda na tom, že plynomer bol u neho nainštalovaný žalobcom v takom stave, v akom bol nakoniec aj dňa 21.03.2013 odinštalovaný. Je nemožné, aby on alebo ktokoľvek iný dokázal demontovať pôvodnú overovaciu značku a túto nahradiť novou overovacou značkou s podobnými kliešťami bez jej porušenia či poškodenia. Navyše namietal, že znalec nemal oprávnenie na skúmanie overovacích značiek tohto meradla, a je nemožné, aby zamestnanec kontrolujúci plynomer dňa 21.03.2013 bol spozoroval, resp. by u neho vzniklo podozrenie z údajného pozmenenia overovacej značky meradla, keď táto nebola nijakým spôsobom poškodená a údajná nezhoda medzi sporným a porovnávacím odtlačkom klieští mohla byť zistená len mikroskopom u znalca. Plastová zabezpečovacia značka číselníka meradla bola vyhotovená ešte v roku 2007 a nie je zrejmé, kedy boli vyhotovené žalobcom predložené kontrolné odtlačky, ktoré znalec podľa jeho vyjadrenia dostal od žalobcu dňa 09.02.2012. Keďže išlo o plastovú zabezpečovaciu značku, táto mohla isté zmeny oproti pôvodnému tvaru vykázať aj vplyvom poveternostných podmienok, lebo overenie plynomeru bolo zjavne vykonané ešte v roku 2007 a do jeho demontáže uplynulo šesť rokov. Znalec nezisťoval nezhodu materiálu, z ktorého bola plastová zabezpečovacia značka zhotovená. Plynomer bol umiestnený v meracej skrinke, ku ktorej bol prístup z verejných komunikácii cez nízke oplotenie, a teda nie je vylúčené ani to, že overovaciu značku mohli poškodiť, vymeniť alebo inak s ňou manipulovať cudzie osoby alebo aj zamestnanci žalobcu.
3. Po vykonaní dokazovania súd urobil záver o tom, že žalovaný uzatvoril s RWE Gas Slovensko, s.r.o., Košice, zmluvu o združenej dodávke zemného plynu pre odberateľov kategórie domácnosti, platnou od 01.01.2012 s viazanosťou do 31.12.2014 a s predĺženou viazanosťou do 31.12.2015, na odbernom mieste M. 22XX/XX, F.. Dňa 21.03.2013 kontrolór neoprávnených odberov žalobcu vykonal kontrolu plynomeru typu GbMKM so stavom meradla 23.046 m3 s tým, išlo o plynomer umiestnený v skrinke pri záhradke rodinného domu voľne nedostupnej, pričom prevádzková plomba bola v poriadku, a plynomer bol zaslaný na expertízu na overenie pravosti overovacej značky číselníka plynomera. Demontované meradlo bolo zaslané B.. D. M., znalcovi z odboru kriminalistika, odvetvie mechanoskopia, a ten zistil, že na plombe sa nachádza označenie "07 M43" a že sporný odtlačok čeľustí plombovacích klieští a kontrolný odtlačok neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja. Na tom základe vyvodil predpoklad, že pôvodné zabezpečenie na telese plynomera nebolo pozmenené. Na základe optického skúmania môže jednoznačne potvrdiť, že sporný otlačok čeľustí plombovacích klieští a kontrolný odtlačok na plastovej plombe číselníka neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja; zabezpečovací a overovací znak plomby číselníka je nezhodný s kontrolným odtlačkom plombovacích klieští. Vzhľadom na zistené skutočnosti znalec predpokladal, že pôvodné zabezpečenie meradla bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou. Žalobca za neoprávnený odber zaslal žalovanému faktúru č. 9000157196 za fakturovacie obdobie od 19.11.2012 až 21.03.2013 vo výške 4.080,20 eura a vyfakturoval mu aj náklady spojené so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu v sume 260,51 eura, spolu v sume 4.340,72 eura. Spoločnosť RWE Gas Slovensko, s.r.o., vo svojom liste uviedla, že spotreba plynu za obdobie od 19.11.2012 do 21.03.2013 na odbernom mieste žalovaného bola nulová. Zmluva so žalovaným bola uzatvorená pre kategóriu domácnosť a preddavkové platby ako aj vyúčtovacie faktúry odberateľ uhrádzal v termíne splatnosti.
4. Zamietnutie žaloby súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 72 ods. 8, § 73 ods. 4,5, § 82 ods. 1 písm. d), ods. 2,3,4 zákona o energetike, § 1 ods. 9 vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 449/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, § 9 ods. 4, 5, § 15 ods. 1,6, § 23 ods. 1 zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, so záverom, že žaloba nie je opodstatnená. Konštatoval, že pri kontrole plynomeru bolo zistené, že prevádzková plomba bola v poriadku, a znalec, ktorému žalobca dal plynomer na posúdenie, urobil len predpoklad o neoprávnenom zásahu žalovaného. Pritom nie každý neoprávnený odber plynu, za ktorý sa považuje aj odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, má za následok vznik škody. Demontáž meradla bola urobená pri kontrole, ktorá nebola vykonaná pre podozrenie z neoprávneného odberu plynu, no napriek tomu bolo toto meradlo zapečatené a zaslané znalcovi, ktorý mal posúdiť len overenie pravosti overovacej značky číselníka meradla. Znalec urobil len predpoklad o tom, že pôvodné zabezpečenie na telese plynomera nebolo pozmenené, ako aj predpoklad o tom, že sporné otlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolné otlačky mohli byť vytvorené čeľusťami toho istého nástroja, pričom zabezpečovací a overovací znak plomby číselníka je nezhodný s kontrolným odtlačkom
plombovacích klieští a že pôvodné zabezpečenie meradla bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou, nepreukazujú porušenie plomby meradla žalovaným. Zo znaleckého posudku vôbec nevyplýva, či v dôsledku toho bolo meracie zariadenie nefunkčné alebo vykonávalo nesprávne meranie. Žalobca mal predložiť meradlo na kontrolu Slovenskému metrologickému ústavu, aby bolo možné objektívne posúdiť, či ide o neoprávnený odber podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike. Zo znaleckého posudku nevyplýva, či v skutočnosti došlo aj k neoprávnenej manipulácií s meradlom, keďže znalec vyslovil len predpoklad o tom, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií bolo porušené a nahradené inou plombou; z toho však nevyplýva záver, že v dôsledku porušenia zabezpečenia na meradle došlo na strane žalovaného ku vzniku škody neoprávnenou manipuláciou so samotným meradlom, prípadne iným spôsobom. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno preukázať vznik škody, čo znamená, že sa jeho majetok zmenšil zásahom do plomby na číselníku meradla a overovacej a zabezpečovacej značky na číselníku. Totiž vznik škody nemožno vyvodzovať z každého poškodenia plomby meradla a povinnosť nahradiť škodu nemôže byť zamieňaná s povinnosťou platiť sankcie za poškodenie plomby. Na uplatnenie nároku na náhradu škody je potrebné preukázať vznik škody a nepostačuje riadiť sa len vyhláškou ustanovujúcou spôsob výpočtu škody. Najskôr treba vyčísliť skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla, a to na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, a až keď nie je možné vyčísliť skutočne vzniknutú škodu, použije sa ustanovenie § 82 ods. 3 zákona o energetike tohto zákona. Zákonná úprava zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka predpokladá pre vznik zodpovednosti za škodu porušenie právnej povinnosti, existenciu škody, príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinené konanie. Pretože je daná objektívna zodpovednosť za škodu vzniknutú neoprávneným odberom plynu, nie je potrebné preukazovať, či k poškodeniu došlo zavinením žalovaného, avšak je potrebné preukázať, že žalovaný svojím konaním žalobcovi škodu spôsobil a že medzi jeho konaním a vzniknutou škodou existuje príčinná súvislosť.
5. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca nepreukázal, že v čase vykonania kontroly jeho zamestnancami bola plomba poškodená. Žalobca nenavrhol dôkaz, preukazujúci priamy zásah do meradla zo strany žalovaného a súd nemal za preukázané, že žalovaný odoberal zemný plyn (resp. že vykazoval znížený odber) meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete (§ 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike). Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania vzniku škody v dôsledku neoprávneného odberu a v tomto smere nebol predložený dôkaz, z ktorého by bolo možné zistiť, že mu škoda vznikla a v akom rozsahu. Uvedené nevyplýva ani zo záverov znaleckého posudku a nemožno dospieť ani k záveru, že v dôsledku porušenia zabezpečenia na meradle došlo na strane žalobcu ku vzniku škody či už neoprávnenou manipuláciou samotným meradlom, alebo iným spôsobom. Podľa súdu meradlo malo byť predložené na metrologickú kontrolu a až na základe výsledkov kontroly určeného meradla, vypracovania určitého protokolu o skúške bolo možné objektívne posúdiť, či skutočne išlo o neoprávnený odber plynu. Žalobca tak nepreukázal, že plomba nebola totožná s tou, ktorá bola na plynomer osadená v čase pred jeho montážou na odberné miesto žalovaného. Plastová zabezpečovacia značka číselníka meradla bola pritom vyhotovená v roku 2007. Na základe uvedeného súd žalobu žalobcu nepovažoval za dôvodnú. Výrok o trovách štátu, ktoré vznikli z vyplateného svedočného vo výške 11,20 eura, súd odôvodnil podľa § 148 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, účinného do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“). Rozhodnutie o trovách konania súd ponechal na dobu do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej s odkazom na ustanovenie § 151 ods. 1 OSP.
6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalovaného zaviazať na zaplatenie celej žalovanej sumy a priznať mu aj náhradu trov konania. Uviedol, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Podľa neho bolo preukázané, že plomba na plynomere sa nezhoduje s plombami, ktoré v r. 2007 používala pri svojej činnosti autorizovaná osoba; tá v r. 2007 nepoužívala raznicu, odtlačením ktorej by sa na overovacej značke zobrazil znak, aký bol nájdený na overovacej značke plynomera u žalovaného dňa 21.03.2013, pričom plynomer bol žalovanému namontovaný dňa 29.01.2007 a on podpisom potvrdil, že meradlo mu bolo nainštalované s neporušenými úradnými a montážnymi značkami. On preukázal, že žalovaný odoberal plyn meradlom, na ktorom sa nachádzalo zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, ktoré na plynomer neumiestnila autorizovaná osoba v zmysle ustanovení zákona o energetike, a takýto odber je považovaný za neoprávnený. Nebolo potrebné preukázanie porušenia plomby samotným žalovaným a to nemohlo byť
ani dôvodom zamietnutia žaloby. Odberateľ zodpovedá za to, že odoberal plyn meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii, pričom plynomer nebol verejné prístupný, a vznik škody bol v konaní jednoznačne preukázaný. Poškodením plomby je spôsobená škoda spočívajúca minimálne v nákladoch na opravu plynomera. Platí, že z dôvodu zániku platnosti úradného overenia meradla, ku ktorému došlo podľa § 15 ods. 6 písm. d/ zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii, nie je možné akceptovať stav spotreby zemného plynu vykazovaný takýmto meradlom. Skutočne odobraté množstvo plynu za rozhodné obdobie nie je možné zistiť, a preto na stanovenie výšky škody aplikoval vyhlášku č. 449/2012 Z. z. Žalovaný využíval plyn nielen pre potrebu svojej domácnosti, ale aj na podnikateľské účely, no zmluvu o dodávke zemného plynu mal uzavretú ako odberateľ kategórie domácnosť. Táto skutočnosť podľa žalobcu vyplýva jednak z vyjadrenia spoločnosti RWE Gas Slovensko, s.r.o., ako aj z ustanovenia § 3 písm. c) bod 12 zákona o energetike. On navrhol doplnenie dokazovania kontrolným znaleckým posudkom na otázku, či sa otlačok razníc zhoduje s odtlačkom raznice nájdenej na plynomeri žalovaného dňa 21.03.2013, ale takýto dôkaz nebol vykonaný a ani návrh na jeho vykonanie súd neodmietol. Preto neobstojí argumentácia, podľa ktorej nepreukázal, že plomba bola totožná s tou, ktorá bola na plynomer osadená v čase pred jeho montážou v r. 2007, a že nepreukázal totožnosť kontrolnej odtlačky predloženej znalcovi. Z vyjadrenia spoločnosti Plynárenská metrológia, s.r.o., v spojení so závermi znaleckého posudku vyplýva, že plynomer s takou značkou, aká sa na plynomeri našla v marci 2013, nebol v roku 2007 namontovaný (keďže raznicu, ktorá by označenie nájdené na plynomeri v marci 2013 vytvorila, autorizovaná osoba nepoužívala). Falošná plomba bola na plynomer, nachádzajúci sa v dispozičnej sfére žalovaného, umiestnená niekedy po dátume jeho montáže žalobcom. Navyše u žalovaného malo ísť aj o neoprávnený odber pre neuzavretie zmluvy o odbere plynu na podnikateľské účely podľa ustanovenia § 82 ods. 1 písm. a) zákona o energetike. V prípade, že by sa odvolací súd s jeho argumentmi nestotožnil, žiadal rozhodnúť o prípustnosti dovolania; dovolaciu otázku však nijako nesformuloval.
7. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že odvolanie je teoretickým rozborom toho, čo a ako mal súd brať do úvahy podľa priania žalobcu, no súd rozsudok podrobne odôvodnil. On sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie stotožnil, pretože žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne podanej žaloby, a z vykonaného dokazovania nevzišiel žiaden relevantný dôvod na to, aby bolo možné či dôvodné vo veci rozhodnúť inak. Poukázal na ním prezentované stanovisko v odpore proti platobnému rozkazu, ako aj v ďalších jeho vyjadreniach.
8. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, účinného od 1. júla 2016, ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 177 ods. 2 písm. c/, § 219 ods. 3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. Vo veci postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1,2 prvej vety CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, a právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Odvolací súd aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie ako aj s jeho odôvodnením, pretože urobil správny právny záver a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ním citovanými, správne aplikovanými v tom čase platnými a účinnými zákonnými ustanoveniami, na ktoré aj odvolací súd poukazuje. Na dôvažok odvolací súd dodáva nasledovné:
9. Podľa obsahu spisu si žalobca žalobou podanou na súd dňa 19.03.2015 uplatnil náhradu škody za neoprávnený odber plynu u žalovaného za obdobie od 19.11.2012 do 21.03.2013 vo výške 4.340,72 eura s 5,76% úrokmi z omeškania od 03.05.2013 do zaplatenia, ktorej súčasťou mali byť aj náklady vzniknuté v súvislosti s tým vo výške 260,51 eura bez ich bližšej špecifikácie. V žalobe poukázal na zistenie jeho zodpovedného zamestnanca na mieste samom dňa 21.03.2013 s písomným zápisom, na znalecký posudok B.. D. M. zo dňa 27.03.2013, na faktúru zo dňa 11.04.2013 zaslanú žalovanému a na výpočet škody vyhotovený dňa 21.03.2013. Súd prvej inštancie vydal dňa 15.04.2015 platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný včas podal odpor s odôvodnením, v dôsledku čoho došlo k
zrušeniu platobného rozkazu. Žalovaný namietal dôvodnosť podanej žaloby, poprel pravdivosť žalobcom uvedených skutočností a namietal aj nejednoznačné závery znaleckého posudku. Zároveň o. i. uvádzal, že plynomer bol v rovnakom stave aj v čase jeho montáže ako aj v čase jeho demontáže; podľa neho je totiž jasné, že zabezpečovaciu značku na číselníku meradla nebolo možné v žiadnom prípade vyhotoviť na mieste samom bez porušenia prevádzkovej olovenej plomby, ale len pred namontovaním plynomera na miesto odberu u neho. Vo svojich následných stanoviskách uvádzal, že meradlo mu bolo namontované v presne takom istom stave a s takými istými overovacími značkami, v akom ho žalobca dňa 21.03.2013 demontoval a zaslal na expertízu, a ak by mal byť prijatý záver o neoprávnenom odbere plynu, potom mal žalobca jednoznačne preukázať, že v čase namontovania meradla boli na tomto meradle overovacie značky také, aké poskytol na porovnanie znalcovi. Podľa neho totiž nie je možné tvrdiť, že overovacie značky boli pozmenené alebo porušené, keď nie je preukázané, aký bol stav v čase namontovania meradla na dané odberné miesto. Meradlo bolo úradne overené dňa 23.11.2007, no u neho bolo namontované až dňa 29.01.2008, a preto vyvstáva pochybnosť, či počas týchto dvoch mesiacov, kedy bolo meradlo v dispozícii u žalobcu, nedošlo k pozmeneniu predmetnej overovacej značky. Vzhľadom na neexistenciu fotodokumentácie alebo iného jednoznačného dôkazného materiálu svedčiaceho o tom, že by bol plynomer namontovaný s inou overovacou značkou, než aká bola pri jeho demontáži, nemožno hovoriť o pozmeňovaní overovacích značiek meradla po jeho nainštalovaní na odbernom mieste.
10. Žalobca vo svojich následných stanoviskách namietal opodstatnenosť obrany žalovaného, poukazoval na závery znaleckého posudku, pričom navrhol znalca pred súdom vypočuť, prípadne znalecký posudok doplniť, a predkladal aj ďalšie písomnosti. Na záverečnom pojednávaní pred súdom prvej inštancie však od ďalších návrhov na doplnenie dokazovania v podstate upustil, lebo pred prednesením záverečnej reči - rovnako ako aj žalovaný - vyhlásil, že návrhy na dokazovanie nemá a súd uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené, voči čomu žalobca nič nenamietal. Žalobca o. i. poukázal na to, že znalcovi predložil všetky odtlačky razníc s označením 07/M43, používané v r. 2007 autorizovanou osobou s tým, že originál týchto razníc archivuje autorizovaná osoba, a raznicu, ktorá by vytvárala na plombe znaky totožné so znakmi, aké sa našli na plombe meradla nainštalovaného u žalovaného, autorizovaná osoba nepoužívala. Zároveň žalobca uviedol, že poškodenie zabezpečovacej značky počítadla, resp. nahradenie originálnej značky neoriginálnou je možné aj bez toho, aby došlo k poškodeniu zabezpečovacej značky na telese plynomera. Zotrval na tom, že mu škoda vznikla, a to tým, že v rozhodnom období za danej situácie skutočný dodávateľ plynu žalovaného z dôvodu zistenia neoprávneného odberu plynu žalovanému nevyfakturoval žiadnu spotrebu, avšak z distribučnej siete žalobcu žalovaný plyn nesporne odoberal. Žalovaný plyn odoberal a nešlo o plyn jeho dodávateľa, čo znamená, že škoda vznikla žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete. Výšku skutočnej škody na strane žalobcu nemožno zistiť, lebo nie je možné zistiť presne odobraté množstvo plynu, pretože v dôsledku porušenia overovacej/zabezpečovacej značky predmetnému meradlu zanikla platnosť a škoda sa mohla vyčísliť len podľa vykonávacieho predpisu. Podľa žalobcu skutočne odobraté množstvo plynu nie je možné určiť ani pomocou znaleckého dokazovania a ani vychádzajúc z historických spotrieb. K námietke žalovaného ohľadom nepreukázania skutočnosti, v akom stave bolo meradlo namontované na odberné miesto, žalobca uviedol, že žiadna inštitúcia, ktorá vykonáva dohľad nad dodržiavaním povinností na tomto úseku (Slovenská obchodná inšpekcia, Slovenský metrologický inšpektorát), nekonštatovala, že by porušil zákonné povinnosti, a tak nie je možné účinne spochybňovať stav overovacích značiek meradla pri jeho montáži. Plynomer bol podľa neho namontovaný v súlade s planým úradným overením, t. j overovacími značkami, ktoré osadila autorizovaná osoba. Napokon uviedol aj novú skutočnosť, o ktorej sa v žalobe nezmienil, a to tú, že neoprávnený odber plynu sa v tomto prípade posudzuje aj podľa § 82 ods. 1 písm. a) zákona o energetike, lebo žalovaný odoberal plyn nielen pre domácnosť ale aj na podnikanie.
11. Odvolací súd na podklade výsledkov dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie hodnotil správnosť skutkových aj právnych záverov, ktoré obsahuje odôvodnenie žalobcom napadnutého prvoinštančného rozsudku. S ohľadom na uplatnenie náhrady škody za neoprávnený odber plynu súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenia zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu 20.03.2013, ku ktorému žalobca náhradu škody požadoval. V zmysle ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d) a ods. 2 zákona o energetike, o ktoré žalobca podanú žalobu oprel, neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete, a odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi
plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Čo sa týka škody ako takej, podmienky zodpovednosti za ňu upravuje najmä všeobecný predpis, ktorým je zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, ktorý v ustanovení § 420 ods. 1 uvádza, že každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škodou sa pritom rozumie majetková ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. V tomto prípade zákon o energetike v ustanovení § 82 ods. 3 uvádza, že ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l). Žalobca svoju žalobu opieral o tieto zákonné ustanovenia s tým, že samotnú výšku škody vyčíslil podľa vyhlášky č. 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. Súd prvej inštancie žalobcu ako neopodstatnenú zamietol z dôvodov vyššie opísaných.
12. Odvolací súd posudzujúc opodstatnenosť odvolania žalobcu urobil záver, že skutkové a právne závery súdu prvej inštancie sú správne, čo znamená, že súd v súlade s v tom čase platným ustanovením § 120 ods. 1 prvej vety Občianskeho súdneho poriadku vykonal navrhnuté dokazovanie a ďalšie dokazovanie nevykonal aj s ohľadom na prejavy oboch strán na poslednom pojednávaní pred vyhlásením rozsudku, kedy obe strany, t. j. aj žalobca, vyhlásili, že návrhy na doplnenie dokazovania nemajú. Na základe vykonaného dokazovania bolo možné konštatovať, že žalobou uvádzané ustanovenie § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike a následne ani ustanovenie § 82 ods. 2,3 tohto zákona nebolo možné aplikovať, pretože žalobca jednoznačne nepreukázal splnenie podmienky upravenej v ustanovení § 82 ods. 1 písm. d) zákona. Zhodne so súdom prvej inštancie odvolací súd konštatoval, že z dokazovania nevyplýva skutočnosť, že žalobca predmetné meradlo plynu na danom odbernom mieste osadil v takom stave, t. j. s takými overovacími značkami na číselníku plynomeru, ktoré boli pôvodne v r. 2007 overené autorizovanou osobou, aby bolo možné bez akýchkoľvek pochybností porovnať stav zabezpečenia meradla v čase jeho montáže so stavom zabezpečenia v čase jeho demontáže. Žalobca sa tak dostal do stavu dôkaznej núdze, čo znamená, že bez existencie dôkazu svedčiaceho o tom, že plynomer bol dňa 29.01.2008 u žalovaného namontovaný s inou overovacou značkou, než aká bola po dni 20.03.2013 zo strany žalovaného zistená, by ani prípadné doplnenie znaleckého dokazovania (ktorého nevykonanie žalobca v odvolaní namietal) na veci nič nemohlo zmeniť. Na rozdiel od názoru žalobcu súd prvej inštancie správne konštatoval, že nebolo jednoznačne preukázané porušenie zabezpečenia meradla proti neoprávnenej manipulácii v porovnaní so stavom zabezpečenia meradla v čase jeho inštalácie, lebo nie je vôbec zrejmé, s a akými overovacími značkami číselníka plynomeru žalobca na odbernom mieste žalobca pôvodne namontoval. V tomto smere aj odvolací súd posúdil obranu žalovaného ako dôvodnú. Zákon pre prípad neoprávneného odberu plynu nevyžaduje preukázanie toho, kto porušenie zabezpečenia meradla vykonal, no ak má pre taký prípad odberateľ za škodu zodpovedať, prevádzkovateľ distribučnej siete musí nad všetky pochybnosti preukázať, že došlo k porušeniu takého zabezpečenia meradla, aké bolo označené na meradle v odbernom mieste v čase prvotnej montáže tohto meradla. Tieto podmienky pre vyhovenie žalobe žalobcu v danom prípade splnené neboli.
13. To, že u žalovaného mal ísť aj o neoprávnený odber pre neuzavretie zmluvy o odbere plynu na podnikateľské účely podľa ustanovenia § 82 ods. 1 písm. a) zákona o energetike, žalobca začal tvrdiť až v neskoršom štádiu konania, a uvádzal to aj v podanom odvolaní. Ustanovenie § 82 ods. 1 písm. a) zákona o energetike uvádza, že neoprávneným odberom plynu je odber bez uzavretej zmluvy o: 1. pripojení k prepravnej sieti alebo o pripojení k distribučnej sieti, 2. dodávke alebo združenej dodávke plynu, alebo 3. prístupe do prepravnej siete a preprave plynu alebo prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu. Žalobca však žalobu jednoznačne postavil na tom, že so žalobcom zmluva uzavretá bola, pričom v priebehu konania uzavretie zmluvy potvrdil aj dodávateľ RWE Gas Slovensko, s.r.o., so sídlom Mlynská 31, 042 91 Košice, ktorý k veci podal písomné vyjadrenie. V tomto prípade mal žalovaný odoberať plyn pre kategóriu domácnosť. Na okolnosti svedčiace pre rozlíšenie odberu plynu, na ktorý mal žalovaný zmluvu o odbere uzavretú, a odberu plynu nad rámec tejto zmluvy jednoznačné dôkazy predložené a ani vykonané neboli, pričom sám žalobca svoju žalobu v podstate opieral o to, že žalovaný uzavrel zmluvu o odbere s inou spoločnosťou, než s ním ako prevádzkovateľom distribučnej siete. Výsledky vykonaného dokazovania nedávajú jednoznačný podklad pre záver o neoprávnenom odbere plynu podľa uvedeného zákonného ustanovenia.
14. S ohľadom na závery uvedené vyššie v bode 12. odvolací súd v spojení s konečným záverom prezentovaným na 9. strane odôvodnenia prvoinštančného rozsudku konštatoval, že žalobca nad všetky pochybnosti svoje tvrdenia o neoprávnenom odbere plynu žalovaným nepreukázal, preto nebol daný dôvod na vyhovenie jeho žalobe o náhradu škody voči žalovanému. Súd prvej inštancie teda rozhodol vecne správne, preto odvolací súd tento rozsudok v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 CSP potvrdil a v podrobnostiach poukazuje na jeho odôvodnenie. O žiadosti žalobcu pripustiť dovolanie (odhliadnuc od toho, že dovolaciu otázku neformuloval) odvolací súd nerozhodoval, pretože aktuálne platný procesný predpis, Civilný sporový poriadok, v nadväznosti na ustanovenie § 470 ods. 1 CSP pripustenie dovolania odvolacím súdom v ustanoveniach § 419 - § 421 CSP - na rozdiel od ustanovenia § 238 ods. 3 a § 239 ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku, účinného do 30.06.2016 - neupravuje.
15. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému by patrila v celom rozsahu náhrada trov vynaložených v tomto štádiu konania v zmysle § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Keďže však súd prvej inštancie zatiaľ nerozhodol o trovách prvoinštančného konania v súlade s v tom čase platným ustanovením § 151 ods. 1 OSP, ani odvolací súd o trovách odvolacieho konania nerozhodoval.
16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).