Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_14Co-142-2017.pdf
PDF · 111.5 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/142/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov senátu JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s. r. o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., IČO: 36 613 843, so sídlom Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, proti žalovaným 1/ I. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. XX, XXX XX R., a 2/ S. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. 8, XXX XX H. T., žalovaná 2/ zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, J. Kráľa 5/A, Lučenec, do 30. 06. 2016 na strane žalovanej 2/ Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, občianske združenie, so sídlom Nám. legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, o zaplatenie 4 570,74 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej 2/ proti rozsudku Okresného súdu Brezno zo dňa 01. 12. 2015, č. k. 6C/149/2013 - 169 v spojení s opravným uznesením č. k. 6C/149/2013-253 zo dňa 11.01.2017 a dopĺňacím rozsudkom č. k. 6C/149/2013 - 269 zo dňa 21.02.2017, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu vo vzťahu k žalovanej 2/ p o t v r d z u j e .
II. Žalobca má právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej 2/ vo výške 100 %.
III. Do konania na strane žalovanej 2/ n e p r i b e r á Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám. legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zo dňa 01.12.2015 rozhodol: „Odporcovia v 1/ a 2/ rade sú povinní zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania za obdobie od 11.08.20111 (správne rok 2011 - vid. nižšie bod 2) do 25.02.2013 vo výške 932,68 eur a za obdobie od 26.02.2013 do 16.07.2014 vo výške 647,63 eur, ako aj nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 137,00 eur na zaplatenom súdnom poplatku a vo výške 969,57 eur na trovách právneho zastúpenia, to všetko v splátkach po 66,00 eur mesačne, vždy do 25-teho dňa v mesiaci, počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia, pod hrozbou straty výhody splátok nezaplatením čo i len jednej z nich, pričom plnením jedného z odporcov zaniká v rovnakom rozsahu táto povinnosť u druhého z nich. Navrhovateľovi sa náhrada trov voči vedľajšiemu účastníkovi nepriznáva.“
2. Opravným uznesením č. k. 6C/149/2013-253 zo dňa 11.01.2017 okresný súd v súlade s ust. § 224 CSP opravil chybu v písaní, kde súd vo výroku rozsudku uviedol nesprávny rok „20111“ v dátume úročenia úroku z omeškania namiesto správneho „2011“.
3. Dopĺňacím rozsudkom č. k. 6C/149/2013 - 269 zo dňa 21.02.2017 súd rozhodol: „Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 4 667,- eur zastavuje“. Dôvodom čiastočného zastavenia konania konania je
čiastočné späťvzatie žaloby (§ 145 ods. 2 prvej vety CSP) Dopĺňací rozsudok súd vydal podľa § 225 ods. 1, 2 CSP, ide o prípad kedy súd nerozhodol v rozsudku zo dňa 01.12.2015 o tejto časti konania.
4. Z odôvodenia rozhodnutia vyplýva, že predmetný nárok žalobcu (navrhovateľa) vyplýva zo zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 17.02.2006 medzi právnym predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou, a.s., IČO 00 151 653 a žalovaným 1/ (Odporcom 1/) ako priamym dlžníkom, žalovaná 2/ (odporkyňa 2/) zmluvu podpísala ako ručiteľka.
5. Žalobca pohľadávku nadobudol Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28.06.2011. Námietku vedľajšieho účastníka na strane žalovaných ohľadom vecnej legitimácie žalobcu súd neuznal za dôvodnú, Súd mal za preukázané, že pre postúpenie pohľadávky boli splnené všetky podmienky stanovené v § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách - omeškanie s plnením dlhu v trvaní viac ako 90 kalendárnych dní a pred postúpením pohľadávky boli žalovaní 1/ a 2/ na splnenie záväzku bankou vyzvaní písomne v marci 2008.
6. V priebehu konania žalobca vzal žalobu späť v časti žalovanej istiny (z dôvodu postupného splnenia záväzku zo strany žalovaných v priebehu konania v tejto časti) a po zastavení konania podľa § 96 ods. 1 O. s.. p. zostali predmetom konania úroky z omeškania vo výške 932,68 eur za obdobie od 11.08.2011 do 25.02.2013 a vo výške 647,63 eur za obdobie od 26.02.2013 do 16.07.2014.
7. Vo vzťahu k žalovanému 1/ rozhodoval súd rozsudkom pre uznanie podľa § 153a O. s. p. pričom vychádzal zo skutkových tvrdení žalobcu, z doložených listinných dôkazov a aj z uznávacieho prejavu žalovaného 1/ (na pojednávaní dňa 01.12.2015 žalovaný 1/ vyhlásil, že uznáva predmetnú pohľadávku, ktorú si žalobca voči nemu uplatnil, teda v poslednej uvádzanej sume úrokov z omeškania a z právneho dôvodu úverovej zmluvy). S týchto dôvodov žalovanému 1/ uložil súd povinnosť zaplatiť žalobcovi zostatok žalovaného dlhu spočívajúci v úrokoch z omeškania.
8. V časti konania uplatneného nároku voči žalovanej 2/ súd vykonal dokazovanie a dospel k záveru, že námietka žalovanej 2/ aj občianskeho združenia vystupujúceho na strane žalovaných o premlčaní nároku nie je dôvodná. Predmetný nárok premlčaný nie je. Podpísaním dohody o uznaní dlhu a dohody o splátkach dňa 08.08.2011 žalovaným 1/ začala plynúť nová štvorročná premlčacia doba (podľa § 407 Obchodného zákonníka) a ešte pred jej uplynutím bola podaná na súd žaloba dňa 22.03.2013. Dohodu nepovažoval súd za neplatnú, napr. pre rozpor s dobrými mravmi, či v dôsledku nekalej obchodnej praktiky žalobcu, keďže nebolo pochýb o tom, že dlžník - žalovaný 1/ si bol v tom čase vedomý svojho záväzku z predmetnej úverovej zmluvy a tak v roku 2011, ako aj v tomto súdnom konaní deklaroval svoju vôľu tento záväzok platiť a nárok žalobcu žiadnym spôsobom nespochybňoval. Nebolo preto dôvodné pochybovať o tom, že žalovaný 1/ nekonal pri podpísaní dohody o uznaní záväzku v tiesni, pod nátlakom, či za špecifických podmienok vytvorených v jeho neprospech žalovaným, napr. tak, aby žalovaný 1/ nemohol zvážiť takýto právny úkon, jeho následky a aby správanie žalobcu ako veriteľa ovplyvnilo jeho ekonomické rozhodnutie.
9. Súd zaviazal na zaplatenie zostatku dlhu (dlžných úrokov z omeškania) oboch žalovaných s tým, že ide o vzťah dlžníka a ručiteľa, keď plnením jedného z nich zaniká v rovnakom rozsahu táto povinnosť druhého z nich. Nejde o solidárnu povinnosť, v takomto prípade by muselo ísť o dvoch rovnocenných dlžníkov so vzájomnou regresnou povinnosťou v prípade plnenia vyššieho než aké zodpovedá podielu každého z nich voči predmetnému záväzku. Splácanie dlhu v splátkach súd povolil vzhľadom na príjmové a sociálne pomery žalovaných 1/ a 2/.
10. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. zásady úspechu účastníkov vo veci v spojení s ust. § 150 ods. 1 O. s.. p. , kedy z dôvodov hodných osobitného zreteľa, spočívajúcich v sociálnej a príjmovej situácii ako aj s prihliadnutím na skutočnosť, že v priebehu konania žalovaní 1/ a 2/ postupne splácali záväzok z úverového vzťahu (splatili celú istinu) znížil náhradu trov na ktorú by inak mal žalobca nárok na 1.
11. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná 2/ v zákonnej lehote odvolanie. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 O. s. p.) a aby žalobcovi uložil povinnosť nahradiť jej trovy odvolacieho konania.
12. Namietala, že súd náležite nezohľadnil, že nielen právny predchodca žalobcu, ale aj žalobca vystupuje v postavení dodávateľa a žalovaní 1/ a 2/ v postavení spotrebiteľov. Skutočnosti, ktoré majú vplyv na nepriznanie resp. priznanie nižšej časti nároku žalobcovi spočívajú v tom, že:
- V konaní neboli aplikované príslušné ustanovenia Občianskeho, ale Obchodného zákonníka, hoci išlo o právny vzťah so stavebného úveru, v ktorom prípade aj v zmysle neskôr prijatej novely účinnej od 1.4.2015 je treba aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane ustanovení premlčania, ručenia atď..
- V konaní nebola tiež preukázaná zákonným spôsobom aktívna vecná legitimácia žalobcu, keďže v danom prípade bol postúpený tzv. „živý“, nezosplatnený úver, čo priamo vylučuje ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách.
- Pokiaľ ide o dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, nemôže byť účinná vo vzťahu k ručiteľke (k žalovanej 2/), pretože ručiteľka nevyslovila s uznaním súhlas (§ 548 Občianskeho zákonníka), čo je preukázané obsahom dohody. Odhliadnuc od tohto, žalovaná 2/ považuje uzavretie dohody za nekalú obchodnú praktiku a absolútne neplatný právny úkon.
- Žalovaná suma je čiastočne nedôvodná, a to v časti 2 064,78 eur, čo má priamy vplyv na výšku sumy úrokov z omeškania. Pretože nedošlo k účinnému zosplatneniu úveru, potom si žalobca mohol v konaní uplatňovať iba už splatné splátky a súčasne nepremlčané splátky. Teda žalobca mal nárok na zaplatenie maximálne 36 nepremlčaných mesačných splátok za obdobie od 22.03.2010 do 22.03.2013 (dátum podania žaloby). Pri mesačnej splátke 69,61 eur (2 097,- Sk) to bola suma 2505,96 eur. Od žalovaných 1/ a 2/ požadoval sumu vo výške 4570,74 eur. Žaloba bola v časti rozdielu uplatnenej sumy (4570,74 eur) a sumy na ktorú existoval nárok (2505,96 eur) nedôvodná (v časti 2 064,78 eur).
13. Žalobca navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť, stotožňuje sa s rozhodnutím okresného súdu. V prílohe vyjadrenia k odvolaniu predkladá súdu opäť doklad o zaplatení istiny po podaní žaloby.
14. V reakcii na vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovanej 2/ žalovaná 2/ uviedla, že žalovaní 1/ a 2/ v dôsledku nevedomosti a neznalosti právnej stránky veci uhradili celú istinu uplatnenej sumy (4.570,74 eur) po podaní žaloby, avšak táto skutočnosť nemení nič na tom, že nárok žalobcu bol v čase podania žaloby čiastočne nedôvodný (v časti 2.064,78 eur).
15. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP na odvolanie žalovanej 2/ potvrdil.
16. Konanie vo veci začalo dňa 22.03.2013, rozhodnutie bolo súdom prvej inštancie vydané a odvolanie žalovanej 2/ bolo podané pred 30.06.2016, teda za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), ktorým bol v zmysle zrušovacieho ustanovenia § 473 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a zmien. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
17. Vzájomná súvzťažnosť ustanovení § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP znamená, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (viď § 470 ods. 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktoré boli podané do 30. 06. 2016, a ktorý účinok zostal zachovaný aj po 30. júni 2016 (viď § 470 ods. 2 CSP). V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej od 01.07.2016 účinnej právnej úpravy o odvolaní a odvolacom konaní sa v prípade týchto odvolaní nemôžu uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa, v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (viď. napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 36/1995). Keďže odvolanie tu bolo podané ešte pred 01.07.2016, podmienky jeho prípustnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O. s. p..
18. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
19. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalovanej 2/ v tom, že v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z.. o bankách nie je možné postúpiť pohľadávky banky alebo pobočky zahraničnej banky resp. tie splátky úveru, ktoré ku dňu postúpenia pohľadávky neboli splatné a s ktorými klient nebol dlhšie ako 90 dní v omeškaní. Takýto výklad uvedeného ustanovenia nie je správny a záver ohľadom postúpenia úveru banky na nebankový subjekt nie je dôsledný a nevylučuje ho práve ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, v zmysle ktorého ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku (teda celému peňažnému záväzku) postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou, aj bez súhlasu klienta. Uvedené ustanovenie nehovorí o tom, že by banka nemohla postúpiť pohľadávku na inú osobu z neukončeného „živého“ úveru.
20. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené, teda postúpením pohľadávky sa stal sám žalobca veriteľom pohľadávky a mal právo pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti po postúpení pohľadávky, čo aj urobil výzvou zo dňa 18.07.2011.
21. Predpokladom postúpenia pohľadávky Slovenskej sporiteľne, a.s. (právneho predchodcu žalobcu) nebolo preukázanie zosplatnenia celého úveru resp. nie je možné z dôvodu nevyhlásenia predčasnej splatnosti úveru Slovenskou sporiteľňou a. s. považovať zmluvu o postúpení pohľadávok za neplatnú a z toho odvodzovať nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.
22. Právny názor žalovanej 2/, že nakoľko nedošlo k predčasnému ukončeniu zmluvného vzťahu zo strany právneho predchodcu žalobcu (pôvodného veriteľa), tak nemohlo dôjsť, resp. nedošlo k účinnému zosplatneniu úveru, a preto si žalobca mohol v konaní uplatňovať iba jednotlivé splatné a nepremlčané splátky, t.j. za obdobie od 22.03.2010 do 22.03.2013 (dátum podania žaloby), nie je správny. Konečná splatnosť úveru podľa zmluvy o splátkovom úvere uzatvorenej právnym predchodcom žalobcu so žalovanými 1/ a 2/ dňa 17.02.2006 bola dohodnutá na 20.02.2016. Právny predchodca žalobcu, pôvodný veriteľ - Slovenská sporiteľňa, a.s., výslovne súdu dňa 11.11.2015 oznámil, že úver postúpil postupníkovi nezosplatnený (ako je vyššie uvedené zákon to umožňuje). Avšak v spise doložená „výzva k úhrade a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 18.07.2011“ adresovaná žalovaným 1/ a 2/ svedčí o tom, že predčasnú splatnosť úveru vyhlásil k 01.08.2011 (postupník - EOS KSI Slovensko s.r.o.)
- podací hárok pošty zo dňa 19.07.2011 a 20.07.2011 doložený v spise. Zosplatnenie dlhu veriteľom znamená, že dlh už nie je možné zo strany dlžníka zaplatiť v splátkach, ale v dôsledku nesplatenia povinnosti dlžníkom sa stáva splatný celý dlh, a to vyhlásením jeho zosplatnenia veriteľom. Vyhlásením predčasnej splatnosti úveru sa tak stali splatné naraz všetky nasledujúce mesačné splátky úveru, t. j. v danom prípade počnúc od 20.08.2011 až do 20.02.2016 (zmluvne dohodnutá konečná splatnosť úveru).
23. Žalobca si mohol v konaní uplatňovať nielen jednotlivé splatné a nepremlčané splátky t.j. za obdobie od 22.03.2010 do 22.03.2013 (žalovaná 2/ ich vyčíslila v sume 2505,96 eur = 36 splátok po 69,61 eur), ale si mohol uplatniť a mal nárok aj na sumu predčasne zosplatnených splátok do konečnej splatnosti úveru (do 20.02.2016). V takomto rozsahu (aj uplatnenom žalobcom) išlo o oprávnený nárok žalobcu bez ohľadu na právnu relevantnosť Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach podpísanú žalobcom dňa 02.08.2011 v Bratislave a žalovaným 1/ dňa 08.08.2011 v Nemeckej, ktorú okresný súd posudzoval z hľadiska zásad platiacich pre spotrebiteľský charakter právneho vzťahu (z hľadiska ochrany spotrebiteľa), keď v rozhodnutí zdôraznil dôvody pre ktoré v tomto konkrétnom prípade nepovažoval túto dohodu za neplatnú, či už pre rozpor s dobrými mravmi, alebo v dôsledku nekalej obchodnej praktiky. S poukazom najmä na správanie žalovaného 1/ z ktorého mal súd jednoznačne preukázanú jeho slobodnú vôľu záväzok voči postupníkovi platiť - keď aj v priebehu konania bola postupne dobrovoľne zaplatená celá istina, a uplatnený nárok žalobcu žiadnym spôsobom nespochybňoval, potom nebol dôvod mať akúkoľvek pochybnosť o tom, že žalovaný 1/ zvážil takýto právny úkon a podpísal ho bez akéhokoľvek nátlaku. V prospech takéhoto záveru svedčí aj skutočnosť, že dohodu podpisoval žalovaný 1/ s časovým odstupom (bola mu žalobcom zaslaná na podpis poštou), kedy mal možnosť pred jej podpisom riadne sa s obsahom dohody oboznámiť, prípadne sa aj poradiť
s odborne znalou osobou. V konečnom dôsledku sám žalobca sa vyjadril, že netrvá na tom, aby súd na túto dohodu v konaní prihliadal. Potom skutočnosť, že súd v rozhodnutí uznanie dlhu a dohodu o splátkach „posudzoval“ s odkazom na ustanovenia Obchodného zákonníka (§ 407) a nie Občianskeho zákonníka (§ 558) ako správne posudzovať mal, nie je významná pre výsledok rozhodnutia, tak ako aj skutočnosť, že predmetnú Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach žalovaná 2/ nepodpísala.
24. Faktom je, že záväzok žalovaných 1/, 2/ v priebehu konania v časti žalovanej istiny bol v celej výške žalovanými dobrovoľne vyrovnaný, žalobca žalobu v časti žalovanej istiny z dôvodu postupného splnenia záväzku zo strany žalovaných v priebehu konania v tejto časti zobral späť (dňa 31.07.2013 do sumy 1690,-eur a dňa 22.09.2014 do sumy 4667,- eur) a konanie v tejto časti bolo zastavené (resp. malo byť zastavené aj do sumy 4667,- eur, ako okresný súd urobil dodatočne - rozhodol dopĺňacím rozsudkom č. k. 6C/149/2013-269 dňa 21.02.2017) a po zastavení konania podľa § 96 ods. 1 O. s. p. potom predmetom konania zostali len úroky z omeškania.
25. Predmetom odvolacieho konania bolo najmä posúdenie, či rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, t.j. či žalovaná 2/ je nositeľom povinnosti splniť záväzok dlžníka ako ručiteľ.
26. Podľa § 546 Občianskeho zákonníka dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.
27. V zmysle § 528 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak splnenie postúpenej pohľadávky je zabezpečené ručením, je postupca povinný o postúpení pohľadávky podať správu osobe, ktorá zabezpečenie záväzku poskytla.
28. Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že ručiteľova povinnosť vo vzťahu k dlžníkovej povinnosti je akcesorickej povahy. Ručiteľ je zaviazaný rovnako ako dlžník Rozsah ručenia sa však bez ďalšieho nemení pri rozširovaní záväzku dlžníka v priebehu ručenia. Postúpením pohľadávky sa nemení postavenie toho, kto zabezpečenie záväzku poskytol. Súhlas tejto osoby s postúpením pohľadávky sa nevyžaduje. Postupca je však povinný túto osobu o postúpení vyrozumieť. Zmena v osobe veriteľa, ktorá nastala v súvislosti so zmluvou o postúpení zabezpečenej pohľadávky, nemá vplyv na postavenie ručiteľa, ktorý je povinný plniť novému veriteľovi. Jediné čo môže ručiteľ spochybňovať je predmet jeho záväzku a nie to, kto sa stal novým veriteľom a či sa tak stalo po práve.
29. V danom prípade základným vzťahom veriteľa a dlžníka bola úverová zmluva - Zmluva o splátkovom úvere č. 0303778658 zo dňa 17.02.2006, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanému 1/ (priamy dlžník). Súd mal preukázané, že žalovaná 2/ dňa 17.02.2006 prevzala ručiteľský záväzok za splatenie tohto úveru (podpísala Dohoda o ručení), že išlo o platný záväzok a taktiež nebol spochybnený právne relevantným spôsobom obsah ani rozsah záväzku. Žalovaná 2/ prevzala ručenie za celý záväzok. Zabezpečenie práv, ktorých sa dohoda o ručení týka, trvá naďalej. Záväzok zostáva nesplnený vo výške, v akej je zabezpečený ručením - vo výške úroku z omeškania. Odvolací súd vychádzal z názoru, že v priebehu trvania ručiteľského vzťahu nesmie dôjsť k takej zmene hlavného záväzku, ktorou by sa bez súhlasu ručiteľa zhoršilo jeho postavenie. V danom prípade k zmene záväzku jeho zvýšením nedošlo, právne postavenie ručiteľa (žalovanej 2/) je rovnaké, resp. postavenie ručiteľa (žalovanej 2/) nie je horšie, ako by bolo v prípade, keby bol zabezpečovací záväzok vznikol iba v ručiteľom predpokladanej výške
- v predpokladanej výške z titulu prijatého ručenia.
30. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovanej 2/ spolu s napadnutým rozsudkom okresného súdu, vykonané dokazovanie, listinné dôkazy a prijal právny názor, že napadnutý rozsudok je vecne správny, vo vzťahu k odvolateľke - žalovanej 2/ rozsudok potvrdil.
31. O návrhu na pribratie do konania, ktorý doručilo súdu dňa 07.07.2016 Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, občianske združenie, so sídlom Nám. legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, (do 30.06.2016 vedľajší účastník na strane žalovaných podľa § 93 ods. 2 O. s. p.), s odkazom na ust. § 95 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodol, že uvedenú právnickú osobu do konania nepriberá.
32. V právnej úprave CSP účinnej od 01.07.20216 ust. § 81 a nasl. bol inštitút vedľajšieho účastníka nahradený komplexnou úpravou intervenienta ako nového právneho inštitútu. Intervenient je osoba, ktorá má právny záujem na výsledku konania. Odstránila sa úprava, keď vedľajším účastníkom mohla byť právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Tá má v súčasnosti (za splnenia zákonných podmienok) postavenie osoby zúčastnenej na konaní s osobitnými procesnými právami (§ 95 CSP).
33. Podľa § 95 CSP na ochranu práv strany môže súd aj bez návrhu do konania pribrať orgán verejnej moci, v pôsobnosti ktorého je ochrana základných ľudských práv a slobôd, alebo právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu ak s tým strana, na ochranu práv ktorej má vystupovať súhlasí.
34. Vedľajší účastník sa automaticky nepretransformoval na osobitný subjekt v zmysle § 95 CSP. A pokiaľ v tejto veci doteraz vystupujúci vedľajší účastník podal návrh na pribratie do konania podľa § 95 CSP, odvolací súd nedospel k záveru, že by vyššie uvedenú právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, bolo potrebné pribrať do konania na stranu žalovanej 2/. Aj keď v odvolacom konaní súd koná o ochrane práv strany, na strane ktorej pôvodne vedľajší účastník vystupoval - teda žalovanej 2/, keďže žalovaná 2/ je v konaní zastúpená advokátom (osobou znalou právo) podľa názoru odvolacieho súdu je to dostačujúce pre zabezpečenie ochrany jej práv v konaní. A žalovaná 2/ v zmysle § 95 CSP ani nedala svoj súhlas na pribratie do konania (dňa 29.04.2015 dala výslovný písomný súhlas k vstupu občianskeho združenia do konania ako vedľajšieho účastníka).
35. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, preto mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej 2/ v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
36. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).