Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5Csp-205-2016.pdf
PDF · 102.42 KB
Case nature
Area
Subarea
5Csp/205/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v spore žalobcu Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31 335 004 proti žalovanému v 1. rade X. X., nar. XX. XX. XXXX, O. K. XXX, O. K. a žalovanej v 2. rade K. Ž., nar. XX. XX. XXXX, O. K. XXX, O. K., t.č. bytom O.Š. K. XXX, o zaplatenie 2483,88 eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu 2280 eur, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2280 eur od 18. 9. 2015 do 31. 10. 2016 a úrok z omeškania vo výške 3% ročne zo sumy 2280 od 1. 11. 2016 do zaplatenia, v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného.
V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
Žalobcovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu 84%.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal dňa 2. 12. 2016 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal zaviazať žalovaných v 1. a 2. rade na zaplatenie sumy 2483,88 eur, úrok z úveru vo výške 4,7% ročne zo sumy 2280 eur od 1. 11. 2016 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 3% ročne zo sumy 2483,88 eur od 1. 11. 2016 do zaplatenia a na náhradu trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXX X XX bola so žalovaným v 1. rade uzatvorená Zmluva o medziúvere č. XXXXXXX X XX a stavebnom úvere č. XXXXXXX X XX zo dňa 3. 8. 2006, na základe ktorej bol žalovanému v 1. rade poskytnutý mimoriadny medziúver vo výške 4979,09 eur. Žalovaný v 1. rade sa zaviazal do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky medziúveru 7,49% ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 31,10 eur a do nasporenia cieľovej sumy vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 24,90 eur. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa žalovaný v 1. rade zaviazali splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,7% ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 43,58 eur. Žalovaná v 2. rade prevzala na seba ručiteľský záväzok v prípade, ak žalovaný v 1. rade neuspokojí pohľadávku žalobcu. Žalovaní porušili zmluvne dohodnuté podmienky a úver prestali riadne a včas splácať. Listom zo dňa 17. 9. 2016 žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku úveru. Dlh žalovaných ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru bol vyčíslený na sumu 2614 eur, pričom do podania žaloby žalovaní z tejto sumy uhradili 334 eur.
Predmetom konania je teda zvyšok istiny vo výške 2280 eur, ktorá sa naďalej úročí úrokovou sadzbou 4,7% ročne. Tento úrok bol vyčíslený za obdobie od 18. 9. 2015 do 31. 10. 2016 vo výške 124,45 eur s tým, že žalobca požaduje ďalší úrok z úveru vo výške 4,7% ročne zo sumy 2280 eur od 1. 11. 2016
do zaplatenia. Zároveň žalobca podanou žalobou požaduje aj úrok z omeškania vo výške 5% ročne za obdobie od 18. 9. 2015 do 31. 10 2016 vo výške 79,43 eur a úrok z omeškania vo výške 3% ročne zo sumy 2483,88 eur od 1. 11. 2016 do zaplatenia a náhradu trov konania.
2. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej v 2. rade a jej zástupkyne a oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, najmä s výpisom z obchodného registra žalobcu, so zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, všeobecnými podmienkami pre stavebné sporenie pre fyzické osoby, upozorneniami na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti + doručenkami, oznámeniami o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru + doručenkami, výpisom z účtu konta medziúveru, výpisom z účtu stavebného sporenia, výpisom z účtu stavebného úveru, a zistil tento skutkový stav.
3. Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že žalobca je právnickou osobou a mimo iného v predmete činnosti má aj poskytovanie úverov stavebným sporiteľom.
4. Na základe Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 3. 8. 2006 žalobca poskytol žalovanému v 1. rade ako dlžníkovi mimoriadny medziúver vo výške 4979,09 eur (150 000 Sk), pričom po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol mimoriadny medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok, sa mimoriadny medziúver zmení na stavebný úver pod č. XXXXXXX X XX vo výške cca 2987,45 eur (90 000 Sk) s tým, že presná výška stavebného úveru sa rovná rozdielu cieľovej sumy a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení. Dlžník sa zaviazal do pridelenia cieľovej sumy pravidelne mesačne na účet zmluvy splácať úroky z mimoriadneho medziúveru 7,49% ročne, čo predstavuje mesačné splátky 31,10 eur (937 Sk) a do nasporenia 40% cieľovej sumy vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 24,90 eur (750 Sk). Po pridelení cieľovej sumy sa dlžník, t.j. žalovaný zaviazal splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,70% ročne pravidelnými mesačnými splátkami po 43,58 eur (1313 Sk).
Podľa bodu III. Zmluvy, ručiteľ, t.j. žalovaná v 2. rade, písomným prehlásením preberá voči veriteľovi povinnosť vyplývajúcu z ručenia.
5. Súčasťou uvedenej zmluvy mali byť Všeobecné podmienky pre stavebné sporenie pre fyzické osoby.
Podľa čl. XIX bod 2 písm. a) a bod 3 písm. b) Všeobecných podmienok pre stavebné sporenie pre fyzické osoby, ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvnej dohody zo strany stavebného sporiteľa a/alebo ak je stavebný sporiteľ v omeškaní s viac než dvoma splátkami alebo jednou splátkou dlhšie ako 3mesiace, stavebná sporiteľňa je oprávnená jednostranne vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky stavebnej sporiteľne zo zmluvy o úvere pred termínom konečnej splatnosti úveru a stavebný sporiteľ je povinný splatiť pohľadávku stavebnej sporiteľne v lehote, ktorú ona určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti úveru.
6. Listami zo dňa 19. 1. 2015 žalobca upozornila žalovaných, že dňa 31. 1. 2015 vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru, ak žalovaní neuhradia do tohto dňa dlžné splátky vo výške 166 eur. Tieto listy boli žalovaným doručené dňa 21. 1. 2015.
7. Listami zo dňa 17. 9. 2015 žalobca oznámil žalovaným, že z dôvodu podstatného porušenia povinnosti splácať úver riadne a včas ku dňu 17. 9. 2015 nastáva mimoriadna splatnosť celého úveru. Zároveň žalobca vyzval žalovaných na úhradu dlžnej sumy vrátane príslušenstva vo výške 2614 eur. Tieto listy si žalovaní prevzali dňa 21. 9. 2015.
8. Z výpisu z účtu konta medziúveru vyplýva ku dňu 28. 2. 2013 dlh žalovaných ku dňu pridelenia 5318,41 eur. Z výpisu z účtu stavebného sporenia vyplýva ku dňu 28. 2. 2013 nasporená suma vo výške 2128,65 eur. Podľa výpisu z účtu stavebného úveru, dlh žalovaných na istine úveru ku dňu podania žaloby na súd, je vo výške 2280 eur.
9. Zástupkyňa žalovanej v 2. rade na pojednávaní uviedla, že žalovaná v 2. rade je jej matkou a má zdravotné problémy, preto ju zastupuje. Má ťažkosti s pamäťou a vyjadrovaním. Žalovanej v 2. rade bola doručená žaloba. Nepamätá si však, za akých okolností podpisovala zmluvu. Zástupkyňa žalovanej v 2. rade po nahliadnutí do spisu skonštatovala, že podpis na zmluve patrí žalovanej v 2. rade. Navštívili
pobočku žalobcu, kde sa informovali, ako dlžník uhrádza úver. Bolo im oznámené, že síce ho platí, ale v nedostatočnej výške. Žalovanej v 2. rade boli doručované upomienky, avšak dlh nesplácala, pretože je toho názoru, že dlh má uhradiť dlžník. Poukázala na to, že žalovaná v 2. rade dlh ani nemá z čoho platiť.
10. Žalovaná v 2. rade na pojednávaní uviedla, že pamätá si len na upomienky, týkajúce sa žalovaného v 1. rade.
11. Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že podanej žalobe je potrebné vyhovieť len čiastočne.
Podľa ustanovenia §497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ustanovenia §565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa ustanovenia §546 Občianskeho zákonníka, dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.
Podľa ustanovenia §548 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval.
12. Na základe zisteného skutkového stavu vyhodnotil zmluvný vzťah medzi stranami sporu zo zmluvy o úvere ako spotrebiteľskú zmluvu, ktorá bola uzavretá 3. 8. 2006, teda za účinnosti Občianskeho zákonníka v takom znení, že v ustanovení §52 ods. 1 definoval spotrebiteľskú zmluvu ako kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo alebo inú odplatnú zmluvu upravenú v ôsmej časti tohto zákona a zmluvu podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy(znenie účinné od 1.4.2004). Teda na predmetnú úverovú zmluvu sa vzťahujú všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách a to 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zavedené zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorý zmenil a doplnil Občiansky zákonník s účinnosťou od 01.04.2004 o inštitút tzv. spotrebiteľských zmlúv v súlade s čl. 69 až 71 Asociačnej dohody platnej od 1. 2. 1995, ktorou sa Slovenská republika zaviazala, že vyvinie úsilie na zabezpečenie postupnej zlučiteľnosti jej právnych predpisov s predpismi Európskej únie. Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť, v snahe deklarovať potrebu regulácie podmienok poskytovania spotrebiteľských úverov Rada EÚ prijala smernicu 87/102/EHS, ktorá mala za cieľ zvýšiť ochranu spotrebiteľov pri využívaní finančných služieb ponúkaných na trhu, ktorá bola neskôr novelizovaná smernicou 90/88/ES a 98/7/ES. Za účelom ochrany spotrebiteľov bola prijatá aj smernica Rady EÚ 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V rámci prístupového procesu do EÚ bol v SR prijatý Zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý však vzhľadom na ustanovenie §2 písm. a) citovaného zákona na daný právny vzťah nie je možné aplikovať.
Zmluvu uzavrel žalobca v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti so žalovanými ako fyzickými osobami, ktoré nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, takže sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú. Právne vzťahy účastníkov v tomto konaní sa preto musia posudzovať aj podľa zákona o ochrane spotrebiteľov a v prípade, ak tento zákon neupravuje niektorú otázku, nastupuje právna úprava spotrebiteľského práva v širšom zmysle slova podľa Občianskeho zákonníka. V zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchod. zák. sa síce jedná o tzv. absolútny obchod, ale nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu, ustanovenia Obchod. zák. je možné použiť iba v prípade, ak je táto právna úprava výhodnejšia ako úprava Občianskeho zákonníka.
Na uvedený právny vzťah je potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy, kde v ustanovení §2 písm. a) a b) je vymedzený pojem spotrebiteľ a predávajúci a síce spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu
osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti a predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby.
13. V danom prípade je nespornou skutočnosťou, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným v 1. rade ako dlžníkom a žalovanou v 2. rade ako ručiteľom, bola uzatvorená zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému v 1. rade, mimoriadny medziúver vo výške 4979,09 eur.
Taktiež mal súd preukázané, že žalovaný sa zaviazal do pridelenia cieľovej sumy pravidelne mesačne na účet zmluvy splácať úroky z mimoriadneho medziúveru 7,49% ročne, čo predstavuje mesačné splátky 31,10 eur a do nasporenia 40% cieľovej sumy vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 24,90 eur. Po pridelení cieľovej sumy sa žalovaný v 1. rade zaviazal splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,70% ročne pravidelnými mesačnými splátkami po 43,58 eur.
Ďalej bolo preukázané, že žalovaný porušil podmienky splácať úver riadne a včas a preto ku dňu 17. 9. 2015 došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, pričom k tomuto dňu dlh žalovaného bol vyčíslený na sumu 2614 eur. Po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru žalovaný uhradil sumu 334 eur a teda dlh na istine predstavuje sumu 2280 eur. Keďže uvedenú sumu žalovaný v 1. rade neuhradil, súd podanej žalobe v tejto časti vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie uvedenej sumy. V zmysle ustanovenia §548 ods. 1 Občianskeho zákonníka súd zaviazal na úhradu dlhu aj žalovanú v 2. rade ako ručiteľku.
14. Podľa ustanovenia §517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa ustanovenia §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia §3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Je nepochybné, že žalovaní sa dostali do omeškania so zaplatením sumy 2280 eur. Preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania. Súd priznal žalobcovi podľa ustanovenia §517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s ustanovením §3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z.. Úrok z omeškania patrí žalobcovi odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru, t.j. od 18. 9. 2015.
15. Súd žalobu žalobcu zamietol v časti požadovaného úroku z úveru po zosplatnení, tj. vyčísleného za obdobie od 18. 9. 2015 do 31. 10. 2016 vo výške 124,45 eur a následne vo výške 4,70% ročne zo sumy 2280 eur za obdobie od 1. 11. 2016 do zaplatenia.
Podľa §503 ods. 1 prvá veta Obchod. zák. záväzok, platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky.
Podľa §121 ods. 3 Obč. zák. príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
V zmysle citovanej právnej úpravy je potrebné odlišovať zmluvné úroky od úrokov z omeškania, na ktoré vzniká veriteľovi právo zo zákona. Oneskoreným zaplatením úrokov z úveru však nevzniká právo na ďalšie úroky z omeškania (L. XX/XXXX.) Občiansky zákonník ani Obchodný zákonník neumožňujú veriteľovi požadovať od dlžníka príslušenstvo pohľadávky, t. j.úroky z omeškania pre prípad omeškania s platením iného príslušenstva pohľadávky (L. X/XXXX.) Z toho dôvodu potom žalobcovi patria do zosplatnenia úveru úroky z úveru a po zosplatnení už mu patria iba úroky z omeškania.
Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej povahe jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové, okamžité vrátenie celej požičanej istiny.
Teda podstatný rozdiel stavu výhody splátok a stavu jednorazového zosplatnenia úveru spočíva v tom, že veriteľ nemá nárok a spotrebiteľ nemá povinnosť vrátiť celú požičanú sumu naraz. Splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto kruciálnom rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak by navyše odvolací súd takúto zmenu justifikoval, podporil by nielen hrubú nadvládu veriteľa, ale zároveň by podporoval aj stav v ktorom veriteľ nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu majú nahradiť stav jeho potenciálnej nečinnosti, resp. stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú istinu jednorazovo. Takéto konanie veriteľa však neponíma v slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani preto niet titulu na inkasovanie odplatných úrokov. Uvedenou úvahou sa odvolací súd prirodzene dostáva aj v poradí k ďalšiemu zásadnému záveru, spočívajúcemu v skutočnosti, že keďže jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou (pozri ďalej). Povedané inak v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nar. vl. 87/1995 Z. z. Ak by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a nar. vl. Alternatívne (podľa povahy zmluvnej úpravy) subsidiárne ani testom § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka. (rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 30. 6. 2015 sp. zn. XCo/ XXX/XXXX).
16. Podľa ustanovenia §255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa ustanovenia §255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Žalobca bol v konaní neúspešný len v nepatrnej časti požadovaného úroku z úveru po zosplatnení. Vo zvyšku bol v konaní úspešný. Preto mu súd priznal náhradu trov konania v celom rozsahu. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia §262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom o výške tejto náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle ods. 2 citovaného ustanovenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.