Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1C/196/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, sudca JUDr. Erik Uhlár, v právnej veci žalobcu Thorpe recovery, družstvo, IČO: 46662324, Stráž 8419, Zvolen, právne zastúpeného JUDr. Petrom Psotkom, advokátom so sídlom vo Zvolene, Stráž 223, proti žalovaným 1. Z. Q., nar. XX.X.XXXX, M. 2, A., H. republika, 2. V. Q., nar. X.XX.XXXX, R. 20 A, B. C., o zaplatenie 832,15 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.

II. Žalovaným v 1. a 2. rade súd voči žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. V danej veci podala žalobu spoločnosť SKP, s.k. ako správca konkurznej podstaty úpadcu KFZ Sys, s.r.o. „v konkurze“ , ktorou sa voči žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne domáhala zaplatenia sumy 832,15 eur , úroku z omeškania 8,50 % ročne zo sumy 467,50 eur od 18.8.2007 do zaplatenia, úroku z omeškania 9,00 % ročne zo sumy 169,11 eur od 19.4.2007 do zaplatenia, úroku z omeškania 8,50 % ročne zo sumy 42,51 eur od 18.6.2007 do zaplatenia, úroku z omeškania 8,50 % ročne zo sumy 41,53 eur od 19.7.2007 do zaplatenia, úroku z omeškania 8,50 % ročne zo sumy 111,50 eur od 18.5.2007 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. V žalobe pôvodný žalobca poukazoval na to, že 25.1.2010 podal na tunajšom súde žalobu proti S. Q. titulom neuhradených faktúr za služby podľa zákona č. 610/2003 Z.z. poskytované na základe Zmluvy o pripojení z 2.3.2007 uzatvorenej právnym predchodcom žalobcu - Slovak Telekom, a.s. ako poskytovateľom, ktorú vec súd prejednal pod sp. zn. 2C/18/2010, pričom z dokazovania vyplynulo, zmluvu o pripojení v mene danej žalovanej uzavrela žalovaná v 1. rade za trvania manželstva so žalovaným v 2. rade, pričom S. Q. neudelila súhlas k tomuto právnemu úkonu, ani ho dodatočne neschválila. Poukazoval na to, že žalovaní v období marec až august 2007 bývali na adrese X. V. X v B. C. kde využívali služby spoločnosti Slovak Telekom, a.s. vyúčtované príslušnými faktúrami, ktoré boli na uvedenú adresu doručené. Poukazoval na to, že súd žalobu voči S. Q. zamietol. Poukazoval na ustanovenia § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej iba „OZ“), § 145 ods. 1, ods. 2 OZ, z čoho dôvodil, že zo zmluvy o pripojení sú zaviazaní žalovaní v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne. Poukazoval na obsah zmluvy o pripojení, ako aj na vyúčtovanie zmluvnej pokuty podľa nej; poukazoval na to, že pohľadávku nadobudol postúpením.

2. V priebehu konania pôvodný žalobca pohľadávku uplatňovanú v tomto konaní a jej príslušenstvo so všetkými právami s spojenými postúpil spoločnosti THORPE CORPORATION LTD., ktorá ju zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.6.2012 postúpila spoločnosti Thorpe recovery, s.r.o., u ktorej v priebehu konania došlo k zmene právnej formy na družstvo. Zmena žalobcu bola pripustená uznesením č.k. 1C/196/2011 - 129 zo dňa 3.12.2012.

3. Žalovaná v 1. rade sa nezúčastnila žiadneho pojednávania; pri výsluchu na dožiadanom súde ČR uviedla, že nepamätá si prečo so žalovaným v 2. rade chceli aby v zmluve bola uvedená jej svokra - pozn. S. Q., poukázala na to, že v dohodnutom termíne sa dostavil technik, svokra sa nemohla dostaviť a do telefónu jej povedala, aby zmluvu za ňu podpísala ona, vedel to podľa nej i žalovaný v 2. rade, ktorý bol s ňou pri podpise zmluvy a pri telefonáte s jeho matkou, pričom svokra im tam nechala i občiansky preukaz aby si z neho technik vzal do zmluvy potrebné údaje. Uviedla, že nedostala od svokry písomné plnomocenstvo ale hovor dala na hlasitý odposluch alebo si technik vzal telefón a svokra s ním hovorila

- bola to podľa nej jedna z týchto možností, nevie už ktorá. Podľa nej žalovaný v 2. rade o tom všetkom vedel, sám to navrhol. Od marca 2007 do júna 2007 bývali so žalovaným v byte, kde bola zriadená pevná linka, začiatkom júla 2007 sa od žalovaného v 2. rade odsťahovala. Podľa nej služby využíval i žalovaný v 2. rade, pred podaním žaloby ona nebola nijako vyzvaná na zaplatenie. Uviedla, že je ochotná zaplatiť polovicu sumy, poukazovala na svoje osobné a majetkové pomery a žiadla splátky po 30,- eur mesačne.

4. Žalovaný v 2. rade na pojednávaní 19.4.2012 uviedol, že so žalobou nemôže súhlasiť, o uzavretí zmluvy o pripojení sa dozvedel až neskôr lebo v rozhodnom čase bol v S.; ďalej uviedol, že do S. odišiel v apríli 2007 a bol tam do konca júla 2007, pričom predtým mu manželka hovorila, že chce pevnú linku a internet s čím však nesúhlasil a povedal jej, že ak to potrebuje, nech si to platí z materskej; pokiaľ vie, využívala to iba ona, vďaka čomu si našla mimomanželskú známosť a opustila ho po jeho návrate. Ďalej vzniesol žalovaný v 2. rade námietku premlčania žalovanej pohľadávky. Poukázal tiež na to, že až následne sa dozvedel, že žalovaná v 1. rade uzavrela zmluvu o pripojení na meno jeho mamy.

5. Súd rozhodol na pojednávaní vykonanom napriek neprítomnosti strán sporu a právneho zástupcu žalobcu postupom podľa § 180 CSP. Žalovaní sa na predmetné pojednávanie nedostavili, o jeho odročenie nežiadali, neprítomnosť neospravedlnili. Žalobca sa na pojednávanie taktiež nedostavil. Tu treba pre úplnosť poznamenať, že žalobca dňa 28.6.2012 udelil plnú moc na jeho zastupovanie v tejto veci JUDr. Pavlovi Konečnému označenému v plnomocenstve ako advokát so sídlom vo Zvolene, Stráž 3/223, IČO: 42186285, teda osobe „právne“ zastupujúcej v tejto veci už pôvodného žalobcu. Tejto osobe dňa 12.7.2017 súd doručil predvolanie na pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený tento rozsudok. Uvedená osoba však v danej veci mohla vystupovať iba ako prostý splnomocnenec žalobcu

- fyzická osoba, teda v súčasnosti ako splnomocnenec podľa § 89 ods. 1 CSP, nakoľko následne po pojednávaní bolo z verejne dostupných registrov slovenskej advokátskej komory a z verejne dostupných údajov obchodného registra zistené, že JUDr. Pavol Konečný už od 10.12.2009 vykonáva advokáciu ako konateľ spoločnosti LawService, s.r.o, Stráž 3/223, Zvolen, IČO: 36861723 a podľa výpisu z obchodného registra ako jediný konateľ tejto spoločnosti od 28.1.2011 - teda už pred podaním žaloby pôvodným žalobcom, a teda už od začiatku tohto konania nemohol v danej veci v zmysle § 15 ods. 6 zákona č. 586/2003 Z.z. vykonávať advokáciu samostatne (nebola súdu predložená súdu dohoda v zmysle druhej vety § 15 ods. 6 zákona č. 586/2003 Z.z. v znení platnom a účinnom do 31.12.2012 - navyše pokiaľ bol JUDr. Konečný ako advokát od 28.1.2011 sám konateľom uvedenej s.r.o. nemohol sa ako advokát dohodnúť sám so sebou podľa uvedeného ustanovenia na dočasnom samostatnom poskytovaní právnych služieb v tejto veci). Preto súd jeho doterajšie zastupovanie v tejto veci považuje iba za zastúpenie podľa § 89 ods. 1 (resp. pred 1.7.2016 podľa § 27 ods. 1 O.s.p.). Nič to nemení na tom, že pokiaľ mu bolo súdom doručené predvolanie na pojednávanie, boli splnené podmienky na vykonanie pojednávania napriek neprítomnosti žalobcu, pretože ako fyzická osoba teda na základe vyššie uvedeného bol splnomocneným zástupcom žalobcu v tejto veci v čase doručovania predvolania. Následne navyše žalobca udelil plnomocenstvo na zastupovanie právnemu zástupcovi uvedenému v záhlaví tohto rozsudku - advokátovi, ktorý ospravedlnil neprítomnosť svoju, i žalobcovu na pojednávaní a žiadal a súhlasil s vykonaním pojednávania v ich neprítomnosti. Na základe vyššie uvedeného teda súd už v zmysle § 89 ods. 3 JUDr. Pavla Konečného ako zástupcu žalobcu v tejto veci v záhlaví tohto rozsudku neuvádza.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného v 2. rade, výsluchom svedka S. Q., prostredníctvom dožiadaného súdu ČR výsluchom žalovanej v 1. rade; postupom podľa § 129 ods. 1 O.s.p. oznámením obsahu podanej žaloby, zmluvy o pripojení č. XXXXXXXXXX zo dňa 5.3.2007, jej dodatku z 5.3.2007, zmluvy o pripojení č. XXXXXXXXXX z 5.3.2007, čestného vyhlásenia z 2.3.2007, údajov pre telefónny zoznam z 2.3.2007 k zmluve o pripojení č. XXXXXXXXXX, všeobecných podmienok na poskytovanie verejnej telefónnej služby, všeobecných podmienok na poskytovanie verejnej elektronickej komunikačnej služby Internet, tarify na poskytovanie verejnej telefónnej služby služby VTS (vrátane predloženej tarify na poskytovanie verejnej elektronickej komunikačnej služby Internet), predložených

odpisov faktúr za obdobie 1.3.2007 - 31.3.2007 (VS 5873007682), za obdobie 1.4.2007 - 30.4.2007 (VS 5874131014), za obdobie 1.5.2007 - 31.5.2007 (VS 9875265026), za obdobie 1.6.2007 - 30.6.2007 (VS 6876388682), za obdobie 1.7.2007 - 31.7.2007 (VS 5877506804), odovzdávacieho protokolu o postúpení pohľadávok z 10.8.2009 (vrátane zoznamu pohľadávok na jeho rubovej strane), odovzdávacieho protokolu o postúpení pohľadávok z 11.9.2009 (vrátane zoznamu pohľadávok na jeho rubovej strane), rozsudku OS Stará Ľubovňa č.k. 2C/18/2010 - 161 zo dňa 31.5.2011, informatívnych výpisov spoločností SKP, k.s. a KFZ Sys, s.r.o. „v konkurze“ z obchodného registra, správy o pobyte žalovanej v 1. rade podanej súdu 19.10.2011, správy o pobyte žalovanej v 1. rade podanej súdu 4.11.2011, podania pôvodného žalobcu doručeného súdu 7.2.2012 a k nemu pripojeného oznámenia o odstúpení od zmluvy o pripojení a súvisiaceho zoznamu zmlúv o pripojení, podania žalovanej v 1. rade doručeného súdu 16.4.2012, celého obsahu spisu tunajšieho súdu 2C/18/2010, podania pôvodného žalobcu doručeného súdu 12.7.2012, protokolu Mestského súdu v Brne o výsluchu žalovanej v 1. rade, podania žalovanej v 1.rade doručeného súdu 2.11.2012, podania pôvodného žalobcu doručeného súdu 2.11.2012 a k nemu pripojených zmlúv o postúpení pohľadávok a ich príloh, informatívneho výpisu spoločnosti Thorpe recovery, s.r.o. z obchodného registra, uznesenia tunajšieho súdu č.k. 1C/196/2011

- 129 z 3.12.2012, podania zástupcu žalobcu doručeného súdu 21.1.2013, podania žalovanej v 1. rade doručeného súdu 24.1.2013; podľa § 204 čítaním správy spoločnosti Slovak Telekom, a.s. podanej súdu 13.7.2017, podania žalobcu doručeného súdu 9.8.2017, celého spisu tunajšieho súdu 1Spr0/780/2009 - teda všetkých listín v danom spise, celého spisu tunajšieho súdu 1Spr0/668/2009 vrátane jeho príloh - odovzdávacích protokolov o postúpení pohľadávok z 10.8.2009, 11.9.2009, 12.10.2009 a 10.11.2009 a k nim pripojených zoznamov odovzdaných pohľadávok, a zistil tento skutkový stav:

7. Žalobca sa s poukazom na dôvody uvedené v podanej žalobe domáha voči žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy 832,15 eur a úrokov z omeškania z jej jednotlivých častí, ako je podrobne popísané v bode 1. odôvodnenia tohto rozsudku. Žalovaná v 1. rade je ochotná zaplatiť polovicu žalovanej sumy, avšak v splátkach po 30,- eur mesačne, nepreukázala, však dôvodnosť tejto požiadavky riadnym preukázaním svojich pomerov, ktorými ju odôvodňovala. Žalovaný v 2. rade so žalobou nesúhlasí, vzniesol námietku premlčania žalovanej pohľadávky. Žaloba je však nedôvodná už s poukazom na absenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tejto veci, pričom aktívna vecná legitimácia absentovala v tomto konaní už i na strane pôvodného žalobcu.

8. Podľa § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

9. Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

10. Podľa § 527 ods. 1 písm. a/ OZ, ak sa dojednalo postúpenie pohľadávky za odplatu, zodpovedá postupca postupníkovi, ak postupník sa nestal namiesto postupcu veriteľom pohľadávky s dohodnutým obsahom.

11. Podľa § 529 ods. 1 OZ, námietky proti pohľadávke, ktoré mohol dlžník uplatniť v čase postúpenia, mu zostávajú zachované i po postúpení pohľadávky.

12. Súd mal v tomto konaní preukázané, jednak tu vykonanými dôkazmi, ako aj dôkazmi vykonanými vo veci 2C/18/2010 (pričom celý obsah daného spisu bol v tomto konaní oznámený v rámci dokazovania), že zmluvy o pripojení č. 9900951073 (vrátane jej dodatku) a č. XXXXXXXXXX predložené v tomto konaní, uzavrela bez vedomia a bez udelenia plnomocenstva nie v nich ako „účastník“ označená S. Q. - matka žalovaného v 2. rade, ale samotná žalovaná v 1. rade Z. Q.. Súd v tomto smere z dôvodu hospodárnosti v celom rozsahu odkazuje na obsah rozsudku a obsah odôvodnenia rozsudku tunajšieho súdu č.k. 2C/18/2010 - 161 zo dňa 31.5.2011, právoplatného dňom 26.7.2011, ktorým bola zamietnutá žaloba podaná pôvodným žalobcom v tejto veci proti samotnej S. Q., kde sa voči nej domáhal zaplatenia pohľadávok, ktoré mali vzísť z uvedených zmluvných vzťahov. Len pre podporenie uvedených skutočností súd poukazuje na to, že samotná žalovaná v 1. rade v tomto konaní pri výsluchu pred dožiadaným súdom uviedla, že S. Q. súhlasila s tým, že bude uvedená v zmluve, technik sa dostavil v dohodnutom termíne (kto bol uvedený technik sa súdu od spoločnosti Slovak Telekom, a.s. nepodarilo zistiť - uvedená spoločnosť oznámila, že tieto údaje sa v jej databázach už nenachádzajú) a doniesol

zmluvu, nemohla sa však dostaviť k jej podpisu S. Q. a teda do telefónu povedala, že súhlasí s tým, že zmluvu podpíše žalovaná v 1. rade - naproti tomu však uviedla súčasne, že S. Q. nechala občiansky preukaz aby si z neho technik vzal údaje - tak predsa nemožno veriť tomu, aby S. Q. podľa vyjadrenia žalovanej v 1. rade žalovaným až do telefónu z dôvodu nemožnosti sa dostaviť k podpisu zmluvy povedala, že súhlasí s tým, aby zmluvy podpísala žalovaná v 1. rade ale súčasne nechá občiansky preukaz - to ho akože poslala žalovanej cez telefón? Určite nie, tieto tvrdenia nie sú ničím iným, len chabou obranou žalovanej v 1. rade voči tomu, aby bola zaviazaná na plnenie celej pohľadávky. Koniec koncov tieto tvrdenia svedok S. Q., ako aj žalovaný v 2. rade, z pohľadu súdu riadne a nespochybniteľne svojimi výpoveďami v tejto veci vyvrátili.

13. Nemožno na základe vyššie uvedeného súhlasiť s argumentáciou v žalobe, že s poukazom na ustanovenie § 145 ods. 2 by mal teda byť povinným v tomto prípade spoločne a nerozdielne so žalovanou v 1. rade i žalovaný v 2. rade, pretože je zrejmé, že zmluvy, podľa ktorých následne Slovak Telekom, a.s. poskytoval služby, uzavrela na meno S. Q. žalovaná v 1. rade, pričom S. Q. toto jej konanie nikdy dodatočne neschválila, a zodpovednosť žalovaného v 2. rade za následne vzniknuté záväzky vylučuje už v žalobe citované ustanovenie § 33 ods. 2 OZ, podľa ktorého z takéhoto konania je zaviazaná teda iba sama žalovaná v 1. rade, ktorá konala za S. Q. bez plnomocenstva a vôbec bez jej vedomia. Uvedené konanie žalovanej v 1. rade (ktoré je navyše jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi) totiž nemožno kvalifikovať za podmienok, za akých k nemu došlo, ako právny úkon týkajúci sa spoločnej veci žalovaných v 1. a 2. rade ako v tom čase manželov. V danom prípade vznikla výlučná zodpovednosť žalovanej v 1. rade podľa § 33 ods. 2 z titulu jej konania za S. Q. bez toho, aby na také konanie bola menovanou splnomocnená.

14. Vyššie uvedené skutočnosti sú už samy osebe jednoznačným dôvodom na zamietnutie žaloby voči žalovanému v 2. rade. lebo konanie žalovanej v 1. rade za iného bez plnomocenstva nie je právnym úkonom týkajúcim sa spoločných vecí manželov v zmysle § 145 ods. 2 (pre úplnosť tento síce nie je povinný z vyššie uvedeného konania žalovanej v 1. rade, len by bolo možné, keďže išlo v rozhodnom čase o jeho manželku, uspokojiť podľa § 147 ods. 1 pohľadávky z takto uzavretých zmlúv i z majetku patriaceho do ich bezpodielového spoluvlastníctva).

15. V danom prípade však nebolo možné zaviazať napriek všetkému vyššie uvedenému na zaplatenie žalovaných súm ani samotnú žalovanú v 1. rade (napriek jej deklarovanému súhlasu so zaplatením polovice žalovanej sumy), pretože už u pôvodného žalobcu v tejto veci absentovala aktívna vecná legitimácia v tomto spore a táto absentuje v danej veci i u súčasného žalobcu.

16. Postupovanú pohľadávku vymedzuje predmet plnenia, dôvod a subjekt povinnosti. Pri postupovanej pohľadávke sa mení iba osoba veriteľa; predmet plnenia a obsah záväzkového vzťahu ostávajú bez zmeny - nie je pritom podľa ustálenej súdnej praxe vylúčené, že i keď v zmluve o postúpení pohľadávky jej účastníci uvedú, že ide o pohľadávku napr. na zaplatenie ceny za poskytnuté služby aby po preskúmaní veci súd túto pohľadávku priznal voči dlžníkovi z iného titulu (napr. z titulu náhrady škody), ak inak zodpovedá jej všetkým ostatným identifikačným znakom a nie je zameniteľná s inou pohľadávkou. Ak sa však zistí, že pri prvom postúpení označený dlžník v skutočnosti nie je osobou povinnou na plnenie postupovanej pohľadávky, je zrejmé, že postúpenie pohľadávky voči osobe, ktorá nie je v skutočnosti vo vzťahu k tejto pohľadávke dlžníkom, je právne bez akéhokoľvek významu, pretože nik nemôže na iného postúpiť viac práv ako má sám a teda ak v skutočnosti nemá pohľadávku voči v zmluve o postúpení uvedenému dlžníkovi, tak žiadnu pohľadávku voči takej osobe nemohol platne postupníkovi postúpiť

- ak sa taká skutočnosť zistí po „postúpení“ pohľadávky, nezakladá to právo postupníka pohľadávku uplatňovať priamo voči skutočnému dlžníkovi, ale je zrejmé, že postupník sa nestal namiesto postupcu veriteľom pohľadávky s dohodnutým obsahom, teda pohľadávky voči pôvodne označovanému dlžníkovi a už vôbec nie teda voči dlžníkovi skutočnému, pretože pohľadávka voči nemu mu v skutočnosti nebola postúpená - tak, ako tomu je v tomto prípade. Ak teda postupca mal v skutočnosti pohľadávku voči inému subjektu, prvé, resp. to isté postúpenie (t.j. voči prvému potenciálnemu dlžníkovi) nemôže odôvodňovať na strane postupníka pohľadávku voči inému subjektu.

17. Pritom v danom prípade podľa predloženého odovzdávacieho protokolu o postúpení pohľadávok (obsahom ide o zmluvu o postúpení pohľadávok) zo dňa 10.8.2009 Slovak Telekom, a.s. ako postupca v jeho bode I. prehlásil, že je veriteľom pohľadávok uvedených v jeho prílohe a tieto postupuje postupníkovi

- spoločnosť MEDIATION KMCH, s.r.o. za odplatu, ktorý postupník súčasne prehlásil, že pohľadávky

uvedené v prílohe tohto protokolu prijíma. V prílohe uvedeného protokolu je zoznam odovzdaných pohľadávok, kde sú okrem iného pohľadávky na sumy 169,11 eur, 42,51 eur, 41,53 eur a111,50 eur (žalované v rámci sumy 832,15 eur v tomto konaní) špecifikované okrem iného variabilnými symbolmi faktúr nachádzajúcich sa v spise na č.l. 46 až 49 (t.j. za obdobia od 1.3.2007 - 31.3.2007, 1.4.2007 - 30.4.2007, 1.5.2007 - 31.5.2007 a 1.6.2007 - 30.6.2007) a ako dlžník je v tomto zozname odovzdaných pohľadávok uvedená pri každej jednej z nich S. Q.. Obdobne je to i u odovzdávacieho protokolu o postúpení pohľadávok (obsahom ide o zmluvu o postúpení pohľadávok) zo dňa 11.9.2009, v prílohe ktorého je zoznam odovzdaných pohľadávok, kde je okrem iného pohľadávka na sumu 467,50 eur (žalovanú v rámci sumy 832,15 eur v tomto konaní) špecifikovaná okrem iného variabilným symbolom faktúry nachádzajúcej sa v spise na č.l. 50 („za 1.7.2007 - 31.7.2007“) a ako dlžník je v tomto zozname odovzdaných pohľadávok uvedená pri nej S. Q.. Z vyššie uvedeného, ako sa navyše uvádza i v samej žalobe, S. Q. však nebola dlžníčkou týchto pohľadávok a preto Slovak Telekom, a.s. nemohol platne postúpiť takéto pohľadávky voči nej spoločnosti MEDIATION KMCH, s.r.o. - v tejto časti sú uvedené zmluvy o postúpení pohľadávok teda nulitné, lebo postupca vyššie dotknuté pohľadávky proti matke žalovaného v 2. rade platne postúpiť inému subjektu nemohol, keďže v skutočnosti voči S. Q., ako bolo preukázané v tomto konaní a predtým i v konaní tunajšieho súdu 2C/18/2010, žiadne takéto pohľadávky nemal.

18. Akúkoľvek pohľadávku voči žalovaným v 1. a 2. rade, resp. niektorému z nich, Slovak Telekom, a.s. nepostúpil ani podľa odovzdávacieho protokolu o postúpení pohľadávok zo dňa 11.12.2009 - viď jeho obsah a obsah pripojeného zoznamu odovzdaných pohľadávok (založený v spise tunajšieho súdu 1Spr0/780/2009), na ktorý pôvodný žalobca odkazuje vo všeobecnosti tiež v bode III. žaloby, ako aj v zozname listín v registri Spr tunajšieho súdu k žalobe pripojenom (č.l. 53 spisu).

19. V spise tunajšieho súdu 1Spr0/668/2009, uvádzanom v zozname listín v registri Spr tunajšieho súdu, pripojenom (č.l. 53 spisu), je originál odovzdávacieho protokolu o postúpení pohľadávok z 10.8.2009 s úplným zoznamom odovzdaných pohľadávok, na ktorého strane 116 sú uvedené postupované pohľadávky proti S. Q. tak, ako je už popísané v bode XX. tohto odôvodnenia (a v kópii pripojené priamo k žalobe - č.l. 51 spisu) - v celom ostatnom znení dotknutého zoznamu odovzdaných pohľadávok nie je uvedená žiadna voči samotným žalovaným v 1. a 2. rade alebo voči niektorému z nich. Ďalej je v uvedenom spise tunajšieho súdu založený originál odovzdávacieho protokolu o postúpení pohľadávok z 11.9.2009 s úplným zoznamom odovzdaných pohľadávok, na ktorého strane 12 je uvedená postupovaná pohľadávka voči S. Q. tak, ako je už popísané v bode 17. tohto odôvodnenia (a v kópii pripojené priamo k žalobe - č.l. 52 spisu) - v celom ostatnom znení dotknutého zoznamu odovzdaných pohľadávok nie je uvedená žiadna voči samotným žalovaným v 1. a 2. rade alebo voči niektorému z nich. Následne je v danom spise tunajšieho súdu originál odovzdávacieho protokolu o postúpení pohľadávok z 12.10.2009 - postupca Slovak Telekom, a.s. a postupník MEDIATION KMCH, s.r.o., s úplným zoznamom odovzdaných pohľadávok, v ktorého celom znení nie je uvedená žiadna voči samotným žalovaným v 1. a 2. rade alebo voči niektorému z nich, ani žiadna voči S.. A nakoniec je v danom spise tunajšieho súdu originál odovzdávacieho protokolu o postúpení pohľadávok z 10.11.2009 - postupca Slovak Telekom, a.s. a postupník MEDIATION KMCH, s.r.o., s úplným zoznamom odovzdaných pohľadávok, v ktorého celom znení nie je uvedená žiadna voči samotným žalovaným v 1. a 2. rade alebo voči niektorému z nich, ani žiadna voči S. Q..

20. V tomto konaní pôvodný žalobca, napriek poučeniu danému mu v rozhodnom čase podľa § 120 ods. 4 O.s.p. uznesením č.k. 1C/196/2011 - 81 zo dňa 4.11.2011, doručeným jeho zástupcovi 9.11.2011 do vlastných rúk, nijako nepreukázal postúpenie pohľadávok voči S. Q. zo strany MEDIATION KMCH, s.r.o., ktorej ich postupoval Slovak Telekom, a.s., na neho - nepredložil nielen príslušnú zmluvu o postúpení pohľadávok, ale ani prípadné oznámenie postupcu S. Q. ako „dlžníkovi“ o tom, že došlo k postúpeniu. V spise tunajšieho súdu 2C/18/2010 je však na č.l. 5 zmluva o postúpení pohľadávok zo 14.12.2009, kde ako postupca je MEDIATION KMCH, s.r.o. a postupník KFZ Sys, s.r.o. „v konkurze“ a postupované ňou boli pohľadávky voči dlžníkovi - opäť S. Q., ako sú popísané v bode 17. tohto odôvodnenia.

21. Vyššie uvedené postúpenie je vzhľadom na hore už uvedené skutočnosti právne neúčinné, nulitné, nakoľko je preukázané, že Slovak Telekom, a.s. nemohol postúpiť MEDIATION KMCH, s.r.o. žiadnu takúto pohľadávku voči dlžníkovi S. Q., pretože táto nebola vo vzťahu k týmto pohľadávkam dlžníkom, B. Telekom, a.s. voči nej v čase postúpenia žiadne pohľadávky v skutočnosti nemal. Teda ak z uvedených dôvodov MEDIATION KMCH, s.r.o. nenadobudol žiadnu pohľadávku voči S. Q., nemohol ani žiadnu

takúto pohľadávku účinne a platne postúpiť následne pôvodnému žalobcovi (nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet).

22. Rovnako tak, keďže v konaní tunajšieho súdu 2C/18/2010 bolo zistené a pôvodný žalobca voči uvedenému v celom uvedenom konaní nijako nenamietal, že S. Q. nie je dlžníkom pohľadávok vzniknutých zo zmlúv o pripojení predložených v tomto konaní, a keďže teda žiaden subjekt pohľadávky z uvedených zmlúv o pripojení voči skutočnému dlžníkovi od spoločnosti Slovak Telekom, a.s. platne nenadobudol (o čom svedčí i samotné odkazovanie pôvodného žalobcu v žalobe len na odovzdávacie protokoly o postúpení pohľadávok medzi postupcom Slovak Telekom, a.s. a postupníkom MEDIATION KMCH, s.r.o., kde boli teda postupované neexistujúce pohľadávky voči S. Q.) nemohol následne pôvodný žalobca platne postúpiť žiadnu pohľadávku zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.6.2012 bez všetkého už voči žalovaným v 1. a 2. rade spoločnosti THORPE CORPORATION LTD. (viď zmluva o postúpení pohľadávok na č.l. 119-121 spisu a k nej pripojená príloha č. 1 na č.l. 122 spisu kde sú už ako dlžníci označovaní žalovaní v 1. a 2. rade) a následne ani táto spoločnosť zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.6.2012 Thorpe recovery, s.r.o. (t.j. súčasnému žalobcovi po zmene jeho právnej formy - Thorpe recovery, družstvo; viď zmluva o postúpení pohľadávok na č.l. 116-117 spisu a jej príloha č. 1 na č.l. 118 spisu kde sú tiež ako dlžníci označovaní žalovaní v 1. a 2. rade). Zistenie, že dlžník S. Q. v skutočnosti nie je dlžníkom znamenalo, že voči nej žiadna pohľadávka nebola skutočne postúpená a teda už prvý postupník - MEDIATION KMCH, s.r.o. príslušnými odovzdávacími protokolmi o postúpení pohľadávok sa nestal veriteľom žiadnej z tam voči nej uvádzaných pohľadávok, ktorých veriteľom sa ich postúpením z tejto spoločnosti nestal ani pôvodný žalobca v tejto veci a teda pôvodný žalobca v tejto veci následne nemohol teda len jednoducho po tomto zistení priamo žalovať v tomto konaní skutočného dlžníka a ďalej v priebehu tohto konania na ďalší subjekt postupovať pohľadávky voči samotným žalovaným v 1. a 2. rade. Pôvodný žalobca, ktorý bol žalobcom i vo veci 2C/18/2010, kde uvedené bolo zistené, mal na uvedené upozorniť svojho postupcu - MEDIATION KMCH, s.r.o., a ten mal upozorniť pôvodného postupcu - Slovak Telekom, a.s., teda o tom, že nestal sa veriteľom pôvodne postupovanej pohľadávky a len pôvodný veriteľ mohol následne skutočné pohľadávky, t.j. voči skutočnému dlžníkovi, zo zmlúv o pripojení tu predložených postúpiť inej osobe (pokiaľ by teda nevrátil postupníkovi príslušnú časť odplaty za postúpenie neexistujúcich pohľadávok).

23. K vyššie uvedeným záverom súd poukazuje na to, že podľa právnej teórie i podľa súdnej praxe, postúpenie pohľadávky spočíva v tom, že do existujúceho záväzkového vzťahu medzi pôvodným veriteľom a dlžníkom (t.j. skutočným dlžníkom) vstupuje nový veriteľ - ide teda iba o zmenu záväzku na veriteľskej strane, postúpenie pohľadávky neoprávňuje postupníka, pokiaľ sa zistí, že bola postupovaná pohľadávka voči subjektu, ktorý nie je dlžníkom, robiť akékoľvek zámeny na strane dlžníka. Obligácia je právny vzťah medzi dlžníkom (skutočným dlžníkom) a veriteľom, pričom § 524 umožňuje z titulu postúpenia pohľadávky iba zmenu na strane veriteľa - ak je postupovaná pohľadávka voči subjektu, ktorý v skutočnosti nie je jej dlžníkom a teda v skutočnosti medzi ním a pôvodným veriteľom žiadna obligácia v skutočnosti neexistovala (tak ako tu medzi S. Q. a Slovak Telekom, a.s.) ide o postúpenie nulitné, lebo bola postupovaná pohľadávka voči osobe, voči ktorej neexistovala. Postúpením pohľadávky je taká zmena v subjektoch záväzkového právneho vzťahu, keď na základe zmluvy medzi pôvodným veriteľom (postupcom) a treťou osobou (postupníkom) postúpi pôvodný veriteľ svoju pohľadávku proti dlžníkovi - logicky proti skutočnému dlžníkovi - novému veriteľovi, a to i bez súhlasu dlžníka. Keďže postúpením pohľadávky podľa § 524 možno previesť iba pohľadávku ako právo na plnenie, nedochádza k jeho prevedeniu ak jako dlžník a osoba povinná na toto plnenie je v zmluve o postúpení pohľadávok označená osoba, ktorej táto povinnost neprislúcha. Postupník vstupuje do jednotlivého práva svojho právneho predchodcu (postupcu), preto nový veriteľ (postupník, cesionár) musí preukázať nielen to, že sa stal veriteľom, ale aj to, že veriteľom bol aj jeho právny predchodca (tu z vyššie uvedeného vyplýva, že ani pôvodný veriteľ, ani MEDIATION KMCH, s.r.o, ani pôvodný žalobca neboli veriteľmi voči S. voči ktorej „pohľadávky“ boli postupované) - ak postupník zistí že nie je veriteľom pohľadávky voči dlžníkovi, lebo skutočným dlžníkom je iná osoba, neoprávňuje ho postúpenie pohľadávky voči domnelému dlžníkovi, teda pohľadávky v zásade neexistujúcej, na priame žalovanie skutočného dlžníka, resp. na ďalšie postupovanie pohľadávky už ako pohľadávky voči skutočnému dlžníkovi, teda s tým, že ako dlžníka k ďalším identifikačným znakom pohľadávky len prosto označí tretiu osobu, pretože postúpením mal sám postupník vstúpiť namiesto pôvodného veriteľa do záväzkového vzťahu s dlžníkom (a to skutočným dlžníkom) pôvodného veriteľa, k čomu ale nedošlo práve preto, že osoba označená v zmluvách o postúpení pohľadávok ako dlžník ním nebola a teda neexistovali ani žiadne pohľadávky voči nej, ktorých postúpenie by takto malo nejaké právne účinky. Postupník ako nový veriteľ nadobúda spolu

s postúpenou pohľadávkou, v dôsledku zámeny v osobe oprávneného (veriteľa), aj legitimáciu na jej uplatnenie a vymoženie súdnou cestou, čo vyplýva zo skutočnosti, že postúpením pohľadávky vzniká nový záväzkový právny vzťah v zmysle ustanovenia § 488 OZ, t.j. právo veriteľa na plnenie (pohľadávky) od dlžníka, a to od skutočného dlžníka, nie od domnelého, pričom pokiaľ dôjde k postúpeniu pohľadávky neexistujúcej, teda voči domnelému dlžníkovi, nemôže postupník po zistení uvedenej skutočnosti úspešne sa domáhať plnenia od dlžníka skutočného, pretože takýmto postúpením pohľadávky k danej zámene v osobe veriteľa v príslušnom záväzkovom vzťahu (t.j. medzi veriteľom a skutočným dlžníkom) v skutočnosti nedošlo. K zmene v osobe veriteľa môže dôjsť len na základe platnej zmluvy o postúpení pohľadávky, keď nový veriteľ (postupník) nadobúda nielen postupovanú pohľadávku, ale spolu s ňou tiež aktívnu vecnú legitimáciu na uplatnenie nároku a úplného výkonu, ktorú môže nadobudnúť iba vtedy, ak je mu postúpená pohľadávka voči skutočnému dlžníkovi, teda pohľadávka naozaj existujúca, pretože ak sa postupuje pohľadávka s uvedením ako dlžníka osoby, ktorá ním v skutočnosti nie je, nejde o platné postúpenie pohľadávky, takýto úkon nemá žiadne relevantné následky a z dôvodu neexistencie samotného záväzkového vzťahu medzi postupcom a osobou, ktorá nie je dlžníkom, je takéto postúpenie nulitné, pretože nemožno postúpiť pohľadávku voči subjektu, voči ktorému neexistuje, teda pohľadávku z neexistujúceho záväzkového vzťahu medzi takou osobou a postupcom. Postúpením totiž dochádza k zmene na strane veriteľa bez toho, aby došlo k zmene v obsahu záväzku, ktorý ak však medzi veriteľom a osobou, ktorá nie je dlžníkom, logicky neexistuje, nemôže spôsobovať ani zmenu veriteľa, lebo neexistujúci záväzok nemá veriteľa. Ak veriteľ voči označenému dlžníkovi pohľadávku nemá, postúpenie je neplatné. Postupník vstupuje do všetkých práv veriteľa, avšak iba v prípade postúpenia pohľadávky voči skutočnému dlžníkovi, ak bola postúpená pohľadávka voči osobe, ktorá nebola jej dlžníkom, postúpením nenadobudol postupník ani pohľadávku z dôvodu jej neexistencie voči takej osobe, a ani žiadne práva s ňou spojené, pretože v dôsledku jej neexistencie žiadne práva nemohol mať spojené s takou pohľadávkou už ani pôvodný „veriteľ“ a teda v čase postúpenia taktiež neexistovali. Zmluva o postúpení pohľadávky je dvojstranným právnym úkonom; podmienkou jej platnosti je písomná forma (§ 46 a § 455 ods. 1 in fine); podpisy oboch zmluvných strán nemusia byť na tej istej listine (možno ju uzavrieť na základe písomného návrhu a písomnej akceptácie na dvoch rôznych listinách); v ostatnom musí zmluva vyhovovať všeobecným podmienkam platnosti právneho úkonu, ktoré sú zakotvené v § 37 a nasl. - a teda i podmienke § 37 ods. 2 OZ, teda, že jej predmetom nesmie byť plnenie nemožné, ktorým nemožným plnením postúpenie pohľadávky proti osobe, ktorá v skutočnosti nie je dlžníkom, bezpochyby je.

24. Podľa súdnej praxe predmetom zmluvy o postúpení môže byť len existujúca určitá pohľadávka, t.j. právo na plnenie od konkrétneho dlžníka. V zmysle uvedeného k obligatórnym obsahovým náležitostiam zmluvy o postúpení pohľadávky vedľa vlastného označenia účastníkov (postupcu a postupníka) patrí identifikácia postupovanej pohľadávky, ktorá musí obsahovať i riadne označenie dlžníka postupcu a opis pohľadávky čo do jej výšky a skutočností, na ktorých sa zakladá. Postupované pohľadávky musia byť identifikované dostatočne určite - tak, aby neboli zameniteľné s inou pohľadávkou postupcu voči tomu istému dlžníkovi a aby medzi zmluvnými stranami nevznikali pochybnosti o tom, aká pohľadávka, ako a kedy bola postúpená. V súdnej praxi sa všeobecne zastáva právny názor, že predmetom zmluvy o postúpení môže byť len existujúca určitá pohľadávka, t. j. právo na plnenie od konkrétneho dlžníka, nie celý záväzkový vzťah, z ktorého pohľadávka vznikla (pozri napr. Ro NS ČR, sp. zn. 33 Odo 399/2002) - teda neprechádza na postupníka právo voči žiadnej inej osobe, pokiaľ sa následne zistí, že konkrétna osoba uvedená pri identifikácii pohľadávky v zmluve o postúpení v skutočnosti dlžníkom nie je. Dôsledkom neexistencie pohľadávky v čase uzavretia zmluvy o jej postúpení (t.j. ak postupník sa nestal namiesto postupcu veriteľom pohľadávky s dohodnutým obsahom

- z dôvodu, že bola postupovaná nejestvujúca pohľadávka, teda i pohľadávka voči osobe označenej pri identifikácii postupovanej pohľadávky ako dlžník, ktorá osoba však dlžníkom nie je a teda takáto pohľadávka neexistuje) je zákonná zodpovednosť postupcu voči postupníkovi podľa § 527 ods. 1 písm. a/ OZ. <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=1353234-1353234&f=2> Iba platná zmluva o postúpení pohľadávok môže mať za následok zmenu v osobe veriteľa, keď nový veriteľ (postupník) nadobúda nielen postupovanú pohľadávku, ale spolu s ňou tiež aktívnu vecnú legitimáciu na uplatnenie nároku a exekučný výkon práva - čo však nie je dané v prípade postupovania pohľadávky neexistujúcej, teda pohľadávky hoci inak dostatočne špecifikovanej, ale s uvedením osoby, ktorá nie je jej dlžníkom. Podmienkou totiž je, že ide o určitú a existujúcu pohľadávku (viď obdobne Ro NS ČR z 29.7.2004 sp. zn. 33Odo 329/2004). Pod slovným spojením „práva spojené s pohľadávkou“ sa rozumejú najmä práva veriteľa na zabezpečenie pohľadávky (napr. záložné právo, ktoré zabezpečuje postúpenú pohľadávku, resp. ručenie zabezpečujúce pohľadávku a pod.), právo na súdne uplatnenie pohľadávky (nárok) vrátane

oprávnenia na jej exekučné vymáhanie. Nemožno ním však rozumieť právo vyplývajúce z celkom odlišnej právnej skutočnosti voči inému dlžníkovi, ktoré má k prevádzanej pohľadávke len ten vzťah, že vyplýva zo skutkovo spolu súvisiaceho právneho úkonu a protiprávneho konania (Ro NS ČR zo 14.12.2011, sp. zn. 33 Cdo 1770/2010; Ro NS ČR z 22.2.2012, sp. zn. 33 Cdo 2164/2010) - v tomto prípade viď konanie žalovanej v 1. rade bez plnomocenstva od S. v dôsledku ktorého bola z tohto konania zaviazaná nie pôvodne označovaná dlžníčka, ale práve žalovaná v 1. rade, teda pokiaľ sa zistilo, že dlžník nie je S. Q. a teda voči nej v skutočnosti pohľadávky neexistujú a nemohli byť postúpené, neprešlo príslušnými zmluvami o postúpení pohľadávok ani na MEDIATION KMCH, s.r.o. ani na ďalších postupníkov právo priamo, bez riadneho postúpenia pohľadávky od prvotného veriteľa voči skutočnému dlžníkovi, požadovať zaplatenie od skutočného dlžníka, ktorý ním je v dôsledku konania pri uzatváraní zmlúv o pripojení za domnelého dlžníka bez plnomocenstva, teda v dôsledku konania v rozpore so zákonom. Právny vzťah medzi pôvodným veriteľom a dlžníkom nie je z hľadiska postúpenia pohľadávky dôležitý, avšak právny význam má samotná skutočnosť, či vôbec existovala pohľadávka pôvodného veriteľa voči dlžníkovi, ktorého označil pri identifikácii pohľadávky v zmluve o postúpení, pretože ak medzi postupcom a označeným dlžníkom v skutočnosti pohľadávka neexistovala, k žiadnemu postúpeniu nedošlo (a to ani následnými zmluvami o postúpení kde ako postupca vystupuje prvotný postupník) a pokiaľ dlžník úspešne vznesie voči novému veriteľovi námietku neexistencie pohľadávky, resp. že pohľadávka pôvodného veriteľa voči nemu vôbec nevznikla (tak ako S. Q. vo veci tunajšieho súdu 2C/18/2010) nastupuje vo vzťahu k novému veriteľovi zodpovednosť pôvodného veriteľa ako postupcu podľa § 527 ods. 1 písm. a/ OZ, resp. právo pôvodného veriteľa dodatočne postúpiť skutočne existujúcu pohľadávku - teda voči skutočnému dlžníkovi, nie právo nového veriteľa zameniť bez všetkého osobu dlžníka domnelého za dlžníka skutočného a domáhať sa splnenia pohľadávky voči nemu súdnou cestou.

25. V danom prípade je teda na základe všetkých vyššie uvedených skutočností zrejmé, že v tomto konaní už na strane pôvodného žalobcu, tak ako aj na strane súčasného, od počiatku absentovala aktívna vecná legitimácia v tomto spore, teda oprávnenie úspešne uplatňovať na súde žalovanú sumu a jej príslušenstvo voči žalovaným v 1. a 2. rade, na základe čoho súd podanú žalobu v celom rozsahu - t.j. tak voči žalovanej v 1. rade, ako aj voči žalovanému v 2. rade (ohľadne neho i z dôvodov uvedených v bodoch 13. a 14. tohto odôvodnenia) zamietol, a to tak čo sa týka žalovanej istiny, ako aj všetkých z nej požadovaných úrokov z omeškania.

26. Vzhľadom na dôvody, pre ktoré súd podanú žalobu zamietol - teda vzhľadom na zrejmý nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu, sa už súd z dôvodu hospodárnosti podrobnejšie nezaoberá v tomto rozsudku ďalšími v konaní zistenými skutočnosťami, pre ktoré by bolo možné žalobu, minimálne v určitých častiach uplatnených nárokov, zamietnuť, ako je z pohľadu súdu napr. vznesená námietka premlčania zo strany žalovaného v 2. rade, ktorej vznesenie sa javí dôvodné (už s ohľadom na čas zistenia skutočnosti v konaní tunajšieho súdu 2C/18/2010, že dlžníkom nie je S. Q. a čas podania žaloby v tejto veci). V tejto súvislosti vzhľadom na dôvody zamietnutia žaloby pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu súd tiež z dôvodu hospodárnosti konania sa nezaoberá už otázkou jednotlivých zmluvných podmienok príslušných zmlúv o pripojení a súvisiacich všeobecných podmienok ako ich súčastí, z ktorých mali pohľadávky vzniknúť, (a to s ohľadom na to, že mali byť bez plnomocenstva uzavreté zmluvy svojou povahou spotrebiteľské podľa OZ, na čo tiež treba prihliadnuť pri prípadnom vyvodzovaní zodpovednosti podľa § 33 ods. 2 z týchto právnych úkonov voči žalovanej v 1. rade), nakoľko u mnohých z nich je zrejmá povaha neprijateľnej zmluvnej podmienky, a ich dopadom na výšku a dôvodnosť jednotlivých žalobou uplatnených súm - teda neprijateľnými zmluvnými podmienkami v predložených zmluvných dokumentoch a ich možným dopadom na výšku celej žalovanej istiny, resp. jej častí; taktiež ani otázkou či je vôbec dané právo na požadovanie zmluvnej pokuty ak došlo k odstúpeniu od dotknutých zmlúv o pripojení a teda k ich zrušeniu od počiatku - podanie žalobcu doručené súdu 7.2.2012 a k nemu pripojené listiny (viď k tomu § 451 ods. 2 v spojení s § 48 ods. 2 OZ; pričom tu opäť vstupuje do popredia i námietka premlčania vznesená spoločne a nerozdielne žalovaným v 2. rade - § 107 ods. 2 , atď..

27. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

29. V tomto konaní boli v celom rozsahu úspešní žalovaní, avšak v tejto veci im žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto súd postupom podľa § 257 priamo rozhodol, že im náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 . Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 . Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 . V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 . 1/ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2/ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 3/ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 . Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.