Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

37Cb/196/2017

Uznesenie

Okresný súd E. o návrhu navrhovateľa: N., s. r. o., so sídlom P. dolina XX, XXX XX K. - mestská časť P., T.: XX XXX XXX, proti dlžníkovi: M. A., s.r.o., so sídlom M. 6, XXX XX K., T.: XX XXX XXX, na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. A. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

II. V., spoločnosti M. A., s.r.o. súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

U. súdu E. bol dňa XX.XX.XXXX doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil dlžníkovi, spoločnosti M. A., s.r.o. zákaz nakladať so svojím majetkom, t.j. predať ho, darovať, prenajať, zapožičať, zaťažiť záložným právom, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

2. G. na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ odôvodnil tým, že navrhovateľ uzatvoril s dlžníkom J. o dielo č. X/XXXX, podpísaná dňa XX.X.XXXX, predmetom ktorej je zhotovenie rodinných domov v E. - J., v ktorej sa dlžník zaviazal zaplatiť navrhovateľovi faktúry v lehote splatností XX dní. Y. č. X. vystavenú dňa XX.X.XXXX a splatnú dňa XX.X.XXXX však dlžník do dňa podania návrhu neuhradil, aj napriek niekoľkým telefonickým a emailovým výzvam o jej zaplatenie a ani ju nijako nespochybnil. Y. č. XXXXXXXXX vystavená dňa XX.X.XXXX a splatná dňa XX.X.XXXX je síce v čase podania návrhu ešte v dobe splatnosti, ale navrhovateľ má za to, že ani túto faktúru nehodlá dlžník zaplatiť. Q. práce na stavbe navrhovateľ pozastavil na prelome mája / júna XXXX a vyzval dlžníka na vyplatenie podlžností a odsúhlasenie si ukončených vecí, ktoré sú v uvedených faktúrach, avšak dlžník popri asi X týždňových rokovaniach obvolal subdodávateľov navrhovateľa a dohodol sa na spolupráci s nimi, pričom navrhovateľovi hore uvedené faktúry nevyplatil a nových dodávateľov na stavbe vypláca v predfaktúrach, alebo v okamihu ako prídu na stavbu, vkladom na účet. C. dlžník ako investor na stavbe RD E. - J., je majiteľom daných rozostavaných rodinných domov, navrhovateľ nemá vedomosť o tom, že spoločnosť M. A. s.r.o. disponuje iným majetkom, má obavu, že dostavaním a následným odovzdaním týchto rodinných domov kupujúcim, sa dlžník tohto majetku zbaví a navrhovateľa nevyplatí, podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.

X. Súd sa oboznámil s podaným návrhom a listinnými dôkazmi do spisu navrhovateľom predloženými a to: zmluva o dielo č. X/XXXX, faktúra č. XXXXXXXXX, faktúra č. XXXXXXXXX, emailová komunikácia z XX.XX.XXXX až XX.XX.XXXX.

X.X O. § 324 odsek X zákona č. XXX/XXXX Z. z. R. sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

X.X O. § 3X4 odsek 2 C.s.p. na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.

X.X O. § X24 odsek 3 C.s.p. neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

X.X O. § 325 odsek X C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

X.X O. § 3X5 odsek 2 C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

X.X O. § 328 odsek X C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

5. A. posudzoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia s použitím § 326 C.s.p. a nasledujúcich ustanovení zákona a to či návrh na nariadenie neodkladného opatrenia obsahuje okrem všeobecných náležitostí žaloby podľa § 132 C. s. p. opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a či je z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. A. pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia skúmal, či v návrhu deklarované skutočnosti napĺňajú zákonné predpoklady na rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia. P. súd skúmal v zmysle § X24 odsek 3 C.s.p, či účel sledovaný neodkladným opatrením nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

6. O. rozhodnutie súdu o nariadení neodkladného opatrenia je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia. A. v čase rozhodovania je skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať o návrhu na neodkladné opatrenie. A. a právny stav veci sa posudzuje podľa náležitostí jeho návrhu. O. sa súd vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré vyplývajú z návrhu. Q. súd mohol vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, musí jeho navrhovateľ osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj potreby neodkladnej úpravy pomerov či obavy, z ohrozenia exekúcie. O. rozhodovaní o neodkladnom opatrení hovoríme o osvedčovaní tvrdených skutočností. U. na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. V. bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie.

7. O. návrh obsahuje náležitosti žaloby v zmysle § 132 C.s.p., ako aj osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, či označenie neodkladného opatrenia, ktorého sa navrhovateľ domáha. Z podaného návrhu súd ustálil, že účelom podaného návrhu je zabezpečenie úhrady navrhovateľovho nároku z obchodnoprávneho vzťahu s dlžníkom teda zabezpečenie splnenia dlžníkovej povinnosti voči navrhovateľa z titulu zaplatenia ceny diela. A. má za to, že ak navrhovateľ sa snaží zabezpečiť si podaným návrhom akúsi „istotu“ splnenia povinnosti dlžníkom, a to tým, že dlžníkovi súd zakáže disponovať s jeho majetkom, pričom z tvrdení navrhovateľa vyplýva, že jeho jediným majetkom je

rozostavaná stavba, tak tento účel možno dosiahnuť aj zabezpečovacím opatrením. A. navrhovateľ tvrdí obavu z možného nesplnenia povinnosti zo strany dlžníka a prevodu jediného majetku dlžníka na ďalšie subjekty po jeho dokončení (po zhotovení stavby), čím chce aby tomu bolo nariadením neodkladného opatrenia zabránené a to z dôvodu, aby z tohto majetku mohol byť prípadne navrhovateľ ako veriteľ uspokojený. A. poukazuje na znenie § X24 odsek 3 C.s.p. v zmysle ktorého je nariadenie neodkladného opatrenia podmienené tým, že sledovaný účel nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením podľa § 343 C.s.p. J. opatrenie má teda vždy prednosť a teda pokiaľ súd dospeje k záveru, že vzhľadom k účelu, ktorý podaným návrhom navrhovateľ sleduje, je tento možný dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, súd návrh zamietne. To platí aj v prípade, ak aj ostatné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia sú splnené (čo ale nebol tento prípad, ako súd uvedie nižšie). A. navrhovateľ v rámci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v uvedenom prípade ani bližšie neodôvodňuje, prečo navrhovateľ nepostupoval uvedeným spôsobom. A. poukazuje v tomto prípade aj na názor vyjadrený vo Z. komentári k C.s.p., autorov doc. B.. M. Z., O.. a kolektív, str. XXXX - XXXX v zmysle ktorého je možné pripustiť nariadenie neodkladného opatrenia aj z dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie pri uplatňovaní peňažnej pohľadávky voči dlžníkovi, ak dosiahnutiu sledovaného účelu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bránia iné konkrétne dôvody. O. spravidla o situácie, keď dlžník nie je vlastníkom veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty, na ktorej by bolo možné efektívne zriadiť záložné právo. Z. na skrátený a zjednodušený procesný postup pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nie je súd povinný z vlastnej iniciatívy skúmať splnenie iných ako všeobecných podmienok na dosiahnutie sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením. K. predloženia relevantných dôkazných prostriedkov navrhovateľom nie je navyše spôsobilý vyhodnotiť konkrétne otázky súvisiace s prípadným vlastníctvom vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt dlžníka, na ktorých by bolo možné zriadiť záložné právo z dôvodu obavy exekúcie. G. preto musí v záujme vlastného procesného úspechu sám osvedčiť, že individuálne podmienky na dosiahnutie sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením nie sú splnené. T. súd jeho návrh, ktorým sa bude domáhať nariadenia neodkladného opatrenia zamietne s poukazom na prednostnú alternatívu zriadenia záložného práva podľa § 343 C.s.p. A. sa stotožnil s uvedeným názorom, a vychádzajúc z podaného návrhu, samotného tvrdenia navrhovateľa o tom, že dlžník je „majiteľom rozostavaných rodinných domov“ (č. l. X), absencie akéhokoľvek odôvodenia, prečo navrhovateľ nezvolil zabezpečovacie opatrenie ako typ opatrenia, ktorým súd zriadi záložné právo a zabezpečí tým vymožiteľnosť nároku navrhovateľa, súd návrh zamietol.

X. Na úplnosť súd uvádza, že na to, aby súd mohol rozhodovať o zabezpečovacom opatrení, musí byť v prvom rade podaný na to návrh. M. predpokladmi na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia sú: spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty ( teda z podaného návrhu musí byť jednoznačne zrejmé vo vzťahu k akej nehnuteľnosti, s jej konkrétnym označením, či inej veci spôsobilej na zriadenie záložného práva, sa navrhuje nariadiť zabezpečovacie opatrenie teda zriadiť záložné právo), zriadenie záložného práva bude zabezpečovať konkrétnu peňažnú pohľadávku (teda z podaného návrhu musí byť dostatočne zrejmé, o akú peňažnú pohľadávku ide, z akého právneho vzťahu vznikla) a existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. O. predpokladom je osvedčenie toho, že zriadením zabezpečovacieho opatrenia sa má odvrátiť možnosť zmarenia uspokojenia peňažnej pohľadávky v exekučnom konaní. E. spôsobom sa tak má posilniť okrem iného vymožiteľnosť pohľadávky veriteľa. O. skúmaní obavy z budúceho zmarenia exekúcie súd vychádza z konkrétnych skutkových okolností prípadu. A. musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal navrhovateľ súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. U. z ohrozenia exekúcie je dôvodná najmä v prípadoch, keď dlžník realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie. U. exekúcie môže spočívať v úkonoch dlžníka ktoré vedú ku kvantitatívnej zmene jeho majetku /zmenšenie majetku/ ale aj ku kvalitatívnej zmene /zmena zloženia majetku/. F. musí navrhovateľ tvrdiť v rámci podaného návrhu aj osvedčiť predloženými listinnými dôkazmi.

9. Z. k tomu, že súd mal za to, že účel sledovaný podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, súd návrh už len z uvedeného dôvodu zamietol. Z predložených listinných dôkazov, však súd za osvedčené nepovažoval ani naplnenie predpokladu potreby neodkladnej úpravy pomerov resp. obavy, že exekúcia bude ohrozená. G. do spisu predloženými listinnými dôkazmi osvedčil iba existenciu právneho vzťahu medzi ním a dlžníkom. G. ani riadne netvrdil, na základe čoho má za to, že dlžník smeruje k uskutočneniu akýchkoľvek úkonov, ktoré by viedli k zbaveniu sa všetkého jeho majetku a tým aj k ohrozeniu výkonu exekúcie.

G. o tom nepredložil do spisu jediný dôkaz. U. potreby neodkladnej úpravy pomerov resp. obavy, že exekúcia bude ohrozená, je rovnako jedným z predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia (ako aj zabezpečovacieho opatrenia) a ako jeden z predpokladov musí byť v rámci návrhu osvedčený, inak súd nemôže návrhu vyhovieť. O. v tomto smere je napríklad inzercia akoukoľvek formou, v rámci ktorej by sa dlžník snažil zbaviť svojho majetku t. zn. ponúkal by ho na predaj resp. akákoľvek komunikácia s veriteľom v rámci ktorej by uvedené pripustil.

XX.X O. § 255 odsek X C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

XX.X O. § 262 odsek X C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

XX.X O. § X62 odsek 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

XX. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. X C.s.p, § 262 ods. X C.s.p.. V., ktorý mal v konaní plný úspech by mal právo na náhradu trov konania, avšak v priebehu rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa dlžník k veci nevyjadril, súd zo spisu žiadne trovy konania, ktoré by mu vznikli nezistil, preto o trovách konania rozhodol v uvedenom prípade tak, že dlžníkovi náhradu trov konania nepriznal. F. súd uskutočnil z dôvodu hospodárnosti konania, nakoľko ak by rozhodol o nároku na náhradu trov konania, bolo by nevyhnutné následne samostatným uznesením, rozhodnúť o ich výške, čo súd nepovažuje za hospodárne. O., aby o v uvedenom prípade o nulovej výške trov konania nemusel rozhodovať samostatne súdny úradník, súd rozhodol o trovách konaniach ako celku tak, že dlžníkovi, M. A., s.r.o., súd náhradu trov konania nepriznal, teda spojil rozhodovanie o nároku aj o výške trov konania do jedného rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.