Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11Co-306-2016.pdf
PDF · 106.05 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/306/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci žalobkyne: A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. K. XX, C., proti žalovaným: 1/ Stavebné bytové družstvo v Šamoríne, so sídlom Kováčska 1159/27, Šamorín, IČO: 00 589 527, 2/ IURIDIS, a. s., so sídlom Nemocničná 18, Veľký Krtíš, IČO: 36 648 167, 3/ K. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. Q. XXXX/X, U., zastúpený S. J., bytom I. Q. XXXX/X, U. a 4/ S. J., bytom I. Q. XXXX/X, U., o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 31. marca 2016, č.k. 10C/370/2007-898, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaní 1/, 2/, 3/ a 4/ majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalobu žalobkyne zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne uznesením po právoplatnosti rozsudku.
2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 1 ods. 1, § 2, § 3 ods. 1, 2, 5, 7 a 8, § 5 ods. 1, 2, 3, 4, 6, 7 a 8, § 6 ods. 1 a 3, § 7 ods. 1, 2, 3 a 4, § 9 ods. 1, 2 a 3, § 10 ods. 1 a 2, § 11 ods. 1 a 4, § 12 ods. 1 a 2, § 13 ods. 1 a 2, § 14 ods. 1, 2 a 3, § 16 ods. 1, 2, 3, 4 a 7, § 17 ods. 1, 2, 3, 5 a 6, § 20 ods. 2, 5, 6, 8, 9, 12 a 14, § 21 ods. 2 a 3, § 24 ods. 1, 2, 3, 4, 7, 8 a 9, § 25 ods. 1 a 5, § 27 ods. 1, § 29 ods. 2 a 4, § 33 ods. 2, 3 a 8 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, ako aj § 6 ods. 1, § 7b ods. 4, § 7c ods. 1, § 8 ods. 1 a 5, § 8a ods. 1 a 3, § 8b ods. 1 a 2, § 10 ods. 1, § 14 ods. 1, 2, 3 a 6, § 15 ods. 1 a § 31 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že boli splnené všetky podmienky na vykonanie dražby, posúdenie platnosti ktorej bolo predmetom konania, pričom dražba prebiehala v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, a preto žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol. V danom prípade súd zistil, že dňa 02.08.2007 bola vykonaná dražba vo Veľkom Krtíši žalovaným 2/ na nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v k. ú. C., vedenú na LV č. XXXX ako byt č. X, na T. poschodí obytného domu, vchod č. XX, v bytovom dome súp. č. XXX na parc. č. 2347, ktorého výlučnou vlastníčkou bola žalobkyňa, a táto bola spoluvlastníčkou na spoločných častiach a zariadeniach obytného domu v podiele 252116/10000000. Žalobkyňa sa domáhala vyslovenia neplatnosti dražby z dôvodov, že dlh vyčíslený vo výške 21.298 Sk žalovaným 1/ neexistuje, a preto ani nemôže byť z tohto titulu vyčíslený úrok z omeškania. Súd poukázal na znalecký posudok znalca Ing. Silvestra Žáka č. 10/2014 zo dňa 02.06.2014, v ktorom znalec poukázal na tú skutočnosť, že v bode 4 skúmaný nedoplatok v celkovom objeme 62.394 Sk bol doložený v dokumentácii úplne a správne. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že v zmluve o výkone správy nebol žalovaný 1/ splnomocnený vlastníkmi bytov vymáhať vzniknuté nedoplatky a vykonávať funkciu záložného veriteľa, súd poukázal na § 31 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z., keď z predložených dokladov zistil, že dňa 22.06.1995 bola uzatvorená
medzi žalovaným 1/ a žalobkyňou zmluva o výkone správy, z čl. 1 ktorej súd zistil, že vlastníci bytov poverili správcu k zabezpečovaniu prevádzky domu, bytov a zabezpečovaniu údržby a opráv spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva bytového domu za podmienok uvedených v zmluve. Dňa 09.10.2006 sa konalo zasadnutie schôdze vlastníkov bytov, kde vlastníci bytov v bode 6 sa dohodli na tom, že 85% vlastníkov bytov súhlasilo s poverením žalovaného 1/ výkonom záložného práva, a taktiež uzavretím zmluvy na vykonanie dobrovoľnej dražby na byt toho vlastníka bytu, ktorý v rozpore s platnými ustanoveniami zákona č. 182/1993 Z.z. porušuje svoje platobné povinnosti riadne a včas platiť za správu bytového domu, služby spojené s užívaním bytu do fondu prevádzky, údržby a opráv. Bolo schválené, že ak výška nedoplatku presahuje 40.000 Sk vrátane úrokov z omeškania, môže pristúpiť v týchto prípadoch k výkonu záložného práva. Žalobkyňa ďalej v žalobe namietala porušenie ust. § 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, pretože cena uvedená v znaleckom posudku zo dňa 12.06.2007 sa zďaleka nepribližovala skutočnej všeobecnej cene, za ktorú sa takýto byt predáva v súčasnosti. Súd poukázal na ust. § 12 zákona o dobrovoľných dražbách, podľa ktorého dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa cenu obvyklej v mieste a čase konania dražby, keď ide o nehnuteľnosť, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov. Súd poukázal na tú skutočnosť, že žalobkyňa znalca do bytu nepustila a tým spôsobom znalec ohodnotil predmet dražby na základe vyžiadaných dokladov od žalovaného 1/ a podľa týchto dokladov určil všeobecnú cenu nehnuteľnosti. Z dražobného spisu vyplynulo, že žalovaný 1/ poslal žalobkyni upomienku zo dňa 10.08.2006 s tým, že celková pohľadávka z jeho strany je vo výške 86.789 Sk, z ktorej sumy je suma 54.215 Sk nedoplatok voči žalovanému 1/ a poplatky (úroky) z omeškania vo výške 32.574 Sk. V upomienke bola žalobkyňa upozornená, že ak do 31.08.2006 pohľadávku nevyrovná v plnom rozsahu, žalovaný 1/ pristúpi k uspokojeniu tejto pohľadávky predajom jej bytu. Žalovaný 1/ ako navrhovateľ dražby navrhol žalovanému 2/ ako dražobníkovi vykonať dobrovoľnú dražbu za podmienok ustanovených zákonom o dobrovoľných dražbách a zmluvy o vykonaní dražby na predmetné nehnuteľnosti. Ako dôvod dražby uviedol uspokojenie splatnej pohľadávky, ktorá je zabezpečená záložným právom zriadeným pre predmet dražby, pričom právnym titulom bol nedoplatok na úhradách za platby spojené s užívaním bytu, pričom žalovaný 1/ je veriteľom v zmysle § 15 a § 8b zákona č. 182/1993 Z.z. konajúci v mene všetkých vlastníkov a nebytových priestorov vo svojom mene a na ich účet. Žalovaný 1/ ako navrhovateľ dražby vyhlásil, že mu nie sú známe žiadne skutočnosti, pre existenciu ktorých by nebolo možné dražiť. Dňa 13.04.2007 bolo žalobkyni doručené oznámenie o začatí realizácie zákonného záložného práva z dôvodu nedoplatku - dlhu v celkovej výške 73.394 Sk ku dňu 28.02.2007, a to z titulu nedoplatkov na úhradách za platby spojené s užívaním bytu a nedoplatkov do fondu prevádzky, údržby a opráv. Súčasne bola žalobkyňa upozornená, že záložným právom je zabezpečená celá pohľadávka vrátane príslušenstva, pokiaľ nebude splatená, nebude zastavená realizácia zákonného záložného práva. Spôsobom výkonu záložného práva bude predaj zálohu na verejnej dražby v lehote 30 dní od doručenia tohto oznámenia, v prípade, ak dlh nebude uhradený, bude uspokojený z výťažku dobrovoľnej dražby. Čo sa týka zmluvy o vykonaní dražby, tak táto bola uzatvorená medzi žalovanými 1/ a 2/, pričom obsahuje označenie navrhovateľa, a to žalovaného 1/, dražobníka - žalovaného 2/, predmet dražby, najnižšie podanie, predpokladané náklady dražby a výšku odmeny dražobníka alebo spôsob jej určenia alebo dohodu o tom, že dražba bude vykonaná bezplatne. Rovnako oznámenie o dražbe bolo vyhotovené v zmysle § 17 zákona o dobrovoľných dražbách, nachádzalo sa tam označenie dražobníka, miesto, dátum a čas otvorenia dražby, označenie a popis predmetu dražby a jeho príslušenstva, práv a záväzkov na predmete dražby viažucich sa a s ním spojených, opis stavu, v akom sa predmet dražby nachádza a jeho ohodnotenú alebo zistenú cenu, ako aj podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu. V oznámení o dražbe sa nachádzalo aj najnižšie podanie a minimálne prihodenie, ktoré môže účastník dražby urobiť. Súd z predloženého dražobného spisu zistil, že sa tam nachádza úradný výpis notárskeho centrálneho registra dražieb ku dňu 27.06.2007, a teda že oznámenie o dražbe bolo riadne v zmysle § 17 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách uverejnené. Oznámenie o dražbe bolo doručené Mestskému úradu Šamorín, Mestu Šamorín, Daňovému úradu Šamorín, Dr. N. J., žalovanému 1/, žalobkyni, ako aj Správe katastra Dunajská Streda. Zo zoznamu účastníkov dražby zo dňa 02.08.2007 súd zistil, že dražobník
- žalovaný 2/ v žiadnom prípade nebol účastníkom tejto dražby a rovnako ani jeho zamestnanci. Z notárskej zápisnice č. N 603/2007, Nz 30442/2007, NCRIs 30245/2007 súd zistil, že dňa 02.08.2007 bola spísaná notárska zápisnica, v ktorej notár uviedol, že sa dostavil na požiadanie žalovaného 2/ do jeho zasadačky a vyhotovil osvedčenie o priebehu dobrovoľnej dražby, pričom súčasťou notárskej zápisnice bolo aj oznámenie o dražbe a zápisnicu o vykonaní dražby podpísal dražobník, licitátor a vydražiteľ. V spise sa tiež nachádza oznámenie o výsledku dražby. Súd prvej inštancie tiež poukázal i na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9Co/126/2013 zo dňa 15.10.2004, z ktorého vyplýva, že
nestačí, aby pred uplynutím lehoty bola daná na súd žaloba obsahujúca síce petit na určenie neplatnosti dražby, v ktorej je však uvedená len časť rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa neskoršieho tvrdenia žalobcu boli dôvodom tvrdenej neplatnosti dražby. Súd nemôže prihliadať na ďalšie skutočnosti uvedené až po uplynutí prekluzívnej lehoty, hoci by mohli byť dôvodom neplatnosti dražby. Dodatočné uvádzanie skutkových dôvodov neplatnosti dražby je v rozpore s účelom preklúzie, ktorú v tomto prípade možno označiť za sankciu, za včasné neuplatnenie práva. O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p., s tým, že o nich bude rozhodnuté až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá navrhla napadnutý rozsudok zmeniť a jej žalobe vyhovieť. Nerozumela tomu, ako mohol súd prvej inštancie jej žalobu zamietnuť, keď za obdobie deväť rokov nebolo vykonané pojednávanie v merite veci, na ktorú skutočnosť viac krát súd upozornila. Spis obsahuje už vyše 800 strán, ktoré sú takmer všetky od nej, kde sa dožaduje dokazovania, že dražba bola vykonaná v rozpore so zákonom podvodným spôsobom. Uviedla, že má pocit, že je jej upierané právo na spravodlivé súdne konanie a vymožiteľnosť práva je nedostatočná. Poukázala na to, že podľa Európskeho súdu, ak súdny spor trvá viac ako šesť rokov, ide o porušenie spravodlivého rozhodnutia a je to trestné. V konaní bolo viacero nedostatkov, na ktoré ona poukazovala ale tieto sa neriešili.
4. K odvolaniu žalobkyne sa žalovaní písomne nevyjadrili.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.
6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 10C/370/2007 je určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby.
7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba zamietnutá.
8. Odvolateľka odvolanie odôvodnila tým, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p., v súčasnosti § 365 ods. 1 písm. e/ CSP), že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., v súčasnosti § 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., v súčasnosti § 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p. (§ 191 CSP), pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov (strán sporu) nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov - strán alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo ktoré odporujú ust. § 122 až § 135 O.s.p. (v súčasnosti § 195 až § 210 CSP). Odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP) je daný, ak súd prvej inštancie posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá alebo právnu normu, síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.
9. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov, a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné
vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu sa potom žiada dodať už len nasledovné:
10. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dostatočné dokazovanie, náležite zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, pričom svoje skutkové a právne závery súd dostatočným spôsobom odôvodnil v odôvodnení napadnutého rozsudku.
11. Odvolací súd k veci dodáva, že nejde o porušenie základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR), ak súd nerozhodne podľa predstáv účastníka konania - strany sporu, ak je takéto rozhodnutie súdu v súlade s objektívnym právom. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí (po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne, za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúce súdu, ktorý by poprel zmysle a podstatu práva na spravodlivý proces.
12. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, na účely tohto zákona sa rozumie dražbou verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby, alebo verejné konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie. Podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona, navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo (ďalej len „záložný veriteľ“) alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona. Podľa § 11 ods. 1 zákona, miesto, dátum a čas začatia dražby musia byť určené dražobníkom po dohode s navrhovateľom dražby tak, aby nebola obmedzená možnosť účasti na dražbe. Podľa § 7 veta prvá a druhá, dražba je prístupná verejnosti. Na dražbe môže byť prítomná každá osoba, ktorá zaplatila vstupné. Podľa § 16 ods. 1 veta pred bodkočiarkou, dražbu je možné vykonať len na základe písomnej zmluvy o vykonaní dražby, ktorú uzavrie navrhovateľ dražby s dražobníkom. Podľa § 19 ods. 1 písm. b) cit. zákona, dražobník je povinný upustiť od dražby najneskôr do jej začatia, ak je dražobníkovi preukázané vykonateľným rozhodnutím, že navrhovateľ dražby nie je oprávnený navrhnúť vykonanie dražby. Podľa § 21 ods. 2 veta prvá zákona, v prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby.
13. Z ust. § 21 ods. 2 expressis verbis vyplýva, že neplatnosť dražby ako verejného konania je možné určiť iba súdom, za splnenia zákonom stanovených podmienok, a to v prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona. Neplatnosti dražby sa preto nemožno domáhať odvolávajúc sa na prípadné porušenie zmluvných podmienok uvedených v zmluve o vykonaní dražby uzatvorenej medzi žalovanými 1/ a 2/, tak, ako to namietala žalobkyňa. Preto ani nebolo dôvodné, aby sa súd v rámci konania o určenie neplatnosti dražby zaoberal splnením či nesplnením zmluvných podmienok uvedených v zmluve o vykonaní dražby a jedinou relevantnou podmienkou, ktorej nesplnenie by malo za následok určenie neplatnosti dražby, je uzavretie písomnej zmluvy o vykonaní dražby v zmysle § 16 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách. V konaní nebolo sporné, že žalovaní 1/ a 2/ uzavreli riadnu písomnú zmluvu o vykonaní dražby v zmysle § 16 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách.
14. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie bolo tiež zistené, že dražobník v súlade so zákonom (§ 12 ods. 1 zákona) zabezpečil ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby, a to súdnym znalcom. Pokiaľ ide o závery znalca, žalovaný 1/ a ani žalovaný 2/ nemali žiadne právomoci nejakým spôsobom znalca ovplyvňovať alebo usmerňovať, pokiaľ išlo o stanovenie ceny predmetu, pretože jeho povinnosťou podľa zákona bolo iba zabezpečiť, aby cena predmetu dražby bola v tomto prípade určená znaleckým posudkom, čo aj urobil a znalecký posudok objednal u osoby zapísanej v zozname znalcov. Ostatnú zodpovednosť za obsah znaleckého posudku už znáša samotný znalec, ako osoba splnomocnená štátom na vykonávanie znaleckej činnosti vo svojom odbore, ktorého povinnosťou bolo podať posudok riadne a v určenej lehote, účelne, hospodárne a nestranne (§ 16 ods. 2 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch) s tým,
že pokiaľ by znalcovi nejaké vážne dôvody neumožnili vykonať úkon riadne a včas, mal možnosť odmietnuť jeho vykonanie (§ 12 ods. 2 písm. e) zákona č. 382/2004 Z.z.), čo ale neurobil, preto treba vychádzať z toho, že znalec mal vytvorené primerané podmienky na vykonanie úkonu. Dražobník, žalovaný 2/, teda vystupoval vo vzťahu k podanému znaleckému posudku iba v úlohe zadávateľa a nemal vplyv na obsah posudku a súčasne bol podľa zákona povinný určiť cenu predmetu dražby podľa záverov znalca. Odvolací súd zhodne so závermi prvoinštančného súdu konštatuje, že v tomto smere nemožno dražobníkovi nič vytknúť, pretože svoje povinnosti si splnil, dražbu oznámil, náležitým spôsobom inzeroval tak, aby umožnil čo najširšiemu počtu záujemcov zúčastniť sa dražby. Dražobník tiež pri určení ceny predmetu dražby vychádzal zo záverov znalca.
15. Odvolací súd tiež poukazuje na to, že určenie ceny draženej nehnuteľnosti nemôže vplyv na platnosť dražby, keď uvedené vyplýva i z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn. 3 Cdo 223/2010), podľa ktorého určenie výšky ceny draženej nehnuteľnosti nemá za následok neplatnosť dražby. Aj podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 20 Cdo 1083/2005 ohodnotenie nehnuteľnosti na účely dražby nepredstavuje zistenie takej ceny nehnuteľnosti, za ktorú bude predaná, ale stanovenie podkladu pre najnižšie podanie. Až samotný výsledok dražby môže odpovedať na otázku, akú má nehnuteľnosť hodnotu, za ktorú môže byť vlastne predaná. Pokiaľ je trhová cena nehnuteľnosti vyššia než cena uvedená v dražobnej vyhláške, tak sa táto skutočnosť prejaví pri samotnej dražbe. Podporne možno poukázať aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. Obo 95/2009, podľa ktorého znalecká hodnota majetku úpadcu nie je podstatným kritériom speňaženia v konkurznom konaní, ale výšku kúpnej ceny stanovuje trh a ponuka kupujúcich.
16. Z dôvodu, že odvolacie dôvody neboli opodstatnené a neboli zistené ani žiadne nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré by mal odvolací súd prihliadať z tzv. úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu vecnej správnosti potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).
17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, nakoľko v odvolacom konaní boli v celom rozsahu úspešní žalovaní.
18. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).