Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Ps-1-2017.pdf
PDF · 69.35 KB
Case nature
Subarea
6Ps/1/2017
Uznesenie
Okresný súd Lučenec v právnej veci navrhovateľa: M. F., D.. XX.XX.XXXX, N. Ž. D. C., H..Č.. Ú., Z. XX, G., N. N. a osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná: Ľ. F., D.. XX.XX.XXXX, N. U. o návrhu na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 27.07.2017 domáhal obmedzenia spôsobilosti na právne úkony u svojej manželky Ľudmily Rozinajovej. Súd zistil, že podanie nemá náležitosti podľa ustanovenia § 127 ods. 1 CSP v spojení s § 234 CMP, preto súd uznesením č.k. 6Ps/1/2017 - 13 zo dňa 31.07.2017 vyzval navrhovateľa na odstránenie vád v lehote 15 dní od jeho doručenia, a to, aby opísal skutočnosti odôvodňujúce zásah do spôsobilosti a zdôvodnenie , že iné menej obmedzujúce opatrenia nie sú možné. Zároveň mal navrhovateľ povinnosť predložiť lekársku správu o zdravotnom stave osoby, o ktorej spôsobilosti má súd konať.
2. Z vyjadrenia navrhovateľa doručeného súdu dňa 15.08.2017 vyplýva, že jeho manželka má nízke IQ vo výške 42, je veľmi dôverčivá a nevie sa orientovať. V mladosti ju matka nútila žobrať a bola aj viackrát znásilnená. Už v 18 rokoch ju chceli dať na invalidný dôchodok pre vyosenú chrbticu. Syna po narodení prekrmovala a skoro ho tým zabila. V 9. mesiaci mu však zistili alergiu na mlieko. Navrhovateľ od uvedeného incidentu musel na manželku dozerať. Ďalej uviedol, že manželka nepozná hodnotu peňazí, nevie písať ani čítať, neovláda hodiny, nevie si nič zariadiť na úradoch a nevie dodržať základné hygienické návyky. Navrhovateľ požaduje vykonanie psychologického vyšetrenia. Manželka nechodí na psychologické vyšetrenia, posledné vyšetrenie absolvovala v roku 2008, kde vydali rozhodnutie o mentálnej retardácii. Navrhovateľ nevie zabezpečiť zdravotnú dokumentáciu manželky a žiada, aby ju zabezpečil súd, pričom poukazuje na skutočnosť, že v rodine manželky je viacero retardovaných ľudí. Na základe uvedeného žiada, aby bola manželka obmedzená v spôsobilosti na právne úkony, čo sa týka podpisovania rôznych zmlúv a konania na úradoch.
3. Podľa ust,. § 235 ods. 2 CMP, súd môže navrhovateľovi podľa odseku 1 alebo navrhovateľovi, ktorým je blízka osoba, uložiť, aby v lehote, ktorú mu určí, predložil lekársku správu o zdravotnom stave osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná.
4. Súd vyzval navrhovateľa na predloženie lekárskej správy výzvou zo dňa 31.07.2017. Navrhovateľ nepredložil súd žiadne lekárske správy, nakoľko tieto podľa jeho tvrdenia nevie zabezpečiť vzhľadom na fakt, že sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody. Z uvedeného dôvodu navrhol súdu, aby si tieto doklady zabezpečil sám. Súd k uvedenému udáva, že nie je povinnosťou súdu suplovať dôkaznú povinnosť navrhovateľa. Každý účastník konania je povinný predložiť na preukázanie svojich tvrdení
dôkazy. Teda aj navrhovateľ, ak chcel preukázať tvrdené skutočnosti mal predložiť súdu lekársku správu o zdravotnom stave manželky.
5. Zmyslom ust. § 235 ods. 2 CMP je zabrániť podávaniu šikanóznych žalôb. Tým súd nenaznačuje, že návrh žalobcu považuje za šikanózny, avšak tvrdenia, ktoré vo svojom návrhu uvádza sú takej intenzity, ktoré by mohli mať za následok kladné rozhodnutie o návrhu. Súd však poukazuje aj na skutočnosť, že navrhovateľ mal vedomosť o mentálnej retardácii manželky už v roku 2008, pričom od uvedenej doby nepodal návrh na pozbavenie resp. obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Ide o dosť dlhé časové obdobie a tieto tvrdenia v súčasnosti nemusia byť aktuálne. Zároveň súd poukazuje aj na to, že ide len o tvrdenie navrhovateľa, že jeho manželka už v roku 2008 bola mentálne retardovaná a o uvedenej skutočnosti nepredložil súdu žiaden listinný dôkaz. Súd bez lekárskej správy nevie posúdiť, či manželka navrhovateľa je v skutočnosti v takom štádiu retardácie resp. či vôbec je retardovaná, že si to vyžaduje rozhodnutie súdu o jej obmedzení spôsobilosti na právne úkony. Zároveň súd poznamenáva, že navrhovateľ požaduje obmedzenie spôsobilosti na právne úkony len v rozsahu podpisovania zmlúv a zastupovania na úradoch, pričom ak manželka navrhovateľa je v takom zdravotnom stave ako to uviedol vo svojom návrhu, obmedzenie by si vyžadovalo väčší zásah do jej integrity. Vo svojom vyjadrení navrhovateľ tvrdil, že manželka nevie písať, čítať, nepozná hodnotu peňazí a nevie s nimi narábať, nevie dodržiavať základné hygienické návyky i z tohto pohľadu sa súdu javí, že pokiaľ požaduje obmedzenie iba v časti podpisovania zmlúv a zastupovania pred úradmi, jeho tvrdenia nemusia byť pravdivé. Súd preto rozhodol tak, že návrh navrhovateľa zamietol, nakoľko neuniesol dôkaznú povinnosť.
6. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici (§ 59 ods. 1CMP, § 362 ods. 1CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. (§ 127 ods. 1 a 2 CSP)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1CSP)
Podľa § 62 ods. 1, 2 CMP je odvolanie možné odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 CMP v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Podľa § 64 CMP zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Podľa § 65 CMP odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.
Podľa § 66 CMP odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.
Podľa § 67 CMP na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.