Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-28C/252/2016

Rozhodnutie

Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Martinom Kolesárom, v právnej veci žalobcu: Humenský Sokol, pozem. spol., so sídlom Štefánikova 12, Humenné, IČO: 42 379 172, proti žalovanému JUDr. M. Z., V., Z. Z. L. XX, Košice, IČO: 42 242 835, v spore o zaplatenie 5.757,18 Eur, rozhodol

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobou, podanou na súde dňa 2.5.2016, sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 5.757,18 Eur. Na odôvodnenie takto uplatneného nároku žalobca v podstatnom tvrdil, že jeho „právny predchodca“ - pozemkové spoločenstvo bez právnej subjektivity s názvom „Bývalí urbarníci Humenné“ si na Krajskom úrade životného prostredia v Prešove uplatnili nárok na náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania lesných pozemkov, nachádzajúcich sa v Národnej prírodnej rezervácii Humenský sokol za obdobie rokov 1992 až 2001 spolu v sume 5.757,18 Eur, že rozhodnutím č. 1/2010/00062-011 zo dňa 28.4.2010 Krajský úrad životného prostredia v Prešove tejto žiadosti nevyhovel, že v tomto štádiu správneho konania „splnomocnili“ na zastupovanie v ňom žalovaného, ktorý označené rozhodnutie napadol odvolaním. V tomto odvolaní zo dňa 31.5.2010 žalovaný podľa tvrdenia žalobcu označil za odvolateľa pozemkové spoločenstvo Bývalí urbarníci Humenné hoc podľa jeho názoru mal a musel vedieť, že uvedené označenie je nesprávne preto, že toto spoločenstvo nemalo právnu subjektivitu. Pre toto pochybenie žalovaného, tvrdil žalobca, že odvolanie proti rozhodnutiu Krajského úradu životného prostredia v Prešove č. 1/2010/00062-011 zo dňa 28.4.2010 bolo uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžp/11/2013 zo dňa 31.3.2014 odmietnuté. Pritom nebyť tejto nesprávnosti, bolo by podľa presvedčenia žalobcu jeho žiadosti o priznanie nároku na náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania lesných pozemkov, vyhovené, keďže podľa argumentácie žalobcu sa tak stalo v obdobnom prípade, týkajúcom sa Pozemkového spoločenstva Jasenov, kedy Obvodný úrad životného prostredia v Prešove v konaní vedenom pod č. 2013/18-10156, v ktorom bol viazaný právnym názorom, vysloveným Najvyšším súdom Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžp/4/2012 zo dňa 30.1.2013, náhradu priznal. Následkom tohto pochybenia žalovaného pri poskytovaní právnych služieb pri zastupovaní v správnom konaní vznikla podľa tvrdenia žalobcu jeho právnemu predchodcovi škoda vo výške v administratívnom konaní nepriznanej náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania lesných pozemkov. O odvrátenie tejto škody sa žalobca neúspešne pokúsil podaním návrhu na obnovu konania, ktorý však bol rozhodnutím Okresného úradu Prešov, odborom starostlivosti o životné prostredie č. OU-PO-OSZP1-2015/014850-006 zo dňa 22.6.2015 zamietnutý z dôvodu márneho uplynutia zákonnej lehoty na urobenie takéhoto procesného úkonu. V tejto súvislosti žalobca poukázal tiež na to, že žalovaný jeho právneho predchodcu neinformoval o doručení uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžp/11/2013 zo dňa 31.3.2014 a že o vydaní tohto rozhodnutia sa dozvedel iba náhodou.

2. Žalovaný v konaní uplatnený nárok ani len sčasti neuznal. V písomnom vyjadrení k žalobe odmietol svoju zodpovednosť za žalobcom tvrdenú škodu popierajúc existenciu príčinnej súvislosti s jeho postupom pri zastupovaní v konaní o náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania lesných pozemkov a namietajúc tiež svoje zavinenie za škodu. Tvrdil pritom, že pri zastupovaní vychádzal z informácií poskytnutých mu „predsedom spoločenstva“ a za odvolateľa v odvolaní označil ten istý subjekt, ktorý konanie svojim návrhom formálne inicioval. Žalovaný na svoju obranu vzniesol tiež námietku premlčania uplatneného nároku. V ďalšom priebehu konania žalovaný spochybnil tiež vecnú legitimáciu žalobcu k uplatnenému nároku, argumentujúc, že zmluvu o poskytovaní právnych služieb pri zastupovaní v konaní o náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania lesných pozemkov neuzavrel so žalobcom, ale s pozemkovým spoločenstvom Bývalí urbarníci Humenné, ktoré nie je jeho právnym predchodcom. Zdôraznil tiež, že žiadosť o priznanie náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania lesných pozemkov podávalo práve pozemkové spoločenstvo Bývalí urbarníci Humenné a že s takto označeným subjektom bez výhrad konal ako s účastníkom aj Krajský úrad životného prostredia v Prešove ako je zrejmé z rozhodnutia č. 1/2010/00062-011 zo dňa 28.4.2010. Za tohto stavu, keďže pri prevzatí zastúpenia nebol zástupcom tohto spoločenstva informovaný o tom, že sa jedná o pozemkové spoločenstvo bez právnej subjektivity, za odvolateľa označil ten istý „subjekt“. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal i na to, že ani Krajský súd v Prešove, rozhodujúci o ním vyhotovenom odvolaní, nemal výhrady k takto označenému odvolateľovi pričom tento nedostatok vytkol až Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodujúci o odvolaní Krajského úradu životného prostredia v Prešove proti rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3S/75/2010 zo dňa 12.4.2011 vo svojom uznesení sp. zn. 5 Sžp/18/2011 zo dňa 30.4.2012, v ktorej súvislosti sa o právnom statuse pozemkového spoločenstva Bývalí urbarníci Humenné žalovaný prvý krát dozvedel. O probléme so subjektivitou odvolateľa oboznámil žalovaný, ako sa vyjadril, zástupcu členov pozemkového spoločenstva Bývalí urbarníci Humenné a v spolupráci s ním následne odstraňovali tento procesný nedostatok predložením zoznamu členov združených v tomto pozemkovom spoločenstve Krajskému súdu v Košiciach priamo na pojednávaní, ktorého sa zúčastnil žalovaný spoločne so zástupcom pozemkového spoločenstva Bývalí urbarníci Humenné. V kontexte tejto skutočnosti žalovaný odmietol tvrdenie žalobcu aby neinformoval pozemkové spoločenstvo Bývalí urbarníci Humenné o stave prebiehajúceho správneho konania.

3. Žalobca v reakcii na takúto obranu žalovaného predovšetkým nesúhlasil s jeho vyjadrením, že o povahe pozemkového spoločenstva Bývalí urbarníci Humenné sa dozvedel až z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžp/18/2011 zo dňa 30.4.2012 a tvrdil v tejto súvislosti, že žalovaný o skutočnosti, že sa jednalo o pozemkové spoločenstvo bez právnej subjektivity vedel o čom svedčí jednak, že to je výslovne uvedené v plnomocenstve udelenom týmto pozemkovým spoločenstvom na zastupovanie v správnom konaní žalovanému a jednak i to, že práve s vedomím toho, že pozemkové spoločenstvo Bývalí urbarníci Humenné nemá právnu subjektivitu, odvolanie proti rozhodnutiu Krajského úradu životného prostredia v Prešove č. 1/2010/00062-011 zo dňa 28.4.2010 podpísal nie len žalovaný ale aj splnomocnený zástupca vlastníkov združených v tomto pozemkovom spoločenstve. Žalobca v tejto súvislosti tvrdil tiež, že v súvislosti s prevzatím zastúpenia žalovaného informoval pred svedkami o rozdiele v právnom postavení pozemkového spoločenstva Bývalí urbarníci Humenné oproti statusu pozemkového spoločenstva Jasenov, ktoré právnu subjektivitu malo. Žalobca potvrdil, že sa zástupca pozemkového spoločenstva Bývalí urbarníci Humenné zúčastnil pojednávania, na ktorom došlo k odovzdaniu konajúcemu súdu - Krajskému súdu v Prešove zoznamu členov tohto spoločenstva; ďalších pojednávaní, ako uviedol, sa však už nezúčastňoval a následné procesné úkony včítane preberania písomností už realizoval výlučne žalovaný. Žalobca poprel vedomosť otvorení a riešení o problému so subjektivitou pozemkového spoločenstva Bývalí urbarníci Humenné v správnom konaní a tvrdil, že v prípade ak by zástupcovi pozemkového spoločenstva bol tento nedostatok v priebehu konania známy, ´“chybu by napravili“ a k vzniku škody by nedošlo. K námietke nedostatku svojej vecnej legitimácie k uplatnenému nároku žalobca v spore argumentoval, že vznikol transformáciou z pozemkového spoločenstva Bývalí urbarníci Humenné podľa zák. č. 97/2013 Z. z. a že na transformačnom zhromaždení vlastníkov bolo prijaté uznesenie zverujúce mandát zastupovať ich „v prebiehajúcom spore“ výboru pozemkového spoločenstva žalobcu.

4. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil rozhodnutie Krajského úradu životného prostredia v Prešove č. 1/2010/00062-011 zo dňa 28.4.2010, odvolanie zo dňa 31.5.2010, podané proti tomuto rozhodnutiu, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžp/18/2011 zo dňa 30.4.2012,

uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžp/11/2013 zo dňa 31.3.2014, rozhodnutie Okresného úradu Prešov, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-PO-OSZP1-2015/014850-006 zo dňa 22.6.2015, oznámenie Obvodného úradu životného prostredia v Prešove v konaní vedenom pod č. 2013/18-10799 zo dňa 28.6.2013, zápisnicu spísanú Okresným úradom Prešov, odborom starostlivosti o životné prostredie dňa 20.11.2014, list - „návrh na mimosúdne pokonanie“ zo dňa 14.3.2017, adresovaný žalovanému, potvrdenie Obvodného lesného úradu v Humennom zo dňa 21.7.2004 o zápise pozemkového spoločenstva Bývalí urbarníci Humenné do registra pozemkových spoločenstiev, plnomocenstvo, udelené dňa 2.12.2004 M.. G. Ž. ako členkou pozemkového spoločenstva Bývalí urbarníci Humenné M. O., medzi iným tiež i na konanie v jej mene vo veci odškodnenia za nemožnosť užívania lesa v Národnej prírodnej rezervácii Humenský sokol, v jej mene tiež na podávať súdne žaloby a jednať s orgánmi štátnej správy, potvrdenie Okresného úradu Humenné, pozemkového a lesného odboru zo dňa 10.2.2014 o zápise do registra pozemkových spoločenstiev žalobcu a výpis z registra pozemkových spoločenstiev. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení predložil plnomocenstvo, udelené mu dňa 25.5.2010 pozemkovým spoločenstvom Bývalí urbarníci Humenné na podanie odvolania proti rozhodnutiu Krajského úradu životného prostredia č. 1/2010/00062-011 zo dňa 28.4.2010 a na jeho zastupovanie v konaní o náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania lesných pozemkov, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3S/75/2010 zo dňa 12.4.2011, odvolanie proti tomuto rozsudku Krajského úradu životného prostredia v Prešove zo dňa 3.6.2011, uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3S/75/2010 zo dňa 7.12.2012 a zo dňa 17.1.2013.

5. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (C.s.p.), ktorým došlo k zrušeniu zák. č. 99/1963 Zb. v znení účinnom do 30.6.2016, Občiansky súdny poriadok (O.s.p.). V súlade s ust. § 470 ods. 1 C.s.p. súd po účinnosti tohto zákona vo veci postupoval podľa nového procesného predpisu pri zachovaní právnych účinkov úkonov, ktoré v konaní nastali dovtedy, v zmysle ust. § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. Po účinnosti C.s.p. súd poskytol obom procesným stranám priestor na popretie skutkových tvrdení protistrany a na uplatnenie ďalších prostriedkov procesného útoku a obrany s poučením o následkoch ako riadneho nepopretia skutkových tvrdení (§ 151 C.s.p.) tak aj včasného neuplatnenia prostriedkov procesného útoku či obrany. Nakoľko za tohto stavu ani uplatnenie sudcovskej koncentrácie a ani uplatnenie ustanovení o popretí skutkových tvrdení nemohlo byť v neprospech niektorej z procesných strán, súd v konaní po 1.7.2016, postupoval bez zohľadnenia obmedzení, vyplývajúcich pre skôr začaté konania z ust. § 470 ods. 2 veta druhá C.s.p.

6. Ako z nesporných súd vyšiel zo skutkových tvrdení žalobcu, že pozemkové spoločenstvo Bývalí urbarníci Humenné bolo pozemkovým spoločenstvom bez právnej subjektivity (čo podľa zistenia vyplýva aj z potvrdenia Obvodného lesného úradu v Humennom zo dňa 21.7.2004 o zápise tohto pozemkového spoločenstva do registra pozemkových spoločenstiev), že toto pozemkové spoločenstvo si na bývalom Krajskom úrade životného prostredia uplatnil nárok na náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania lesných pozemkov, nachádzajúcich sa v Národnej prírodnej rezervácii Humenský sokol za obdobie rokov 1992 až 2001 spolu v sume 5.757,18 Eur, že rozhodnutím č. 1/2010/00062-011 zo dňa 28.4.2010 tento orgán štátnej správy žiadosti o priznanie náhrady nevyhovel a že v tomto štádiu konania pozemkové spoločenstvo Bývalí urbarníci Humenné splnomocnilo žalovaného na jeho zastupovanie, zvlášť na podanie odvolania proti rozhodnutiu Krajského úradu životného prostredia v Prešove č. 1/2010/00062-011 zo dňa 28.4.2010, v ktorom žalovaný podľa zistenia súdu za odvolateľa označil pozemkové spoločenstvo Bývalí urbarníci Humenné. Uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3S/75/2010 zo dňa 17.1.2013 bolo podľa zistenia súdu konanie o tomto odvolaní zastavené z dôvodu, vychádzajúc z jeho odôvodnenia, že pozemkové spoločenstvo Bývalí urbarníci Humenné, ktoré odvolaním súdne konanie vyvolalo, nemalo v čase jeho začatia spôsobilosť byť účastníkom konania. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia podľa zistenia súdu vyplynulo tiež, že zo zápisnice o ústnom pojednávaní, spísanej dňa 12.4.2006, ktorá je súčasťou administratívneho spisu vo veci náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania lesných pozemkov, je zrejmé, že žiadateľom tejto náhrady a účastníkom tohto správneho konania bolo pozemkové spoločenstvo Bývalí urbarníci Humenné, za ktoré konali ako „predseda“ M. O. a ako „podpredseda“ A. B.. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžp/11/2013 zo dňa 31.3.2014 bolo podľa zistenia súdu odvolanie V. A. a ďalších 87 vlastníkov podielov na spoločnej nehnuteľnosti, združených v pozemkovom spoločenstve Bývalí urbarníci Humenné, proti zastavujúcemu rozhodnutiu Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3S/75/2010 zo dňa 17.1.2013 odmietnuté. Medzi stranami nebola spornou skutočnosť, že náhrada za obmedzenie bežného obhospodarovania lesných pozemkov, nachádzajúcich sa v Národnej prírodnej rezervácii

Humenský sokol za obdobie rokov 1992 až 2001 v sume 5.757,18 Eur, nebola ani vlastníkom združeným v pozemkovom spoločenstve Bývalí urbarníci Humenné a ani žalobcovi priznaná v inom konaní.

7. Podľa ust. § 31 ods. 6 zák. č. 97/2013 Z. z., spoločenstvá bez právnej subjektivity založené podľa doterajších predpisov sú povinné do 30. júna 2014 podať návrh na zápis podľa § 24. Podľa ust. § 31 ods. 10 zák. č. 97/2013 Z. z. ak spoločenstvo bez právnej subjektivity založené podľa doterajších predpisov nesplní povinnosť podľa odseku 6, zrušuje sa. Podľa ust. § 31 ods. 14 zák. č. 97/2013 Z. z., na spoločenstvo, ktoré vzniklo zo spoločenstva bez právnej subjektivity, prechádzajú ku dňu zápisu do registra len práva a povinnosti, ktoré vznikli jednotlivým vlastníkom podielov na spoločnej nehnuteľnosti v súvislosti s jej obhospodarovaním. Podľa ust. § 24 zák. č. 97/2013 Z. z., návrh na zápis spoločenstva do registra podáva navrhovateľ, ktorým je predseda spoločenstva, a aspoň jeden člen výboru. (2) Návrh na zápis podľa odseku 1 musí obsahovať údaje podľa § 23 ods. 1 písm. a), b) a d) až g) a prílohy, ktorými sú: a) zmluva o spoločenstve, b) stanovy spoločenstva, ak sa na ich vydaní dohodli členovia spoločenstva, c) notárska zápisnica podľa § 4 ods. 1, d) vyhlásenie o tom, či spoločenstvo bude vykonávať podnikateľskú činnosť podľa § 19 ods. 3. (3) Podpis navrhovateľa v návrhu na zápis spoločenstva do registra musí byť úradne osvedčený. Podľa ust. § 5 ods. 2 zák. č. 181/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov (platný do 30.4.2013), pomer účasti spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti na výkone práv a povinností vyplývajúcich zo spoluvlastníckeho práva spoločnej nehnuteľnosti je vyjadrený súčtom alebo veľkosťou ich podielov na spoločnej nehnuteľnosti, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 9 zák. č. 181/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov, spoločenstvo podľa tohto zákona môže vzniknúť ako spoločenstvo bez právnej subjektivity alebo ako spoločenstvo s právnou subjektivitou. Podľa ust. § 10 zák. č. 181/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov, spoločenstvo bez právnej subjektivity zakladajú vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti (ďalej len "spoločníci") zápisom do zoznamu spoločníkov. Podmienkou zápisu je aj písomné vyhlásenie spoločníkov o združení sa. Na vznik spoločenstva bez právnej subjektivity je potrebný zápis spoločníkov vlastniacich najmenej dve tretiny spoločnej nehnuteľnosti a súhlas Slovenského pozemkového fondu za vlastnícke podiely spoločnej nehnuteľnosti v jeho správe. (2) Spoločníci sú povinní oznámiť vznik spoločenstva bez právnej subjektivity obvodnému lesnému úradu, ktorý vedie register pozemkových spoločenstiev. Spoločníci súčasne oznámia, kto je splnomocnený v ich mene konať navonok. (3) Za záväzky spolo- čenstva podľa odseku 1 voči iným osobám ručia spoločníci spoločne a nerozdielne. Podľa ust. § 488, ust. § 489 a ust. § 494 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať. Podľa ust. § 420 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Podľa ust. § 18 ods. 2 zák. č. 586/2003 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov, advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb. Podľa ust. § 250m O.s.p (zák. č. 99/1963 Zb. platný do 30.6.2016), konanie sa začína na návrh, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu.(2) Návrh sa podáva na príslušnom súde v lehote tridsiatich dní od doručenia rozhodnutia, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje niečo iné. Návrh je podaný včas aj vtedy, ak bol podaný v lehote na orgáne, ktorý vydal rozhodnutie. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o opravnom prostriedku alebo ak obsahuje nesprávne poučenie, možno ho napadnúť do šiestich mesiacov od jeho doručenia.(3) Účastníkmi konania sú tí, ktorí nimi sú v konaní na správnom orgáne, a správny orgán, ktorého rozhodnutie sa preskúmava. Podľa ust. § 250p O.s.p. ak je návrh podaný oneskorene alebo ho podá ten, kto naň nie je oprávnený, alebo ak sa napadá rozhodnutie, ktoré preskúmaniu nepodlieha, alebo ak navrhovateľ neodstránil vady, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu návrhu, súd uznesením opravný prostriedok odmietne. Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.

8. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu a z citovanej právnej úpravy súd posúdil uplatnený nárok žalobcu ako nedôvodný. Vo svojom závere o nedôvodnosti žaloby súd vo všeobecnosti vyšiel z toho, že predpokladom pre vznik občianskoprávnej zodpovednosti za škodu podľa ust. § 420 Občianskeho zákonníka je kumulatívne splnenie štyroch základných podmienok: musí dôjsť či už konaním alebo opomenutím k porušeniu právnej povinnosti (zákonnej alebo zmluvnej alebo všeobecnej prevenčnej), musí dôjsť k vzniku škody, teda ujmy v majetkovej sfére poškodeného, prejavujúcej sa na veci, majetku alebo na zdraví, ktorá je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom (peniazmi), medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody musí existovať príčinná súvislosť a k porušeniu právnej povinnosti a k vzniku škody musí dôjsť zavineným konaním alebo opomenutím škodcu. Porušením právnej povinnosti sa pritom rozumie objektívny rozpor medzi tým, ako fyzická alebo právnická osoba konala alebo nekonala a tým, ako konať mala, či už podľa zákona, podľa zmluvy alebo aby učinila zadosť všeobecnej prevenčnej povinnosti upravenej v ust. § 415 Občianskeho zákonníka. V danom prípade, podľa tvrdenia žalobcu, žalovaný pri poskytovaní služieb advokáta porušil právnu povinnosť postupovať s odbornou starostlivosťou pri zastupovaní pozemkového spoločenstva bez právnej subjektivity Bývalí urbarníci Humenné, pričom zásadné pochybenie, v príčinnej súvislosti s ktorým mala tomuto pozemkovému spoločenstvu vzniknúť škoda, spočívalo v označení za odvolateľa v odvolaní proti rozhodnutiu Krajského úradu životného prostredia v Prešove č. 1/2010/00062-011 zo dňa 28.4.2010 práve pozemkové spoločenstvo bez právnej subjektivity Bývalí urbarníci Humenné. Ako už súd konštatoval na inom mieste tohto odôvodnenia, takto označený subjekt sám ( v tom čase ešte nezastúpený žalovaným) podal žiadosť a správny orgán s ním konal ako s účastníkom konal, a tak vychádzajúc z ust. § 250m ods. 3 O.s.p. nebola daná procesná legitimácia iného subjektu podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu Krajského úradu životného prostredia v Prešove. Nevyhnutne preto, pokiaľ by takýto iný subjekt - v danom prípade jednotliví vlastníci združení v pozemkovom spoločenstve Bývalí urbarníci Humenné odvolanie i podali, nemohlo byť vecne prejednané, ale muselo by byť odmietnuté v zmysle ust. § 250p O.s.p. Pokiaľ preto za daných okolností žalovaný i označil za odvolateľa subjekt bez procesnej subjektivity, hoc to materiálne nebolo správne, formálne to zodpovedalo stavu účastníctva v správnom konaní, tak ako to predpokladala úprava tretej hlavy piatej časti O.s.p. Je potrebné si pritom súčasne uvedomiť, že odstránenie nedostatku v osobe účastníka v štádiu v akom žalovaný prevzal zastúpenie žalobcu, teda po vydaní rozhodnutia správnym orgánom o odvolaní proti ktorému bol príslušný rozhodnúť súd v správnom súdnictve, už v správnom konaní nebolo možné a v následnom správnom súdnictve bolo vylúčené vzhľadom na zásadnú nemožnosť v občianskom súdnom konaní (je neodstrániteľným nedostatkom podmienok konania) zameniť subjekt bez procesnej spôsobilosti, za iný subjekt, ako poznamenal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v už spomínanom uznesení sp. zn. 5 Sžp/11/2013 zo dňa 31.3.2014 (str. 11 ods. 3). Riadiac sa týmito úvahami súd uzavrel, že žalovaný bez ohľadu na spôsob označenia odvolateľa v odvolaní proti rozhodnutiu Krajského úradu životného prostredia v Prešove č. 1/2010/00062-011 zo dňa 28.4.2010 nevyhnutnosť zastavenia odvolacieho konania pre nedostatok procesnej spôsobilosti (ak by odvolateľom bolo pozemkové spoločenstvo bez právnej subjektivity) alebo odmietnutia odvolania z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie (ak by odvolanie podala iná osoba ako účastník, v danom prípade vlastníci zoskupení v pozemkovom spoločenstve bez právnej subjektivity), nemohol ani pri vynaložení odbornej starostlivosti odvrátiť, a čím je protiprávnosť jeho konania ale predovšetkým i existencia príčinnej súvislosti medzi spôsobom označenia odvolateľa žalovaným a medzi spôsobom rozhodnutia o odvolaní, vylúčená. Odhliadnuc od toho, i ak by sa podmienky pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú nesprávnym označením odvolateľa teoreticky pripustili, je potrebné si uvedomiť, že osobami oprávnenými na uplatnenie nároku na náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania lesných pozemkov, boli v danom prípade, vychádzajúc z ust. § 61 ods. 1 zák. č. 534/2002 Z. z. jednotliví vlastníci, združení v spoločenstve bez právnej subjektivity Bývalí urbarníci Humenné, a preto pokiaľ by nesprávnym postupom žalovaného k škode i došlo, vznikla by týmto vlastníkom, ktorí by tak boli nositeľmi práva na jej náhradu a nie pozemkovému spoločenstvu bez právnej subjektivity, ktoré spôsobilosť nadobúdať práva nemala. V tejto súvislosti je potrebné mať na zreteli, že ani transformáciou pozemkového spoločenstva bez právnej subjektivity na pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou postupom podľa zák. č. 97/2013 Z. z. nedošlo k automatickému prechodu všetkých práv a povinností členov pozemkového spoločenstva bez právnej subjektivity na spoločenstvo s právnou subjektivitou. Z už citovaného ust. § 31 ods. 14 zák. č. 97/2013 Z. z. totiž vyplýva, že na spoločenstvo, ktoré vzniklo zo spoločenstva bez právnej subjektivity, prechádzajú (ku dňu zápisu do registra) len práva a povinnosti, ktoré vznikli jednotlivým vlastníkom podielov na spoločnej nehnuteľnosti v súvislosti s jej obhospodarovaním. Z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu zákona pritom vyplýva, že

dôvodom takejto reštriktívnej úpravy rozsahu práv a povinností, ktoré z vlastníkov podielov na spoločnej nehnuteľnosti prešli na transformované spoločenstvo je potreba spresniť, ktoré záväzky prechádzajú na nový právny subjekt, keďže spoločenstvá bez právnej subjektivity často uzatvárali zmluvy, ktorými zastupovali všetkých členov spoločenstva a ktoré sú vzhľadom na ich status nulitnými právnymi aktmi. V kontexte dôvodovej správy k ust. § 31 ods. 14 zák. č. 97/2013 Z. z. je teda zrejmé, že na nový právny subjekt z členov transformovaného spoločenstva neprešli práva a záväzky, prevzaté spoločenstvom bez právnej subjektivity, považujúc takéto právne úkony za nulitné. I v posudzovanom prípade zmluvu o poskytovaní právnych služieb, vychádzajúc z nadväzujúceho písomného splnomocnenia zo dňa 25.5.2010 (čl. 85), uzavrelo so žalovaným pozemkové spoločenstvo bez právnej subjektivity, takýto právny úkon je preto nulitný a prípadné práva a povinnosti z tohto právneho vzťahu, včítane prípadného vzťahu zodpovednostného, na nový právny subjekt neprešli. Naviac, a to je potrebné vyzdvihnúť snáď i viac ako predchádzajúce skutočnosti, na pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou podľa ust. § 31 ods. 14 zák. č. 97/2013 Z. z. prechádzajú len práva a povinnosti súvisiace obhospodarovaním spoločnej nehnuteľnosti, teda nie aj tie, ktoré súvisia napríklad i so správou, užívaním spoločnej nehnuteľnosti (§12 ods. 2 zák. č. 97/2013 Z. z.) či s členstvom v pozemkovom spoločenstve (§12 ods. 3 zák. č. 97/2013 Z. z.) alebo s obstarávaním spoločných vecí vyplývajúcich zo spoluvlastníctva (§ 3 ods. 1 zák. č. 181/1995 Z. z. , účinný do 30.4.2013). Nakoľko nárok zo zodpovednosti za škodu spôsobenú advokátom poskytnutím neodbornej služby pri zastupovaní v správnom súdnictve (odhliadnuc od osoby klienta) rozhodne nemá podľa názoru súdu s obhospodarovaním spoločnej nehnuteľnosti súvislosť, z vlastníkov združených v pozemkovom spoločenstve bez právnej subjektivity na nový subjekt - žalobcu takýto nárok, i ak by im inak patril, transformáciou neprešiel. Riadiac sa týmito úvahami dospel súd k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť tiež z tohto dôvodu.

9. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. Žalovaný bol v spore plne procesne úspešný, právo na náhradu trov konania preto v súlade s ust. § 255 C.s.p. patrilo jemu. Nakoľko sa však žalovaný tohto práva zriekol súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.), ktoré môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.) v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 C.s.p.)

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 C.s.p.) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 2, 3 C.s.p.). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).