Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5C-205-2016.pdf
PDF · 95.33 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/205/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Boženou Csibrányiovou, v právnej veci navrhovateľa: R. P., narodený XX.XX.XXXX, bytom V. č. 4, proti odporcovi : R. P., narodený XX.X.XXXX, bytom V. č. XXX, zast. advokátkou L.. W. N., J.G. Z. XX, Y. nad K., o určenie výživného na plnoleté dieťa takto,
rozhodol:
I. F. m e n í rozsudok D. súdu O. K. č.k. XC/XXX/XXXX- XX zo dňa XX.X.XXXX tak, že počnúc dňom X.X.XXXX z v y š u j e vyživovaciu povinnosť odporcu voči navrhovateľovi zo sumy XX,XX eur mesačne na sumu XX,--eur mesačne, ktoré výživné je odporca p o v i n n ý platiť navrhovateľovi vždy do XX. dňa toho ktorého mesiaca.
II. K. výživné za obdobie od X.X.XXXX do XX.X.XXXX vo výške XXX,--eur je odporca p o v i n n ý platiť navrhovateľovi v splátkach po XX,-eur mesačne spolu s bežným výživným a to až do vyrovnania, počnúc prvou splátkou nasledujúcou po právoplatnosti tohto rozsudku, pod následkom straty výhody splátok , nezaplatením čo i len jednej splátky riadne a včas.
C.. Súd návrh navrhovateľa vo zvyšku z a m i e t a .
IV. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ / syn/ sa písomným podaním zo dňa 20.5.2016 domáhal, aby súd zmenil rozsudok tunajšieho č.k. 5C/368/1998- 24 zo dňa 27.9.1999 tak, že počnúc dňom podania návrhu z v y š u j e vyživovaciu povinnosť odporcu, t.j. jeho otca voči navrhovateľovi zo sumy 16,60 eur mesačne na sumu 200,--eur mesačne. Návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že je študentom Strednej priemyselnej školy - Ipari Szakkozépiskola v Komárne a od pôvodného určenia výšky vyživovacej povinnosti odporcu už uplynulo 16 rokov. Tvrdil, že náklady súvisiace s jeho štúdiom na strednej škole sa neustále zvyšujú, platí si internát vo výške 18,- eur mesačne, stravné mesačne paušálne 58,- eur, ďalej má náklady na cestovné, učebné pomôcky, doučovanie na maturitné skúšky, na hygienické potreby a oblečenie v sume 150,- eur. Po ukončení strednej školy má záujem pokračovať v štúdiu na vysokej škole. Poukázal na to, že odporca, jeho otec- odporca, je súkromný podnikateľ o ktorého príjme nemá žiadnu vedomosť. Matka navrhovateľa, ktorá je invalidná dôchodkyňa, je zamestnaná vo firme Hotel Chateau Belá spol. s r.o. a o jej príjme predložil mzdový list za rok 2015 a za obdobie 1/2016-4/2016. Navrhovateľ má zato, že od určenia výživného došlo preukázateľne k zmene pomerov, preto žiada aby súd rozhodol o zvýšení výživného na jeho osobu. 2. K návrhu sa písomne vyjadril odporca, ktorý uviedol, že ho návrh navrhovateľa prekvapil, nie však preto, že by bol nedôvodný, ale preto, že mal zato, že sa navrhovateľ mohol so žiadosťou obrátiť priamo na neho a vec mohli doriešiť dohodou, nie však v rozsahu požadovaného nároku 200,- eur.
Okrem uvedeného odporca uviedol, že s ním navrhovateľ odmieta komunikovať aj osobne aj telefonicky. Odporca uviedol, že si uvedomuje, že sa výdavky navrhovateľa zvyšujú, súčasne ale poukázal aj na svoje obmedzené možnosti, ktoré sa mu ako súkromnému podnikateľovi zhoršujú. Tvrdil, že jeho podnikanie spočívajúce v prevádzkovaní pohostinstva v obci Bruty mu neprosperuje , daňové priznanie za rok 2015 mal nulové a hrozí , že dôjde k zrušeniu jeho podnikateľskej činnosti. Okrem toho od roku 2013 žije s družkou Kristínou Sőke, ktorá v súčasnosti poberá sociálne dávky, s ktorou má dcérku Réku, ktorá sa narodil 3.1.2015.T.j. pribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť. Uviedol, že býva v rodinnom dome, ktorý vlastní spolu so svojou sestrou. Jeho spoluvlastnícky podiel je v 1/2-ici. Jeho výdavky spojené s bývaním v dome sú nasledovné: štvrťročné vodné vo výške 110,- eur, plyn mesačne 67,- eur, elektrina mesačne 82,- eur + výdavky na internet. Pre jeho nepatrný príjem pomáha svojej matke, ktorá je vdova , pri poľnohospodárskych prácach, za čo mu ona poskytuje vecné finančné dary a pôžičky. So zreteľom nato, že si je vedomí toho, že sa zvyšujú výdavky syna, je však ochotný uzavrieť s navrhovateľom dohodu o zvýšení výživného na 75,- eur, ktoré by platil za pomoci svojej matky. 3. V zmysle svojho písomného vyjadrenia k návrhu na začatie konania odporca pred otvorením pojednávania navrhol navrhovateľovi vo veci uzavrieť zmier, podľa ktorého by sa vyživovacia povinnosť odporcu voči navrhovateľovi zvýšila na sumu 75,- eur mesačne. Navrhovateľ však trval na tom, aby o zvýšení výživného rozhodol súd. 4. Súd sa oboznámil s návrhom na začatie konania, písomným vyjadrením odporcu k návrhu, listinnými dôkazmi a ako svedkyňu vypočul matku navrhovateľa. 5. V priebehu konania obaja účastníci konania zotrvali na svojich tvrdeniach. Spresnili však, že napriek tomu, že vyživovacia povinnosť odporcu bola súdom určená vo výške 16,60 eur mesačne, tento už cca 10 rokov, platí navrhovateľovi výživné vo výške 33,- eur, na ktorom sa dohodol odporca s matkou navrhovateľa v čase, keď bol navrhovateľ maloletý.
6. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Podľa § 62 ods. 4 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 62 ods. 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 63 ods. 1 a 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.14) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/20170701> U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval. Podľa § 65 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh. Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 75 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 678 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
7. Ako bolo uvedené, navrhovateľ sa písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 1.6.2016 domáhal, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť odporcu na navrhovateľa, počnúc dňom podania návrhu na sumu 200,- eur. Pred otvorením pojednávania odporca navrhol navrhovateľovi uzavretie dohody na sumu 75,- eur s tým, že v súčasnosti by aj túto sumu vedel splácať len s pomocou príbuzných. Navrhovateľ s uvedeným návrhom nesúhlasil. Súd nárok navrhovateľa posudzoval podľa ustanovení § 62 a nasl. a § 78 ods. 1 zákona o rodine.
8. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že rozhodnutím tunajšieho súdu č.k. 5C/368/98-24 zo dňa 27.9.1999, bola určená vyživovacia povinnosť odporcu voči navrhovateľovi / v tom čase ešte maloletému chlapcovi / vo výške 16,62 eur/. Cca pred 10 rokmi sa odporca s matkou navrhovateľa dohodli na tom, že bude prispievať na výživu navrhovateľovi 33,- eur mesačne, čo aj v súčasnosti platí. Navrhovateľ potvrdením o návšteve školy z 5.5.2016 preukázal, že v čase podania návrhu bol študentom strednej školy a potvrdením z 5.5.2016 vydaným strednou školou preukázal výdavky na ubytovanie a stravovanie, spolu vo výške 76,- eur mesačne. Ako ďalšie výdavky navrhovateľ uviedol výdavky na doučovanie a to 9,- eur týždenne na doučovanie z matematiky, výdavky na kúpu učebníc a tiež výdavky súvisiace so stužkovou slávnosťou / oblek, príspevok, ktorým sa všetci spolužiaci skladali na stužkovú/, na hygienické potreby a oblečenie v sume 150,- eur s tým, že všetky tieto výdavky mu doposiaľ uhrádzala mamička, s ktorou žije v spoločnej domácnosti. Po nástupe na vysokú školu si bude navrhovateľ hradiť výdavky s ubytovaním cca 80,- eur mesačne , stravu cca 20,- eur až 40,- eur mesačne , výdavky na cestovanie vlakom, na električenku, zabezpečenie učebníc, vreckové, ošatenie, hygienické potreby. Navrhovateľ len výdavky na školu- cestovné , ubytovanie , strava a učebnice/ bez vreckového, ošatenia a hygienických potrieb/ vyčíslil na sumu 150,- eur. Uvedené sporné nebolo, nerozporoval to ani odporca. Odporca uviedol, že si je vedomí toho, že výdavky navrhovateľa sa zvyšujú, súčasne ale poukázal, na to, že aj jemu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, čo preukázal rodným listom maloletej dcéry Réky a tiež poukázal na svoje súčasné príjmy z podnikania, ktoré mu neumožňujú platiť vyššie výživné. Na preukázanie svojich tvrdení súdu predložil okrem iného aj daňové priznania za roky 2014,2015 2016. Súd zistil, že pôvodné pomery, za ktorých bola určená vyživovacia povinnosť vo výške 16,60 eur sa na strane navrhovateľa zmenili. Navrhovateľ v čase podania návrhu študoval už na strednej škole, ktorú úspešne ukončil zložením maturitnej skúšky / preukázané maturitným vysvedčením z 25.5.2017/. Rozhodnutím o prijatí na štúdium zo dňa 16.8.2017 navrhovateľ preukázal, že bol prijatý na štúdium na Fakulte elektrotechniky a komunikačních technológii Vysokého učení technického v Brně, v bakalárskom študijnom odbore pre akademický rok 2017/2018. Výdavky navrhovateľa, ako študenta strednej školy a následne ako študenta vysokej školy, ktorá sa nachádza v inom štáte, sú určite podstatne vyššie, než aké boli v roku 1999, keď bola súdom určená vyživovacia povinnosť vo výške 16,60 eur na vtedy dvojročného navrhovateľa. Z výsluchu svedkyne - matky navrhovateľa, ale aj z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie a z mzdových listov svedkyne súd zistil, že táto je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 274,30 eur mesačne a okrem toho je zamestnaná ako chyžná so zárobkom cca 400,- eur mesačne. Súd mal preukázané, že matka navrhovateľa si plní svoju vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľovi, s touto navrhovateľ žije v jednej domácnosti, ona financuje ich bývanie a služby spojené s ich bývaním, ona mu zabezpečuje stravu, ošatenie, hygienické potreby, lieky, nakoľko je alergik, platí školské výdavky, ktoré za posledné obdobie zahŕňali aj výdavky s tak významnou udalosťou pre mladého človeka, ako je maturita a tiež mu financovala doučovanie v rámci prípravy na ďalšie štúdium. Otec na všetky uvedené veci prispieval doposiaľ sumou 33,- eur, čo sa súdu javí nepostačujúce. Ako bolo uvedené, otec v priebehu konania nespochybnil, že sa výdavky navrhovateľa zvýšili, tvrdil však , že mu podnikanie nevychádza, na pojednávaní dňa 6.4.2017 uviedol, že si hľadá iné vhodné zamestnanie a poukazoval aj na ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči druhému, maloletému dieťa. Otec však v konaní nijakým spôsobom nepreukázal, že si skutočne hľadá nové zamestnanie, len to tvrdil. Nemôže byť podľa súdu na ťarchu- ujmu síce plnoletého, ale v súčasnosti stále výživou odkázaného dieťaťa na svojich rodičov to, že otec viac rokov neúspešne podniká bez adekvátneho príjmu, pritom, ako bolo uvedené, nijakým spôsobom nepreukázal, a to aj s poukazom na skutočnosť, že má dve , výživou na neho odkázané deti, že robí všetko preto, aby si našiel vhodné zamestnanie, prípadne iný zdroj príjmu, trebárs aj iný druh podnikania. Súd súčasne poukazuje aj na v súčasnosti často v médiách prezentovaný nedostatok vhodných kvalifikovaných pracovníkov. Pritom sám odporca sa vyjadril, že je vyučený ako mechanik automatických riadení a ako bolo uvedené, len tvrdil, že si prácu nenašiel, nijakým spôsobom nepreukázal, že si ju hľadal. Vychádzajúc zo skutočnosti, že výdavky navrhovateľa len na školu / či už strednú v čase podania návrhu , alebo vysokú od školského roku 2017-2018, bez ošatenia, hygienických potrieb /, sú a budú minimálne vo výške 150,- eur , mal súd
zato, že na týchto by sa aspoň spolovice mal podieľať aj odporca- druhý rodič. Preto súd zvýšil počnúc dňom podania návrhu na súd vyživovaciu povinnosť otca voči navrhovateľovi na sumu 75 eur mesačne. Pri určení tejto sumy súd okrem vyššie uvedeného vychádzal aj z tvrdenia samotného odporcu, ktorý uviedol, že uvedenú sumu je schopný navrhovateľovi platiť. O zameškanom výživnom za obdobie od 1.6.2016 do 31.8.2017 vo výške 630,--eur súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku, t.j. umožnil ju odporcovi splácať vo forme splátok splatných spolu s bežným výživným. Suma 630,- eur bola vyrátaná tak, že súd vychádzajúc z tvrdenia oboch účastníkov konania o tom, že odporca platí mesačne navrhovateľovi na základ ústnej dohody výživné 33,- eur, t.j. od júna 2016 do júna 2017 je to 15 mesiacov a rozdiel medzi priznaným zvýšením výživného na 75,- eur mesačne a plateným výživným 33,- eur mesačné predstavuje 42 eur mesačne , potom 42,- eur x 15 mesiacov = 630 eur, čo je zameškané výživné. Vo zvyšku uplatneného výživného / nad 75,- eur mesačne/ súd návrh zamietol.
9. K námietke odporcu prezentovanej jeho právnou zástupkyňou, že odporca si nevie, resp. neskôr ňou uvádzanému tvrdeniu, že si nechce nájsť zamestnanie mimo obce v ktorej býva, pretože chce byť so svojou maloletou dcérou, keď nemal možnosť byť pri výchove svojho syna, túto považuje súd za bezpredmetnú. Ako bolo uvedené je prvoradou povinnosťou rodičov postarať sa o všetky svoje deti, nielen o to, s ktorým žije v jednej domácnosti , ale aj o to, ktoré s ním nežije a s ktorým nemá možno najideálnejší vzťah/ navrhovateľ tvrdil, že s ním odporca neudržiava osobný, ani telefonický kontakt / čo podľa súdu síce môže byť dôsledok skutočnosti, že rodičia vtedy ešte maloletého navrhovateľa sa rozviedli v čase, keď mal ich syn len 2 roky. Uvedené však nemá podľa súdu vplyv na existenciu vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom. V konaní nebolo nijakým spôsobom preukázané, že by sa navrhovateľ choval k odporcovi takým, obzvlášť hrubým spôsobom, ktoré chovanie by bolo možné charakterizovať ako konanie v rozpore s dobrými mravmi.
10. K námietke odporcu, že v spoločnej domácnosti s navrhovateľom žije aj jeho stará mama, ktorá prispieva na spoločnú domácnosť, k tomu súd opätovne poznamenáva, že je prvoradou povinnosťou odporcu, ako rodiča, prispievať na výživu svojho syna, nie starej mami. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine je to jeho zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým jeho dieťa, navrhovateľ, nebude schopný sa sám živiť.
11. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. 12. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.