Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (20)Rozsudok_6Co-102-2017.pdf
PDF · 100.94 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/102/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: S. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. - G., K. XXX/X, o zaplatenie 1.912,17 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 26. 09. 2016 č. k. 14C/726/2014-91, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaný nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému nepriznal právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.
2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil poukazom na ust. § 52 ods. 1, § 53 ods. až 3, 4 písm. b/, § 54 ods. 1 a 2, § 121 ods. 3, § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 497, § 499 a § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len OBZ), § 1 ods. 1, § 2 písm. a/ a b/, § 3 ods. 1 a 2 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 2 ods. 1 a § 92 ods. 8 zák. č. 483/201 Z. z. o bankách (ďalej len ZoB).
3. O podanej žalobe rozhodol rozsudkom č. k. 14C/726/2014-53 zo dňa 12. 03. 2015, ktorou žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a o podanom odvolaní rozhodol Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 6Co/17/2016-77 zo dňa 30. 06. 2016 tak, že rozsudok súdu zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne dospel k záveru o neunesení dôkazného bremena zo strany žalobcu. Tunajšiemu súdu uložil opätovne vec prejednať, uplatnený nárok posúdiť podľa ustanovení Obchodného zákonníka i podľa ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich spotrebiteľské zmluvy a vo veci opätovne rozhodnúť. Riadiac sa rozhodnutím odvolacieho súdu teda vec opätovne prejednal a dôvodil, že žalobca si uplatnil na zaplatenie dlžnú istinu titulom zmluvy uzavretej medzi jeho právnym predchodcom /spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s./ a žalovaným dňa 21. 05. 2008 celkove vo výške 1.912,17 eura a úroku z omeškania. Na základe vykonaného dokazovania ustálil, že žalobca Zmluvou o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi ním a jeho právnym predchodcom dňa 11. 03. 2014, nadobudol od svojho právneho predchodcu pohľadávku voči žalovanému titulom zmluvy o aktivácii pôžičkovej karty Quatro č. 23730727 zo dňa 21. 05. 2008 celkove vo výške 2.224,10 eura, ktorá pozostávala z dlžnej istiny vo výške 1.912,17 eura a príslušenstva. Žalovaný s právnym predchodcom žalobcu uzatvoril dňa 21. 05. 2008 zmluvu o poskytnutí spotrebného úveru titulom pôžičkovej karty Quatro s úverovým limitom, na základe ktorej
zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver s úverovým limitom 30.000,- Sk, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v mesačných splátkach po 1.000,- Sk. Podmienky splácania úveru boli upravené vo všeobecných obchodných podmienkach a obchodných podmienkach pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet a sadzobníku. Ako vyplynulo z výpisov z pôžičkovej karty Quatro za obdobie od 27. 05. 2008 do 03. 05. 2011 konečný stav titulom pôžičkovej karty bol vo výške 2.224,10 eura. Argumentoval, že predmetom konania je záväzok žalovaného, ktorý vznikol zo zmluvy o úvere v zmysle § 497 až 507 Obchodného zákonníka, ktorá je však súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka a v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. 04. 2015 (sp. zn. 3MCdo/14/2014). Dospel k záveru, že v danej veci je potrebné sa zaoberať otázkou vecnej legitimácie strán sporu v tomto konaní. Pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného mal súd preukázanú, keďže ide o dlžníka zo zmluvného vzťahu, plnenie z ktorého je predmetom tohto konania a túto preukázal žalobca predložením zmluvy o aktivácii pôžičkovej karty Quatro. Pokiaľ však ide o aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu konštatoval, že v zmysle zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách žalobcu v tomto konaní zaťažovala povinnosť preukázať dodržanie postupu v zmysle § 92 ods. 8 citovaného zákona, t.j. že spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s. ako veriteľ pohľadávky písomne vyzval žalovaného na úhradu dlhu a tento bol napriek výzve v omeškaní s jeho splácaním nepretržite 90 kalendárnych dní, keďže splnenie tohto postupu je predpokladom postúpenia pohľadávky banky voči dlžníkovi na tretiu osobu. Nakoľko dodržanie tohto postupu právnym predchodcom žalobcu zo strany žalobcu preukázané nebolo, súd bol nútený konštatovať, že žalobca nepreukázal svoje skutkové tvrdenie o tom, že je na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 11. 03. 2014 právnym nástupcom spoločnosti Všeobecná úverová banka, a.s. vo vzťahu k pohľadávke zo zmluvy č. 23730727 uzatvorenej so žalovaným dňa 21. 05. 2008 a teda medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania, preto z dôvodu nepreukázania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní žalobu v celom rozsahu zamietol. O nároku na náhradu trov konania (prvostupňového i odvolacieho) rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a 396 ods. 1 CSP, keď v konaní úspešnému žalovanému, ktorému ale v súvislosti s týmto konaním žiadne trovy nevznikli, nepriznal právo na ich náhradu.
4. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, domáhajúc sa ním jeho zmeny a vyhovenia jeho žalobe, resp. jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu. Argumentoval, že súd počas konania nijakým spôsobom nevyslovil pochybnosti o jeho aktívnej vecnej legitimácii a neprezentoval túto skutočnosť ako spornú, čím nevytvoril zákonný priestor na doplnenie dôkazov, čím mu odňal možnosť konať pred súdom. Bol toho názoru, že ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Účelom uvedeného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Svoje tvrdenie oprel o rozhodnutia iných súdov ako aj o rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 11. 06. 2003 sp. zn. 4 Obo 210/01. Zastal názor, že oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky spolu s podacím hárkom preukazuje odoslanie písomnosti žalovanému, ktoré bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky.
5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
6. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie podala v stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
7. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.
9. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav, vec správne posúdil po právnej stránke, preto napadnutý rozsudok ako vecne správny časti potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). Odvolací súd sa plne stotožňuje s dôvodmi súdu prvej inštancie uvedenými v napadnutom rozsudku, na tieto poukazuje ako na správne, a preto ich nebude opakovať (§ 387 ods. 2 CSP). Na potvrdenie správnosti záverov súdu prvej inštancie a k námietkam uvedeným v odvolaní žalobcu odvolací súd uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce sa žalobcom v odvolaní namietaných skutočností je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne, zdôvodnené a zodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská účastníkov konania k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalobca sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňuje neznamená, že jeho zdôvodnenie nezodpovedá požiadavkám, ktoré na túto časť rozhodnutia kladie vyššie citované zákonné ustanovenie. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobu zamietol.
10. Predmetom tohto konania je žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 1.912,17 eura istiny s príslušenstvom. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 21. 05. 2008 bola medzi právnym predchodcom žalobcu uzatvorená zmluva č. 0023730727 o poskytnutí spotrebného úveru titulom pôžičkovej karty Quatro s úverovým limitom. Na základe tejto zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver s úverovým limitom 30.000,- Sk, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť právnemu predchodcovi žalobcu v mesačných splátkach po 1.000,- Sk. Podmienky splácania úveru boli upravené vo všeobecných obchodných podmienkach a obchodných podmienkach pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet a sadzobníku. Ako vyplynulo z výpisov z pôžičkovej karty Quatro za obdobie od 27. 05. 2008 do 03. 05. 2011 konečný stav titulom pôžičkovej karty bol vo výške 2.224,10 eura. Dňa 11. 03. 2014 bola uzatvorená medzi žalobcom a spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s. Zmluva o postúpení pohľadávok, ktorou bola na žalobcu postúpená pohľadávka voči žalovanému titulom zmluvy o aktivácii pôžičkovej karty Quatro č. 0023730727 zo dňa 21. 05. 2008 celkove vo výške 2.224,10 eura, ktorá pozostávala z dlžnej istiny vo výške 1.912,17 eura a príslušenstva. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol pretože žalobca v konaní nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu.
11. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
12. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa preskúmavaný právny vzťah správne vyhodnotil ako vzťah spotrebiteľský, ktoré skutočnosť v konaní nebola sporná a ani nebola namietaná žiadnou zo strán sporu.
15. Úvodom odvolací súd považuje za potrebné vyjadriť sa k odvolacej námietke žalobcu, že súdom prvej inštancie mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože súd nevyslovil pochybnosti o jeho aktívnej vecnej legitimácii a tak nemal možnosť doplniť dokazovanie v tomto smere a poukázať na Čl. 8 CSP, v zmysle ktorého sú strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Priorizuje sa procesná aktivita sporových strán, ktoré sú zásadne povinné tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení. Každá procesná strana má právo oboznámiť sa a reagovať na tvrdenia a dôkazné návrhy protistrany. Inak povedané, žalobca a žalovaný vyvíjajú procesnú aktivitu smerom k výsledku konania, ktorým by im bol na prospech. V predmetnom prípade žalobca nepreukázal, neuniesol dôkazné bremeno, že je aktívne legitimovaným subjektom v predmetnom konaní a tento nedostatok nevyvrátil ani v odvolacom konaní predložením žiadneho právne relevantného dôkazu.
16. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď sa v prvom rade zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, teda či žalobca je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana sporu subjektom práva a strana na opačnej procesnej strane je subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom sporu, sa v civilnom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť stranou, resp. účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno- právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno- právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004). Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru o absencií aktívnej legitimácie na strane žalobcu, keď síce predložil Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 11. 03. 2014, ale nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre postúpenie predmetnej pohľadávky pôvodného veriteľa Slovenskej sporiteľne, a.s. voči žalovanému v 1. rade ako dlžníkovi
17. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
18. Podľa § 525 ods. 1 OZ, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.
19. Podľa § 525 ods. 1a 2 OZ, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
20. Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách /ZoB/ ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
21. Z ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu (pôvodne išlo o § 92 ods. 7) doslova uvádza: „V ods. 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu a to aj osobe, ktorá nie je bankou.“ Banka je v prípade porušenia zmluvnej povinnosti dlžníka splácať úver riadne a včas oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, po doručení výzvy dlžníkovi, za podmienok stanovených v zákone o bankách, alebo zmluvu o úvere vypovedať, prípadne od nej odstúpiť, v súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami. V predmetnom prípade banka túto možnosť a žalobcovi postúpila pohľadávku bez toho, aby úver nadobudol mimoriadnu splatnosť, resp. aby zmluvný vzťah zanikol inak (výpoveďou, odstúpením). Pokiaľ ale nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, resp. pokiaľ zmluvný vzťah nezanikol výpoveďou alebo odstúpením od zmluvy, nie je možné urobiť záver o tom, že by predmetný úver bol ku dňu postúpenia splatný. Splatnými do tej doby sa mohli stať len jednotlivé splátky úveru, so zaplatením ktorých bol žalovaný v 1. rade v omeškaní. Pokiaľ teda banka postúpila predmetnú pohľadávku z úveru v celom rozsahu žalobcovi, postupovala v rozpore s § 92 ods. 8 zákona o bankách. Ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý úver (nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti), banka nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru, vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. K námietkam odvolateľa odvolací súd dodáva, že úpravou § 92 ods. 8 (predtým 7) mal zákonodarca na mysli oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní. Určite nie je v záujme spotrebiteľa, aby po uzavretí úverovej zmluvy s bankou táto kedykoľvek, počas trvania záväzkového vzťahu postupovala pohľadávku voči spotrebiteľovi tretej osobe, ktorá napríklad nepodlieha dozoru a dohľadu NBS. Takéto konanie banky by sa priečilo účelu a zmyslu zákona o bankách, keďže poskytovanie úverov a ich správa je špecifickou, osobitne právnym predpisom upravenou činnosťou. Treba principiálne vychádzať z toho, že ustanovenie § 525 ods. 1 OZ bráni postupovaniu pohľadávok z takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka. Vzhľadom na uvedenú zákonnú výluku ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči klientovi za splnenia určitých podmienok, konkrétne aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní a aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná, pretože tomu bráni už citované ust. § 525 ods. 1 OZ, teda jej postúpenie je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 OZ. Žalobca v konaní nepreukázal, že banka pred postúpením pohľadávky klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka. V danom prípade zo zisteného skutkového stavu bolo zrejmé, že žalobca nepreukázal, že by v čase, kedy mala byť pohľadávka Všeobecnej úverovej banky, a.s. voči žalovanému postúpená naňho, boli tieto podmienky postúpenia splnené.
22. Odvolací súd sa nestotožňuje s námietkami žalobcu vyjadrenými v jeho odvolaní, keď tvrdil, že je možné postúpiť pohľadávku z banky na nebankový subjekt práve v súlade s ust. § 92 Zákona o bankách s tým, že toto ustanovenie rieši predovšetkým aj otázku odhalenia bankového tajomstva. Z citovaného zákonného znenia § 92 ods. 8 ZoB sú zrejmé presne stanovené podmienky, za ktorých môže banka pohľadávku postúpiť. To znamená, že bankovú pohľadávku je možné postúpiť, ale banka musí splniť výslovne stanovené podmienky, ktoré banka nedodržala. Preto ani nemôžu byť zhojené podmienky postúpenia pohľadávky tým, že výzvu pošle iný subjekt ako banka, iný subjekt ako banka zosplatní celú bankovú pohľadávku.
23. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, keď súd prvej inštancie vo veci náležite zistil skutkový stav a vec i správne právne posúdil.
24. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal z dôvodu, že žalovanému v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli, čím bol daný dôvod pre aplikáciu čl. 4 CSP.
25. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).