Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_26Co-175-2017.pdf
PDF · 90.39 KB
Case nature
Subarea
26Co/175/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov JUDr. Zlatice Javorovej a Mgr. Fedora Benku v právnej veci žalobkyne: Mgr. V. Y., nar. X. C. XXXX, bytom B. X. XXXX/X, V., zastúpenej splnomocnenkyňou: HA3 LEGAL s.r.o., so sídlom A. Mráza 6, Bratislava, IČO: 50 645 544, proti žalovanej: PLAUTO s.r.o., so sídlom Dubovany 201, IČO: 44 510 802, zastúpenej splnomocnenkyňou: PAICEK LEGAL s.r.o, so sídlom Panská 17/427, Bratislava, IČO: 36 834 904, o nariadení zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany z 8. júna 2017 č. k. 7P 32/2017-32, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že nariaďuje zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriaďuje záložné právo k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalobcu a to k pozemku CKN parc. č. 651/39, druh pozemku: ostatné plochy, výmera 6818 m2 evidovanom Okresným úradom Piešťany, katastrálny odbor okres Piešťany, obec F., katastrálne územie R., číslo listu vlastníctva XXXX a k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 1/4 na pozemku CKN, parc. č. 651/56, druh pozemku: ostatné plochy, výmera 492 m2, evidovanom Okresným úradom Piešťany, katastrálny odbor okres Piešťany, obec F., katastrálne územie R., číslo listu vlastníctva XXXX a vo zvyšku návrh zamieta.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 343 ods. 1 a 2, § 344, § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1 a 2, § 326 ods. 1 a 2, § 327 a § 328 ods. 1 CSP (z. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku). Vecne dôvodil, že žalobkyňa v návrhu len uviedla, že žalovaný jej nevrátil pôžičku riadne a včas hoci disponuje s majetkom, z ktorého by bolo možné túto jej pohľadávku uspokojiť, pričom jej pohľadávka je predmetom sporového konania vedeného na Okresnom súde Piešťany pod spis. zn. 13C 184/2013 a že má obavu, že žalovaný by mohol nehnuteľnosti scudziť, zriadiť zmluvné záložné právo, disponovať s nehnuteľnosťami, avšak neuviedla ani neopísala žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné predpokladať potencionálny zámer žalovaného zhoršiť vymožiteľnosť predmetnej pohľadávky prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Dôvodil, že obava, že exekúcia bude ohrozená musí byť v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia riadne popísaná, podrobným a vierohodným opisom správania druhej strany, priamo alebo nepriamo týkajúceho sa jej majetku, z ktorého by bolo možné dôvodne predpokladať, že táto strana by mohla v budúcnosti robiť ďalšie obdobné právne úkony. Uviedol, že len samotná skutočnosť, že žalovaná vlastní nehnuteľnosť nie je dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, keď by súdy mali potom vždy povinnosť vyhovieť každému návrhu na zriadenie záložného práva v prípade keď žalovaný je dlžníkom, čo nepochybne nie je účelom tohto inštitútu. Dodal, že žalobkyňa nepreukázala existenciu ani dôvodnosť reálnej obavy, že exekúcia jej pohľadávky voči žalovanej bude ohrozená a preto jej návrh zamietol. O trovách konania nerozhodol, keďže nejde o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí.
2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Dôvodila, že po doručení uznesenia o zamietnutí návrhu, v čase plynutia odvolacej lehoty zistila, že dňa 21. júna 2017 o 13.30 hod. bolo zahájené na Okresnom úrade Piešťany, katastrálny odbor, pod V 1729/2017 vkladové konanie a to práve k listom vlastníctva LV č. XXXX a LV č. XXXX pre k. ú. R., v časti vlastníctva žalovanej, čím je naplnený jasný zámer žalovanej zhoršiť vymožiteľnosť pohľadávky žalobkyne. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia považuje za dôvodný, keďže je stav bezprostredného ohrozenia exekúcie a ide o novoty, ktoré objektívne nemohli byť uplatnené zo strany žalobkyne v konaní, v návrhu už dňa 9. mája 2017, ale až neskôr 21. júna 2017. Dodala, že výlučne rýchly zásah súdu spočívajúci vo vyhovení návrhu môže zabezpečiť účinnú ochranu práv žalobkyne. Na preukázanie dôvodnosti svojho návrhu predložila výpisy informácie o katastrálnom konaní, z ktorých je zrejmé, že prebieha vkladové konanie a že sú na predmetné LV zapísané plomby a to pri subjekte žalovanej. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu vyhovel.
3. Odvolací súd doručil splnomocnenkyni žalovanej elektronicky návrh, napadnuté uznesenie, odvolanie žalobkyne i výzvu, ktoré splnomocnenkyňa žalovanej prijala dňa 26. júla 2017 o 10.59 hod. V stanovenej lehote 10 dní od doručenia sa k odvolaniu žalobkyne a k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nevyjadrila.
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. g) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), po doplnení dokazovania oboznámením sa s výpismi LV č. XXXX a XXXX (§ 384 ods. 3 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne je nutné priznať úspech, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre zmenu napadnutého uznesenia (§ 388 CSP).
5. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na skutočnosti osvedčené obsahom spisu, odôvodnením preskúmavaného uznesenia i argumentami strán predostretých v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nariadiť vo veci zabezpečovacie opatrenie, ktorým sa zriaďuje záložné právo k nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobcu a to k pozemku CKN parc. č. 651/39, druh pozemku: ostatné plochy, výmera 6818 m2 evidovanom Okresným úradom Piešťany, katastrálny odbor okres Piešťany, obec F., katastrálne územie R., číslo listu vlastníctva XXXX a k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 1/2 na pozemku CKN, parc. č. 651/56, druh pozemku: ostatné plochy, výmera 492 m2, evidovanom Okresným úradom Piešťany, katastrálny odbor okres Piešťany, obec F., katastrálne územie R., číslo listu vlastníctva XXXX.
6. Odvolací súd uvádza, že v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia rozhodol súd prvej inštancie vzhľadom na osvedčený skutkový stav správne, pričom i jeho právne závery boli správnymi. Žalobkyňa totiž vo svojom návrhu neuviedla konkrétne skutkové okolnosti, ktoré by preukazovali a dávali možnosť preskúmať obavy budúceho zmarenia exekúcie. V návrhu musí byť osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená a z hľadiska osvedčenia relevantnej skutočnosti musí žalobca súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu zriadenia zabezpečovacieho opatrenia v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie.
7. Odvolací súd s poukazom na odvolacie námietky žalobkyne spočívajúce v preukázaní takého konania žalovanej, ktoré potvrdzuje dôvodnú obavu žalobkyne, že exekúcia bude ohrozená považoval za dôvodné v súlade s § 388 CSP zmeniť napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie.
8. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
9. Podľa § 343 ods. 1 a 2 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky
veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (1). Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra (2).
10. Zo zákonnej formulácie možno substancovať základné predpoklady na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia: a) zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na návrh, b) spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, c) zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, d) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.
11. Odvolací súd dospel k záveru, že v súčasnej dobe sú splnené všetky predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v spojení s podaným odvolaním spĺňa nielen všeobecné náležitosti podania v súlade s § 127 CSP ale i osobitné náležitosti, ktoré vyplývajú predovšetkým z § 343 ods. 1 v spojení s § 344 a § 326 ods. 1 CSP. V samotnom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobkyňa vymedzila predmet, vo vzťahu ku ktorému žiada zriadiť záložné právo a následne v samotnom odvolaní osvedčila informáciou o katastrálnom konaní obavu, že exekúcia bude ohrozená. Odvolací súd dospel k záveru, že je osvedčený nárok žalobkyne, taktiež je v návrhu označený i spôsobilý predmet záložného práva, keď podmienkou, aby bol záloh spôsobilým predmetom záložného práva je jeho prevoditeľnosť. Na prevoditeľnosti zálohu je totiž založený výkon záložného práva - speňaženie zálohu. Podmienka, že zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia zabezpečuje peňažnú pohľadávku je splnená, pričom v samotnom návrhu bola konkrétna peňažná pohľadávka špecifikovaná. Posledným predpokladom je, že zriadením zabezpečovacieho opatrenia sa má odvrátiť možnosť marenia uspokojenia peňažnej pohľadávky v prípadnom exekučnom konaní. Tento predpoklad žalobkyňa vo svojom návrhu síce nešpecifikovala, neuviedla žiadne konkrétne skutkové okolnosti prípadu a keďže dokazovanie sa v tomto prípade nevykonáva, už zo samotného návrhu musí byť osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Táto okolnosť v samotnom návrhu síce špecifikovaná nebola avšak následne v odvolaní žalobkyňa uviedla, že prebieha konanie na Okresnom úrade Piešťany, katastrálny odbor pod V 1729/2017 a výpismi z listov vlastníctva LV č. XXXX a LV č. XXXX pre k.ú. R., preukázala, že je na nich vyznačená plomba na základe V-1729/2017, taktiež i k svojmu odvolaniu pripojila návrh na rozhodnutie o priznaní statusu účastníka katastrálneho konania a návrh na prerušenie konania adresovaný Okresnému úradu Piešťany, katastrálny odbor.
12. Odvolací súd čiastočným výpisom zo dňa 22. augusta 2017 mal za preukázané, že žalovaná je vlastníčkou nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto zabezpečovacieho opatrenia zapísanými na LV č. XXXX v celosti a na LV č. XXXX len v spoluvlastníckom podiele 1/4.
13. Dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečiť reálnu vykonateľnosť súdneho rozhodnutia zriadením záložného práva. V prípade zabezpečovacieho opatrenia slúžiacemu zamedzeniu obavy z ohrozenia exekúcie potom zabezpečením reálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia treba rozumieť opatrenie spôsobilé odvrátiť stav, pri ktorom by v dôsledku možného počínania z rozhodnutia povinnej osoby, čo aj obvykle v súčinnosti s inými osobami stojacimi mimo okruh strán konania v konkrétnej veci, mohlo dôjsť buď k úplnému vylúčeniu možnosti osoby z rozhodnutia oprávnenej úspešne sa domôcť núteného splnenia uloženej povinnosti, alebo prinajmenšom k podstatnému sťaženiu prístupu oprávneného k uplatneniu takejto možnosti (oboje za predpokladu, že napriek existencii vykonateľného rozhodnutia povinný odmietne uloženú povinnosť splniť dobrovoľne). I keď existencia takejto obavy nie je síce prítomnou vždy na jej prítomnosť možno v danej veci usudzovať najmä z hľadiska vyvíjania žalovanou aktivít týkajúcich sa jej majetku, čo v danom prípade i žalobkyňa v rámci svojich odvolacích námietok tvrdila a preukázala.
14. Odvolací súd doplnil dokazovanie len oboznámením sa s čiastočnými výpismi LV č. XXXX a LV č. XXXX, keď dokazovanie v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní a toto dokazovanie právna teória označuje len ako osvedčovanie. Osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Pri ich zisťovaní neprihliada ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné. Žalobkyňa vo svojom odvolaní uviedla nové okolnosti, na ktoré
odvolací súd prihliadal, keďže tieto vznikli až v priebehu odvolacej lehoty a žalobkyňa nimi osvedčila potrebu nevyhnutnej ochrany jej práv a právom chránených záujmov a dôvodnú obavu z ohrozenia exekúcie.
15. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a návrhu navrhovateľky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovel vo vzťahu k nehnuteľnostiam v reálnom vlastníctve žalovanej.
16. Námietku žalobkyne z jej odvolania, že vo veci rozhodoval nezákonný sudca považoval odvolací súd za nedôvodnú, keďže v zmysle potvrdenia zo dňa 25. mája 2017 (č. l. 20 spisu) je zrejmé, že spis bol v súlade s dodatkom č. 8 z rozvrhu práce na rok 2017 rozvrhu práce Okresného súdu Piešťany na rok 2017 (1 Spr R 13/2017 pridelený na prejednanie a rozhodnutie sudkyni JUDr. Ľudmile Hrickovej.
17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie o trovách prvoinstančného konania nerozhodoval, keďže ide len o čiastkové rozhodnutie v stále prebiehajúcom konaní o merite veci.
18. Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3 : 0 (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších zmien a doplnení; § 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).