Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cob/163/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a Mgr. Ivany Šlesarovej o návrhu navrhovateľa: E.. K. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Vl. M. XXX/XX, XXX XX J., proti odporcovi: A.. E. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXXX/X, XXX XX L., na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 14. júna 2017 č. k. 37Cb/131/2017-124, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil A.. E. Y. povinnosť zdržať sa konania za spoločnosť J. V., a.s., so sídlom G. Y. XH, XXX XX J., IČO: XX XXX XXX ako jej zákonný zástupca podľa § 15 odsek X S.. zák. z titulu jeho funkcie riaditeľa spoločnosti J. V. P., a.s., so sídlom D., IČO: XX XXX XXX, ktorú vykonáva na základe pracovnej zmluvy zo dňa 30.03.2012 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 22.04.2015, ako aj akéhokoľvek konania na základe Poverenia zo dňa 22.04.2015 a na základe Dohody o splnomocnení zo dňa 22.04.2015 a to až do doby trvania jeho funkcie v predstavenstve spoločnosti J. V. P., a.s., so sídlom G. Y. XH, 9XX XX Prievidza, IČO: XX XXX XXX. V odôvodnení uviedol, že Okresnému súdu Trenčín bol dňa 22.05.2017 doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zdržať sa výkonu funkcie riaditeľa na základe Dodatku č. 1 zo dňa 22.04.2015 k Pracovnej zmluve zo dňa 30.03.2012 a akéhokoľvek konania na základe Poverenia zo dňa 22.04.2015. Súd prvej inštancie posudzoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia s použitím § 326 a nasledujúcich ustanovení zákona a to či návrh na nariadenie neodkladného opatrenia obsahuje okrem všeobecných náležitostí žaloby podľa § 132 aj opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a či je z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Súd pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia skúmal, či v návrhu deklarované skutočnosti napĺňajú zákonné predpoklady na rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia. Z podaného návrhu a k nemu pripojených listinných dôkazov, mal súd prvej inštancie za osvedčené splnenie podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia. Podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia obsahuje ako náležitosti žaloby, tak aj odôvodnenie potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi navrhovateľom a A.. E. Y.. Navrhovateľ neodkladného opatrenia sa domáhal jeho nariadenia z dôvodu, že konanie A.. E. Y. porušuje stanovy spoločnosti J. V., a.s., zákon

a poškodzuje akcionárske práva žalobcu na riadení spoločnosti a jeho právo ako člena štatutárneho orgánu vykonávať oprávnenie štatutárneho orgánu či iných osôb v kontrolných orgánoch. Navrhovateľ v konaní predloženými listinnými dôkazmi osvedčil, že uznesením valného zhromaždenia spoločnosti J., a.s. zo dňa 27.04.2016 boli vymenovaní noví členovia štatutárneho orgánu a to A.. E. Y. ako predseda predstavenstva a E.. K. J. ako člen predstavenstva. Uvedená zmena v štatutárnych orgánoch spoločnosti doposiaľ nebola premietnutá do zápisu v Obchodnom registri. Avšak aj keď zmena v štatutárnom orgáne spoločnosti nebola doposiaľ zapísaná v Obchodnom registri, nič to nemení na jej platnosti a teda oprávnenosti orgánu spoločnosti v zložení predseda predstavenstva A.. E. Y. a člen predstavenstva E.. K. J. konať za spoločnosť. Zápis v Obchodnom registri má v tomto prípade iba deklaratórne, nie konštitutívne účinky. Predloženými listinnými dôkazmi navrhovateľ zároveň osvedčil spôsob konania za spoločnosť a to v súlade s článkom 29 stanov tak, že za spoločnosť koná predstavenstvo a to predseda predstavenstva spoločne s jedným ďalším členom predstavenstva. Uvedený spôsob konania je súladný so zápisom spôsobu konania v obchodnej spoločnosti v Obchodnom registri. Navrhovateľ neodkladného opatrenia odôvodňoval potrebu neodkladnosti úpravy pomerov medzi ním a A.. E. Y. (ako ďalšej podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia) tým, že A.. E. Y., obchádza ustanovenie stanov o konaní v mene spoločnosti výlučne dvoma členmi štatutárneho orgánu spoločnosti a z titulu jeho funkcie, riaditeľa spoločnosti, koná sám ako jej zákonný zástupca v zmysle § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka. Týmto spôsobom nielenže obchádza stanovy spoločnosti, zákon ale aj samotného žalobcu, s ktorým ako jediným členom predstavenstva môže A.. E. Y. za spoločnosť konať. Navrhovateľ napriek tomu, že bol riadne zvolený za člena štatutárneho orgánu, je týmto spôsobom z konania za spoločnosť vylúčený. Súd prvej inštancie uzavrel, že v prípade totožnosti osoby člena štatutárneho orgánu spoločnosti a zákonného zástupcu v zmysle § 15 odsek 1 Obchodného zákonníka, takáto osoba môže konať za spoločnosť iba ako člen štatutárneho orgánu spoločnosti. S týmto názorom sa stotožnil Najvyšší súd ČR aj v ďalšej jeho rozhodovacej praxi, ako aj súdy v rámci SR. Poukázal napríklad na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29Cdo/3122/2016 z 30.11.2016, NS SR z 24.04.2007, sp. zn. 29Odo 1082/2005, zo dňa 19.07.2014, sp. zn. 29Cdo 4432/2013 a v ňom citovaných rozhodnutiach, ÚS ČR v uznesení zo dňa 26.08.2015 sp. zn. I. ÚS 2928/2014. A.. E. Y., je predsedom predstavenstva spoločnosti a zároveň riaditeľom spoločnosti. Zároveň na základe poverenia zo dňa 22.04.2015, ktoré bolo podpísané členmi štatutárneho orgánu, bol poverený aby v súlade s § 15 odsek 1 zákona č. 513/1991 Zb. samostatne konal a podpisoval za spoločnosť navonok ako aj dovnútra, v oblastiach v poverení uvedených ako napríklad nákup energií a médií, ekonomické činnosti a financie, audit, cenové konania, schvaľovanie ceny tepla, vzťahy s odberateľmi a iné. Rovnako A.. E. Y., bol na základe dohody o splnomocnení zo dňa 22.04.2015 splnomocnený na samostatné riadenie, zastupovanie a podpisovanie za splnomocniteľa, spoločnosť J. V., a.s. navonok ako aj dovnútra. Následne boli špecifikované oblasti pôsobnosti, ktoré boli totožné s pôsobnosťou uvedenou v poverení zo dňa 22.04.2015. A.. E. Y. ako riaditeľ spoločnosti pripravil návrh ceny tepla za rok 2017, uzavrel zmluvu o dodávke plynu, splnomocnil dňa 25.10.2016 na zastupovanie spoločnosti advokáta E.. H. H., podal podnet na vykonanie štátneho stavebného dohľadu, podal podnet na vykonanie dozoru nad dodržiavaním zákonov, podal dňa 25.11.2016 sťažnosť na nezákonný postup mesta J. a porušenie práv sťažovateľa, podal vyjadrenie vo veci vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 38Exre/222/2016. V rámci uvedených podaní sám seba označil ako konajúceho za spoločnosť J. V., a.s. z titulu funkcie v časti podaní ako predsedu predstavenstva a riaditeľa, v časti podaní iba ako riaditeľa spoločnosti. Na valnom zhromaždení spoločnosti J., a.s. konanom dňa 27.04.2016 boli zvolení ako členovia štatutárneho orgánu A.. E. Y. ako predseda predstavenstva a E.. K. J., ako člen predstavenstva. V zmysle článku 29.1 stanov spoločnosti J. V. P., a.s., spoločnosť navonok zastupuje a koná za ňu predseda predstavenstva spoločne s jedným členom predstavenstva. Za spoločnosť podpisuje predseda predstavenstva spoločne s jedným ďalším členom predstavenstva. Z predložených listinných dôkazov mal súd prvej inštancie dostatočne osvedčenú potrebu úpravy pomerov, nakoľko A.. E. Y., napriek tomu, že je členom predstavenstva, ako člen predstavenstva je oprávnený konať za spoločnosť a to spolu s ďalším členom predstavenstva, E.. K. J., takto nekoná. Koná samostatne, argumentujúc jeho súbehom funkcie riaditeľa a osobitným splnomocnením na takéto konanie. Týmto spôsobom vynecháva z konania za spoločnosť navrhovateľa a tým zasahuje do jeho práva, konať v mene spoločnosti. Navrhovateľ predloženými listinnými dôkazmi osvedčil, že A.. E. Y., koná za spoločnosť samostatne, odvodzujúc svoje oprávnenie konať s funkcie riaditeľa spoločnosti a poverenia udeleného mu štatutárnym orgánom spoločnosti. Súd prvej inštancie mal osvedčené splnenie podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia aj v časti opísania skutočností osvedčujúcich

dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, nakoľko žalobca jednoznačne v rámci podaného návrhu opísal svoje postavenie v spoločnosti ako člena štatutárneho orgánu a toto svoje tvrdenie osvedčil predloženou zápisnicou z valného zhromaždenia spoločnosti, na ktorom bol za člena štatutárneho orgánu riadne zvolený. Rovnako z návrhu je zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa domáha. Navrhovateľ neodkladným opatrením navrhuje uloženie povinnosti A.. E. Y. zdržať sa konania za spoločnosť z titulu jeho funkcie riaditeľa spoločnosti t. j. zákonného zástupcu ako aj z titulu udelenia osobitného poverenia a uzatvorenej dohody o splnomocnení. Zásah, ktorý bude povinný A.. E. Y. znášať uložený neodkladným opatrením súd prvej inštancie považoval za primeraný. Uvedeným zásahom sa ho možnosť konať za spoločnosť nedotkne, nakoľko ako riadne zvolenému členovi predstavenstva mu toto oprávnenie zostáva. Zároveň určil, že obmedzenie konať za spoločnosť ako riaditeľ spoločnosti bude trvať dovtedy, kým bude zastávať funkciu člena štatutárneho orgánu spoločnosti J., a.s. t. j. či už funkcie predsedu predstavenstva, či jej člena. Zánikom tejto funkcie sa zároveň obnoví jeho postavenie zákonného zástupcu spoločnosti v zmysle § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), f), g), h) a navrhol odvolaciemu súdu napadnuté rozhodnutie zrušiť a s poukazom na miestnu nepríslušnosť konanie zastaviť alebo rozhodnutie zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť a priznať náhradu trov konania. V odvolaní uviedol, že odporca je členom predstavenstva spoločnosti J., a.s. zvolený na mimoriadnom valnom zhromaždení dňa 27.04.2016. Odporca dňa 30.03.2012 uzatvoril ako zamestnanec so spoločnosťou J., a.s. ako zamestnávateľom pracovnú zmluvu na základe ktorej vykonával pracovné činnosti v zaradení manažér pre stratégiu a rozvoj. Následne so spoločnosťou uzatvoril dňa 22.04.2015 dodatok č. 1 k pracovnej zmluve, na základe ktorého vykonáva v spoločnosti funkciu riaditeľa v rozsahu pracovnej náplne, ktorá je definovaná v písomnom poverení. Zároveň je predsedom predstavenstva tejto spoločnosti po opätovnom zvolení do tejto funkcie na mimoriadnom valnom zhromaždení dňa 27.04.2016. Odporca vzniesol v odvolaní námietku miestnej nepríslušnosti súdu v zmysle § 13 a § 14 z dôvodu, že ani jedna zo strán sporu nemá sídlo alebo trvalý pobyt v okrese V.. Dôvodil, že nedostatok tejto procesnej podmienky znamená negáciu základného práva na zákonného sudcu, pričom poukázal na nálezy ÚS SR z 26.11.2009 sp. zn. II ÚS 283/09, z 05.09.2006 sp. zn. III ÚS 116/06 a z 26.09.2005 sp. zn. I ÚS 239/04-149. Dôvodil neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky s ktorou legislatíva spája zastavenie konania, pričom poukázal na nález ÚS SR z 05.06.2013 sp. zn. II ÚS 510/2012. Z tohto dôvodu navrhol odvolaciemu súdu napadnuté rozhodnutie zrušiť a konanie zastaviť. V ďalšom namietal v zmysle čl. 5 zneužitie práva žalobcom z dôvodu, že mesto J. 12.04.2017 podalo na Okresnom súde Bratislava IV. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k odporcovi, ktorý mu rozhodnutím zo dňa 12.05.2017 uložil, že nie je oprávnený konať samostatne a podpisovať za spoločnosť J., a.s. navonok ako aj dovnútra na základe poverenia a dohody o splnomocnení zo dňa 22.04.2015. Napriek tomuto neodkladnému opatreniu odporca a doručil predmetný návrh Okresnému súdu Trenčín, ktorý je skutkovo a právne so zhodným petitom a rovnakými dôkazmi zhodný s hore uvedeným neodkladným opatrením. O oboch neodkladných opatreniach odporca musel vedieť, nakoľko je nominantom mesta J. v predstavenstve spoločnosti J., a.s.. Mal za to, že zo strany navrhovateľa dochádza k zjavnému zneužitia práva, ktoré nemôže požívať právnu ochranu o čom svedčí skutočnosť, že navrhovateľ a nie priamo Mesto J. podal tento návrh, pričom sa pokúša vyhnúť námietkam zo strany odporcu (prekážka litispendencie, res iudicata), keď účelovo došlo k zmene navrhovateľa oproti návrhu podanému na Okresnom súdu Bratislava IV. Odporca v odvolaní namietal porušenie zásad rovnosti strán sporu. Dôvodil, že návrh na neodkladné opatrenie bol podaný na dobu neurčitú, pričom súd prvej inštancie v rozhodnutí určil, že nariadené neodkladné opatrenie bude trvať do skončenia funkcie odporcu v predstavenstve spoločnosti. Mal za to, že súd si nie je oprávnený takýmto spôsobom návrh doplniť nakoľko je viazaný petitom. V ďalšom namietal aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľa, nakoľko návrh bol podaný osobou, ktorá nie je v akomkoľvek obligačnom vzťahu s odporcom. Z podaného návrhu na neodkladné opatrenie je zrejmé, že navrhovateľ nepreukázal vo vzťahu k odporcovi existenciu konkrétneho návrhu, ktorý by bolo možné uplatňovať v súdnom konaní, resp. ktorému je nutné poskytnúť súdnu ochranu. Ak totiž navrhovateľ nemôže uplatňovať vo vzťahu k odporcovi akýkoľvek nárok podaním žaloby, tak mu nemožno priznať nárok ani v konaní o nariadení neodkladného opatrenia. Poukázal na ust. § 161 s tým, že pokiaľ navrhovateľ žiada vydanie neodkladného opatrenia bez časového obmedzenia s tým, že nepodá vo veci samej žalobu, takýto návrh má účinky akoby bol navrhovateľ úspešný v súdnom konaní vo veci samej. Odporca rozporoval naliehavosť a dôvodnosť potreby úpravy pomerov

medzi stranami sporu. Mal za to, že navrhovateľ voči odporcovi procesný nárok nemá a svoju aktívnu legitimáciu odvodil výhradne z toho, že odporca uzatvoril so spoločnosťou J., a.s. dvojstranný právny úkon v dôsledku ktorého samotnej spoločnosti ako aj obyvateľom údajne hrozí vznik škody. Tieto dôvody odporca rozporoval, dôvodil, že ako predseda predstavenstva a riaditeľ riadne presadzuje záujmy spoločnosti a preto nie je daná naliehavá potreba úpravy pomerov medzi stranami sporu. Odporca neobchádza navrhovateľa ako druhého člena predstavenstva a v dôsledku jeho konania ako riaditeľa spoločnosti tejto nehrozí žiadna škoda. Navrhovateľ vznik tejto škody alebo jej bezprostrednú hrozbu vzniku žiadnym spôsobom nepreukázal ani neosvedčil. Na dôkaz svojich tvrdení poukázal na jednotlivé zápisnice zo zasadnutí predstavenstva spoločnosti, zmluvy, správne konania, notárske zápisnice a uznesenia Mestského zastupiteľstva v J., ktoré dôkazy aj založil do spisu. Odporca zdôraznil, že konanie navrhovateľa je obchádzaním účelu zákona, nakoľko namiesto toho aby podal žalobu vo veci samej, preukázal všetky procesné podmienky (vecnú legitimáciu, naliehavý právny záujem) a absolvoval riadne dokazovanie, domáha sa splnenia povinností podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a to až niekoľko mesiacov po tom, čo sa dozvedel o skutočnosti, ktorú je podľa jeho názoru nutné naliehavo opraviť. Spoločnosť J., a.s. nie je účastníkom tohto konania a to aj napriek tomu, že je nariadením neodkladným opatrením bezprostredne dotknutá. Ide zjavne o nesprávny procesný postup súdu, ktorým bolo znemožnené spoločnosti, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V závere odvolania odporca namietal nesprávne právne posúdenie veci, kedy v zmysle § 15 ods. 1 Obch. zák. je prípustný súbeh členstva v štatutárnom orgáne s funkciou riaditeľa, resp. inou neštatutárnou funkciou spoločnosti. Oddelenie funkcie člena predstavenstva a riaditeľa spoločnosti však neznamená, že riaditeľ nemôže robiť to, čo môže robiť člen predstavenstva. Iný výklad by znemožňoval riaditeľovi konať za spoločnosť v akomkoľvek rozsahu. Oddelenie štatutárnej a neštatutárnej sa má interpretovať tak, že riaditeľ spoločnosti nemôže robiť to, čo spadá do výlučnej kompetencie člena predstavenstva (uznesenie NS SR 4MCdo/6/2009). S poukazom na uvedené preto súd prvej inštancie postupoval v rozpore so zákonom, keď konštatoval neplatnosť poverenia vystaveného žalovanému, ktoré predstavuje potvrdenie o obsahu jeho oprávnenia zastupovať spoločnosť z titulu funkcie riaditeľa spoločnosti a v súlade s § 15 Obch. zák. Súd prvej inštancie pochybil, keď neuložil navrhovateľovi povinnosť podať žalobu vo veci samej v súlade s § 336 ods. 1 CSP.

3. Navrhovateľ sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, včas v zákonnej lehote na podanie odvolania, že spĺňa náležitosti podľa § 125 ods. 3, § 127 od. 1 a náležitosti podľa § 363 s uvedením dôvodov odvolania, vykonal odvolací súd preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

5. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 380 ods.1 v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie podľa § 385 ods. 1 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu proti uzneseniu súdu prvej inštancie je dôvodné a napadnuté uznesenie je potrebné v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) zrušiť z týchto dôvodov.

6. Obligatórne (§ 380 ods. 2 sa odvolací súd zaoberal procesnými vadami uvedenými v § 389 ods. 1 písm. a/, b/ CSP. Odvolací súd skúmal splnenie procesných podmienok a postup súdu prvej inštancie v tom smere, či jeho postupom nebolo znemožnené strane sporu, aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a či prípadná existencia nesprávneho procesného postupu ako nedostatku súdu prvej inštancie nemohla byť napravená v konaní pred odvolacím súdom. Vada konania vymedzená v § 389 ods. 1 písm. b/ je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj články 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

7. Podľa § 13 na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak.

8. Podľa § 14 CSP, všeobecným súdom fyzickej osoby je súd, v ktorého obvode má fyzická osoba adresu trvalého pobytu.

9. Podľa § 41 CSP, súd skúma miestnu príslušnosť iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí; výlučnú miestnu príslušnosť skúma aj bez námietky na začiatku konania.

10. Podľa § 43 CSP, ak súd postupom podľa § 40 a 41 zistí, že nie je príslušný, bezodkladne postúpi spor príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom žalobcu. Žalovaného upovedomí len vtedy, ak mu už bola žaloba doručená.

11. Podľa § 324 ods. 2 CSP, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.

12. Za podstatné odvolacie námietky odporcu považoval odvolací súd v tomto štádiu konania jeho tvrdenia, že bolo porušené jeho právo na zákonného sudcu ako aj odporcom v odvolaní vznesenú námietku, miestnej príslušnosti. Odvolací súd preskúmal vznesenú námietku miestnej príslušnosti z hľadiska ust. § 41 CSP, a konštatoval, že táto bola odporcom uplatnená najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patril, v tomto prípade pri podaní odvolania voči nariadenému neodkladnému opatreniu. Zároveň odvolací súd konštatuje, že v tomto spore sa nejedná o výlučnú miestnu príslušnosť sporu, ktorú by bol súd prvej inštancie povinný skúmať aj bez námietky na začiatku konania. Odvolací súd následne preskúmal miestnu príslušnosť Okresného súdu Trenčín v tomto spore v zmysle ustanovení § 13 a § 14 a dospel k záveru, že odporcom vznesená námietka miestnej príslušnosti je dôvodná. Odporca má adresu trvalého pobytu J., XXX XX Bratislava, ktorá adresa spadá pod miestnu príslušnosť Okresného súdu Bratislava IV. V zmysle § 324 ods. 2 CSP, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd, avšak za miestne príslušný treba považovať okresný súd, ktorý je, alebo by bol miestne príslušný na konanie vo veci samej (viď Veľký komentár CSP, nakladateľstvo C.H.Beck, autori Števček a kol, rok vydania 2016).

13. Z nálezu Ústavného súdu SR II. ÚS 510/2012 zo dňa 5. 6. 2013, na ktorý odporca poukázal vyplýva, že nedostatok procesnej podmienky miestnej príslušnosti je v zásade podľa platnej právnej úpravy odstrániteľným nedostatkom podmienok konania. Osobitnou kategóriou je však konanie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v prípadoch, v ktorých nie je daná miestna príslušnosť podľa § 88 Občianskeho súdneho poriadku, a v prípadoch, ak navrhovateľ nevystupuje v rôznych veciach ako navrhovateľ, pričom odporca v odvolacom konaní námietku miestnej príslušnosti uplatní. V uvedenej procesno-právnej situácii treba nedostatok procesnej podmienky miestnej príslušnosti považovať za neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Tento nedostatok podmienky konania znamená zároveň úplnú negáciu základného práva na zákonného sudcu. Pri kolízii medzi právom navrhovateľa na účinnú a rýchlu ochranu práv a právom odporcu na zákonného sudcu je povinnosťou všeobecných súdov postupovať tak, aby sa poskytla ochrana obom týmto právam. Z ústavnoprávneho hľadiska je totiž neakceptovateľné, aby právo navrhovateľa na účinnú a rýchlu dočasnú ochranu práv bolo uprednostnené do tej miery, že tým dôjde k úplnému popretiu práva odporcu na zákonného sudcu (mutatis mutandis II. ÚS 76/2011 <http://merit.slv.cz/II.US76/2011>).Inými slovami, ak navrhovateľ podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia na miestne nepríslušný súd, hoci miestna príslušnosť nevyplývala z § 88 Občianskeho súdneho poriadku a navrhovateľ ani nevystupoval v rôznych veciach opätovne ako navrhovateľ, pričom odporca v odvolacom konaní námietku miestnej príslušnosti uplatnil, potom muselo byť konanie bez ďalšieho zastavené pre neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Ak totiž v dôsledku postupu navrhovateľa nebolo možné poskytnúť vôbec ochranu právu odporcu na zákonného sudcu, potom nebolo možné ani poskytnúť ochranu právu navrhovateľa na urýchlené a účinné rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Navrhovateľ teda v uvedenej situácii nesie procesno-právnu zodpovednosť za výsledok konania v prípade, ak sa obráti na miestne nepríslušný súd.

14. Uvedený nález bol vydaný za účinnosti O.s.p., kedy v zmysle § 221 ods. 3 O.s.p. mohol odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní proti uzneseniu o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, zrušiť rozhodnutie, len ak zastavoval konanie. Toto ustanovenie však nebolo prebraté v súčasnosti platným CSP, preto za účinnosti tohto predpisu, už možno uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia v odvolacom konaní zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie. Odvolací súd má za to, že

uvedený nález ÚS SR napriek tomu nestratil na aktuálnosti v dôsledku zmeny procesného predpisu, pretože ustanovenia o miestnej príslušnosti - § 13, § 14 a § 41 sú obsahovo zhodné s ust. § 84, § 85 ods. 1 a § 105 O.s.p., z ktorých nález vychádzal. Rovnako ostalo nezmenené právo na zákonného sudcu. Preto dospel k záveru, že v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v prípade, keď bol podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na okresný súd a nie je daná miestna príslušnosť tohto súdu podľa § 13 a § 14 CSP, pričom odporca pri prvom úkone ktorý mu patrí, teda v odvolacom konaní, námietku miestnej príslušnosti uplatní, ide o odstrániteľný nedostatok procesných podmienok konania. Tento nedostatok možno odstrániť zrušením napadnutého uznesenia a vrátením súdu prvej inštancie, ktorý tak bude môcť preskúmať námietku miestnej príslušnosti a spis postúpiť súdu miestne príslušnému, ktorý vo veci rozhodne. Odvolací súd zhodne s uvedeným nálezom dospel k záveru, že aj v tejto veci je pri kolízii medzi právom navrhovateľa na účinnú a rýchlu dočasnú ochranu práv a právom odporcu na zákonného sudcu jeho povinnosťou postupovať tak, aby sa poskytla ochrana obom týmto právam. Z ústavnoprávneho hľadiska je totiž neakceptovateľné, aby právo navrhovateľa na účinnú a rýchlu ochranu jeho práv bolo uprednostnené do tej miery, že tým dôjde k úplnému popretiu práva odporcu na zákonného sudcu (mutatis mutandis II. ÚS 76/2011 <http://merit.slv.cz/II.US76/2011>), čo by v tomto prípade nastalo, nakoľko v dôsledku odporcom vznesenej námietky miestnej príslušnosti Okresného súdu Trenčín, nie je možné založiť jeho miestnu príslušnosť zo žiadneho z ustanovení CSP.

15. V posudzovanom prípade odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie v dôsledku odporcom dôvodne vznesenej námietky miestnej príslušnosti pri prvom úkone, v odvolacom konaní, trpí odstrániteľnou procesnou vadou, ktorú však nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, čo je dôvod, pre ktorý ho nemožno preskúmať v odvolacom konaní. Preto napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní v intenciách záverov odvolacieho súdu náležite preskúmať vznesenú námietku príslušnosti a následne vec postúpiť súdu miestne príslušnému v zmysle ust. § 43 ods. 1 CSP.

16. Z dôvodu, pre ktorý odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil, sa vecnými námietkami odporcu, ktoré uviedol v odvolaní, nezaoberal.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 . Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .