Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Csp-96-2016.pdf
PDF · 91.41 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-7Csp/96/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS a.s., Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, zast. advokátom: JUDr. Vratislav Šteffek, AK so sídlom Nám. Martina Benku 6, Bratislava proti žalovaným: X. I. Č., B.. XX.X.XXXX, O. X. T. XXXX/XX, U. H. X. L. Č., B.. XX.X.XXXX, O. X. S. XX, U., o zaplatenie 146,80 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaní sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi na účet vedený v L. X. H..U.., Č. Ú. N.: U. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX,, X.: L., P.: XXXXXXXXX sumu 13,80 eur spolu s úrokom z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 13,80 eur od 8.12.2014 do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
Súd žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu domáhal uložiť povinnosť žalovaným zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 146,80 eur s úrokom z omeškania 5,05 % ročne z 146,80 eur od 8.12.2014 do zaplatenia z titulu neuhradenia splátok a poplatkov spojených s poskytnutím úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere z 29.11.2013 a náhrady trov konania. Dlžná suma 146,80 eur predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom navýšeným o poplatok za správu úveru 483 eur a sumou uhradenou žalovanými 336,20 eur.
2. Súd v zmysle § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) nenariaďoval pojednávanie, nakoľko v danej veci ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
3. Súd prejednal vec a z zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 120133542 z 29.11.2013, obchodných podmienok k zmluve, predžalobnej upomienky z 26.3.2014, podacieho hárku, oznámenia o zosplatnení záväzku z 25.6.2014, ako i z ostatného obsahom spisu zistil tento skutkový stav veci:
4. Žalobca s žalovanými ako fyzickými osobami uzavreli dňa 29.11.2013 v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej im žalobca poskytol úver vo výške 350 eur za úrok 20 % z istiny, 70 eur a za servisný poplatok 63 eur. Dlžníci sa celkovú čiastku 483 eur zaviazal uhradiť v 13-tich mesačných splátkach, prvé tri splátky po 1,75 eur a zvyšných desať splátok po 47,78 eur mesačne. Splatnosť prvej splátky bola určená na 10. deň po uzatvorení tejto zmluvy a každá ďalšia splátka bola splatná v 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Z obsahu zmluvy mal súd preukázané, že výška mesačne splátky 47,78 eur pozostáva z istiny 73,26 %, úroku 13,55 %, servisného
poplatku 13,19 % z každej jednej splátky. Žalovaní celkovo uhradili 336,20 eur. Nakoľko neplnili riadne a včas, žalobca im oznámil stratu výhody splátok v zmysle ust. § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka. V oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 25.6.2014 žalobca oznámil žalovaným, že celý dlh sa stal splatným 7.12.2014. Po tomto dátume žalobca neeviduje žiadnu úhradu.
5. Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ( účinný k dňu uzatvorenia zmluvy, t.j. 29.11.2013), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
6. Podľa § 1 ods. 1, 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, (1)Tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. (2) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
7. Podľa § 9 ods. 2, písm. f), j) a k) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
8. Podľa § 11 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1; b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y); d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
9. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 11 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v súčasnosti, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (ods. 1) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.(ods. 2) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. (ods. 3) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. (ods. 5) Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. (ods. 11)
10. Podľa čl. 3 b. 1 Smernice č. 13/1993 Rady EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
11. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
12. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
13. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. 14. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
15. Ustanovenia zákona č.129/2010 Z.z. predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý osobitne ustanovuje náležitosti zmluvy a v ostatných náležitostiach odkazuje na úpravu ustanovení v Občianskom zákonníku.
16. Predmetom sporu je zaplatenie sumy 146,80 eur s úrokom z omeškania 5,05 % ročne z 146,80 eur od 8.12.2014 do zaplatenia z titulu neuhradenia splátok a poplatkov spojených s poskytnutím úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere z 29.11.2013.
17. Z vykovaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci súd vyvodil právny záver, že žaloba bola podaná dôvodne len sčasti. Na základe písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere žalobca poskytol žalovaným úver vo výške 350 eur. Zároveň v zmluve bol definovaný záväzok žalovaných uhradiť úrok 20 % z istiny v sume 70 eur, servisný poplatok 63 eur. Ďalej si veriteľ za poskytnutie úveru účtuje servisný poplatok vo výške 18 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov. Medzi účastníkmi zmluvy boli dohodnuté pravidelné mesačné splátky a to prvé tri po 1,75 eur a ďalších desať po 47,78 eur mesačne. Žalovaní zaplatili celkovo 336,20 eur, neplatili riadne a včas, dostali sa do omeškania. Z týchto dôvodom žalobca zosplatnil celý dlh k 7.12.2014.
18. Súd pristúpil k skúmaniu jednotlivých obsahovaných náležitostí zmluvy a zistil, že zmluva neobsahuje údaj o konečnej splatnosti úveru, čo je náležitosťou zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. f) citovaného zákona. Účelom zavedenia uvedenej náležitosti zmluvy o úvere bolo docieliť to, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný v akých termínoch, kedy a v akej výške a ako dlho je povinný si plniť svoje povinnosti. Uvedené nemôže plniť údaj výške splátky a počte splátok bez uvedenia splatnosti ani prvej splátky. Konečná splatnosť musí byť určená konkrétne tak, aby si mohol spotrebiteľ už na začiatku urobiť obraz o dĺžke trvania úveru a tým zvoliť aj najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi.
19. V zmluve tiež nie je v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) presne uvedená výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa uvádza len výška splátok bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je uvedená výška splátky istiny, úroku a ani aká časť je započítaná na poplatky. Uvedenie rozpisu splátky na istinu, úroky a poplatky je nevyhnutné v každej úverovej zmluve, nakoľko citované ustanovenie ZoSÚ predpokladá, že pri splátke (ktorá je uvedená v eurách) sa uvedie, aká suma (v eurách) zo splátky predstavuje splácanie istiny, aká splácanie úroku a aká splácanie servisného poplatku. Priemerný spotrebiteľ pri uvedení len celkovej sumy splátky nemusí byť schopný si uvedené údaje prepočítať a porozumieť im, ale uvedenie konkrétneho rozpisu splátky na splátku istiny, splátku úrokov a splátku iných poplatkov v eurách je povinnosťou veriteľa. Ak teda žalobca ako veriteľ v zmluve neuviedol, aká je výška splátky istiny, úroku a servisného poplatku v eurách, ale len percentuálne, súd má za to, že nie je možné to považovať za uvedenie podstatnej náležitosti zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Nakoľko v zmluve neboli splnené základné náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f), j) a k) je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z.z..
20. Podporne súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 24Co/510/2015-37 zo dňa 01.06.2016, v ktorom v obdobnej veci súd druhej inštancie konštatoval, že „Posúdiac vyššie citované ustanovenia zmluvy za použitia výkladu v zmysle cit. § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka podľa cit.
§ 9 ods. 2 ZoSÚ, odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako prvostupňový, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje zákonom predpísanú náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) citovaného zákona a to konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru. V texte zmluvy nie je obsiahnutý žiaden údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) citovaného zákona. Odvolací súd uzatvára, že s poukazom na znenie týchto ustanovení nepostačuje a nie je rozhodujúce, že z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere by bolo možné dátum konečnej splatnosti vypočítať, keďže zákonodarca v citovanom ustanovení výslovne vyžaduje, aby zmluva obsahovala konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, čo v danom prípade splnené nebolo. Súd prvého stupňa správne skonštatoval, že zmluva neobsahovala ani rozčlenenie splátok úveru na istinu, úroky a iné poplatky (§ 9 ods. 2 písm. k) zákona). Nerozčlenenie jednotlivých splátok na istinu, úroky a iné poplatky nemôže byť považované za splnenie povinnosti, ktorá expressis verbis vyplývala z vyššie cit. ust. zákona o spotrebiteľských úveroch.“
21. Na základe vyššie uvedených skutočností - úver je bezúročný a bez poplatkov, súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne len v časti istiny 13,80 eur, t.j. v časti rozdielu reálne poskytnutého úveru 350 eur a splatnej časti vo výške 336,20 eur. Vo zvyšku súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Spolu s istinou súd zaviazal žalovaného zaplatiť i požadovaný zákonný úrok z omeškania 5,05% ročne z dlžnej sumy 13,80 eur od 8.12.2014, kedy sa žalovaní dostali do omeškania.
22. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
23. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
24. Podľa § 263 ods. 1 CSP, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
25. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP . V konaní boli úspešnejšími žalovaní, ktorí si neuplatnili trovy konania, preto im súd žiadne ani nepriznal.
26. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne o výške náhrady trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).