Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/44/2017

Rozhodnutie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členov senátu JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: J. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, ako kolízny opatrovníkom, dieťa rodičov matky: H. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., ul. C. L. č. XX, zastúpená splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária Hagara - Hagarová, s.r.o., so sídlom Žilina, ul. Daniela Dlabača č. 35, IČO: 36 806 498, a otca: J. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. X. Y., J. F.. XXX/XX, zastúpený splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., so sídlom Trenčín, ul. Piaristická č. 46, IČO: 36 837 857, o danie súhlasu k vysťahovaniu dieťaťa do cudziny, o odvolaní matky dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 21P/150/2016-187 zo dňa 16. februára 2017, takto

rozhodol:

rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 21P/150/2016-187 zo dňa 16.02.2017 návrh zamietol. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil tým, že matka dňa 31.05.2016 podaným návrhom žiadala, aby súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým povolí vycestovanie maloletého do J. s ňou a upraví styk otca s maloletým do rozhodnutia vo veci samej, ktorou sa domáhala zmeny úpravy styku. Svoj návrh odôvodnila skutočnosťou, že dôjde k zmene jej bydliska aj maloletého dieťaťa do J. v Českej republike. Chce sa vydať, založiť si rodinu, čím by maloletý žil v úplnej rodine. Vzťah maloletého s jej novým partnerom je veľmi dobrý, ona získa výhodnejšiu prácu, možnosti venovať viac času maloletému (kratšia pracovná doba). Matka dieťaťa v priebehu konania upravila svoj návrh tak, že súd udelí súhlas za otca maloletého na vysťahovanie maloletého s ňou do Českej republiky, otec bude oprávnený stretávať sa s maloletým každý prvý víkend v kalendárnom mesiaci od piatku od 20.00 hod. do nedele do 13.00 hod. s tým, že ona bude povinná na vlastné náklady dopraviť maloletého na Slovensko, pričom miestom odovzdania a prevzatia maloletého bude bydlisko otca, počas veľkonočných sviatkov každý nepárny rok od Veľkonočného piatku od 20.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 13.00 hod., počas vianočných sviatkov každý nepárny rok od 23.12. od 20.00 hod. do 26.12. do 15.00 hod., počas letných prázdnin od 01.07. od 20.00 hod. do 31.07. do 15.00 hod. s tým, že ona bude povinná maloletého na vlastné náklady dopraviť na Slovensko, pričom miestom odovzdania a prevzatia bude bydlisko otca a po skončení styku je otec povinný maloletého na vlastné náklady dopraviť do Českej republiky, pričom miestom odovzdania a prevzatia bude bydlisko matky v Českej republike. Rodičia budú povinní v prípade, že styk sa z vážnych dôvodov nebude môcť realizovať, oznámiť túto skutočnosť druhému rodičovi, najneskôr v lehote 48 hodín pred začiatkom styku. Poukázala na to, že dňa 29.04.2016 predložila otcovi návrh dohody o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, ktorú tento nepodpísal a nesúhlasil, aby maloletý vycestoval s ňou do zahraničia. Otec dieťaťa žiadal návrh matky zamietnuť. Súd z vykonaného dokazovania mal zistené, že rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. 26P/59/2013-55 zo dňa 04.04.2014 právoplatným a vykonateľným dňa 22.04.2014 v spojení s

uznesením č. k. 26P/59/2013-64 zo dňa 18.08.2014 bolo manželstvo rodičov rozvedené a styk otca s maloletým bol upravený tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým počas každého nepárneho kalendárneho týždňa v mesiaci od 16.00 hod. do nedele do 16.00 hod. Matka v súčasnosti ešte žije a pracuje na Slovensku. S priateľom H. Y. čaká dieťa, pričom pokiaľ by sa aj s maloletým presťahovali do J. majú u matkinho priateľa zabezpečené bývanie. Prácu zatiaľ istú nemá. Maloletý by navštevoval školu v J.. Pokiaľ sa týka jazyka majú zabezpečené aj doučovanie českého jazyka. Podľa matky s jej priateľom má maloletý dobrý vzťah, v novom prostredí si nájde aj priateľov a adaptuje sa. Z poradenstvo

- psychologického procesu na ÚPSVaR Žilina zo dňa 02.11.2016 bol vyvodený záver, že maloletý má k obom rodičom pozitívny vzťah, oboch vníma ako blízke osoby, poskytujúce zázemie a podporu. Ďalšími významnými vzťahovými osobami dieťaťa sú starí rodičia z matkinej strany, s ktorými je v intenzívnom - dennom kontakte. Maloletý má v súčasnosti v mieste bydliska vytvorené určité sociálne zázemie, ktoré je pre neho dôležité. Vzhľadom na introvertne ladenú osobnosť dieťaťa, jeho naviazanosť na blízkych ľudí a zázemie v mieste bydliska by toho času zmena prostredia v zmysle odsťahovania s matkou do Českej republiky mohla pre chlapca predstavovať zvýšenú záťaž. Zároveň by takáto zmena sťažila realizáciu kontaktov dieťaťa s otcom v potrebnej intenzite. Matke neodporučili vysťahovanie s dieťaťom do Českej republiky. Súd tiež vykonal dokazovanie výsluchom maloletého na pojednávaní konanom dňa 16.02.2017, ktorý uviedol, že chce ostať tu bývať a chodiť do školy. Keby maminka išla do J., bude mu za ňou smutno, ale bude bývať u starej mamy H.. S matkiným priateľom si rozumie, ale nie je to jeho otec. Ďalej bol vypočutý svedok J. H. (otec matky dieťaťa), taktiež J. J. (otec otca dieťaťa) a svedok H. Y. (matkin priateľ). Kolízny opatrovník v správe zo šetrenia pomerov v rodine zo dňa 20.06.2016 uviedol, že v čase šetrenia bol prítomný aj maloletý, ktorý má silné väzby na najbližšiu rodinu v Žiline (stará matka, kamaráti v škole ako aj v mieste bydliska). Uviedol, že pozná priateľa matky, rád cestuje do J., má však obavy z toho, že by sa už toľko nestretával s otcom, ktorého má veľmi rád a tiež by nebol v kontakte so starkou a kamarátmi. Zatiaľ si nevie predstaviť, že by natrvalo bývali v J.. Základná škola a materská škola v Čestliciach, Česká republika, potvrdila, že maloletý bude v školskom roku 2016/2017 navštevovať ich školu. Pri rozhodnutí súd vychádzal z ust. § 28 ods. 2, § 36 ods. 1, § 25 ods. 2 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine, ďalej len „Zákona o rodine“, § 38 ods. 1 a 2, čl. 5 písm. d/, h/ zák. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku, ďalej len „C. m. p.“, § 43 ods. 1 Zákona o rodine. Na základe vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne preukázané, že presťahovanie maloletého dieťaťa do cudziny - J., Česká republika by nebolo v záujme maloletého dieťaťa. Matka súdu preukázala, že má vytvorené podmienky na zabezpečovanie starostlivosti o maloleté dieťa v J.. Maloletý však sám vyjadril svoj názor, že nechce ísť bývať do J., tu má vytvorené rodinné zázemie, má tu kamarátov, otca a širšiu rodinu. Súd pri rozhodovaní prihliadal aj na názor psychológa referátu poradensko-psychologických služieb, ktorý v súčasnosti taktiež neodporúčal zmenu prostredia maloletého dieťaťa. V živote maloletého dieťaťa je v súčasnej dobe prioritné zachovanie stabilného výchovného ako aj rodinného prostredia, nakoľko to pri jeho vývoji zohráva dôležitú úlohu. Súd preto návrh matky na udelenie súhlasu s presťahovaním a zmenou úpravy styku zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C. m. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka dieťaťa prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu, ktorá navrhla rozsudok okresného súdu zmeniť a jej návrhu vyhovieť. Vytýkala súdu, že nakoľko konštatoval, že preukázala vytvorenie podmienok na zabezpečenie starostlivosti o maloleté dieťa v J., rozhodnutie je tak založené hlavne na nesúhlase maloletého vysťahovať sa. Pokiaľ psychológ referátu poradensko-psychologických služieb vysťahovanie neodporučil pre predpokladanú zvýšenú záťaž na maloletého, tak ona nespochybňuje, že každá zmena prostredia môže vyvolať záťaž, na uvedený prípad je však potrebné pozerať v širšom kontexte. Je nesporné, že je v záujme dieťaťa, aby zostalo zverené jej. Ona sa snaží vytvoriť maloletému prostredie kompletnej rodiny. Dokáže mu vytvoriť podmienky na zabezpečenie starostlivosti rovnako v Žiline ako aj v J.. Nie je však možné zmenu bydliska viazať na vôľu dieťaťa. Aj keď nespochybňuje práva dieťaťa vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú, nemôže byť jeho názor v takomto konaní rozhodujúci pre rozhodnutie súdu vo veci. Maloletý totiž nevie posúdiť závažnosť jeho rozhodnutia a dôsledky, ktoré jeho rozhodnutie vyvoláva. V tejto súvislosti matka dieťaťa poukazovala na to, že súdne konanie iniciovala až potom, čo sa o uvedenom s maloletým rozprávala a on jej uviedol, že pôjde s ňou do J.. Až v priebehu konania maloletý zmenil svoj názor. Mala za to, že zmena jeho názoru bola výsledkom neustáleho ovplyvňovania najmä zo strany starej matky ((navštevovala kolízneho opatrovníka, robila písomné podania a presviedčala maloletého, ako mu bude v Českej

republike zle, ako im (starým rodičom) bude strašne chýbať)). Neopomenuteľné je aj ovplyvňovanie zo strany otca (sľubovaním viac hračiek, výletov a iných aktivít). Matka dieťaťa má tak podozrenie, že sa zo strany týchto dvoch osôb jednalo až o citové vyjadrenie maloletého. Ďalej matka dieťaťa uviedla, že svojim návrhom (požadovaním len minimálneho zákonného výživného ako kompenzáciu na zvýšených výdavkoch súvisiacich napr. s dopravou a úpravou styku v širšom rozsahu) sa snažila maximálne vyjsť otcovi maloletého v ústrety, on však žiadal len ponechať aktuálny stav. Nebral pritom vôbec do úvahy zmenu pomerov na jej strane, a to jednak tehotenstvo ako i svadbu. Otcovi maloletého a rovnako tak starým rodičom maloletého ide len o zachovanie aktuálneho stavu, nakoľko im to tak vyhovuje. Žiadny z nich sa nezamyslel nad tým, ako ona bude trpieť, keď bude nútená zotrvať v B., kde býva v podmienkach už v súčasnosti nevyhovujúcich pre výchovu dvoch maloletých detí. Nemá finančné možnosti na zabezpečenie väčšieho bytu. Preto, že maloletý bude mať vždy citové väzby k starým rodičom a kamarátom a nebude súhlasiť s vysťahovaním rovnako ako ani otec, je donútená vzdať sa svojej slobody rozhodovania, osobného života, slobody pohybu a pobytu. Pri rozhodovaní súd uvedené vôbec nebral v úvahu. Taktiež listinnými dôkazmi preukázala, že maloletý by mal v J. lepšie podmienky na život ako má v súčasnosti v B.. Matka dieťaťa tiež uviedla, že o pár dní uzavrie manželstvo s mužom, v ktorom našla osobu, s ktorou chce ďalej žiť, vychovávať ich spoločné dieťa a v ktorom našla oporu aj pre výchovu a starostlivosť o maloletého. Jeho pomoc so starostlivosťou o maloletého sa nedá realizovať z J.. Budúci manžel má dostatočné bytové aj finančné podmienky. Maloletý má v J. zabezpečenú zdravotnú starostlivosť, bytovú otázku, blízkosť školského zariadenia a množstvo krúžkov. Matka dieťaťa sa vyjadrila, že sa bude snažiť vytvoriť maloletému také podmienky, aby bola jeho adaptácia v novom prostredí čo najrýchlejšia a čo najmenej stresujúca. Prostredie, v ktorom by maloletý s ňou býval, mu je známe, s ňou tam pravidelne chodí na návštevy, v bezprostrednom okolí už má tiež kamarátov. Nešiel by tak do úplne neznámeho prostredia. Maloletý sa taktiež teší na dieťa, ktoré ona čaká ako na svojho súrodenca a je tu predpoklad, že dieťa bude takto vychovávané v rodine, ktorá mu zabezpečí všetky potreby týkajúce sa jeho zdravého vývoja. V závere odvolania matka dieťaťa zhrnúc uviedla, že súd mal vo veci hodnotiť záujem dieťaťa s prihliadnutím na špecifickosť okolnosti prípadu. Súd však dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci, hoci je na to vzhľadom na zásadu uvedenú v čl. 6 C. m. p. povinný (uplatnenie vyšetrovacieho princípu) prihliadať.

3. Opatrovník dieťaťa vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že súhlasí s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania.

4. Otec dieťaťa prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. K veci uviedol, že s argumentáciou matky uvádzanou v obsahu podaného splnomocneného zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. K veci uviedol, že s argumentáciou matky uvádzanou v obsahu podaného odvolania voči napadnutému rozhodnutiu sa v celom rozsahu nestotožňuje a rovnako mal za to, že žiaden z odvolacích dôvodov v danom konkrétnom prípade nebol naplnený, nakoľko vyjadrenia matky maloletého považoval za zavádzajúce a nedôvodné. Bol názoru, že cieľom matky nie je potreba vyriešenia otázky záujmov dieťaťa, ale vyriešenie jej potrieb, ktorá podľa neho v konaní dostatočným spôsobom toto jeho tvrdenie potvrdila, a to najmä tým, že i s ohľadom na absolútny nesúhlas maloletého, rodinných príslušníkov a kolízneho opatrovníka s vycestovaním, na podanom návrhu naďalej zotrvala. Mal za to, že matka kladie svoje potreby nad potreby maloletého. Rozsudok okresného súdu považoval za správny a zákonný. Súd správne prihliadal aj na názor maloletého ako aj psychológa referátu poradensko-psychologických služieb. Aj výsluchy svedkov potvrdili, že odsťahovanie nie je v záujme dieťaťa.

5. Matka dieťaťa v reakcii na vyjadrenie otca dieťaťa prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu nesúhlasila s jeho názorom, že jej cieľom nie je potreba vyriešenia otázky záujmov dieťaťa, ale vyriešenie potrieb jej samej, ktorá seba kladie nad záujmy dieťaťa. Mala za to, že naopak otec kladie svoje potreby nad potreby dieťaťa. Maximálne mu totiž vyhovuje, že o maloletého je riadne ňou postarané, má určený styk, ktorý mu vyhovuje a nič na tom nechce meniť. Ďalej uviedla, že od začiatku v konaní prezentovala, že si chce s partnerom, toho času už manželom, založiť rodinu a zlegalizovať ich vzťah. V žiadnom prípade nemožno jej konanie hodnotiť ako účelové. Uviedla tiež, že jej manžel zabezpečil bývanie v J. nielen pre nich a ich ešte nenarodené dieťa, ale aj pre maloletého. Rodiť by chcela v

J.. Nevie si predstaviť, ako bude zabezpečovať riadnu starostlivosť o maloletého, keď bude mimo Žiliny. Samotný maloletý si nevie predstaviť, čo to znamená zostať bez matky dlhšiu dobu. Starí rodičia maloletého (jej rodičia) nemajú možnosť vzhľadom na svoje pracovné povinnosti nahradiť maloletému starostlivosť, ktorú mu ona poskytuje. Obaja sú pracovne aktívni. Otec dieťaťa žije v Dubnici nad Váhom v jednoizbovom byte, pracuje v Trenčíne a nemá absolútne vytvorené podmienky na zverenie dieťaťa do jeho starostlivosti. Pokiaľ maloletý v konaní vyjadril nesúhlas s vysťahovaním, jeho názor bol ovplyvnený najmä otcom, ktorý ho od začatia konania citovo vydiera a plače mu počas telefonických rozhovorov. Maloletý sa jej opakovane sťažuje, že sa o otca bojí, že mu bude smutno, že ho nechce sklamať, lebo oco bude smutný atď. Ak by mala konať účelovo, mohla by rovnako plakať a vydierať maloletého. Jej však ide skutočne o maloletého a jeho najlepší záujem. Rovnaký citový tlak vyvíja na maloletého aj stará matka dieťaťa - jej matka. Takýmto správaním v maloletom vyvolávajú pocit strachu a je preto len prirodzené, že sa maloletý bojí všetkého nového. Účelové ovplyvňovanie maloletého zo strany týchto osôb však nemôže súd vyhodnotiť v jej neprospech. Maloletému je prostredie, v ktorom by bývali v J. známe, má tam priateľov, od septembra 2017 by mohol nastúpiť do základnej školy v blízkom okolí.

6. Otec dieťaťa vo vyjadrení (duplike) prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu naďalej zastával názor, že matka kladie svoje osobné potreby pred potreby maloletého. K tvrdeniam o citovom vydieraní maloletého ním uviedol, že maloletý svoj postoj k odsťahovaniu do J. vyjadril jasne, jeho názor bol vyvážený, bez známok akejkoľvek citovej manipulácie. Zároveň tak kolízny opatrovník sa stotožnil s názorom súdu, že nie je v záujme maloletého, aby sa odsťahoval spoločne s matkou do J.. Dal tiež do pozornosti podanie starej matky dieťaťa H. H. z 22.08.2016, adresované Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, kde podrobne opísala situáciu, ktorej bola osobne svedkom a ktorá poukazuje na agresívne správanie v súčasnosti už manžela matky, ku ktorému sa chce matka s maloletým nasťahovať. Ďalej otec dieťaťa poukázal na to, že maloletý má silné väzby na najbližšiu rodinu. Okrem toho ovzdušie do ktorého by sa mal presťahovať je nevyhovujúce práve pre jeho pretrvávajúce zdravotné problémy s dýchaním, keďže ide o veľkomesto. Ďalšími skutočnosťami, ktoré podľa neho sú v neprospech maloletého je to, že na byt, ktorý je vo vlastníctve jej manžela viaznu viaceré záložné práva, a to v nemalých čiastkach. Okrem toho matka je v súčasnosti riadne zamestnaná, z čoho jej plynie pravidelný mesačný príjem, pričom odsťahovaním sa do zahraničia by jej príjem bol závislý od jej manžela, ktorý by ju mal zamestnávať. Aj druh zamestnania je účelový, pretože matka ohľadom tohto nemá nijaké skúsenosti či odborné znalosti. Z týchto dôvodov otec dieťaťa zastával názor, že vycestovanie nie je v záujme maloletého, ale výlučne iba v záujme matky.

7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s. p.“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, účastníkom konania (§ 362 C. s. p., § 7 C. m. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.), preskúmal rozsudok okresného súdu podľa § 65, § 66 C. m. p. a napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 389 ods. 1 písm. b/, § 391 ods. 1 C. s. p.) z nasledovných dôvodov:

8. Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmať rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým bol návrh matky na danie súhlasu k vycestovaniu dieťaťa do cudziny zamietnutý. Dôvodom bolo, že presťahovanie maloletého do cudziny - J., Česká republika by nebolo v záujme dieťaťa. Matka súdu preukázala, že má vytvorené podmienky na zabezpečovanie starostlivosti o dieťa v J.. Súd však prihliadal na názor dieťaťa odvolávajúceho sa na to, že má tu kamarátov, otca a širšiu rodinu. Taktiež i na názor psychológa referátu poradensko-psychologických služieb, ktorý v súčasnosti taktiež neodporúčal zmenu prostredia dieťaťa. Za prioritné v súčasnej dobe tak považoval zachovanie stabilného výchovného ako aj rodinného prostredia, ktoré pri vývoji maloletého zohráva dôležitú úlohu.

9. Podľa ust. § 35 Zákone o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

10. Z obsahu citovaného ust. § 35 Zákona o rodine je treba vyvodiť, že zásadne obom rodičom patrí právo rozhodovať o záležitostiach ich maloletého dieťaťa. Tieto sa môžu týkať nielen podstatných vecí ohľadne osoby maloletého, jeho majetku, ale aj statusových práv a podobne. Pokiaľ sa rodičia nedohodnú o

inej podstatnej náležitosti než ktoré sú upravené v iných ustanoveniach Zákona o rodine (§ 40 ods. 3) týkajúcej sa osoby maloletého alebo jeho majetku v rámci výkonu svojich rodičovských práv a povinností, potom súd rozhoduje len na návrh jedného z nich a to len vtedy, ak ide o podstatnú vec súvisiacu s výkonom rodičovských práv a povinností. Právo rozhodovať o náležitostiach dieťaťa patrí zásadne len rodičovi, ktorý má aktívny výkon rodičovských práv a povinností, nebol mu teda pozastavený, obmedzený na túto oblasť, resp. nebol výkonu rodičovských práv a povinností právoplatne pozbavený. Podstatné otázky týkajúce sa záležitostí dieťaťa musia byť vždy schválené oboma rodičmi, i keď je ktorýchkoľvek z rodičov (ak je spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu a nebol pozbavený výkon rodičovských práv a povinností) zákonným zástupcom svojho dieťaťa, neznamená to, žeby vo všetkých prípadoch stačilo, aby dieťa zastupoval jeden z rodičov bez toho, aby bol druhý rodič dopytovaný na jeho názor. Ak ide o podstatnú vec je potrebné zistiť názor druhého rodiča, či s prejavom zastupujúci rodič súhlasí. Súdna prax sa na Slovensku vyvinula tak, že určila, že za podstatné záležitosti sa vždy považuje vysťahovanie maloletého do cudziny, správa jeho majetku, štátne občianstvo maloletého dieťaťa, udelenie súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a pod.

11. V danom prípade preto vysťahovanie sa maloletého s matkou do Českej republiky predstavuje rozhodnutie o podstatnej veci, ku ktorej je potrebný súhlas oboch rodičov. Keďže matka od otca súhlas k takémuto vysťahovaniu nezískala, dôvodným je jej návrh na to, aby o veci rozhodol súd, ktorý v prípade vyhovenia návrhu vydá rozhodnutie, ktorým bude nahradený súhlasný prejav otca s rozhodnutím matky a maloletého.

12. V každej veci týkajúce sa maloletých detí je súd povinný chrániť záujmy maloletých detí. Práve záujem maloletých detí je kľúčovým aspektom, na ktorý musí súd prihliadať aj v prípade nezhody rodičov o podstatných veciach súvisiacich výkonom rodičovských práv a povinností (§ 35 Zákona o rodine). V záujme maloletých detí je všetko, čo im je na osoh, čo ich nejakým spôsobom obohacuje, čo im prospieva.

13. Podľa článku 12 Dohovoru o právach dieťaťa Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou tohto dohovoru, zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni. Za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva. Z uvedeného vychádza ust. § 43 Zákona o rodine, podľa ktorého maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúce jeho veku a rozumovej vyspelosti.

14. Súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav veci. Súd je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli. Aj napriek tomu, že ustanovenie § 32 ukladá procesnú povinnosť účastníkom konania úplne a pravdivo opísať skutkové okolnosti potrebné na rozhodnutie a označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení, nie je táto povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť účastníkov konania absolútna, prejavuje sa len v určitej miere. Súd sa totiž nemôže na dôkaznú iniciatívu účastníkov konania spoliehať, keďže mimosporové konanie dôsledne ovláda princíp materiálnej pravdy vyžadujúci od súdu úplné zistenie skutočného stavu veci, čomu je prispôsobená i koncepcia dokazovania, kde sa aplikuje tzv. vyšetrovací (vyhľadávací) princíp civilného procesu.

15. Oboznámiac sa s obsahom spisu, napadnutým rozhodnutím, odvolaním matky dieťaťa a vyjadrením otca dieťa ako aj ďalšími doručenými podaniam účastníkov konania mal odvolací súd za to, že i keď sa okresný súd snažil vykonať dokazovanie za účelom zistenia skutočného stavu veci (§ 35 C. m. p.) bolo potrebné zisťovať širšie okolnosti rozhodovania matky dieťaťa o vysťahovaní sa s maloletým do cudziny. Natíska otázka či matka dieťaťa riešila s partnerom, neskôr manželom aj to, že by sa tento presťahoval k nej na Slovensko, teda možnosti spoločného žitia na Slovensku, prípadne čo uvedenému bránilo a bráni aj v súčasnej dobe. Dôkazom by mal byť výsluch matky dieťaťa a jej manžela. Okresný súd si v konaní splnil povinnosť výsluchu maloletého (§ 38 C. m. p.) prostredníctvom opatrovníka dieťaťa, Referátu poradensko-psychologických služieb so sídlom v Žiline ako i osobne a rozhodnutie o jeho nevysťahovaní

do Českej republiky založil na vôli maloletého. Matka dieťaťa však v odvolaní poukazovala na to, že maloletý nevie posúdiť závažnosť jeho rozhodnutia a dôsledky, ktoré jeho rozhodnutie vyvoláva. Ona toto súdne konanie iniciovala až po tom, čo sa uvedenom s maloletým s maloletým rozprávala a on uviedol, že pôjde s ňou do J.. Podľa nej až v priebehu konania maloletý zmenil svoj názor. Mala za to, že zmena jeho názoru bola výsledkom neustáleho ovplyvňovania najmä zo strany starej matky ((navštevovala kolízneho opatrovníka, robila písomne podania a presviedčala maloletého, ako mu bude v Českej republike zle, ako im (starým rodičom)) bude strašne chýbať. Neopomenuteľné je aj ovplyvňovanie zo strany otca (sľubovaním viac hračiek, výletov a iných aktivít). Matka dieťaťa má tak podozrenie, že sa zo strany týchto dvoch osôb jednalo až o citové vyjadrenie maloletého. Podľa odvolacieho súdu sa okresný súd nevysporiadal s tým či maloletý je dostatočne zrelý a vyspelý na to, aby urobil súhlasné vyhlásenie s jeho trvalým vysťahovaním do Českej republiky. Rovnako tak ani v tom smere či bol matkou dieťaťa oboznámený s jej úmyslom vysťahovať, či názor zmenil, z akého dôvodu a či prípadne za zmeneným názorom je vplyv iných osôb (otca, starej matky dieťaťa). Vzhľadom na uvedené vyvstala potreba doplnenia dokazovania znaleckým dôkazom na vyspelosť maloletého vyjadriť sa k otázke vysťahovania do cudziny a zisťovania aj dôvodov vedúcich k prípadnej zmene jeho názoru. 16. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

17. V novom konaní bude povinnosťou súdu okrem vyššie uvedených dôkazov zistiť súčasný stav na strane maloletého a rodičov dieťaťa. V tomto smere sa oboznámiť aj s rodným listom dieťaťa, ktoré sa matke dieťaťa v priebehu odvolacieho konania narodilo (č.l. 239 spisu). Po doplnení dokazovania v naznačenom smere a vyhodnotení zistených skutočností vydá okresný súd nové rozhodnutie, ktoré odôvodní v súlade s ust. § 220 C. s . p.

18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) - 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

P o u č e n i e :Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 Civilného mimosporového poriadku).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 Civilného sporového poriadku).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).