Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_72S-4-2020.pdf
PDF · 164.48 KB
Case nature
Area
Subarea
72S/4/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ivany Datlovej a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Petra Molčana v právnej veci žalobkyne: J. U., nar. XX. Q. XXXX, bytom Y. XXX/XX, XXX XX M., IČO: 40 673 804, právne zastúpenej: Mgr. Katarína Milanská, advokátka, Francisciho 1044/6, 960 01 Zvolen, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100951704/2020 zo dňa 28. mája 2020 takto
rozhodol:
Rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva SR Banská Bystrica č. 100951704/2020 zo dňa 28. mája 2020 z r u š u j e a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je p o v i n n ý v plnom rozsahu nahradiť žalobkyni dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania bude určená po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Daňový úrad Banská Bystrica, pobočka Zvolen (ďalej len „prvostupňový orgán“ alebo „správca dane“) Rozhodnutím č. 100595583/2020 zo dňa 4. marca 2020 podľa § 156 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) 7 2 S / 4 / 2 02 0 - 2 -
vyrubil daňovému subjektu J. X., teraz (podľa predloženého sobášneho listu) J. U., IČO: 40 673 804, v procesnom postavení žalobkyne, úrok z omeškania v sume 154,70 EUR za nezaplatenie dane z príjmov fyzickej osoby vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2014 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške. Daň z príjmov fyzickej osoby, ktorá bola priznaná v daňovom priznaní podanom v predĺženej lehote na podanie daňového priznania dňa 30. júna 2015 predstavovala sumu 257,89 EUR a bola splatná 30. júna 2015. S poukazom na § 156 ods. 2 Daňového poriadku bol úrok z omeškania vyrubený za 4 roky omeškania s platbou, t. j. za 1 461 dní omeškania od 30. júna 2015 do 30. júna 2019 pri uplatnenej 15 % úrokovej sadzbe (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Rozhodnutie žalovaného 2. O podanom odvolaní žalobkyne, v ktorom uviedla, že na základe jej žiadosti bol Uznesením Okresného súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 4OdK/255/2017-12 zo dňa 5. septembra 2017 vyhlásený konkurz na jej majetok, ktorý bol dňa 12. septembra 2017 zverejnený v Obchodnom vestníku č. 174/2017, na ktorého účinky správca dane neprihliadal a v čase, keď bol konkurz ukončený, neoprávnene rozhodol o uložení sankcie, rozhodol žalovaný Rozhodnutím č. 100951704/2020 zo dňa 28. mája 2020 tak, že podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie potvrdil (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“).
3. Žalovaný vychádzal zo skutkových zistení, že žalobkyňa porušila svoju daňovú povinnosť tým, že neuhradila daň splatnú dňa 30. júna 2015, čím jej vznikol daňový nedoplatok vo výške 257,89 EUR. Konkurz na majetok dlžníka (žalobkyne) bol vyhlásený Uznesením Okresného súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 4OdK/255/2017 zo dňa 5. septembra 2017 a v Obchodnom vestníku č. 174/2017 bol zverejnený dňa 12. septembra 2017. Jeho súčasťou bolo rozhodnutie o oddlžení žalobkyne (dlžníka) tak, že bola zbavená všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v tomto konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia. Konkurz bol ukončený dňa 25. mája 2018 z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu. Prvostupňovým rozhodnutím bol žalobkyni vyrubený úrok z omeškania dňa 4. marca 2020. Žalovaný poukázal na § 166a ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „ZoKR“), § 158 ods. 1 a § 2 Daňového poriadku a konštatoval, že pre správcu dane boli predmetom oddlženia podľa štvrtej časti ZoKR len pohľadávky vzniknuté do rozhodujúceho dňa, ktorým bol posledný deň mesiaca predchádzajúci mesiacu, v ktorom bol vyhlásený konkurz na majetok žalobkyne, čo bolo dňa 31. augusta 2017 (ďalej len „rozhodujúci deň“). Správca dane vyrubí po rozhodujúcom dni úrok z omeškania bez ohľadu na skutočnosť, že istina na dani bola dotknutá oddlžením. Daňové nedoplatky (úrok z omeškania) vzniknuté po rozhodujúcom dni, ktoré nie sú oddlžením dotknuté, sú predmetom daňového exekučného konania a sú vymáhateľné. Keďže došlo k zrušeniu konkurzu oznámením správcu, daňové nedoplatky, ktoré správca dane evidoval do rozhodujúceho dňa a po zrušení konkurzu zostali neuspokojené, sú z dôvodu 7 2 S / 4 / 2 02 0 - 3 -
oddlženia nevymáhateľné, nezanikli. Právnym dôsledkom oddlženia je nevymáhateľnosť dotknutých daňových nedoplatkov. Ustanovenia Daňového poriadku neupravujú skutočnosť, že správca dane nemôže z neuhradených nevymáhateľných daňových povinností vyrubiť úrok z omeškania z nezaplatenej dane do dňa platby vrátane alebo za 4 roky omeškania s platbou. Obdobie 4 rokov omeškania s platbou sa počíta odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti platby, pričom vyhlásenie konkurzu nemá vplyv na plynutie prekluzívnej lehoty na vyrubenie úroku z omeškania, ani na plynutie maximálnej doby 4 rokov na počítanie úroku z omeškania. Na vyrubenie úroku z omeškania žalobkyni nemá vplyv skutočnosť, či sa úrok vyrubuje za omeškanie s platbou za obdobie pred vyhlásením konkurzu alebo po vyhlásení konkurzu. Nesplnenie zákonnej povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 49 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov zakladalo správcovi dane povinnosť vyrubiť úrok z omeškania podľa § 156 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku. Správca dane vyrubil žalobkyni úrok z omeškania za nezaplatenie dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2014 v súlade s § 156 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku a v lehote podľa § 156 ods. 8 Daňového poriadku. Správcovi dane nebránila žiadna právna norma v tom, aby predmetný úrok z omeškania vyrubil. Správca dane postupoval pri vyrubení úroku z omeškania v súlade s ustanoveniami Daňového poriadku, a preto nebol dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia správcu dane. Žalovaný vzhľadom na uvedené prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žaloba 4. Včas podanou správnou žalobou sa žalobkyňa domáhala ochrany pred neoprávneným zásahom do jej práv a právom chránených záujmov a žiadala, aby správny súd rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c) a e) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uplatnila si plnú náhradu trov konania. 5. Žalobkyňa namietala, že správca dane neoprávnene rozhodoval v daňovom konaní o uložení sankcie za nezaplatenie vyrubenej dane z príjmov fyzickej osoby za rok 2014, pretože rozhodoval v čase, keď bol konkurz riadne ukončený, teda po 25. 05. 2018. Správca dane neprihliadal na účinky vyhláseného konkurzu na majetok žalobkyne a jej oddlženie. Žalovaný v odvolacom konaní vec nesprávne právne posúdil, keď prvostupňové rozhodnutie potvrdil bez toho, aby prihliadal na skutočnosti tvrdené žalobkyňou v odvolaní a z nich vyplývajúce právne závery. 6. Žalobkyňa potvrdila, že daň z príjmov fyzickej osoby za rok 2014 vo výške 257,89 EUR neuhradila v lehote jej splatnosti, t. j. do 30. júna 2015. Poukázala na Uznesenie Okresného súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 4OdK/255/2017-12 zo dňa 5. septembra 2017, ktorým bol vyhlásený konkurz na jej majetok a ktorým bola oddlžená tak, že bola zbavená všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v tomto konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia. Účinky vyhláseného 7 2 S / 4 / 2 02 0 - 4 -
konkurzu a oddlženia nastali dňom 13. septembra 2017, t. j. dňom nasledujúcim po zverejnení Uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Konkurz na jej majetok bol ukončený v súlade s § 167v
ZoKR oznámením správcu dane v Obchodnom vestníku SR č. 99/2018 zo dňa 24. mája 2018 z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu. Konkurz bol zrušený dňom 25. mája 2018. 7. S poukazom na § 166e, § 166a, § 166b ZoKR a § 158, § 2 a § 156 Daňového poriadku žalobkyňa argumentovala, že ako dlžník bola v konkurznom konaní oddlžená v rozsahu pohľadávok podľa § 166a a § 166b ods. 1 písm. d) ZoKR, t. j. pohľadávok, ktoré vznikli pred rozhodujúcim dňom a verejnoprávnych peňažných sankcií, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom. Pohľadávka, týkajúca sa povinnosti uhradiť daň z príjmov fyzickej osoby za rok 2014 vznikla dňa 30. júna 2015, t. j. pred rozhodujúcim dňom, a preto je úrok z omeškania vo výške 154,70 EUR, ktorý jej bol vyrubený Rozhodnutím správcu dane č. 100595583/2020 zo dňa 4. marca 2020 za nesplnenie povinnosti uhradiť splatnú daň (daň z príjmov fyzickej osoby za rok 2014) verejnoprávnou sankciou za nesplnenie povinnosti, ktorá jej vznikla pred rozhodujúcim dňom, a preto je nevymáhateľný. Z uvedených dôvodov označila rozhodnutie správcu dane zo 4. marca 2020 aj rozhodnutie žalovaného, ktorý ho ako vecne správne potvrdil, za nezákonné. Vyjadrenie žalovaného 8. Žalovaný zopakoval obsah prvostupňového rozhodnutia a skutkové zistenia, z ktorých vychádzalo, obsah rozhodnutia žalovaného a uviedol, že ustanovenia Daňového poriadku neupravujú skutočnosť, že správca dane nemôže z neuhradených nevymáhateľných daňových povinností vyrubiť úrok z omeškania a ani neurčujú spôsob jeho výpočtu. Zákaz vyrubenia úroku z omeškania z neuhradených daňových povinností, ktoré vznikli do rozhodujúceho dňa, neustanovuje ani ZoKR. Pri vyrubení úroku z omeškania žalobcovi, na ktorého bol vyhlásený konkurz podľa IV. časti ZoKR, a ktorý bol zrušený oznámením správcu, nemá vplyv skutočnosť, či sa úrok vyrubuje za omeškanie s platbou za obdobie pred vyhlásením konkurzu alebo po vyhlásení konkurzu. Nesplnenie zákonnej povinnosti podľa § 49 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov zakladalo správcovi dane povinnosť vyrubiť úrok z omeškania podľa § 156 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku. 9. K žalobným bodom žalovaný konkrétne uviedol, že z dôvodu nevymáhateľnosti sú verejnoprávne peňažné sankcie zaradené medzi pohľadávky vylúčené z uspokojenia v konkurze alebo splátkovým kalendárom. Vyjadril názor, že pri určení, čo je pohľadávka správcu dane, je potrebné aplikovať ustanovenia Daňového poriadku, keďže ZoKR túto skutočnosť neupravuje. ZoKR nedefinuje, čo je pohľadávkou z verejnoprávneho vzťahu, ale určuje to, čo sa považuje na účely daného zákona za moment vzniku pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu. Pri vymedzení pohľadávok z verejnoprávneho vzťahu žalovaný 7 2 S / 4 / 2 02 0 - 5 -
vychádzal z ustanovení Daňového poriadku, kde z § 158 ods. 1 vyplýva, že daňový nedoplatok sa na účely ZoKR považuje za istinu pohľadávky. Daňovým nedoplatkom je podľa § 2 písm. f) Daňového poriadku dlžná suma dane po lehote splatnosti dane. Keďže daň je podľa § 68 ods. 4 písm. a) Daňového poriadku vyrubená rozhodnutím správcu dane, za vznik pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu sa podľa žalovaného považuje podľa § 120 ods. 2 ZoKR začiatok lehoty plnenia, ktorý nastáva 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyrubení daňového nedoplatku. Deň nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia sa tak považuje za vznik pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu. Keďže konkurz na majetok žalobkyne bol vyhlásený dňa 13. septembra 2017, predmetom oddlženia sú pohľadávky vzniknuté do rozhodujúceho dňa, t. j. do 31. augusta 2017. Predmetom oddlženia žalobkyne sú tak evidované daňové nedoplatky do 31. augusta 2017. Úrok z omeškania bol žalobkyni vyrubený po vyhlásení konkurzu, a teda nie je pohľadávkou, ktorá vznikla do rozhodujúceho dňa. Správca dane do rozhodujúceho dňa neevidoval predmetný úrok z omeškania, ktorý bol vyrubený až rozhodnutím správcu dane č. 100595583/2020 zo dňa 4. marca 2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 4. júna 2020 a vykonateľnosť dňa 20. júna 2020 ako daňový nedoplatok, ani ako daňovú pohľadávku. Daňovým nedoplatkom sa vyrubený úrok z omeškania stal až dňa 20. júna 2020, teda po rozhodujúcom dni. Tiež uviedol, že nejde o pohľadávku vzniknutú do rozhodujúceho dňa, čo do vzniku pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu, kde je relevantný okamih, keď bol dlžník prvýkrát oprávnený plniť takúto pohľadávku, t. j. prvý deň lehoty plnenia, čo je opäť po rozhodujúcom dni. Právnym dôvodom pre vyrubenie úroku z omeškania v danom prípade bola síce skutočnosť, že žalobkyňa si nesplnila svoju daňovú povinnosť pred rozhodujúcim dňom, avšak pohľadávka správcu dane vyplýva až z rozhodnutia o vyrubení úroku z omeškania, a teda k rozhodujúcemu dňu neexistovala. 10. Žalovaný ďalej uviedol, že ustanovenie § 166b ods. 1 písm. d) ZoKR vymedzuje pohľadávky vylúčené z uspokojenia z okruhu existujúcich pohľadávok v čase vyhlásenia konkurzu oddlžením, a teda pohľadávky vylúčené z uspokojenia v konkurze oddlžením museli vzniknúť do rozhodujúceho dňa. Vyjadril názor, že predmetné ustanovenie ZoKR sa na žalobkyni vyrubený úrok z omeškania nevzťahuje, pretože vznikol po rozhodujúcom dni, a nie momentom samotného porušenia povinnosti zaplatiť splatnú
daň. Je samostatnou daňou, bol vyrubený po rozhodujúcom dni a nie je dotknutý oddlžením žalobkyne, a preto je vymáhateľný. Úrok z omeškania je samostatnou daňou, ktorá nie je akcesorická k nezaplatenej dani z príjmov fyzickej osoby, bol vyrubený v súlade so zákonom a je vymáhateľný, nakoľko nie je pohľadávkou podľa § 166a ods. 1 písm. a) ZoKR, ani podľa § 166b ods. 1. písm. d) ZoKR. Žalovaný sa nestotožnil s názorom žalobkyne, že pre kvalifikovanie pohľadávky vylúčenej z uspokojenia podľa § 166b ods. 1 písm. d) ZoKR stačí, ak moment porušenia verejnoprávnej povinnosti nastal pred rozhodujúcim dňom, a to bez existencie samotnej pohľadávky. ZoKR, ani Daňový poriadok neurčuje prekážku vyrubenia úroku z omeškania za porušenie povinností pred rozhodujúcim dňom. Naopak, § 156 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku povinnosť vyrubiť úrok z omeškania ukladá. 7 2 S / 4 / 2 02 0 - 6 -
11. Vzhľadom na uvedené dospel žalovaný k záveru, že správca dane postupoval v zmysle platných právnych predpisov, žalobné body žalobkyne považoval za neopodstatnené, a preto navrhol žalobu zamietnuť a nepriznať žalobkyni náhradu trov konania. Replika žalobkyne 12. Žalobkyňa zotrvala na podanej správnej žalobe, ktorú považovala za dôvodnú. Zdôraznila, že nie je sporné, že vyrubený úrok z omeškania je pohľadávkou správcu dane voči žalobkyni, je istinou a vznikla po rozhodujúcom dni. Predmetná pohľadávka má však charakter verejnoprávnej sankcie, ktorá vznikla po rozhodujúcom dni ako následok porušenia povinnosti vzniknutej pred rozhodujúcim dňom. Účinok oddlženia žalobkyne sa vzťahuje aj na úrok z omeškania, ktorý bol vyrubený a splatný až po rozhodujúcom dni, čo podľa žalobkyne zodpovedá aj účelu a systematickej interpretácii ZoKR, v zmysle ktorého pohľadávky veriteľov voči dlžníkovi v neuspokojenom rozsahu nezaniknú, ale stanú sa právne neúčinné, t. j. nevymožiteľné. Taký výklad ZoKR, ktorý by umožnil obchádzanie jeho účelu, nie je možný. Pokiaľ by pohľadávka správcu dane, ktorá vznikla po rozhodujúcom dni, bola novým dlhom, na ktorý sa účinky konkurzu nevzťahujú, bolo by ustanovenie § 166b ods. 1 písm. d) ZoKR nadbytočné. Žalobkyňa uviedla, že právnym dôvodom, prečo namieta povinnosť uloženú rozhodnutím správcu dane, je kauzálny vzťah medzi porušením povinnosti zaplatiť splatnú daň v lehote splatnosti podľa § 49 ods. 3 písm. a) Daňového poriadku a zákonným dôvodom pre rozhodnutie o uložení sankcie - vyrubenie úroku z omeškania. Povinnosť zaplatiť úrok z omeškania vznikla žalobkyni až po vyhlásení konkurzu, a preto je táto sankcia ako nevymožiteľná pohľadávka dotknutá oddlžením. Právne významné nie je to, kedy bol úrok z omeškania vyrubený, ale to, že sa jedná o verejnoprávnu sankciu, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť túto sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom. Žalovaným odkazované ustanovenia Daňového poriadku nie sú v rozpore s aplikáciou a výkladom ustanovenia § 166b ZoKR. Výklad žalovaného, že účinky konkurzu sa nevzťahujú na správcom dane vyrubený úrok z omeškania v prípade, ak k vyrubeniu došlo po vyhlásení konkurzu, žalobkyňa považuje za neudržateľný s poukazom na účelový a systematický výklad predmetných ustanovení ZoKR a Daňového poriadku, ako aj výrok Uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4OdK/255/2020 zo dňa 5. septembra 2017. Žalobkyňa má za to, Okresný súd Banská Bystrica ju daným uznesením zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v danom konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze, a aj dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia podľa § 166b ZoKR, teda aj verejnoprávnych peňažných sankcií, pričom správcom dane vyrubený úrok z omeškania je takouto verejnoprávnou sankciou, pretože jej právnym základom je povinnosť, ktorá bola žalobkyňou porušená pred rozhodujúcim dňom. Výrok Rozhodnutia správcu dane č. 100595583/2020 zo dňa 4. marca 2020 je tak v rozpore s výrokom Uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4OdK/255/2020 zo dňa 5. septembra 2017. V podstate rovnako žalobkyňa argumentovala aj vo vyjadrení k duplike žalobcu. 7 2 S / 4 / 2 02 0 - 7 -
Duplika žalovaného
13. Žalovaný v duplike zopakoval argumentáciu žalobkyne a zdôraznil, že predmetný úrok z omeškania nie je pohľadávkou, ktorá vznikla do rozhodujúceho dňa. Uviedol, že žalobkyňa nemohla byť v konkurze zbavená dlhov, ktoré pred rozhodujúcim dňom neexistovali. Žalobkyni vyrubený úrok z omeškania je verejnoprávnou sankciou, ktorá vznikla dňa 4. júna 2020, a to nadobudnutím právoplatnosti Rozhodnutia správcu dane č. 100595583/2020 zo dňa 4. marca 2020. Právnym dôvodom pre vyrubenie úroku z omeškania bola síce skutočnosť, že žalobkyňa porušila povinnosť, ktorá založila právo vyrubiť úrok z omeškania pred rozhodujúcim dňom, avšak pohľadávka správcu dane vyplývajúca z rozhodnutia o vyrubení úroku z omeškania do rozhodujúceho dňa neexistovala, a teda nemohla byť vylúčená z uspokojenia v konkurze podľa § 166b ods. 1 písm. d) ZoKR. Ustanovenie § 166b ods. 1 písm. d) ZoKR vymedzuje z okruhu existujúcich pohľadávok tie, ktoré sú z uspokojenia vylúčené tak, že pohľadávky vylúčené z uspokojenia museli vzniknúť do rozhodujúceho dňa. Na predmetný úrok z omeškania sa však ustanovenie § 166b ods. 1 písm. d) ZoKR podľa žalovaného nevzťahuje, pretože je samostatnou
daňou, ktorá nie je akcesorickou k nezaplatenej dani z príjmov fyzickej osoby, a teda je vymáhateľný. Podľa žalovaného nie je možné súhlasiť so záverom žalobkyne, že ustanovenie § 166b ods. 1 písm. d) ZoKR vylučuje povinnosť správcu dane vyrubiť úrok z omeškania za porušenie povinností pred rozhodujúcim dňom. Ani ZoKR a ani Daňový poriadok takúto prekážku vyrubenia úroku z omeškania neustanovujú. Naopak, § 156 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku správcovi dane takúto povinnosť, a nie možnosť, ukladá. Daňové nedoplatky, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené, nezanikli, zanikla len ich vymáhateľnosť. Ustanovenia Daňového poriadku neupravujú skutočnosť, že správca dane nemôže z neuhradených a nevymáhateľných daňových povinností vyrubiť úrok z omeškania. Zákaz vyrubenia úroku z omeškania z neuhradených daňových povinností, ktoré vznikli do rozhodujúceho dňa, nestanovuje ani ZoKR. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol žalobu žalobkyne zamietnuť a nepriznať jej náhradu trov konania. 14. Žalobkyňa podaním zo dňa 11. januára 2021 navrhla správnemu súdu priznať odkladný účinok správnej žalobe z dôvodu, že s poukazom na § 83 Daňového poriadku namietla ako predčasne vydanú a nezákonnú výzvu Daňového úradu Banská Bystrica, pobočka Zvolen na úhradu daňového nedoplatku č. 101776219/2020 zo dňa 23. novembra 2020 z dôvodu, že daňový nedoplatok vo výške 154,70 Eur a daňový nedoplatok vo výške 670,00 Eur (nebol predmetom tohto preskúmavacieho konania) sa vzhľadom na realizované a riadne skončené oddlženie žalobkyne ako daňového subjektu považuje za dočasne nevymožiteľné, pričom podľa § 166e ZoKR je správca dane ako orgán verejnej moci povinný hľadieť na daňový subjekt vo vzťahu k pohľadávke, ktorá sa stala nevymáhateľná, ako keby rozhodol o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky. 7 2 S / 4 / 2 02 0 - 8 -
15. Žalovaný v písomnom vyjadrení k návrhu žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ktoré bolo správnemu súdu doručené dňa 12. apríla 2021, poukázal na to, že žalobkyňa vo svojom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neuviedla žiadne skutočnosti na preukázanie majetkovej alebo inej ujmy, ktorá by jej zaplatením vymáhanej sumy hrozila. Žalobkyňa vo svojom návrhu tvrdila len to, že daňový nedoplatok uvedený vo výzve na jeho úhradu zo dňa 23. novembra 2020 je nevymožiteľný, pričom neosvedčila, že jej skutočne hrozia negatívne následky, resp. nenapraviteľná ujma. Konanie na správnom súde 16. Správny súd Uznesením sp. zn. 72S/4/2020-81 zo dňa 11. mája 2021 zamietol návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa netvrdila a neosvedčila skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že jej výkonom napadnutých rozhodnutí orgánu verejnej správy hrozí ujma, resp. nenapraviteľný následok, a teda správny súd nezistil zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. 17. Správny súd písomnou výzvou zo dňa 10. marca 2022 oznámil účastníkom konania podľa § 196 SSP, že vec bude posudzovať aj vo vzťahu k dodržaniu základných zásad trestného konania podľa Trestného poriadku v zmysle § 195 písm. c) SSP a vyzval ich na vyjadrenie k uvedenej skutočnosti v lehote 10 dní od doručenia danej výzvy. 18. Žalobkyňa v podaní zo dňa 13. apríla 2022 na výzvu správneho súdu uviedla, že žalovaný v odvolacom konaní neprihliadal na skutkové a právne tvrdenia žalobkyne uvedené v odvolaní a z toho vyplývajúce právne závery, následne rovnako nesprávne vec právne posúdil, keď rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil. Žalobkyňa zosumarizovala priebeh administratívneho konania spolu so skutkovými a právnymi závermi vyjadrenými v jej predchádzajúcich podaniach v konaní pred správnym súdom. Namietla, že žalovaný nesprávne právne vyhodnotil vzťah medzi Daňovým poriadkom a ZoKR, ktorý je v prípade oddlženia žalobkyne vo vzťahu lex generalis ku lex specialis, čo má za následok nesprávne právne závery žalovaného, keď tento popiera právne účinky lex specialis vo vzťahu k vzniku a trvaniu nároku žalovaného na vymáhanie (uloženie) úroku z omeškania ako verejnoprávnej sankcie. Správca dane ako prvostupňový orgán verejnej správy, ani žalovaný v predmetných rozhodnutiach vôbec neodôvodnili, prečo nepostupovali podľa § 83 ods. 1 písm. f) a § 84 ods. 1 písm. e) Daňového priadku a § 166b ods. 1 písm. d) ZoKR v spojení s § 166e ods. 4 ZoKR. Žalobkyňa v tejto súvislosti poukázala na Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžfk/23/2018 zo dňa 22. mája 2019 a Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžfk/52/2021 zo dňa 6. júla 2021. Ustanovenie § 166c ZoKR taxatívne uvádza pod písmenom a) až h) oddlžením nedotknuté pohľadávky, pričom uvedené ustanovenie nie je možné vykladať extenzívne v prospech verejnoprávnej sankcie uloženej v daňovom konaní daňovému dlžníkovi. Žalovaný nesprávne právne posúdil vznik pohľadávky na úrok z omeškania, ktorej právny dôvod vyrubenia vznikol pred rozhodujúcim dňom a o ktorej 7 2 S / 4 / 2 02 0 - 9 -
rozhodol orgán verejnej moci ako o verejnoprávnej sankcii za porušenie povinnosti uhradiť daň splatnú dňa 30. júna 2015. Vo vzťahu k žalobkyni ako daňovému subjektu s poukazom na obsah právoplatného a vykonateľného Uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4OdK/255/2017 zo dňa 5. septembra 2017 sa predmetná pohľadávka správcu dane považuje za nevymáhateľnú. Žalovaný vec nesprávne právne posúdil, keď potvrdil rozhodnutie správcu dane, pretože neprihliadal na účinky oddlženia žalobkyne vo vzťahu k zániku vymáhateľnosti úroku z omeškania ako verejnoprávnej sankcie, ktorý vznikol pred vyhlásením konkurzu a jeho vymáhateľnosť zanikla vyhlásením konkurzu a súčasným oddlžením žalobkyne. Žalovaný a správca dane sa v namietaných rozhodnutiach taktiež nedostatočne vysporiadali s trvaním nároku správcu dane uplatniť pohľadávku, resp. uložiť verejnoprávnu sankciu po rozhodujúcom dni za nesplnenie povinnosti daňového subjektu vzniknutej pred rozhodujúcim dňom. Uviedla, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správcu dane je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa žiadala, aby správny súd podľa § 198 ods. 1 písm. b) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) rozhodol o upustení od uloženia sankcie alebo napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj Rozhodnutie správcu dane č. 100595583/2020 zo dňa 4. marca 2020 zrušil a priznal žalobkyni úplnú náhradu trov konania. 19. Žalovaný v podaní zo dňa 16. marca 2022 na výzvu správneho súdu zosumarizoval doterajší priebeh administratívneho konania a zopakoval, že trvá na svojom žalobou napadnutom Rozhodnutí č. 100951704/2020 zo dňa 28. mája 2020 a navrhol žalobu zamietnuť. Podaním zo dňa 25. apríla 2022 žalovaný oznámil, že úrok z omeškania bol vyrubený dňa 4. marca 2020, t. j. po rozhodujúcom dni, pričom nárok na vyrubenie úroku z omeškania alebo uloženie pokuty nastal do rozhodujúceho dňa, a teda daňový nedoplatok zodpovedajúci nezaplatenému úroku z omeškania evidovaný k 31. decembru 2021 v zmysle § 165m ods. 5 Daňového poriadku zanikol dňom 1. januára 2022. 20. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe bez nariadenia pojednávania v súlade s § 107 ods. 2 SSP, pretože nezistil žiadny dôvod podľa § 107 ods. 1 SSP, pre ktorý by mal na prejednanie veci nariadiť pojednávania. Po preskúmaní veci dospel správny súd k záveru, že žaloba je dôvodná. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu od 21. apríla 2022 do 25. mája 2022. Rozsudok bol verejne vyhlásený vyvesením jeho skráteného znenia na úradnej tabuli súdu dňa 26. mája 2022 po dobu 14 dní (§ 137 ods. 3 SSP). Právny rámec 21. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 7 2 S / 4 / 2 02 0 - 10 -
(2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 22. Podľa § 6 ods. 1 SSP Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 23. Podľa § 134 ods. 1 SSP Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. 24. Podľa § 194 ods. 1, 2 SSP (1) Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. (2) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 25. Podľa § 195 písm. c) SSP Správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie. 26. Podľa § 165m ods. 5 Daňového poriadku v znení účinnom od 01. 01. 2022 Daňový nedoplatok zodpovedajúci nezaplatenému úroku z omeškania alebo nezaplatenej pokute, evidovaný k 31. decembru 2021 zaniká 1. januára 202, ak úrok z omeškania bol vyrubený alebo pokuta bola uložená po
rozhodujúcom dni, pričom nárok na vyrubenie úroku z omeškania alebo uloženie pokuty nastal do rozhodujúceho dňa. 27. Podľa článku 1, prvá veta Ústavy SR Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. 28. Podľa článku 50 ods. 6 Ústavy SR Trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. 29. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. 7 2 S / 4 / 2 02 0 - 11 -
30. Podľa § 2 písm. b), e) a písm. f) Daňového poriadku v znení účinnom na toto konanie Na účely tohto zákona sa rozumie b) daňou daň podľa osobitných predpisov vrátane úroku z omeškania, úroku a pokuty podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady podľa osobitného prepisu a miestny poplatok za rozvoz podľa osobitného predpisu, e) daňovou pohľadávkou pohľadávka správcu dane na dani do lehoty splatnosti dane, ak tento zákon neustanovuje inak, f) daňovým nedoplatkom dlžná suma dane po lehote splatnosti dane. 31. Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 druhá veta Daňového poriadku v znení účinnom na toto konanie (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov. (2) Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou , ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 32. Podľa § 156 ods. 1 písm. a), ods. 2, prvá veta, ods. 8 písm. a) Daňového poriadku v znení účinnom na tomto konanie (1) Úrok z omeškania správca dane vyrubí podľa ods. 2, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane a) daň alebo rozdiel dane. (2) Správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy podľa ods. 1. (8) Úrok z omeškania nemožno vyrubiť, ak uplynulo 5 rokov od konca roka, v ktorom daňový subjekt bol povinný a) zaplatiť daň, rozdiel dane, preddavok na daň, splátku dane alebo sumu na zabezpečenie dane. 33. Podľa § 158 ods. 1, 5 Daňového poriadku v znení účinnom na toto konanie (1) Daňový nedoplatok sa na účely konkurzu a reštrukturalizácie považuje za pohľadávku. (5) Po vyhlásení konkurzu alebo po povolení reštrukturalizačného konania správca dane postupuje podľa osobitného predpisu. 34. Podľa § 166a ods. 1 písm. a) ZoKR v znení účinnom na toto konanie (1) Ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a § 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“), 7 2 S / 4 / 2 02 0 - 12 -
35. Podľa § 166b ods. 1 písm. d), ods. 2 ZoKR v znení účinnom na toto konanie (1) Za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považuje d) zmluvné pokuty a iné súkromno-právne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom, (2) Nevymáhateľnosť podľa ods. 1 sa nevzťahuje na oddlžením nedotknuté pohľadávky. 36. Podľa § 166e ods. 1, 2, 4 ZoKR v znení účinnom na toto konanie (1) O oddlžení rozhodne súd v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo rozhodne súd v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o určení splátkového kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a) v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom. V uznesení súd uvedie znenia zákonných ustanovení, ktoré upravujú, o ktoré dlhy ide. (2) Podľa § 166e ods. 2 ZoRK oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov.
(4) Na nevymáhateľnosť pohľadávky voči dlžníkovi súd prihliadne aj bez námietky dlžníka. Orgán verejnej moci je povinný hľadieť na dlžníka vo vzťahu k pohľadávke, ktorá sa stala nevymáhateľná (§ 166b), ako by na neho hľadel, keby rozhodol o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky. 37. Podľa § 74 ods. 2, ods. 4 prvá veta Daňového poriadku v znení účinnom na toto konanie (2) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne, odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty. (4) Odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov 38. Predmetom preskúmavacieho konania bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č: 100595583/2020 zo dňa 04. marca 2020, ktorým prvostupňový orgán verejnej správy vyrubil žalobkyni úrok z omeškania vo výške 154,70 Eur za nezaplatenie dane z príjmov fyzickej osoby, ktorá bola splatná dňa 30. 06. 2015. 7 2 S / 4 / 2 02 0 - 13 -
39. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb pred narušením, či poškodením nezákonnosťou rozhodnutí a postupom správnych orgánov. Každý, kto sa cíti poškodený na svojich právach, môže tak podaním žaloby vyvolať súdne konanie, kde správny orgán už nebude mať nadriadené autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania, predmetom ktorého je spor o zákonnosť jeho postupu alebo rozhodnutia s rovnakými právami, aké má v konaní samotný žalobca. Súdny prieskum zákonnosti správneho rozhodnutia je ovládaný dispozičnou zásadou. Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu je daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti s výnimkou dôvodov uvedených v § 195 SSP, ktorých existenciu správny súd v danej veci zistil, a preto napadnuté rozhodnutie preskúmal ultra petitum, teda mimo rozsahu a dôvodov vymedzených v správnej žalobe a pri rozhodovaní prihliadal aj na dôvody vymedzené v § 195 písm. c) SSP. 40. V preskúmavanej veci bol úrok z omeškania vyrubený ako sankcia za nezaplatenie dane v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške, bol teda vyvodením administratívnoprávnej zodpovednosti voči žalobkyni, ktorá sa nezaplatením splatnej dane podľa správcu dane a žalovaného dopustila protiprávneho konania porušením spoločenských vzťahov chránených správnym právom. Uvedené spadá pod legálnu definíciu správneho trestania v zmysle § 194 SSP, a preto správny súd podľa § 194 ods. 2 SSP v konaní o správnej žalobe vo veciach správneho trestania (§ 6 ods. 2 písm. b) SSP) prioritne aplikoval ustanovenia § 194 a nasl. SSP a ustanovenia o všeobecnej správnej žalobe použil len subsidiárne. 41. Úrok z omeškania vyrubený podľa § 156 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku je sankciou, ktorá má represívny charakter, a preto sa na ňu vzťahuje pojem „trestné obvinenie“ v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Výklad tohto pojmu Európskym súdom pre ľudské práva sa vyznačuje autonómnosťou, ktorá spôsobuje, že trestnou vecou sa rozumie aj taká vec, ktorá sa v zmysle vnútroštátnych trestnoprávnych kódexov za trestnú nepovažuje, ale je zaradená medzi protiprávne konania postihované sankciami z oblasti správneho, disciplinárneho alebo procesno- poriadkového práva. V súlade s ustálenou judikatúrou sa správne trestanie analogicky riadi základnými zásadami platnými v trestnom práve, na ktoré musí správny súd pri rozhodovaní o správnej žalobe vo veciach správneho trestania prihliadať bez toho, aby bol viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, čo vyplýva z § 195 písm. c) SSP. Jednou z týchto zásad je aj zásada zákazu spätnej časovej pôsobnosti práva, ktorá sa pri trestaní prejavuje modifikovane, a to tak, že sa uplatňuje povinná pravá retroaktivita v prospech páchateľa, vyplývajúca priamo z Ústavy Slovenskej republiky a medzinárodných dohovorov. Podľa čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Požiadavka, aby správne orgány rozhodovali podľa ustanovenia právneho predpisu, ktoré spĺňa kritérium účinnosti, je v činnosti verejnej správy taká významná, že zákonodarca jej nedodržanie zaradil medzi dôvody vedúce v správnom súdnictve k zrušeniu napadnutého rozhodnutia aj nad 7 2 S / 4 / 2 02 0 - 14 -
rámec žaloby, jej rozsahu a dôvodov. S ohľadom na uvedenú základnú zásadu trestania stanovenú v čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky a rozvedenú v § 2 ods. 1 Trestného zákona bolo povinnosťou správneho súdu pri preskúmavaní žalobou napadnutého rozhodnutia ex offo zohľadniť zmenu právnej úpravy, vyplývajúcu z § 165m ods. 5 Daňového poriadku v znení účinnom od 1. januára 2022. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že daňový nedoplatok zodpovedajúci nezaplatenému úroku z omeškania evidovaný k 31. decembru 2021 zaniká 1. januára 2022, ak bol úrok z omeškania vyrubený po rozhodujúcom dni, pričom nárok na jeho vyrubenie nastal do rozhodujúceho dňa. 42. Obsahom administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že
- na majetok žalobkyne bol uznesením Okresného súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 4OdK/255/2017-12 zo dňa 5. septembra 2017 vyhlásený konkurz, ktorý bol v Obchodnom vestníku č. 184/2017 zverejnený dňa 12. septembra 2017,
- uvedeným konkurzom bola žalobkyňa oddlžená v rozsahu všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v tomto konkurze a v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia, a teda okrem iného aj vo vzťahu k nezaplatenej dani z príjmov fyzickej osoby vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2014 vo výške 257,89 EUR, ktorá bola splatná dňa 30. júna 2015,
- rozhodujúcim dňom bol 31. augustu 2017,
- rozhodnutím správcu dane označeným v bode 1/ tohto rozsudku, ktoré bolo vydané po rozhodujúcom dni (dňa 4. marca 2020) bol žalobkyni vyrubený úrok z omeškania za nezaplatenie vyššie uvedenej dane v stanovenej lehote a v stanovenej výške, ktoré bolo žalobkyni doručené dňa 10. marca 2020,
- účinky vyhláseného konkurzu a oddlženia nastali dňom 13. septembra 2017, t. j. dňom nasledujúcim po zverejnení uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku,
- konkurz na majetok žalobkyne bol ukončený v súlade s § 167v ZoKR oznámením správcu dane v Obchodnom vestníku SR č. 99/2018 zo dňa 24. mája 2018 z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu,
- konkurz bol zrušený dňom 25. mája 2018,
- rozhodnutím správcu dane vyrubený úrok z omeškania vo výške 154,70 EUR bol u správu dane ako daňový nedoplatok evidovaný aj ku 31. decembru 2021.
43. Z uvedeného je zrejmé, že úrok z omeškania bol žalobkyni vyrubený po rozhodujúcom dni, teda po 31. auguste 2017, keďže rozhodnutie správcu dane bolo vydané 4. marca 2020 a rozhodnutie žalovaného 28. mája 2020. Vyrubený úrok z omeškania žalobkyňa ku dňu 31. decembra 2021 nezaplatila, preto ho správca dane k uvedenému dňu evidoval ako daňový nedoplatok, čím bola naplnená hypotéza § 165m Daňového poriadku, s ktorou je spojený následok v podobe zániku daňového nedoplatku dňom 1. januára 2022. 44. Uložený „trest“ v podobe vyrubeného úroku z omeškania, ktorý nebol vykonaný (úrok z meškania nebol zaplatený) do 31. 12. 2021 dňom 01. 01. 2022 zo zákona zanikol. 7 2 S / 4 / 2 02 0 - 15 -
Túto právnu skutočnosť bol správny súd v zmysle vyššie uvedenej trestnoprávnej zásady povolenej retroaktivity v prospech páchateľa povinný zobrať do úvahy pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného ex offo, pretože k zániku uvedeného „trestu“ došlo pred vydaním rozhodnutia správneho súdu, teda v čase rozhodovania správneho súdu „trest“ uložený preskúmavaným rozhodnutím žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane podľa platnej právnej úpravy neexistoval. To znamená, že nová právna úprava s účinnosťou od 01. 01. 2022 bola pre žalobkyňu výhodnejšia, pretože neumožňovala vyrubenie úroku z omeškania (uloženie „trestu“) za takej skutkovej situácie, aká bola v preskúmavanej veci, teda po 31. auguste 2017 (po rozhodujúcom dni) za nezaplatenie dane z príjmov fyzickej osoby, ktorú bola žalobkyňa povinná zaplatiť do 30. 06. 2015 (do rozhodujúceho dňa). Uvedená skutočnosť mala za následok, že rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane o vyrubení úroku z omeškania bolo výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto ho správny súd zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a podľa § 191 ods. 4 SSP vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Tento postup správneho súdu bol odôvodnený tým, že žalobkyňa podanou správnou žalobou nenavrhla aj zrušenie rozhodnutia správcu dane, preto správny súd nemohol postupovať podľa § 191 ods. 3 SSP a zrušiť aj prvostupňové rozhodnutie, ktoré vydaniu rozhodnutiu žalovaného predchádzalo. Jeho zrušenie bude preto v ďalšom konaní vecou žalovaného v súlade s § 74 ods. 4 Daňového poriadku na základe právneho názoru správneho súdu vysloveného v tomto rozsudku, ktorým je žalovaný viazaný (§ 191 ods. 6 SSP). V nadväznosti na uvedené sa správny súd k žalobkyňou uplatnenej žalobnej námietke vyjadruje len v stručnosti.
45. Námietka nezákonnosti rozhodnutia žalovaného pre nesprávne právne posúdenie veci, ktorej obsah bol zhrnutý v bodoch 5/ až 7/ tohto rozsudku nebola dôvodná. Jej podstatou bolo tvrdenie žalobkyne, že správcom dane vyrubený úrok z omeškania nemal byť vyrubený, pretože je verejnoprávnou peňažnou sankciou za nesplnenie povinnosti zaplatiť daň splatnú pred rozhodujúcim dňom, na ktorú sa vzťahovalo jej oddlženie, a preto je v zmysle § 166b ods. 1 písm. d) ZoKR nevymáhateľný. Žalovaný mal na uvedenú skutočnosť podľa § 166e ods. 4 ZoKR prihliadať ex offo a úrok z omeškania nevyrubiť, pretože jeho vyrubenie bolo v rozpore so ZoKR a Daňovým poriadkom, keď žalovaný neprihliadal na účinky vyhláseného konkurzu na majetok žalobkyne a jej oddlženie. V zhode so žalovaným tvrdila, že úrok z omeškania vznikol až po rozhodujúcom dni, avšak pre aplikáciu § 166b ods. 1 písm. d) je podľa jej názoru podstatný charakter pohľadávky (úroku z omeškania), a nie okamih jej vzniku. Žalovaný v spojení s rozhodnutím správcu dane žalobkyni vyrubil úrok z omeškania podľa § 156 ods. 1 a ods. 2 Daňového poriadku. Tvrdil, že správca dane mal povinnosť vyrubiť úrok z omeškania aj z nezaplatenej dane, ktorá bola dotknutá oddlžením, pretože Daňový poriadok nevylučuje vyrubenie úroku z omeškania aj z nevymáhateľnej pohľadávky s tým, že nevymáhateľnou v dôsledku oddlženia bola len nezaplatená daň z príjmov fyzickej osoby za rok 2014 vo výške 257,89 Eur, a nie aj vyrubený úrok z omeškania. Žalovaný nespochybnil, že žalobkyňa bola oddlžením zbavená povinnosti uhradiť dlh, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, avšak vyrubený úrok z omeškania 7 2 S / 4 / 2 02 0 - 16 -
považoval za samostatnú pohľadávku, ktorá vznikla po rozhodujúcom dni, teda nebola dotknutá oddlžením, a preto ho považoval voči žalobkyni za vymáhateľný. 46. Z takto žalobkyňou formulovanej námietky nezákonnosti je zrejmé, že žalobkyňa de facto stotožňuje splnenie zákonných podmienok pre vyrubenie úroku z omeškania a určenie jeho výšky podľa § 156 ods. 1 a ods. 2 Daňového poriadku a jeho nevymáhateľnosť podľa § 166b ods. 1 písm. d) a § 166e ods. 4 ZoKR, ktoré však nie sú totožnými právnymi kategóriami a vzťahuje sa na ne rozdielna právna úprava. Pre vyrubenie úroku z omeškania podľa § 156 ods. 1 Daňového poriadku je podstatné nezaplatenie alebo neodvedenie dane v stanovenej lehote alebo v stanovenej výške a jeho vymáhateľnosť je závislá od existencie exekučného titulu, ktorý musí spĺňať podmienku materiálnej a formálnej vykonateľnosti. Preto nie je možné stotožňovať inštitút vyrubenia úrokov z omeškania, ktorým sa ku konkrétnemu dňu určuje výška a následná splatnosť úrokov z omeškania a inštitút vymáhateľnosti daňového nedoplatku a účinkov vyhlásenia konkurzu a oddlženia na jeho vymáhateľnosť. 47. Právnym posúdením je činnosť orgánu verejnej správy, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie veci znamená, že orgán verejnej správy podriadil zistený skutkový stav pod právnu normu, ktorá sa na vec nevzťahuje, alebo sa nevzťahuje v uvedenom rozsahu, teda keď orgán verejnej správy aplikoval nesprávny právny predpis alebo správne použitý právny predpis nesprávne vyložil. Žalobkyňa sa obmedzila len na tvrdenie, že vyrubený úrok z omeškania je v zmysle § 166b ods. 1 písm. d) ZoKR nevymáhateľný bez toho, aby konkrétnou vecnou argumentáciu namietla nesprávnosť aplikácie a výkladu § 156 ods. 1 a ods. 2 Daňového poriadku, na základe ktorých bol žalobkyni úrok z omeškania vyrubený, a preto bola jej takto formulovaná žalobná námietka nekonkrétna. Žalobkyňa neuviedla, v čom žalovaný pochybil, keď uvedené zákonné ustanovenia aplikoval, alebo v čom má spočívať ich nesprávny výklad a následný nesprávny právny záver žalovaného. Neozrejmila, aký vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia mala mať skutočnosť, že vyrubený úrok z omeškania je nevymáhateľný, keď predpokladom aplikácie § 156 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku je existencia splatnej dane a jej nezaplatenie, resp. neodvedenie v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške, ktorej existenciu v prípade dane z príjmov fyzickej osoby za rok 2014, ktorá bola podkladom pre vyrubenie úroku z omeškania žalobkyňa nenamietala. Zamerala sa len na nevymáhateľnosť vyrubeného úroku z omeškania a jeho dôvody, avšak uvedené má právny význam len v prípade núteného výkonu uloženej povinnosti v daňovom exekučnom konaní, teda pri skúmaní materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Inak povedané, zákonné podmienky pre vyrubenie úroku z omeškania a pre jeho vymáhateľnosť sú odlišné, a preto ich nemožno stotožňovať, resp. zamieňať. Pretože žalobná argumentácia žalobkyne nesmerovala voči žalovaným uplatnenému právnemu posúdeniu veci, teda voči splneniu podmienok na vyrubenie úroku z omeškania podľa § 156 ods. písm. a) a ods. 2 daňového poriadku, nebolo možné na jej základe dospieť 7 2 S / 4 / 2 02 0 - 17 -
k záveru o tvrdenej nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, a preto bola nedôvodná. Správny súd pritom zdôrazňuje, že nie je oprávnený za žalobkyňu dopĺňať dôvody tvrdenej nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, pretože tieto musia byť v súlade s § 182 ods. 1 písm. e) SSP obsahom podanej správnej žaloby.
48. K žalobkyňou a žalovaným uplatnenej argumentácii správny súd pre úplnosť uvádza, že možnosť oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom je upravená v Štvrtej časti ZoKR, počínajúc ustanovením § 166. Podmienky, za ktorých sa platobne neschopný dlžník môže domáhať oddlženia sú normované v § 166. V § 166a je upravené, ktoré pohľadávky môžu byť uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom a akým spôsobom je potrebné ich uplatniť. Pre prípad, že dlžník bol oddlžený, upravuje § 166b citovaného zákona pohľadávky, ktoré sa považujú za nevymáhateľné, a teda vylúčené z uspokojenia. Medzi ne patria aj zmluvné pokuty a iné súkromno-právne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu bola porušená pred rozhodujúcim dňom. 49. To v preskúmavanej veci znamená, že pokiaľ bola žalobkyňa v konaní podľa štvrtej časti ZoKR oddlžená vo vzťahu k pohľadávke vo výške 257,89 Eur (daň z príjmov fyzickej osoby za rok 2014 splatnej pred rozhodujúcim dňom), čo nebolo sporné, z uspokojenia boli vylúčené, a teda voči žalobkyni nevymáhateľné aj úroky z omeškania majúce základ v tejto nezaplatenej dani. Správny súd sa preto stotožnil s tvrdením žalobkyne, že vyrubený úrok z omeškania je verejnoprávnou peňažnou sankciou, na ktorú sa vzťahuje § 166b ods. 1 písm. d) a § 166e ods. 4 ZoKR, pričom k otázke charakteru úroku z omeškania sa správny súd vyjadril už v bode 40/, 41/ tohto rozsudku, na ktorého obsah poukazuje. Je pritom nepodstatné, či bol úrok z omeškania k rozhodujúcemu dňu už vyrubený, pretože jeho vyrubenie správcom dane má len deklaratórny charakter z hľadiska určenia dĺžky omeškania a vyčíslenia jeho výšky. Omeškanie vzniká dňom nasledujúcim po splatnosti dane (dňom 1. júla 2015), ktorým dňom začal úrok z omeškania narastať a správca dane ho mohol vyčísliť ku ktorémukoľvek dňu trvania omeškania žalobkyne odo dňa jeho vzniku, teda aj do rozhodujúceho dňa. Rozhodnutie o vyrubení úroku z omeškania nemá konštitutívne účinky a právny význam má najmä pre jeho vymáhanie, ak nie je daňovým dlžníkom uhradený dobrovoľne, teda slúži na zabezpečenie úhrady dane (daňou je podľa § 2 písm. b) Daňového poriadku aj úrok z omeškania) v rámci správy daní. Právoplatným rozhodnutím o vyrubení sa daňová pohľadávka na úrokoch z omeškania stáva splatnou a uplynutím lehoty na plnenie nadobúda status daňového nedoplatku. Splatnosť takejto pohľadávky však nie je podmienkou jej vzniku. Vznik pohľadávky na úrokoch z omeškania sa viaže na objektívne právne skutočnosti, ktorými sú existencia splatnej dane, nesplnenie daňovej povinnosti v lehote splatnosti a trvanie omeškania so zaplatením dane (plynutie času), pričom od výšky trvania omeškania závisí výška tejto pohľadávky. Sadzbu úrokov z omeškania stanovuje správny predpis (§ 156 ods. 2 Daňového poriadku). Preto možno uzavrieť, že daňová pohľadávka na úrokoch z omeškania vzniká na základe zákona a pri poznaní výšky splatnej dane dňom jej 7 2 S / 4 / 2 02 0 - 18 -
splatnosti a doby trvania omeškania je táto pohľadávka kvantifikovateľná ku ktorémukoľvek dňu omeškania bez toho, aby bola rozhodnutím správcu dane vyrubená. Rozhodnutie o vyrubení úrokov z omeškania predstavuje autoritatívne potvrdenie výšky pohľadávky a určenie dňa jej splatnosti. Bez rozhodnutia o vyrubení úrokov z omeškania dlžník nemá sankcionovateľnú právnu povinnosť úrok zaplatiť. Daňový poriadok umožňuje správcovi dane vyrubiť úroky z omeškania i priebežne, pričom rozhodnutie o vyrubení len autoritatívne deklaruje existenciu daňovej pohľadávky na úrokoch z omeškania a určuje jej splatnosť. Pohľadávka správcu dane na dani (ktorou je aj úrok z omeškania) do lehoty splatnosti je daňovou pohľadávkou, zatiaľ čo dlžná suma dane vrátane úroku z omeškania po lehote splatnosti je daňovým nedoplatkom (§ 2 písm. e), f) Daňového poriadku). Správny súd poukazuje na rozdielnosť pojmov daňová pohľadávka a daňový nedoplatok podľa § 2 Daňového poriadku ako aj na § 158 ods. 1 Daňového poriadku, v zmysle ktorého sa za pohľadávku na účely konkurzu a reštrukturalizácie považuje daňový nedoplatok, teda dlžná suma dane po lehote splatnosti dane. Práve splatnosť odlišuje daňovú pohľadávku od daňového nedoplatku, preto správne určenie dňa splatnosti daňovej pohľadávky na úrokoch z omeškania je nevyhnutné pre posúdenie vzniku daňového nedoplatku na úrokoch z omeškania. Ustanovenia Daňového poriadku upravujúce otázky vzniku a splatnosti pohľadávok daňovej správy na úrokoch z omeškania voči daňovým dlžníkom v konkurze (a v reštrukturalizácii) je nutné vykladať predovšetkým s prihliadnutím na účel oddlženia konkurzom sledovaný ZoRK, ktorým je riadený proces oddlženia fyzickej osoby podnikateľa, alebo aj zamestnanca, s cieľom zbavenia platobne neschopného dlžníka jeho „starých“ dlhov (vzniknutých do rozhodujúceho dňa...) a aspoň čiastočného uspokojenia veriteľov z jeho majetku za splnenia zákonom stanovených podmienok. ZoKR je v pomere špeciality k všeobecným ustanoveniam Daňového poriadku. Napokon Daňový poriadok výslovne v § 158 ods. 5 stanovuje, že po vyhlásení konkurzu postupuje správca dane pri uplatňovaní pohľadávok voči daňovému dlžníkovi podľa ZoRK. To znamená, že na úrok z omeškania, ktorý bol inak pre nezaplatenie dane splatnej do rozhodujúceho dňa v preskúmavanej veci vyčísliteľný aj k rozhodujúcemu dňu, sa vzťahuje § 166b ods. 1 písm. d) a § 166e ods. 4 ZoKR, a preto bolo
opačné tvrdenie žalovaného mylné. Rozhodnutie o vyrubení úroku z omeškania nemá konštitutívne, ale deklaratórne účinky. Vyrubením úrokov z omeškania dochádza k ich vyčísleniu, teda k potvrdeniu výšky daňovej pohľadávky ku konkrétnemu dátumu a k určeniu dňa splatnosti. 50. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa a aj žalovaný sa mýlili v tvrdení, že správcom dane vyrubený úrok z omeškania vznikol ako daňová pohľadávka až právoplatnosťou rozhodnutia o jeho vyrubení, pretože úrok z omeškania je spojený so vznikom omeškania, a nie s rozhodnutím o jeho vyrubení. Preto bol nesprávny aj záver žalovaného, že úrok z omeškania je vymáhateľný, pretože bol vyrubený až po rozhodujúcom dni, a teda nebol dotknutý oddlžením. Jeho nevymáhateľnosť pritom v súlade s tvrdením žalobkyne vyplýva z § 166b ods. 1 písm. d) ZoKR, pretože svojou podstatou je úrok z omeškania verejnoprávnou peňažnou sankciou za porušenie povinnosti zaplatiť splatnú daň, ku ktorej došlo pred 7 2 S / 4 / 2 02 0 - 19 -
rozhodujúcim dňom. Ich tvrdenia teda nemali oporu v zistenom skutkovom stave veci a platnej právnej úprave. Správny súd opakuje, že rozhodnutie o vyrubení úroku z omeškania slúži predovšetkým na ďalší postup správcu dane pre prípad jeho vymáhania, teda napĺňa účel (podmienky pre postup) smerujúci k nútenému vymáhaniu takejto daňovej povinnosti ale o vzniku týchto daňových úrokov sa ním nerozhoduje. 51. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozsudok veľkého senátu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Vs/3/2020 zo dňa 27. januára 2021, v ktorom sa veľký senát zaoberal rozdielnou rozhodovacou činnosťou vo vzťahu k § 2 písm. b), e), f), § 156 ods. 2 a § 158 ods. 1 a 3 so zohľadnením § 84 ods. 1 Daňového poriadku z pohľadu posúdenia pojmu z úroku z omeškania vo vzťahu k pojmu daňový nedoplatok a otázky okamihu vzniku úroku z omeškania (v zmysle ich aplikácie na účinky procesu reštrukturalizácie v tom duchu, že správca dane je oprávnený vyrubiť úrok z omeškania aj po uplynutí lehoty na prihlasovanie pohľadávok, resp. aj po zverejnení uznesenia o potvrdení reštrukturalizačného plánu v obchodnom vestníku) a ktoré sú z hľadiska pojmu daňový nedoplatok a otázky okamihu vzniku úroku z omeškania aplikovateľné aj v preskúmavanej veci. V bode 41/ až 43/ svojho rozsudku NS SR uviedol, že: „majúc na zreteli uvedené východiská veľký senát konštatuje, že právoplatným rozhodnutím o vyrubení sa daňová pohľadávka na úrokoch z omeškania stáva platnou a uplynutím lehoty na plnenie nadobúda status daňového nedoplatku. Splatnosť takejto pohľadávky však nie je podmienkou jej vzniku. Vznik pohľadávky na úrokoch z omeškania sa viaže na objektívne právne skutočnosti, ktorými sú existencia splatnej dane, nesplnenie daňovej povinnosti v lehote splatnosti a trvanie omeškania so zaplatením dane (plynutie času), pričom od dĺžky omeškania trvania omeškania závisí výška tejto pohľadávky. Sadzbu úrokov z omeškania stanovuje právny predpis (§ 156 ods. 2 Daňového poriadku)“.... „daňová pohľadávka na úrokoch z omeškania vzniká na základe zákona a pri poznaní výšky splatnej dane, dňa jej splatnosti a doby trvania omeškania je táto pohľadávka kvantifikovateľná ku ktorémukoľvek dňu omeškania bez toho, aby bola rozhodnutím správcu dane vyrubená.“... „ Rozhodnutie o vyrubení úrokov z omeškania predstavuje autoritatívne potvrdenie výšky pohľadávky a určenie dňa jej splatnosti, pričom má deklaratórnu povahu a slúži predovšetkým na ďalší postup správcu dane pre prípad jej vymáhania...“. 52. K tvrdenej nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia pre nedostatočne zistený skutkový stav veci žalobkyňa neuviedla žiadnu vecnú argumentáciu, čo správnemu súdu neumožňovalo vykonať na jej základe prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného a dospieť na jej základe k záveru o jeho nezákonnosti, a preto nebola dôvodná. 53. Na žalobnú argumentáciu, ktorá bola žalobkyňou doplnená až vo vyjadrení zo dňa 13. 02. 2022 správny súd neprihliadal, pretože bola v rozpore s § 182 ods. 1 a § 183 SSP uplatnená po lehote na jej podanie. 7 2 S / 4 / 2 02 0 - 20 -
54. O trovách konania rozhodol správny súd podľa výsledku sporu na základe § 167 ods. 1 SSP. Podľa tohto ustanovenia má právo na náhradu trov konania ten žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. V tomto prípade bola žalobkyňa celkom úspešná, preto jej správny súd priznal náhradu dôvodne vynaložených trov konania a zaviazal žalovaného, aby jej ich zaplatil po tom, ako bude osobitným rozhodnutím stanovená ich výška (§ 175 ods. 2 SSP). Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). 7 2 S / 4 / 2 02 0 - 21 -
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Poznámka: Toto rozhodnutie nepodpísala členka senátu JUDr. Alena Antalová z dôvodu jej ospravedlnenej neprítomnosti na súde v čase jeho podpisovania.