Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1CoE-60-2017.pdf
PDF · 103.38 KB
Case nature
Area
Subarea
1CoE/60/2017
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., v exekučnej veci oprávneného: Poštová banka, a. s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpený JUDr. Veronika Kubríková, PhD., advokátka, Martinčekova 13, 821 01 Bratislava proti povinnej: I. W., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt J. XXX/XX, XXX XX J. J., vedenej súdnym exekútorom Mgr. Janou Virličovou, Exekútorský úrad so sídlom Vajnorská 100/ A, 831 04 Bratislava, pod sp. zn. EX 154/17 o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1.990,30 EUR s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 8Er/50/2017-33 zo dňa 13. februára 2017, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 8Er/50/2017-33 zo dňa 13. februára 2017 p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Okresný súd Banská Bystrica, ako súd prvej inštancie, napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie založil na ustanovení § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej aj „Exekučný poriadok“) v nadväznosti na ustanovenia §§ 52, 53 ods. 1,4 písm. r), ods. 5 a § 54 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „OZ“) v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere. Súd prvej inštancie skúmal vzťah medzi účastníkmi konania a dospel k záveru, že ide o spotrebiteľský právny vzťah. Zmluva o úvere bola spotrebiteľskou zmluvou, ktorú uzatvoril dodávateľ vo viacerých prípadoch a voči neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy podstatným spôsobom nemohli ovplyvniť a zmluvné podmienky sú vopred pripravené bez možnosti ich modifikácie. Predmetom činnosti oprávneného bolo poskytovanie úverov. Povinný bol subjekt, ktorý nekonal pri výkone podnikateľskej činnosti. Na základe toho prostredníctvom aplikácie § 54 ods. 1 OZ (v pochybnostiach v prospech spotrebiteľa) dospel k záveru, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že dlžník konal pri uzatvorení zmluvy ako podnikateľ ťažilo oprávneného. Podľa názoru súdu išlo o štandardnú formulárovú zmluvu, ktorú bolo potrebné podrobiť súdnej kontrole, či sa nevymáhalo plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky. V rámci vykonaného súdneho prieskumu zistil, že rozhodcovská doložka tak, ako bola formulovaná v bode 10.2. 2 II. časti Všeobecných obchodných podmienok (ďalej aj „VOP“), fakticky odopierala spotrebiteľovi možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podal žalobu na rozhodcovský súd. Znenie rozhodcovskej doložky síce výslovne neodporuje doslovnému zneniu zákona, avšak svojim dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza. K možnosti spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy súd uviedol, že od zmluvy je možné odstúpiť iba v prípade, ak je platná. Od absolútne neplatnej zmluvy sa odstúpiť nedá. Za individuálne dojednanú zmluvnú podmienku sa nepovažuje podmienka, ktorá bola vopred dodávateľom naformulovaná v rámci typovej zmluvy a je obvyklé, že spotrebiteľ jej obsah nemení. Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve sa nestáva individuálne dohodnutou tým, že od nej spotrebiteľ neodstúpi. Súd v
tomto prípade skonštatoval, že kto mlčí tam, kde nie je povinný sa vyjadriť, nie je možné jeho mlčanie považovať za súhlas ani za nesúhlas. Alternatíva riešenia sporov pred príslušným súdom neodstránila značnú rovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Možnosť iniciovania sporu spotrebiteľom možno považovať za skôr teoretickú, predovšetkým bolo potrebné trvať na tom, že značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spôsobilo nanútenie podrobenia sa právomoci rozhodcu v dôsledku výberu silnejšou zmluvnou stranou. Z toho dôvodu súd nemal pochybnosti o tom, že rozhodcovská doložka je v rozpore s ust. § 53 ods. 4 písm. r) OZ, čo malo za následok absolútnu neplatnosť rozhodcovskej doložky. Keďže právomoc rozhodcovského súdu bola v tomto prípade založená na absolútne neplatnom právnom úkone, súd prvej inštancie mal za to, že exekučný titul bol vydaný v rozpore so zákonom a preto zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
2. Oprávnený podal voči uzneseniu súdu prvej inštancie v zákonnej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), f), g) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. Oprávnený namietol, že súd prvej inštancie prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, a to skúmaním iných listín, ako pripúšťa výslovné znenie zákona § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Ďalej namietol, že súd prekročil zákonné limity pri skúmaní exekučného titulu pre prekážku rozsúdenej veci.. Súd porušil zákaz retroaktivity vychádzajúcej z článku 1 ods. 1 Ústavy SR aplikáciou ustanovení § 52 a nasl. OZ. Súd nesprávne aplikoval § 53 ods. 4 OZ čím porušil § 215 CSP pre absenciu akýchkoľvek dôkazov pre právne závery v rozhodnutí uvedené. Súd prvej inštancie podľa oprávneného vykonštruoval nový skutkový stav bez účasti oprávneného, čím mu odňal možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu súdu prvej inštancie. Ďalej namietol nesprávnosť aplikácie sekundárneho práva EU v horizontálnych vzťahoch a judikatúry ESD. Podľa odvolateľa došlo k porušeniu jeho právnej istoty a legitímnych očakávaní, keď exekučný súd v skutkovo a právne obdobných troch veciach poverenie vydal aj zamietol. Zároveň tvrdil, že malo v konaní pred súdom prvej inštancie dôjsť k neprimeranému zvýhodneniu povinného pred exekučným súdom na základe jeho postavenia.
3. Odvolanie oprávneného bolo doručené povinnej na vyjadrenie. Povinná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.
4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec podľa § 379 CSP a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. Na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia odvolací súd v súlade s § 387 ods. 2 CSP uvádza aj ďalšie dôvody:
5. Odvolací súd má z obsahu spisu za zistené, že oprávnený uzavrel dňa 01.02.2013 s povinnou zmluvu o úvere. Súčasťou zmluvy o úvere bol odkaz na rozhodcovskú doložku upravenú v bode 10.2.2 VOP. Dňa 24.01.2017 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie oprávneného, ktorého súčasťou bol aj exekučný titul - rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská a mediačná, so sídlom Dunajská 15, 811 01 Bratislava - Staré Mesto, pod sp. zn. IA- A/1214/0242 zo dňa 01.03.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.08.2016 a vykonateľnosť dňa 29.08.2016. Súdny exekútor dňa 30.01.2017 podal na súde prvej inštancie žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorú súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol z dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky.
6. Odvolací súd po preskúmaní odvolania a odvolaním napadnutého uznesenia zistil, že na posudzovanú vec je potrebné aplikovať § 44 ods. 3 Exekučného poriadku v spojení s § 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej aj „SPRK“), pretože rozhodcovský rozsudok bol vydaný spotrebiteľským rozhodcovským súdom a je to rozhodujúce pre posúdenie, či uzavretá rozhodcovská doložka spĺňa podmienky v zmysle SPRK. Preto výzvou zo dňa 29.06.2017 podľa § 382 CSP vyzval účastníkov konania k aplikácii vyššie uvedených ustanoví zákona
7. K výzve súdu podal vyjadrenie len oprávnený, ktorý uviedol, že vzhľadom na prechodné ustanovenie § 243h ods. 1 Exekučného poriadku je potrebné aplikovať znenie Exekučného poriadku účinné do 31.03.2017. Ďalej uviedol, že s poukazom na rozsudok Súdneho dvora EU vo veci C-42/15 v zmysle ktorého zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti podľa článku 10 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES musia byť vyhotovené
písomne, alebo na inom trvalom nosiči, čo je v danej veci splnené. Rozhodcovské konanie začalo na podklade žaloby doručenej na súde dňa 05.12.2014. V zmysle intertemporálneho ust. § 73 ods. 3 SPRK sa rozhodcovská zmluva uzavretá pred 01. januárom 2015 spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia. S poukazom na závery nálezu Ústavného súdu SR pod sp. zn. PL. ÚS 25/05 je preto na predmetné konanie potrebné aplikovať zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Záverom poukazujú na tú skutočnosť, že rozhodcovský súd v danej veci je zapísaný v zozname stálych rozhodcovských súdov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti SR.
8. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
9. Podľa § 9a ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
10. Podľa § 44 ods. 2 posledná veta Exekučného poriadku proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie.
11. Podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore4ead) preskúma okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu4ead) a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne.
12. Poznámka 4ead) k ustanoveniu § 44 ods. 3 Exekučného poriadku znie: zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.
13. Podľa § 52 ods. 1 až 4 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 53 ods. 2 a 3 OZ (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
15. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
16. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
17. Podľa § 73 ods. 1 a 3 SPRK (1) Ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v
rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované. (3) Rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.
18. V danej veci nie je sporné, že vzťah vyplývajúci zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere je spotrebiteľským právnym vzťahom. Táto skutočnosť nebola ani predmetom námietok odvolateľa v odvolaní. Exekučný titul, ktorého výkonu sa oprávnený domáha cestou súdneho exekútora, bol vydaný v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, čo vyplýva aj zo záhlavia exekučného titulu, kde je táto skutočnosť výslovne uvedená.
19. K vydaniu rozhodcovského rozsudku síce došlo v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, avšak rozhodcovská doložka bola uzavretá pred nadobudnutím platnosti a účinnosti SPRK. Rovnako aj rozhodcovské konanie začalo ešte pred nadobudnutím účinnosti SPRK a skončilo vydaním rozhodcovského rozsudku už v rámci spotrebiteľského rozhodcovského konania. Z dôvodu súdneho prieskumu exekučného titulu je v prvom rade potrebné ustáliť, akým právnym režimom sa spravuje rozhodcovská doložka. V zmysle § 73 ods. 3 SPRK rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia, t. j. zákonom č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Keďže však v zmysle prechodného ustanovenia § 73 ods. 1 SPRK bol vydaný rozhodcovský rozsudok v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, bolo potrebné podrobiť exekučný titul prieskumu v zmysle § 44 ods. 3 Exekučného poriadku a nie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ako to urobil súd prvej inštancie. Ustanovenie § 44 ods. 3 Exekučného poriadku je vo vzťahu k § 44 ods. 2 Exekučného poriadku špeciálnym ustanovením (lex specialis), pretože upravuje osobitný postup súdu pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie v prípade, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.
20. Od nadobudnutia účinnosti SPRK už spotrebiteľské spory môžu byť rozhodované len pred všeobecným súdom alebo zriadeným spotrebiteľským rozhodcovským súdom na základe platne uzavretej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, alebo rozhodcovskej zmluvy (doložky), ktorá bola uzavretá pred 01.01.2015 podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Z ustanovenia § 44 ods. 3 Exekučného poriadku okrem iného vyplýva, že exekučný súd je povinný skúmať, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva (v tomto prípade rozhodcovská doložka uzavretá podľa zák. č. 244/2002 Z. z.) spĺňa podmienky ustanovené právnymi predpismi. Keďže ide v danej veci o spotrebiteľský právny vzťah, musí rozhodcovská doložka spĺňať podmienky, ktoré ustanovuje OZ na ochranu spotrebiteľa.
21. Súd prvej inštancie potom správne aplikoval príslušné §§52, 53 a 54 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, keď ustálil, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná. Právne významnou skutočnosťou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky podľa § 53 ods. 5 OZ v spojení s § 39 OZ je, že uvedená rozhodcovská doložka mala rovnako ako zmluva o úvere formulárový charakter, nakoľko bola dojednaná vo VOP, ktoré nadväzovali na obchodné podmienky k úveru. Povinná preto nemala reálnu možnosť odmietnuť uvedenú rozhodcovskú doložku, prípadne nemala možnosť navrhnúť iný rozhodcovský súd na prejednanie sporu. VOP boli podmienkou uzavretia zmluvy o úvere a spotrebiteľ (povinná) mal jedine možnosť zmluvu o úvere podpísať alebo ju neuzavrieť. Tým sa dostal do zjavne nerovnovážneho postavenia oproti veriteľovi, pretože musel prijať ním nastolené a predložené podmienky pre uzavretie zmluvy.
22. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že ani ustanovenie bodu 10.2.3 VOP nie je spôsobilé privodiť platnosť rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľ len s ťažkosťou mohol pri uzavretí zmluvy o úvere predvídať, že má urobiť písomné oznámenie, ktorým s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí. Najmä, ak zmluvné podmienky sú spotrebiteľovi zväčša predkladané pri podpise zmluvy priamo v prevádzke veriteľa. VOP tvorí viacstranový husto popísaný text a spotrebiteľ preto ani nemusel vedieť, že VOP obsahujú rozhodcovskú doložku s možnosťou podľa 10.2.3 VOP. VOP však nie sú primárne obchodné podmienky k zmluve o úvere a spotrebiteľ sa mohol dočítať o rozhodcovskej doložke až po prečítaní podmienok úveru a následnom prečítaní VOP.
23. Znenie rozhodcovskej doložky spotrebiteľovi síce priamo neustanovovalo povinnosť domáhať sa svojich práv len na rozhodcovskom súde, avšak spotrebiteľ musel podanie žaloby veriteľom na rozhodcovský súd prijať a právomoci rozhodcovského súdu sa podrobiť. Povinný mal právo výberu len v prípade, ak by bol sám v spore zo zmluvy o úvere žalobcom, čo vzhľadom na daný zmluvný typ nie je možné očakávať. Zo zmluvného typu vyplýva, že jediným subjektom, ktorý sa bude môcť domáhať
práv zo zmluvy o úvere, je takmer vždy veriteľ, pretože miera jeho práv zo zmluvy je dominantná a dôvody na podanie žaloby spotrebiteľom sú minimálne. Z toho dôvodu je pre veriteľa (oprávneného) vždy priaznivejšie, aby prostredníctvom VOP nanútil povinnej podrobenie sa právomoci rozhodcovského súdu. Vzhľadom k tomu súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, keď uviedol, že rozhodcovská doložka svojim znením článku 10.2.3. VOP síce priamo neodporuje zneniu § 53 ods. 4 písm. r) OZ, avšak sleduje cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, čím zákon obchádza a je podľa § 39 OZ neplatná. Rozhodcovská doložka, ktorá svojim obsahom a účelom má za cieľ obísť ustanovenia o neprijateľných zmluvných podmienkach v § 53 OZ, musí trpieť rovnakým následkom ako právne úkony, ktoré je možné priamo považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ. Tento záver vyplýva priamo z § 39 OZ, v zmysle ktorého je neplatný aj právny úkon, ktorý zákon obchádza.
24. Odvolací súd v súlade s § 387 ods. 3 CSP považuje za potrebné vysporiadať s ťažiskovými námietkami odvolateľa uvedenými v odvolaní. Odvolací súd považuje za ťažiskové len také námietky, ktoré sú spôsobilé preukázať, že rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná a je platným právnym úkonom. Odvolateľ však v odvolaní také relevantné námietky nevzniesol. Ťažiskom jeho argumentácie bola len skutočnosť, že exekučný súd prekročil právomoc danú mu v ustanovení § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, s čím sa odvolací súd vysporiadal vyššie. Ďalšia námietka oprávneného, že rozhodcovský rozsudok tvorí prekážku res iudicata, pre ktorú súd už znova nemôže prejednávať spor v exekučnom konaní, odvolací súd uvádza, že rozhodcovský rozsudok vydaný v rozpore so zákonom (na základe neplatnej rozhodcovskej doložky) nemôže založiť prekážku právoplatne skončenej veci (res iudicata). Súd prvej inštancie znova neprejednal v danej veci hmotno-právny nárok oprávneného voči povinnej, ale len skúmal, či rozhodcovská doložka (zakladajúca právomoc rozhodcovského súdu) je platný právny úkon. Odvolací súd vyhodnotil za irelevantný aj odvolací dôvod, že súd prvej inštancie oprel dôvod neplatnosti rozhodcovskej doložky priamo o smernicu EHS č. 93/13/EHS bez ohľadu na vnútroštátnu úpravu, pretože napadnuté uznesenie má právny základ vo vnútroštátnej právnej úprave.
25. Správnosť odvolaním napadnutého uznesenia nebola spôsobilá ovplyvniť ani námietka oprávneného, že podľa § 93b zákona o bankách bol veriteľ povinný ponúknuť povinnej návrh rozhodcovskej doložky. Uvedené ustanovenie nijako nezbavuje veriteľa povinnosti, aby predložil povinnej návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že povinnej sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, a aby bolo z neho tiež zrejmé, že jej boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informáciami o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 6 M Cdo 9/2012). Odvolací súd nespochybňuje povinnosť veriteľa podľa zákona o bankách, avšak má za to, že je na veriteľovi, aby predložil spotrebiteľovi takú rozhodcovskú zmluvu, ktorá by nemala charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky.
26. Námietka odvolateľa namieta, že nemal možnosť vyjadriť sa k právnym dôvodom, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie, čím malo dôjsť k odňatiu jeho práva na vyjadrenie sa k veci, nemá podľa odvolacieho súdu právne opodstatnenie. Oprávnený predsa mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým vo veci rozhodujúcim otázkam podaním odvolania, čo aj využil. K tomu odvolací súd zároveň uvádza, že aj podľa konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva nedostatok pri uplatňovaní niektorých záruk spravodlivého súdneho konania, napr. na súde prvého stupňa, môže byť korigovaný konaním na druhostupňovom súde (Le Compte, Van Leuven a De Meyere v. Belgicko zo dňa 23. júna 1981, Adolf v. Rakúsko zo dňa 26. marca 1982, Feldbrugge v. Holandsko zo dňa 29. mája 1986; porovnaj tiež uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 1/2013 zo 16. januára 2013).
27. Odvolací súd záverom konštatuje, že právomoc rozhodcovského súdu v danej veci bola založená neplatnou rozhodcovskou doložkou a z toho dôvodu je v rozpore so zákonom aj rozhodcovský rozsudok, ktorý bol na základe takejto rozhodcovskej zmluvy vydaný. Bez existencie platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemal právomoc vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozhodcovský rozsudok má charakter "rozhodnutia" nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Súd prvej inštancie správne zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pretože rozhodcovský rozsudok v danej veci nespĺňa predpoklady exekučného titulu podľa §§ 41 a 44 ods. 2 Exekučného poriadku.
28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP).
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).