Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoP/48/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Zuzany Holúbkovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti L. a to: X., nar. XX.XX.XXXX, N., nar. XX.XX.XXXX, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom P., deti rodičov, matky: W. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., Y. 9, zastúpenej JUDr. W. O., advokátkou so sídlom v G., V. XX a otca: B. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., M. Z. XX, zastúpeného JUDr. O. J., advokátom so sídlom v I. W. nad O., K. XX, v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 22. februára 2017, č. k. 5P/10/2012-582, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach - vo výroku I. ktorým rozhodol o zverení mal. X. do osobnej starostlivosti otca, vo výrokoch III. - IX., ktorými rozhodol o vyživovacej povinnosti rodičov a úprave styku rodičov s mal. deťmi a v súvisiacom výroku XI., ktorým rozhodol o náhrade trov konania p o t v r d z u j e . Ž i a d e n z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom, súd prvej inštancie zveril maloletého X. L., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti a výchovy otca s tým, že obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok (výrok I.). Maloletú N. L., nar. XX.XX.XXXX, zveril do osobnej starostlivosti a výchovy matky s tým, že obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok (výrok II.). Matke určil povinnosť prispievať na výživu maloletého X. za obdobie od 01.10.2012 sumou 30 % zo sumy životného minima mesačne na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, ktoré je povinná poukazovať vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám otca a súčasne otcovi určil povinnosť prispievať na výživu maloletej N. za obdobie od 01.10.2012 do 31.08.2014 sumou 70,- eur mesačne, od 01.09.2014 do 31.03.2016 sumou 100,- eur, od 01.04.2016 sumou 70,- eur, ktoré je povinný poukazovať vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Nedoplatok na zročnom výživnom na maloletého X. za obdobie od 01.10.2012 do 31.01.2017 vo výške 1.409,32 eur povolil matke splácať v mesačných splátkach po 50,- eur spolu s bežným výživným, a to počnúc právoplatnosťou rozsudku k rukám otca pod stratou výhody splátok, nedoplatok na zročnom výživnom na maloletú N. za obdobie od 01.10.2012 do 31.01.2017 vo výške 4.210,- eur otcovi povolil splácať v mesačných splátkach po 100,- eur spolu s bežným výživným, a to počnúc právoplatnosťou rozsudku k rukám matky pod stratou výhody splátok. Styk rodičov s deťmi a súčasne medzi deťmi navzájom upravil tak, že otec a matka sú povinní zabezpečiť stretávanie sa maloletých detí každý druhý víkend v mesiaci, v sobotu od 14.00 hodiny do 17.00 hodiny v B. bez prítomnosti matky a v čase od 13.00 hodiny do 16.00 hodiny v N. bez prítomnosti otca tak, že sa budú pravidelne striedať miesta stretnutia podľa miesta bydliska toho, ktorého rodiča maloletých detí tak, že po stretnutí v mieste bydliska matky, bude nasledovať stretnutie v mieste bydliska otca. Matka je oprávnená stretávať sa s maloletými deťmi počas letných prázdnin prvý týždeň v mesiaci júl kalendárneho roka, keď si matka prevezme maloletého

X. v mieste bydliska otca a maloletého odovzdá po realizácii styku otcovi v mieste bydliska otca. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi počas letných prázdnin prvý týždeň v mesiaci august kalendárneho roka, keď si otec prevezme maloletú N. v mieste bydliska matky a maloletú odovzdá po realizácii styku matke v mieste bydliska matky (výroky III. - IX.). Súd prvej inštancie si súčasne vymienil, že o trovách konania štátu rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia osobitným uznesením. O trovách konania účastníkov rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu (výrok XI.).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že matka žiadala návrhom zveriť maloleté deti do svojej osobnej starostlivosti a otcovi uložiť povinnosť prispievať výživným sumou po 200,- eur na každé maloleté dieťa odo dňa podania návrhu. Otec v priebehu konania navrhoval, aby maloletý X. bol zverený do jeho osobnej starostlivosti a maloletá N. do matkinej starostlivosti, teda aby výkon osobnej starostlivosti o deti zostal zachovaný tak, ako je tomu od doby, ako matka s maloletou N. odišli zo spoločnej domácnosti. Kolízny opatrovník uviedol, že v súčasnosti sa maloletá N. nachádza u matky a maloletý X. u otca, pričom deti sú stabilizované, vžité s daným prostredím, maloletý X. odmieta ísť bývať k matke a maloletá N. odmieta ísť bývať k otcovi. Deti sú na seba citovo naviazané, preto treba podporovať tieto vzájomné väzby prostredníctvom úpravy styku. Vychádzajúc zo záverov vykonaného znaleckého dokazovania, navrhoval maloletú N. zveriť do osobnej starostlivosti matke a maloletého X. do osobnej starostlivosti otca, matku zaviazať prispievať na výživu maloletého X. sumou minimálneho výživného, keďže matka nemá žiaden príjem a na maloletú N. zaviazať otca prispievať výživným vo výške 100,- eur do 01.09.2015 (kedy dieťa začalo navštevovať základnú školu) a od 01.09.2015 vo výške 120,- eur.

3. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 28 ods. 1, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 2, 3, článok 5 Základných zásad Zákona o rodine, článok 3 ods. 1, článok 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, s odkazom na ktoré v odôvodnení uviedol, že pri rozhodovaní o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti a výchovy prihliadol najmä na opakované správy o šetrení pomerov na strane rodičov (P.), výsledky znaleckého dokazovania (dva znalecké posudky a dodatok k znaleckému posudku), vzal v úvahy opakovane prejavenú vôľu maloletých detí, ktoré jednoznačne uviedli, že si želajú zachovať existujúci stav (maloletá N. u matky a maloletý X. u otca) a dospel k záveru, že zverenie maloletej N. do osobnej starostlivosti matky a zverenie maloletého X. do osobnej starostlivosti otca je najoptimálnejšie riešenie pre maloleté deti. Obaja rodičia majú dobré predpoklady pre starostlivosť a výchovu maloletých, ale prvoradé pre ďalší zdravý vývoj maloletých, ktorí sa na dané prostredie adaptovali, navštevujú školy, kde majú svojich kamarátov a zmena prostredia, by nemala priaznivý dopad na ich psychický vývoj.

4. Matka maloletých je v súčasnosti evidovaná na P. bez nároku na dávku v nezamestnanosti. Zdravotný stav matke dovoľuje vykonávať prácu s dosiahnutým vzdelaním, čím by zvýšila životnú úroveň nielen sebe, ale v prvom rade maloletej. V súčasnosti je jediný zdroj príjmu príjem druha matky, s ktorým žije v spoločnej domácnosti a rodinné prídavky. K momentu určenia vyživovacej povinnosti matky (10/2012) kedy opustila spoločnú domácnosť, bola výška výživného na základe Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. XXX/XXXX vo výške 26,65 eur mesačne, od 01.07.2013 je na základe Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 186/2013 vo výške 27,13 eur mesačne. Súd uložil povinnosť matke prispievať na výživu maloletého X. sumou 30 % zo sumy životného minima od 01.10.2012 vo výške 26,65 eur mesačne a od 01.07.2013 sumou 27,13 eur mesačne, pričom musel prihliadnuť na skutočnosť, že matka maloletých detí je v evidencii úradu práce nepretržite od roku 2010 do súčasnosti. Pri určovaní výšky výživného na maloletú N., súd vychádzal z príjmu otca, ktorý dosahoval za kalendárny rok 2012 do 2015 vo výške 1.103,96 eur a v súčasnosti príjem otca je od minulého roku, kedy začal vykonávať podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia, cca 800,- eur mesačne (daňové priznanie je k 31.03.2017) a zaviazal ho prispievať na maloletú N. sumou 70,- eur od 01.10.2012 do 31.08.2014 a od 01.09.2014 - od nastúpenia maloletej na povinnú školskú dochádzku, sumou 100,- eur. Nakoľko sa na strane otca zmenili pomery, pribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť (narodenie dcéry 03/2016), súd vzal v úvahu túto skutočnosť a výživné od 01.04.2016 určil vo výške 70,- eur mesačne. Výška výživného zodpovedá možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca, ako aj potrebám maloletej s prihliadnutím na vek maloletej. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v období od podania návrhu do opustenia spoločnej domácnosti matky spolu s maloletou N. (20.09.2012), sa obaja rodičia starali o maloleté deti podľa svojich možností a schopností a od tohto času zabezpečovala matka starostlivosť o maloletú N. a otec starostlivosť o maloletého X., preto určil vyživovaciu povinnosť rodičom maloletých detí od 01.10.1012.

5. Nedoplatok na zročnom výživnom na mal. X. za obdobie od 01.10.2012 do 31.01.2017 vo výške 1.409,32 eur (3 x 26,65 + 49 x 27,13), súd povolil matke splácať v pravidelných mesačných splátkach po 50,- eur spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou rozhodnutia do zaplatenia k rukám otca, pod stratou výhody splátok. Nedoplatok na zročnom výživnom na mal. N. za obdobie od 01.10.2012 do 31.01.2017 vo výške 4.210,- eur (70 x 23 + 100 x 19 + 70 x 10), súd povolil otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 100,- eur spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou rozhodnutia do zaplatenia k rukám matky, pod stratou výhody splátok.

6. Vychádzajúc zo záverov dodatku k znaleckému posudku, ako aj dohodou rodičov súd upravil súčasne styk rodičov s deťmi, ako aj stretávanie detí navzájom konštatujúc, že vzťahy medzi rodičmi sú na neštandardnej úrovni, nedokážu spolu komunikovať, opakovane komunikácia končí vzájomným osočovaním, hádkami a obviňovaniami sa, preto súd upravil styk bez prítomnosti toho ktorého rodiča počas stretávania sa detí (B. bez prítomnosti otca a N. bez prítomnosti matky). Zároveň súd upravil stretávanie rodičov s deťmi počas letných prázdnin, a to v rozsahu jeden týždeň pobytu detí u matky a jeden týždeň pobytu detí u otca.

7. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 C. m. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadla matka maloletých detí prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, a to vo vzťahu k výroku I., ktorým súd zveril maloletého X. do osobnej starostlivosti otca a ďalej vo vzťahu k výrokom III. - IX., ktorými rozhodol o vyživovacej povinnosti rodičov, nedoplatkoch na zročnom výživnom, o styku rodičov s deťmi a navrhovala odvolaciemu súdu zmenu napadnutého rozsudku, a to tak, že maloletý X. a maloletá N. budú obaja zverení do starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú oprávnení zastupovať a spravovať ich majetok. Otec bude povinný prispievať na výživu maloletého X. sumou 200,- eur mesačne a na výživu maloletej N. sumou 200,- eur mesačne s tým, že nedoplatok na zročnom výživnom bude vo vzťahu ku každému dieťaťu splácať po 50,- eur mesačne popri bežnom výživnom a pokiaľ ide o úpravu styku otca s deťmi, tak navrhovala, že otec bude oprávnený sa s nimi stretávať každú párnu sobotu v čase od 14.00 hod. do 17.00 hod. v mieste bydliska matky a za prítomnosti matky. Namietajúc dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) (nesprávny procesný postup súdu, ktorý mal mať za následok porušenie práva na spravodlivý proces, tiež nesprávne skutkové a právne závery) dôvodila, že bolo porušené jej právo na nezávislý a nestranný súd tým, že od počiatku konania sudca prihliadal predovšetkým na záujem otca. Tento v konaní vystupoval ako silnejšia strana, nebolo prihliadané na záujem maloletých detí, nebola pripustená výpoveď matky v zásadných veciach, v ktorých mala byť vypočutá a tiež sa súd nevysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami, ktoré vyšli najavo počas konania a svedčili v prospech matky. Nebolo prihliadnuté na výsledky trestného konania 2T/81/2014, v ktorom bola vznesená obžaloba na otca za týranie blízkej a zverenej osoby, kde poškodenou stranou bola práve matka a ich deti boli pri tomto prítomné, nebolo prihliadnuté na lekárske vyšetrenia, ktoré boli výsledkom týrania matky otcom a tiež na podrobné a vyčerpávajúce závery znaleckého posudku č. 41/2014. Rozhodnutie vychádzalo z nedostatočných zistení uvedených v doplnení znaleckého posudku č. XX/XXXX, ktorý sa jej nejavil ako objektívny v kontexte so znaleckým posudkom vypracovaným v priebehu trestného konania, do pozornosti dala rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, pod sp. zn. 2T/81/2014-514, ktorým bol otec detí uznaný za vinného. Najzávažnejšia nesprávnosť podľa jej názoru spočíva práve v otázke zverenia maloletého X. do osobnej starostlivosti otca, v dôsledku čoho došlo k rozdeleniu súrodencov a vážne sa narušila súrodenecká väzba, ale tiež aj vzťah syna s matkou. Bez racionálneho dôvodu boli deti rozdelené tak, že každé z nich bolo zverené do starostlivosti iného rodiča, pričom dokonca v doplnení znaleckého posudku č. XX/XXXX súdny znalec konštatoval, že všeobecne by bolo vhodnejšie vyrastanie súrodencov v jednej domácnosti. Dodatok k znaleckému posudku bol podľa nej vypracovaný účelovo. Znalec PhDr. F. Z. v posudku č. XX/XXXX označil osobnosť otca za cholerika, presadzujúceho až relatívne agresívny štýl s cieľom udržať si dominantnú pozíciu a s poukazom aj na ďalšie charakteristiky, ktoré podrobne uvádza má matka za to, že takto zadefinovanú osobnosť nie je možné považovať za rodiča, ktorému by malo byť dieťa zverené vzhľadom na jeho citlivú povahu a ľahkú ovplyvniteľnosť. Osobnosť matky nevykazuje v zmysle posudku žiadne vady a nie je dôvod, prečo by obe deti nemohli byť zverené jej. Do pozornosti dala závery posudku týkajúce sa maloletého X., ktorý sa seba hodnotí veľmi negatívne, podceňuje sa, neverí si a je zneistený, čo podľa názoru matky je v dôsledku mocenského vplývania na jeho citlivú dušu zo strany otca. Tiež sa

dieťa vyjadrilo, že aktuálne nemá pocit bezpečia a bol u neho pozorovaný nedostatok lásky a sociálnych väzieb, pri otcovi nepociťuje bezpečie a lásku. Podľa jej názoru, je tu viditeľné ovplyvňovanie dieťaťa zo strany otca. Na rozdiel od X., u mal. N. znalec badal posun v psychickom zotavovaní sa z ťažkej disharmónie, v ktorej žila v dobe, keď bývali rodičia v spoločnej domácnosti. U X. je pretrvávajúca zlá psychická konštelácia. Tento sa bojí prejavovať svoj názor pred otcom, chýbajú mu citové väzby s matkou a sestrou, koná na základe strachu pravdepodobne z otca. Záver znalca bol jednoznačný, že lepšie osobnostné predpoklady vidieť u matky. Z uvedeného dôvodu, nebolo potrebné vypracovať doplnok k znaleckému posudku a pokiaľ by o tom bola vedela, nebola by s týmto súhlasila. Z dodatku badať prvky zaujatosti voči matke a uprednostňovanie návrhov zo strany otca, ako by znalec zabudol na predchádzajúcu charakteristiku otca, tento ani nespomenul, že všeobecne by bolo vhodnejšie vyrastanie súrodencov v jednej domácnosti. Odôvodnenie rozsudku neobstojí. Pokiaľ ide o výšku výživného má za to, že sa jedná o primeranú výšku s prihliadnutím na potreby a záujmy detí a tiež na vyjadrenie otca o výške jeho príjmov.

9. Otec vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za správny a zákonný, vydaný na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a všetkých sprievodných okolností. Odvolanie matky nekorešponduje so zisteným skutkovým stavom a skutočnosti v ňom obsiahnuté sú účelové, v rozpore so skutkovým stavom. Počas celého konania táto uvádzala totožné skutočnosti ako v samotnom odvolaní a tieto boli presvedčivo vyvrátené. Otec sa k nim opakovane vyjadroval a na všetkých svojich ústnych aj písomných podaniach zotrváva. Napadnuté rozhodnutie je v súlade so záujmami detí, zisteniami kolízneho opatrovníka a preto napadnutý rozsudok navrhoval potvrdiť.

10. Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu s odkazom na závery dodatku znaleckého posudku č. XX/XXXX uviedol, že zotrváva na svojom vyjadrení zo dňa 30.01.2017, a to v celom rozsahu.

11. Matka vo svojej písomnej reakcii na vyjadrenie otca uviedla, že nie je pravdou, že by jej odvolanie nekorešpondovalo so zisteným skutkovým stavom a vyjadrenia v ňom boli účelové. V odvolaní poukazuje na konkrétne skutočnosti a závery znaleckých posudkov, pričom súd prvej inštancie pri rozhodovaní prihliadol iba na dodatok, ktorý bol vyhotovený účelovo a v rozpore s tvrdeniami dovtedy obsiahnutými v znaleckých posudkoch. Nebolo prihliadané na výsledky trestného konania napriek tomu, že rozsudkom zo dňa 12.10.2016 bol otec detí uznaný vinným z trestného činu, ktorého sa dopustil vo vzťahu k matke detí. V ďalšom matka replikuje skutočnosti uvádzané v odvolaní.

12. Otec maloletých detí vo svojej reakcii na písomné vyjadrenie matky prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava predchádzajúceho písomného vyjadrenia a pokiaľ ide o matkou uvádzanú skutočnosť, že bol uznaný za vinného zo spáchania trestného činu voči matke maloletých detí, táto skutočnosť nemôže mať vplyv na samotné zverenie maloletých detí. Znalecké posudky vypracovávané v priebehu trestného konania boli vypracovávané s úplne iným zameraním a na zistenie úplne iných skutočností, ako je vhodnosť zverenia detí tomu, ktorému z rodičov. K otázkam výchovného prostredia detí sa vyjadroval znalec pribraný práve v tomto konaní a ním vypracovaný znalecký posudok je komplexný, úplný a jedine jeho závery, môžu byť relevantné pre rozhodnutie o otázke zverenia maloletých detí. Odvolanie matky považuje za nedôvodné.

13. Pred rozhodnutím súdu prvej inštancie, dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len „CSP“ /, ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok /“O.s.p.“/. Zároveň nadobudol účinnosť zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), podľa ktorého súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone, medzi nimi i konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 a nasl.).

14. Ustanovenie § 395 ods. 1 určuje, že ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 cit. ust., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

15. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané v lehote (§ 362 a má predpísané náležitosti (§ 363 , preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie bez toho, aby bol viazaný rozsahom odvolania a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 , prihliadnuc i na prípadné vady

konania (§ 67 a po jeho preskúmaní bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario dospel k záveru, že toto je potrebné podľa § 387 ods. 1 ako vo výroku vecne správne potvrdiť, pričom podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, sa odvolací súd stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia.

16. Vychádzajúc z obsahu odvolania sa odvolací súd zaoberal najskôr dôvodnosťou odvolacej námietky spočívajúcej v tvrdení, že rozhodoval zaujatý sudca (súd), čím odvolateľka uplatnila dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. c/ CSP, naplnenie ktorého videla v tom, že súd (sudca) neobjektívne posúdil skutkový stav veci, keď prihliadal predovšetkým na záujem otca, nevysporiadal sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, neumožnil matke vyjadriť sa k zásadným otázkam.

17. Uvedenú odvolaciu námietku vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú.

18. Ústavná požiadavka na nezávislý a nestranný súd sa v priebehu konania na súde prvej inštancie zabezpečuje povinným „samonamietaním“ sudcu, ak si je vedomý vylúčenia, alebo kvalifikovanou námietkou zaujatosti sudcu vznesenou účastníkom, ak sa o vylúčení sudcu účastník dozvie. Dôvody vylúčenia sudcu vymedzuje ust. § 49 ods. 1 a 2 CSP. Napriek existencii týchto mechanizmov nemožno vylúčiť, že vec prejednal a rozhodol vylúčený sudca. Pre naplnenie ústavného práva na nezávislý a nestranný súd, zákon umožňuje túto vadu konania odstrániť aj po vydaní meritórneho rozhodnutia prostredníctvom uplatnenia tohto odvolacieho dôvodu.

19. Podľa § 49 ods. 1 sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom, alebo osobám zúčastneným na konaní, možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.

20. Podľa § 49 ods. 3 dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti.

21. Z citovaného ust. § 49 ods. 3 vyplýva, že zákon výslovne vylučuje, aby dôvodom na vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci boli okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci. Postupom sa rozumejú procesné úkony sudcu, vrátane rozhodnutí, a to aj vo veci samej. V postupe sudcu pri prejednávaní konkrétneho sporu sa prejavuje samotný výkon súdnictva, preto tieto okolnosti nemôžu byť dôvodom zaujatosti sudcu. Rovnako zákon vylučuje, aby dôvod pochybnosti o sudcovej nezaujatosti bol spájaný s jeho rozhodovacou činnosťou. Keďže odvolateľka dôvod zaujatosti zákonného sudcu vzhliadala práve v skutočnostiach, ktoré sú z hľadiska zákona vylúčené zakladať pochybnosť o sudcovej nezaujatosti (nesprávne hodnotenie dôkazov), nebolo možné uplatnený odvolací dôvod vyhodnotiť inak ako neopodstatnený. 22. Matka odvolaním namietala tiež nedostatočnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a skutočnosť, že nebola pripustená jej výpoveď v zásadných veciach, uplatňujúc tak dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ (nesprávny procesný postup, ktorý mal za následok porušenie práva na spravodlivý proces). 23. Odôvodňovanie súdnych rozhodnutí je súčasťou práva na spravodlivý súdny proces v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a článku 46 ods. 1 Ústavy SR. V situácii, keď z odôvodnenia rozhodnutia nemožno zistiť dôvody, pre ktoré (ne)bolo vyhovené návrhu, ktorý účastník uplatnil, je pre tohto veľmi obtiažne pochopiť takéto rozhodnutie. Pokiaľ nie sú tieto faktory vysvetlené v odôvodnení rozhodnutia, nemožno vylúčiť, že rozhodnutie, z ktorého nie je možné aspoň v základných rysoch zistiť, akými úvahami sa súd pri formulovaní výroku spravoval, treba považovať za nepreskúmateľné. Takéto rozhodnutie súdu porušuje právo účastníka na spravodlivý súdny proces, pretože mu upiera možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci opravných prostriedkov.

24. Výkladom toho, či nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá vadu konania spočívajúcu v odňatí možnosti účastníkovi konať pred súdom (porušenie jeho práva na spravodlivý proces), následkom zistenia ktorej, je zrušujúce rozhodnutie, resp. či ide len o tzv. inú vadu konania, sa zaoberalo Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na zasadnutí konanom dňa 3. decembra 2015 a prijalo stanovisko, podľa ktorého výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá dôvod na odvolanie podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojitosti s ust. § 221 ods. 1 písm. f/

Občianskeho súdneho poriadku spočívajúci v odňatí možnosti účastníkovi konať pred súdom, ( v zmysle terajšieho procesného kódexu dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ - nesprávny procesný postup, ktorý mal za následok porušenie práva na spravodlivý proces) inak ide o tzv. inú vadu konania, v súvislosti s čím je potrebné vždy skúmať mieru (intenzitu) nepreskúmateľnosti a teda aj mieru, do akej táto vada poškodí účastníka konania na jeho ústavných právach, teda v každej konkrétnej veci individuálne zodpovedať otázku, do akej miery možno nepreskúmateľnosť rozhodnutia posudzovať ako tzv. inú vadu a do akej miery ho možno podriadiť pod uvedené ustanovenie t. j. posudzovať ho ako odňatie možnosti konať pred súdom (porušenie práva na spravodlivý proces).

25. Preskúmaním obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, odvolací súd nevzhliadol dôvodnosť uplatnenej odvolacej námietky vo vzťahu ani k jednému z vyššie uvedených odvolacích dôvodov. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia požiadavkami v zmysle § 220 ods. 2 pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné (zásadné) otázky a námietky, spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. V posudzovanej veci súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia dal odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Odôvodnenie rozhodnutia obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov, pričom odvolací súd nezistil, že by tieto závery boli svojvoľné, alebo zjavne neodôvodnené. Skutočnosť, že matka sa s názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje, nemôže samo o sebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti, alebo arbitrárnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie.

26. Nedôvodne tiež matka namieta, že jej nebolo umožnené vypovedať k podstatným významným otázkam. Ako vyplýva z obsahu spisového materiálu, súd na prejednanie veci nariadil niekoľko pojednávaní, na ktorých sa právna zástupkyňa matky (a vo väčšine prípadov aj samotná matka) zúčastňovala a na ktorých bola opakovane vypočutá a mala možnosť sa tak vyjadriť ku všetkým skutočnostiam, ktoré považovala za rozhodujúce, prípadne navrhovať dôkazy, pokiaľ dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie za účelom zistenia skutkového stavu považovala za nedostatočné. Na poslednom pojednávaní dňa 30.1.2017 bola tiež matka vypočutá a ako vyplýva zo zápisnice z pojednávania, účastníci (teda aj matka) nenavrhovali vykonať pred rozhodnutím vo veci žiadne ďalšie dokazovanie, dokonca sa vzdali práva záverečných rečí. Odvolací súd naviac poznamenáva, že ani v odvolaní nie sú produkované žiadne významné skutočnosti, ktoré by matka počas konania už nebola uvádzala (s výnimkou poukazu na v tom čase ešte neprávoplatný rozsudok vydaný v trestnom konaní vo vzťahu k otcovi detí).

27. Postupom súdu prvej inštancie tak nedošlo k odňatiu možnosti účastníkom konať pred súdom, od 01.07.2016 k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by znemožnil účastníkom uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a nebola zistená ani žiadna tzv. iná vada konania, spôsobilá viesť k záveru, že jej následkom došlo k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci. 28. Vychádzajúc z obsahu odvolania, ďalšie odvolacie námietky matky spočívali v tvrdeniach o tom, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy, na základe čoho nesprávne zistil skutkový stav, čo viedlo k nesprávnemu právnemu záveru vo veci zverenia mal. X. do osobnej starostlivosti otca a na to nadväzujúcu úpravu výživného a styku, čím uplatnila dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP.

29. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 CSP. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor.

30. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou právnej normy).

31. Vyššie uvedené odvolacie námietky matky, vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez opory v zistenom a ustálenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dostatočne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi produkovanými účastníkmi v konaní, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami podľa § 191 a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, vychádzajúc z ktorého mal. X. zveril do osobnej starostlivosti otca, v nadväznosti na čo matke určil vo vzťahu k dieťaťu vyživovaciu povinnosť a sledujúc záujmy detí rozhodol tiež o úprave styku medzi deťmi a rodičmi, ako aj podmienkach vzájomného stretávania samotných mal. detí. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež dostatočne a podrobne odôvodnil v súlade s požiadavkami v ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 .

32. Na zdôraznenie správnosti a vo vzťahu k odvolacím námietkam matky odvolací súd dodáva nasledovné:

33. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že maloleté deti X. a N. pochádzajú z družeckého pomeru rodičov maloletých detí. Dňa 20.09.2012 matka opustila spoločnú domácnosť spolu s maloletou N. a presťahovala sa k svojim rodičom do G., v súčasnosti žije spolu s maloletou N. u svojho priateľa v N.. Maloletý X. v čase začatia konania navštevoval materskú školu, v súčasnosti je žiakom 5. ročníka základnej školy. Výkon osobnej starostlivosti zabezpečoval maloletému X. od doby odchodu matky zo spoločnej domácnosti otec maloletého, z vykonaného dokazovania nevyplynula v tomto smere z jeho strany existencia žiadnych nedostatkov. Výkon osobnej starostlivosti od uvedeného obdobia vo vzťahu k mal. N. zabezpečuje matka.

34. Nebolo sporným, že vzťahy medzi rodičmi mal. detí počas ich spolužitia boli konfliktné, ich spolužitie problematické. Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 12.10.2016 pod č.k. 2T 81/2014-514 (právoplatným dňom 28.10.2016) bol otec detí uznaný vinným zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby (§208 ods. 1, písm. a/ Trestného zákona), ktorého sa dopustil na matke mal. detí tým, že tejto spôsobil fyzické a psychické utrpenie (bitím, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, citovým vydieraním, vyhrážaním, vyvolávaním stresu a strachu, ktoré ohrozovalo jej fyzické a psychické zdravie), za čo bol odsúdený k trestu odňatia slobody vo výmere tri roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu päť rokov. Komunikácia medzi rodičmi je v súčasnosti problematická, vzťahy vážne narušené.

35. V priebehu vyššie uvedeného trestného konania bolo nariadené znalecké dokazovanie (znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 03.12.2013, vypracovaný PhDr. F. Z.) zo záverov ktorého vyplynulo, že konaním otca maloletému X. nebolo spôsobené psychické utrpenie. Maloletý zaujímal protikladný postoj voči osobe matky, ktorá v ňom vyvoláva protichodné emócie. Na jednej strane má matku rád, ľúbi ju, avšak na druhej strane v dôsledku odlúčenia a kontaminácie z otcovej strany, k nej prechováva negatívny postoj. Súdny znalec negatívne hodnotil presťahovanie sa matky do N., keďže týmto vznikla ešte väčšia bariéra medzi maloletým a matkou, ktoré konanie matky dieťa hodnotilo veľmi negatívne, ako jeho opustenie, čo podporuje aktuálne kontaminovanú averziu maloletého voči matke. Ani maloletá N. nepociťovala a nepociťuje konanie svojho otca ako príkorie. Je negatívne psychicky poznačená ťažkou disharmonickou atmosférou v rodine. Matkinu nepohodu vo vzťahu s jej otcom intenzívne prežíva, čoho následkom je psychosomatizácia v podobe diagnostikovanej Euresis noc turna primárna. V prípade maloletej N. sa nejedná o syndróm týraného dieťaťa. Osobnosť otca bola znalcom charakterizovaná ako emocionálne impulzívna, iratibilná, typu cholerik, presadzujúca si až reaktívne agresívny štýl s cieľom udržať si dominanciu vo vzťahu. Osobnosť matky bola znalcom charakterizovaná ako zaplavená emóciami, intenzita ktorých pocitov je rušivá, podmieňujúca emociálnu labilitu. Veľmi silné emócie značne narušujú jej myslenie, miesto toho, aby dokázala svoje rozhodnutie dôkladne zvážiť, dospieva k záveromm alebo k vyhodnoteniu chvatne a impulzívne. Ak je vystavená záťaži, dochádza u nej k psychickej dekompenzácii, ktorá sa prejavuje najmä v afektívnej oblasti.

36. Keďže predmetom vyššie uvedeného znaleckého posudku nebolo riešenie vhodnosti výchovného prostredia maloletých detí, súd prvej inštancie za účelom rozhodovania o tejto otázke, nariadil v konaní znalecké dokazovanie. Zo znaleckého posudku vypracovaného v priebehu konania v tejto veci pod č. XX/XXXX zo dňa 18.09.2014 vyplynul záver, aby maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matke a otcovi bol určený styk s maloletými deťmi, súčasne znalec konštatoval, že je možné očakávať, že maloletý X. by mohol spočiatku zle psychicky reagovať na zmenu, čoby sa mohlo prejaviť prechodným zhoršením jeho už aj tak nie dobrého psychického stavu.

37. Právna zástupkyňa matky na pojednávaní, konanom dňa 07.09.2015 žiadala, aby bol vypracovaný dodatok k znaleckému posudku s jednoznačným zameraním na otázku zverenia maloletých detí, prípadne aj vhodnosti úpravy styku rodičov s maloletými deťmi, ku ktorému návrhu vzhľadom na plynutie času a realizovanie styku v priebehu konania sa pripojil tiež kolízny opatrovník.

38. Súd preto uložil znalcovi vypracovať dodatok k Znaleckému posudku č. XX/XXXX zo dňa 18.09.2014 v ktorom znalec konštatoval, že obe maloleté deti v súčasnosti vnímajú rodinné prostredie ako stabilné, cítia sa dobre u toho rodiča, u ktorého sú v starostlivosti, majú záujem sa stretávať, ale najmä kvôli maloletému súrodencovi. Doporučil ponechať maloleté deti v starostlivosti toho rodiča, u ktorého sú v súčasnosti, to znamená, maloletú N. v starostlivosti matky a maloletého X. v starostlivosti otca.

39. Zo správy P. zo dňa 06.03.2014 vyplynulo, že bol uskutočnený pohovor s maloletým bez prítomnosti otca a tento v rámci neho uviedol, že so sestrou sa nestretáva, ale bol by rád, keby s nimi bývala. Chcel by, aby prišla ale bez mamy, s mamou sa stretnúť nechce, lebo ich bila a kričala po ich. O otcovi sa vyjadril, že je dobrý. V správe sa tiež uvádza, že vzťah dieťaťa s otcovou priateľkou je veľmi pozitívny a sám od seba ju začal oslovovať mama. Na nové prostredie si zvykol, rád chodí do školy a má medzi rovesníkmi kamarátov.

40. Zo správy P. B. zo dňa 23.01.2017 vyplýva, že bol opätovne vykonaný pohovor s maloletým X. bez prítomnosti otca, v rámci ktorého maloletý uviedol, že „chce, aby to bolo tak, ako doteraz, že bude žiť s tatom, W. tu v B.. S mamou by sa chcel stretávať tak, ako to povedal tato. Mama by chcela, aby som bol s ňou, ale ja nechcem ísť do N.. Aj N. by chcela byť so mnou a ja s ňou. Mohli by sme byť u tata“.

41. Kolízny opatrovník na základe vykonaného šetrenia uviedol, že v súčasnosti sa maloletá N. nachádza u matky a maloletý X. u otca. Deti sú stabilizované, zžité s daným prostredím. Maloletý X. odmieta ísť bývať k matke a maloletá N. odmieta ísť bývať k otcovi, deti sú na seba citovo naviazané, preto treba podporovať tieto väzby, najmä v úprave styku. K určitým zmenám došlo v správaní maloletého X., u ktorého bol zo začiatku odmietavý postoj k matke, v súčasnosti tomu tak nie je. Navrhoval maloletú N. zveriť do osobnej starostlivosti matke a maloletého X. do osobnej starostlivosti otca.

42. Podľa článku 41 ods. 4 Ústavy SR, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov, len rozhodnutím súdu a na základe zákona. Rodičovské práva a povinnosti patria obidvom rodičom. Zákon o rodine úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rieši v určitých špecifických situáciách osobitne, tak ako to predpokladá článok 51 ods. 1 Ústavy SR. Zákon o rodine preferuje dohodu rodičov pri výkone rodičovských práv a povinností (§ 24 ods. 2, § 25 ods. 1, § 35 a § 36 Zákona o rodine). Až keď nedôjde k dohode rodičov o výkone rodičovských práv, rozhodne o ich výkone súd, vždy však s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa.

43. Rodičovské práva a povinnosti majú rodičia vo vzťahu k maloletému dieťaťu a vznikajú priamo zo zákona narodením dieťaťa. Tieto majú v rovnakom rozsahu, pričom je irelevantné, či sú rodičia dieťaťa manželmi, alebo nie. Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa a správa majetku maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 1 písm. a/, b/, c/ zák. č. 36/2005 Z.z. v platnom znení ďalej "Zákon o rodine"). Rodičovské práva a povinnosti majú teda obaja rodičia a pri ich výkone, sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 2 Zákona o rodine).

44. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže

aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.

45. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

46. Podľa čl. 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa, oddeleného od jedného alebo oboch rodičov, udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, iba žeby to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.

47. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, bolo preto potrebné posudzovať aj opodstatnenosť odvolania matky, teda z hľadiska zmyslu a účelu ustanovení zákona, podľa ktorých súd o úprave rodičovských práv a povinností rozhoduje. 48. Preskúmaním rozhodujúcich skutočností odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým zveril mal. X. do osobnej starostlivosti otca korešponduje s výsledkami vykonaného dokazovania a je súladné so zákonnými kritériami, takéto rozhodnutie vymedzujúcimi. Niet sporu o tom, že v záujme každého dieťaťa je, aby v jeho blízkosti zostali obaja rodičia, teda aby vyrastalo v harmonickom prostredí, v ktorom ho rodičia spoločne vychovávajú vo vzájomnej láske a úcte. Odvolací súd tiež nespochybňuje, že súrodenecké väzby sú ideálne rozvíjané a podporované, ak deti vyrastajú v totožnom výchovnom prostredí. Nastolenie takéhoto stavu (obnovenie spolužitia) v prípade rodičov mal. detí vzhľadom na závažný rozvrat ich vzťahov a v konečnom dôsledku tiež aj skutočnosť, že žijú v diferentných partnerských vzťahoch, nie je reálne očakávať. Naviac vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku vypracovaného v trestnom konaní, disharmonické vzťahy rodičov ( teda nie výlučne konanie otca samotného) počas ich spolužitia, ovzdušie hádok a konfliktov, zanechali na psychike detí nepriaznivé následky, čo indikuje v prospech záveru, že rodičia mal. detí uprednostnili pred záujmom detí a povinnosťou vytvoriť im zodpovedajúce výchovné prostredie ako predpoklad ich zdravého fyzického a psychického vývoja, riešenie vlastných vzájomných konfliktov. Nebolo to tiež rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako nedôvodne matka namieta, ktoré spôsobilo narušenie súrodeneckej väzby medzi deťmi a tiež zistené narušenie vzťahu medzi matkou a mal. X., ale tento stav je výsledkom toho, že matka spolu s mal. N. dňa XX.XX.XXXX opustila spoločnú domácnosť len s maloletou N. (v čase keď mal. X. bol ešte len vo veku, kedy navštevoval materskú škôlku) a presťahovala sa k svojim rodičom do G. a následne k svojmu priateľovi do N., ktoré konanie matky mal. X. vnímal veľmi negatívne, ako jeho opustenie matkou, čo podporuje i keď aktuálne ustupujúcu averziu z jeho strany voči matke. Od uvedenej doby v dôsledku konštatovanej skutočnosti, teda takmer päť rokov, mal. deti žijú oddelene, každé s tým - ktorým rodičom (X. s otcom a N. s matkou) a sú zžité s prostredím v ktorom vyrastajú, ktoré nové rodinné prostredie vnímajú ako stabilné, cítia sa dobre u toho rodiča, u ktorého sú v starostlivosti, a ani jedno z nich podľa ich vlastného vyjadrenia na tomto stave (napriek tomu, že im je za sebou smutno), nechce nič meniť. Napriek tomu, že nesporne by bolo vhodnejšie vyrastanie súrodencov v spoločnej domácnosti, reálne okolnosti veci v prospech takéhoto rozhodnutia neindikujú. Mal. X. sa opakovane jednoznačne vyjadril, že chce zostať žiť s otcom a odmieta svoje presťahovanie za matkou do N., ktorú vôľu dieťaťa (ním vyjadrený názor) vzhľadom na jeho vek a rozumovú vyspelosť nemožno ponechať bez povšimnutia a uprednostniť pred ňou bez racionálnych argumentov predstavy matky, keďže v ich kolízii, stojí záujem dieťaťa nepochybne vyššie. Je potrebné si uvedomiť, že nie predstavy toho-ktorého z rodičov, ale prioritne záujem dieťaťa, je určujúcim pri akomkoľvek rozhodovaní o jeho právach a tiež povinnostiach vo vzťahu k nemu.

49. Je pravdou, že otec za konanie, ktorého sa dopustil voči matke mal. detí bol právoplatne odsúdený, avšak tak z vykonaného dokazovania v priebehu trestného konania, ako ani zo znaleckého dokazovania vykonaného v rámci posudzovanej veci nevyplynuli také skutočnosti, ktoré by otca diskvalifikovali z výkonu osobnej starostlivosti o mal. X.. Znalec ustanovený v trestnom konaní jednoznačne uviedol, že konanie otca nevnímali maloleté deti vo vzťahu k sebe ako príkorie a ich väzby na otca týmto narušené neboli. Otec od doby, ako matka opustila spolu s mal. N. spoločnú domácnosť sa o mal. X. (takmer päť rokov) osobne stará, tohto vychováva a zo správy kolízneho opatrovníka, či ošetrujúcej lekárky mal. dieťaťa, ako v konečnom dôsledku aj záverov znaleckého dokazovania nevyplýva dôvodnosť obavy, žeby mal. X. mohol byť vzhľadom na charakteristiku osobnosti otca v ohrození, pokiaľ ide o jeho ďalší zdravý fyzický a psychický vývoj. Odvolací súd poukazuje na to, že z hľadiska záujmu dieťaťa nie je možné zmiešavať konfliktné vzťahy medzi rodičmi so vzťahmi medzi jednotlivými rodičmi a dieťaťom.

Povinnosťou každého rodiča je svojmu dieťaťu vytvárať v rámci svojich možností prostredie citového a bezpečného zázemia a istoty, na čom sa musia podieľať vo vzájomnej zhode obaja. Akékoľvek iné konanie, nemôže byť v súlade so záujmom mal. dieťaťa, o ktorý by sa mali ako prioritný cieľ pokúšať obaja rodičia. Je potrebné dôsledne oddeliť rovinu vzájomných vzťahov od roviny vzťahu rodičov s dieťaťom, pretože v konečnom dôsledku to bude jedine dieťa, ktoré v všetky tieto okolnosti citlivo vníma, vo vzťahu k čomu nemožno potom ani vylúčiť negatívny dopad na jeho psychické a fyzické zdravie, so zreteľom na čo by obaja rodičia mali svoje vzájomné vzťahy a správanie voči sebe v prítomnosti maloletých detí korigovať.

50. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd tiež námietku matky voči vypracovaniu doplnku k znaleckému posudku. Predovšetkým je potrebné uviesť, že vypracovanie tohto doplnku iniciovala samotná matka v konaní prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, k čomu sa pripojil vzhľadom na plynutie času od podania návrhu a vypracovania základného znaleckého posudku aj kolízny opatrovník, pričom jeho záverom nemožno z hľadiska namietanej (ne)objektivity nič vytknúť. Jeho závery totiž plne korešpondujú s výsledkami ďalších skutkových zistení, plynúcich z ostatného dokazovania, zohľadňujú reálny stav nastolený oddeleným spolužitím rodičov detí, názor samotného mal. X. a okolností týkajúcich sa diferentne vykonávanej osobnej starostlivosti tým - ktorým rodičom vo vzťahu k jednotlivým deťom. Na rozdiel od názoru matky, odvolací súd zastáva názor, že za stavu, kedy je dieťa niekoľko rokov v osobnej starostlivosti otca, má dobré vzájomné väzby aj s ďalšími s ním spolužijúcimi osobami, je vžité s prostredím v ktorom žije, kde má kamarátov, školu ktorú navštevuje, bolo by iracionálne, naviac vyslovene proti jeho vôli, meniť vo vzťahu k nemu výchovné prostredie, pretože takáto vynútená zmena, by bola spôsobilou na jeho strane vyvolať disharmóniu v jeho psychickom stave o to viac, že ako konštatoval znalec, osobnosť mal. X. je vysoko citlivá a k matke prechováva protichodné emócie.

51. Z uvedených dôvodov, tak vezmúc na zreteľ predovšetkým záujem a názor mal. dieťaťa, odvolací súd dospel k záveru o vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia v časti, ktorou bol mal. X. zverený do osobnej starostlivosti a výchovy otca.

52. Ako vecne správne posúdil odvolací súd tiež rozhodnutie v jeho nadväzujúcich častiach, ktorými bola určená výška vzájomnej vyživovacej povinnosti rodičov voči mal. deťom a upravený styk rodičov s deťmi a medzi deťmi navzájom.

53. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia, prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa sa má právo podieľať na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť, pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 4, 5 Zákona o rodine). Pri určení výživného, prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný, vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

54. Ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou, alebo tiež poskytovaním vecných plnení, napríklad zakupovaním stravy, nákupom ošatenia, zabezpečovaním zdravotnej starostlivosti a podobne.

55. Súd prvej inštancie posúdil výšku vyživovacej povinnosti rodičov z hľadiska vyššie uvedených aspektov, prihliadol na vek a potreby detí a túto určil vyhodnotiac tiež osobné, finančné a majetkové pomery na stranách oboch rodičov správne. Je síce pravdou, ako uvádza v odvolaní matka, že príjem otca je vyšší ako jej (odvolací súd poznamenáva, že matka nemá žiaden príjem), avšak otec má na rozdiel od matky ďalšiu vyživovaciu povinnosť a okrem výkonu osobnej starostlivosti o mal. Davida, čím vo svojej podstate nahrádza do určitej miery svoju vyživovaciu povinnosť vo finančnom vyjadrení, nepochybne vzhľadom k skutočnosti, že matka bola zaviazaná na výživné len v minimálnej miere, bude

musieť suplovať zo svojho príjmu zabezpečenie odôvodnených potrieb dieťaťa, keďže výživným od matky rozhodne vzhľadom na vek dieťaťa tieto kryté nemôžu byť.

56. Pokiaľ ide o úpravu styku, voči správnosti rozhodnutia v tejto časti matka skutkovo v odvolaní neargumentovala, pričom táto úprava jednak korešponduje s návrhom dohody, ktorá bola v priebehu konania v tomto smere predložená samotnou matkou a jednak táto úprava aj podľa názoru odvolacieho súdu zohľadňuje špecifické okolnosti vzájomných vzťahov, vzdialenosť miesta bydlísk rodičov a vytvára predpoklady na podporovanie vzájomných citových väzieb aj medzi mal. deťmi navzájom.

57. Z vyššie uvedených dôvodov, preto dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutých častiach, je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 vo vzťahu k nim potvrdil.

58. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 v spojitosti s § 52 ods. 1 a § 58 ods. 1 tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

59. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu Trenčín pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne príslušného súdu podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok.

Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.

Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým, alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa zákona č. 161/2015 Z.z. (Civilný mimosporový poriadok) a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.