Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/276/2017

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobkyne L.. arch. S. D., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v O., ul. J. A. G. č. XXXX/XX, proti žalovanému L.. O. D., nar. XX.X.XXXX, bývajúcemu v O., ul. J. A. G. č. 13XX/XX, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce, č.k. 5C/53/2017-44 zo dňa 4.8.2017 takto

rozhodol:

M e n í uznesenie tak, že nariaďuje neodkladné opatrenie v tomto znení:

U k l a d á žalovanému, aby dočasne nevstupoval do spoločného bytu na ulici J.A. G. č. XXXX/XX v O., nachádzajúceho sa v bytovom dome C2 súp. č. XXXX na X.poschodí vo vchode č. XX, stojacom na parcele č. XXXX, zapísaného na LV č. XXXX, kat.úz. O., obec O..

Z a k a z u j e žalovanému priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menej ako 20 m až do právoplatného skončenia konania vo veci samej o zákaz priblíženia sa s tým, že žalovaný sa smie priblížiť k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 m len počas úkonov trestného konania, priestupkového konania alebo občianskeho súdneho konania, na ktoré bude žalovaný predvolaný a to len v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch.

U k l a d á žalobkyni v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia podať na súde žalobu o návrh na začatie konania o zákaz priblíženia sa žalovaného k nej.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu proti žalovanému.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Michalovce ako súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia a stranám sporu náhradu trov konania nepriznal. Rozhodol tak o žalobe žalobkyne, podanej na tamojšom súde dňa 3.8.2017, ktorou sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovanému zakázal dočasne vstupovať do spoločného bytu účastníkov v O. na ulici M. A. G. č. XXXX/XX, nehnuteľnosť zapísaná na LV XXXX, katastrálne územie O., obec O., parcelné číslo XXXX/XX. Zároveň žiadala, aby súd zakázal žalovanému priblížiť sa k nej na vzdialenosť menej ako 20 metrov až do právoplatného skončenia konania vo veci samej o zákaz priblíženia sa s tým, že smie k nej priblížiť na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov len počas úkonov trestného konania, priestupkového konania alebo občianskeho súdneho konania, na ktoré bude žalovaný predvolaný a to len v rozsahu nevyhnutnom pre jeho riadnu účasť na týchto úkonoch. Navrhla, aby jej súd uložil povinnosť v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia podať návrh na súd na začatie konania o zákaz priblíženia sa žalovaného k nej.

2. Žalobu o nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila žalobkyňa tým, že sú so žalovaným manželmi od roku 1980, z manželstva sa narodili dve deti, ktoré sú už dospelé a v manželstve a v ich vzťahu sú vážne problémy. Tieto problémy nastali potom, čo začal žalovaný učiť ako učiteľ na gymnáziu, kde pôsobí aj v súčasnosti, vo väčšej miere požíval alkoholické nápoje a pod ich vplyvom sa k nej správal agresívne a vulgárne, napádal ju slovne, ale aj fyzicky a toto správanie pretrváva doteraz. Po jeho útokoch bola viackrát ošetrená lekárom, o čom predložila lekárske správy z rokov 2006, 2007, 2009, 2017. Dôvodom podania návrhu na neodkladné opatrenie je fyzický útok žalobcu dňa 29.7.2017, kedy ju tento úmyselne odzadu udrel zvesenými dvierkami z kuchynskej linky tak, že jej mohol spôsobiť aj vážnejšie poranenia, ak by jej doska zachytila hlavu, alebo keby ju držal v inej polohe. Mohol ju aj zabiť, pričom to nebolo v amoku, ale už po skončení hádky, takže má dôvod myslieť si, že konal vedome. Po tomto napadnutí má zdravotné problémy, bolí ju krk, točí sa jej hlava, horšie vidí, nemôže spať, je jej plačlivá a nemôže sa sústrediť na svoju prácu. Po tomto útoku bola v šoku, kontaktovala políciu, ale aj svojho syna, v čom jej chcel žalovaný zabrániť s tým, že sa jej vyhrážal vyhodením z balkóna. Skutočne po tom, čo policajná hliadka prišla, odišla so synom na lekárske ošetrenie, bola vypovedať na polícii a na polícii vypovedal aj žalovaný. Následne v sprievode policajnej hliadky vzal si z bytu potrebné veci, odovzdal jej kľúče od bytu a od 29.07.2017 bol vykázaný políciou z obydlia na dobu 10 dní. Žalobkyňa má dôvodné obavy o svoje zdravie a život, a preto podala návrh na toto neodkladné opatrenie.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1,2 písm. e/,f/,h/ CSP, podľa § 328 ods. 2, § 330 ods. 2, § 332 ods. 2, § 336 ods. 1, § 337 ods. 1,2 CSP, § 326 ods. 1,2 a napokon dospel k záveru, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná a zamietol ju. Argumentoval aj ust. § 132 s tým, že žalobca popri náležitostiach žaloby uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností, odôvodňujúc potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa žalobca domáha. K návrhu musí žalobca pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

4. Poukazoval aj na ust. § 27a ods. 1 a ods. 4 zák. č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov. Uviedol, že neodkladné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov, pričom však podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo účastníka ohrozené. Dospel k záveru, že pokiaľ ide o žalobu žalobkyne, ktorou sa domáha uložiť žalovanému dočasne nevstupovať do spoločného bytu účastníkov, tak okrem toho, že možno ho nariadiť voči každému, kto je dôvodne podozrivý z násilia, je potrebné označiť aj obydlie - byt, do ktorého nemá takáto osoba (žalovaný) vstupovať a v ktorom býva osoba, vo vzťahu ktorej je dôvodne podozrivá z násilia (žalobkyňa). V tomto prípade však žalobkyňa nepredložila žiaden listinný dôkaz a to príslušný výpis z LV, na ktorom je zapísaná v katastri nehnuteľnosti predmetná nehnuteľnosť - byt, do ktorého by nemal žalovaný vstupovať. Súd si preto za účelom overenia pravdivosti údajov uvedených žalobkyňou v návrhu ohľadne označenia bytu zadovážil internetový výpis z LV č. XXXX, k.ú. O., na ktorom ako uvádzala žalobkyňa, by mal byť evidovaný predmetný byt. Zistil, že na tomto LV je evidovaná nehnuteľnosť a to parcela registra „C“ č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria, ktorej sú strany konania podielovými spoluvlastníkmi pod B XX v podiele 1/178, avšak ďalej zistil, že byt, do ktorého by mal súd zakázať vstupovať žalovanému, je evidovaný na LV č. XXXX, k.ú. O. a ide o byt č. 3, nachádzajúci sa na 5. poschodí vo vchode XX bytového domu Y súp. č. XXXX, stojacom na parcele č. XXXX, ktorého sú strany bezpodielovými spoluvlastníkmi v podielmi 1/1 a zápis je evidovaný pod B XX. Je teda zrejmé, že nehnuteľnosť - byt, do ktorého má mať žalovaný dočasne zakázaný vstup, nie je správne a ani úplne identifikovaný údajmi z príslušného katastra nehnuteľností, a za takéhoto stavu súd v tejto časti žalobu žalobkyne zamietol, pretože takýto výrok by nebol vykonateľný.

5. Čo sa týka ďalšej časti žaloby o nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom sa žalobkyňa domáhala toho, aby súd zakázal žalovanému priblížiť sa k nej, tak súd poukázal na to, že zákon umožňuje v § 325 ods. 2 písm. f/, písm. g/ CSP, aby neodkladným opatrením bolo uložené strane, aby nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiavala sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje a na určenú vzdialenosť sa nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, ale musí byť aspoň osvedčený. Nie je teda nevyhnutné preukazovať a preukázať existenciu násilia, ale ho aspoň osvedčiť. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia sa v prípadoch podľa § 325 ods. 2 písm. f) a písm. h) zásadne preukazuje listinnými dôkazmi. Dôvodnosť podozrenia nemá kvalitu podozrenia, potrebného na začatie trestného stíhania alebo priestupkového konania, a preto súd nemusí uvažovať o vzťahu podozrenia k prípadnému trestnému alebo inému obdobnému postihu povinnej osoby. Osvedčenie takéhoto podozrenia musí vyplývať napr. z obsahu trestného oznámenia alebo oznámenia priestupku, prípadne zo spisov orgánov činných v trestnom konaní alebo z vedomostí tzv. predvedených osôb, spolubývajúcich alebo susedov, alebo aj tvrdení iných osôb. Z listinných dôkazov, ktoré predložila žalobkyňa a to zo Zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 29.7.2017 vyplýva, že na oddelenie polície sa žalobkyňa potom, čo v tento deň ju mal žalovaný podľa jej tvrdení fyzicky napadnúť, dostavila za účelom podania trestného oznámenia na žalovaného. V tomto oznámení opisovala v podstate aj do hlbšej minulosti problematické spolužitie manželov a správanie sa manžela, ale opisovala aj napadnutie zo dňa 29.7.2017. Na otázku príslušníka polície v súvislosti s tým, čo cítila pri napadnutí manželom dňa 29.7.2017, keď sa jej vyhrážal, že ju vyhodí z balkóna sama uviedla, že sa nebála, lebo počula susedov pod nimi. Ďalej súd prvej inštancie vychádzal z Potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia z toho istého dňa (29.7.2017) z čoho vyplynulo, že žalovaný skutočne bol v uvedený deň vykázaný z bytu, nachádzajúceho sa v O., ul. J. A. G. č. XX, v zmysle § 27a ods. 1 zák. č. 171/1993 Z.z.. Taktiež z lekárskej správy MUDr. Michala Kaselya zo dňa 29.7.2017 vyplynulo, že žalobkyňa utrpela poranenia pomliaždenie hrudníka a podvrtnutie krčnej chrbtice, ktoré podľa jej tvrdení, mal spôsobiť žalovaný svojím napadnutím. Podľa vyjadrenia lekára mohli byť spôsobené tieto zranenia tak, ako ich popísala žalobkyňa. Ďalej súd vzal do úvahy aj lekárske potvrdenia a oznámenia a upovedomenia dané na OO PZ v Michalovciach v minulom období (roky 2006 až 2007). Napokon však dospel k názoru, že v konaní nebolo žalobkyňou preukázané také psychické a fyzické násilie a takej požadovanej intenzity, ktoré by odôvodňovalo nariadenie neodkladného opatrenia o zákaze žalovanému priblížiť sa k žalobkyni tak, ako to žiadala a aj v tejto žalobu zamietol. Zdôraznil však, že v prípade, že orgánmi činnými v trestnom konaní bude začaté trestné stíhanie voči žalovanému pre toto jeho konanie, ktorého sa mal dopustiť tak, ako to tvrdí žalobkyňa voči jej osobe dňa 29.7.2017 a po vykonanom dokazovaní by bolo vznesené obvinenie voči jeho osobe, následne by bola podaná obžaloba na súd, tak aj v rámci trestného konania môže súd zakázať osobe, ktorá bola uznaná vinnou zo spáchania trestného činu psychického alebo fyzického týrania, alebo ublíženia na zdraví voči inej osobe sa k nej priblížiť popri uložení trestu.

6. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 396 ods. 2 s poukazom na ust. § 257 nepriznal náhradu trov konania stranám sporu. Aplikáciu ust. § 257 odôvodnil tým, že v danej veci boli dôvody hodné osobitného zreteľa a to v okolnostiach danej veci, v okolnostiach osôb strán sporu, pretože predmetom konania bolo nariadenie neodkladného opatrenia na návrh žalobkyne z dôvodu nevhodného správania sa žalovaného voči nej.

7. Proti uvedenému uzneseniu v celom rozsahu bolo podané odvolanie zo strany žalobkyne z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a písm. h/ CSP. Vyslovila nesúhlas so závermi súdu prvej inštancie a s jeho rozhodnutím a vyjadrila presvedčenie, že boli splnené všetky podmienky na to, aby jej žalobe o nariadenie neodkladného opatrenia bolo v celom rozsahu vyhovené. Uviedla, že svoju žalobu podanú na súd riadne odôvodnila a pripojila k nej všetky relevantné dôkazy, na ktoré sa odvolávala, celkovo v počte 15 príloh. Poukázala na to, že skutočne dňa 29.07.2017 príslušník PZ v Michalovciach vykázal žalovaného zo spoločného obydlia po dobu 10 dní práve z dôvodu jeho správania sa a s použitím § 27a ods. 1 zák. č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov. Vyslovila počudovanie, prečo keď príslušník policajného zboru žalovaného z bytu vykázal a uznal jej dôvody za relevantné, súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z rovnako vážnych dôvodov najmä zo strachu o život a zdravie a ľudskú dôstojnosť jej žalobu zamietol. Uviedla, že žalobu formulovala obšírne a použila aj históriu ich manželstva práve preto, aby si súd urobil lepší obraz o tom, že ide o dlhodobé tak fyzické, ako aj psychické týranie jej osoby zo strany manžela. Je preto zarážajúce, že súd bol názoru, že nebola preukázaná taká intenzita psychického a fyzického násilia, ktorá by odôvodňovala nariadenie neodkladného opatrenia. Súd hovorí o akejsi intenzite a ona nerozumie tomu, že akou intenzitou a ako často jej má manžel ešte ubližovať a ponižovať ju, aby jej žalobe bolo vyhovené. Opätovne opísala v okolnosti spolužitia v manželstve, poukazovala na na problematické spolužitie a históriu atakov, najmä od r. 2006 až do súčasnosti. Podrobne opisovala správanie sa žalovaného, poukazovala aj na svoju obavu v súvislosti s tým, že pri hádkach žalovaný vždy mal v ruke nôž, mala obavu o svoje zdravie a to do takej miery, že v prípade, že prišiel pod vplyvom alkoholu, spala na igelitke uložených nožoch v zásuvke postele, aby zabránila jeho prípadnému útoku. Poukázala hlavne na skutkové okolnosti udalosti zo dňa 29.7.2017, popísala útok žalovaného, ako aj jeho následky. Popísala opätovne situáciu, keď prišiel na jej žiadosť domov syn, keď išla na lekárske ošetrenie, ale aj príchod a rozhodnutie policajnej hliadky. Navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a jej žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Odvolala sa aj Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien a všeobecné odporúčanie č. 19 - Násilie na ženách.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal vec na základe podaného odvolania, podľa § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku bez nariadenia pojednávania. Po skonštatovaní, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

9. Žalobkyňa použila odvolací dôvod podľa ustanovení CSP, z obsahu odvolania vyplýva, že použil odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

10. Po oboznámení sa s vecou odvolací súd konštatuje, že odvolacie dôvody boli naplnené. V prejednávanej veci súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil dôkazy, ktoré mal k dispozícii, čo napokon viedlo k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci.

11. V prvom rade súd prvej inštancie pristupoval príliš formalisticky v takej vážnej veci k skutočnosti, že byt, vstup do ktorého žiadala žalobkyňa dočasne žalovanému zakázať, je nedostatočne identifikovaný. Stále ide o spoločný byt účastníkov v O. na ul. J.A. G. č. XXXX/XX, iná identifikácia, vzhľadom na skutočnosť, že zápis tohto neodkladného opatrenia sa do katastra nehnuteľností nevyžaduje, nie je ani potrebná. Nesprávny bol preto postup súdu, ak si byt napokon sám aj identifikoval (správne č. listu vlastníctva), zamietol žalobu žalobkyne v tejto časti len pre nedostatočnú identifikáciu bytu a skutkovými okolnosťami sa napokon ani nezaoberal.

12. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil dôkazy aj ohľadne tej časti žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala zákazu žalovanému priblížiť sa k nej za uvedených podmienok. Na jednej strane v odôvodnení svojho rozhodnutia súd popisuje všetky okolnosti prípadu, problematické spolužitie účastníkov sporu, útoky žalovaného na osobu žalobkyne vrátane útoku z 29.07.2017, označuje v tejto súvislosti dôkazy, vzápätí prekvapivo konštatuje záver, že správanie sa žalovaného k žalobkyni nenadobudlo takú intenzitu ohrozenia jej osoby, že by bolo dôvodné nariadenie žiadaného neodkladného opatrenia. Odvolací súd s poukazom na dôkazy v spise prítomné zastáva iný názor a to, že skutkové okolnosti, zistené zo žaloby a z pripojených dôkazov bohato postačujú na záver, že sú splnené podmienky, ktoré zákon stanovuje pri nariadení neodkladného opatrenia, či už zákazu vstupovať do spoločného obydlia, ale aj zákazu priblíženia sa žalovaného k žalobkyni za stanovených podmienok. Skutočnosť, že v prípade trestného konania a odsúdenia žalovaného by bolo možné uložiť mu zákaz priblížiť sa k žalobkyni je vo vzťahu k žalobe žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia irelevantná, pretože je v jej záujme okamžite a neodkladne riešiť pre ňu neúnosnú situáciu. Aj dôkazy predložené žalobkyňou, že aj v minulosti dochádzalo k útokom zoo strany žalovaného, len osvedčujú potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by sa zabránilo opätovnému opakovaniu útokov.

13. Podľa § 325 ods. 1 neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa ods. 2 písm. e/ neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia,

h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

14. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť. K ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak dostupná právna literatúra uvádza, že násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné a spôsobuje telesnú, aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Obzvlášť komplikované je preukazovanie správania sa, nesúceho znaky psychického násilia, páchaného na ženách zo strany partnera.

15. Odvolací súd vzal do úvahy právo na slobodu pohybu a pobytu, zaručované aj žalovanému Ústavou Slovenskej republiky a uvádza, že právo na ochranu života a zdravia, ktoré je násilníkom ohrozované, má absolútnu povahu, a teda je silnejšie ako vlastnícke právo násilníka, či právo, ktoré mu vyplýva z bezpodielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti. Vlastnícke právo zostáva zachované, obmedzí sa len jedna jeho zložka - ius utendi. Právo nebyť vystavovaný domácemu násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom, pretože toto právo je zaručené aj Ústavou Slovenskej republiky, ktorá zakotvuje právo na nedotknuteľnosť súkromného života osoby, čo v sebe zahŕňa aj právo na pokojný rodinný život. Neznesiteľnosť spolužitia v dôsledku fyzického alebo psychického násilia musí mať značnú intenzitu, musí byť dlhotrvajúce a stupňujúcej intenzity.

16. Odvolací súd starostlivo zvážil všetky predložené dôkazy v súvislosti s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, dôvody odvolania a dospel k záveru, že žalobkyňa dostatočným spôsobom preukázala dôvodné podozrenie žalovaného z násilia voči jej osobe. Samotné vylúčenie žalovaného z bytu policajným orgánom po dobu 10 dní a prebiehajúce vyšetrovanie na základe oznámenia a lekárska správa osvedčujú také správanie sa žalovaného voči žalobkyni, že odvolací súd dospel k záveru, že je nevyhnutne potrebné dočasne upraviť vzťahy medzi sporovými stranami.

17. Podľa 388 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a nariadil žalobkyňou žiadané neodkladné opatrenie a uložil jej podľa § 336 ods. 1 povinnosť do 30 dní podať žalobu vo veci samej o zákaz priblíženia sa žalovaného k nej.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, 2 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná, preto má nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu.

20. V závere odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že vzhľadom na lehotu uvedenú v § 328 ods. 2 nemohol dodržať postup podľa § 329 ods. 1 s dôrazom na skutočnosť, že ochrana zdravia a telesnej integrity žalobkyne, narušená žalovaným má prednosť pred jeho právom vyjadriť sa k odvolaniu.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .