Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_10Co-98-2017.pdf
PDF · 104.32 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/98/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu - KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o, so sídlom Československej armády 954/7, Hradec Králové, v zastúpení právne - Advokátska kancelária Gallo, s.r.o. so sídlom Jilemnického 30, Martin, proti žalovanej - Y. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. J. XXXX/XX, X., o zaplatenie 10.285,62 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 7C/536/2015-87 zo dňa 31.10.2016, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku v ktorom súd prvej inštancie vo zvyšku žalobu zamietol a p o t v r d z u j e rozsudok aj vo výroku o náhrade trov prvoinštančného konania.
Rozsudku sa n e d o t ý k a vo zvyšku.
Žalovanej n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 869,83 eur s úrokmi z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 63,19 eur od 21.10.2015 do zaplatenia, 8,05 % ročne zo sumy 67,22 eur od 21.11.2015 do zaplatenia, 8,05 % ročne zo sumy 67,22 eur od 21.12.2015 do zaplatenia, 8,05 % ročne zo sumy 67,22 eur od 21.01.2016 do zaplatenia, 8,05 % ročne zo sumy 67,22 eur od 21.02.2016 do zaplatenia, 8 % ročne zo sumy 67,22 eur od 21.03.2016 do zaplatenia, , 8 % ročne zo sumy 67,22 eur od 21.04.2016 do zaplatenia, 8 % ročne zo sumy 67,22 eur od 21.05.2016 do zaplatenia, 8 % ročne zo sumy 67,22 eur od 21.06.2016 do zaplatenia, , 8 % ročne zo sumy 67,22 eur od 21.07.2016 do zaplatenia, 8 % ročne zo sumy 67,22 eur od 21.08.2016 do zaplatenia, 8 % ročne zo sumy 67,22 eur od 21.09.2016 do zaplatenia, 8 % ročne zo sumy 67,22 eur od 21.10.2016 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní po právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu zamietol. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
2. Žalobca podanou žalobou doručenou súdu dňa 30.11.2015 sa domáhal voči žalovaným ( ako žalovaného v rade 2 žaloval pôvodne aj O. J. ) zaplatenia istiny 10.285,62 eur i s úrokom z omeškania 8,15 % ročne zo sumy 9512,43 eur od 25.06.2014 až do zaplatenia. Tvrdil v žalobe, že nadobudol predmetnú pohľadávku (i s jej príslušenstvom) od pôvodného veriteľa na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 29.10.2014. Peňažný nárok (a pohľadávka, ktorú nadobudol) sa viaže k zmluve o splátkovom úvere uzatvorenej 11.09.2009 medzi pôvodným veriteľom Slovenská sporiteľňa, a.s. Bratislava a dlžníkmi Y. J. (aktuálne žalovaná) a O. J. (bol pôvodne v pozícii žalovaného v rade 2). Podľa označenej zmluvy pôvodný veriteľ poskytol úver vo výške 8.000 eur, tento úver mali dlžníci (aktuálna žalovaná a pôvodne žalovaný v rade 2) zaplatiť v splátkach spolu s dohodnutými úrokmi po dobu 119 mesiacov. Keďže dlžníci svoju povinnosť - poskytnutý úver splácať riadne a včas nesplnili,
pôvodný veriteľ vyhlásil po predchádzajúcej výzve predčasnú splatnosť úveru, čo oznámil dlžníkovi (dlžníkom) dňa 05.06.2014 písomne. Žalobca tvrdil, že žalovaní na úver uhradili celkovú sumu 4.843,87 eur, t. j. 37 splátok s tým, že na poslednú splátku dňa 29.10.2013 zaplatili 200 eur. Z tohto dôvodu sa domáhal zaplatenia istiny 10.285,62 eur, ktorá pozostáva: a) z istiny pohľadávky 8.611,49 eur b) z úroku z úveru vo výške 900,90 eur vyčíslený za obdobie od poslednej splátky, t.j. od 29.10.2013 c) z úrokov z omeškania v sume 773,19 eur vyčíslené pôvodným veriteľom k dátumu postúpenia pohľadávky.
3. Súd prvej inštancie uznesením (na č.l. 65 spisu) zo dňa 23.09.2016 konanie voči pôvodnému žalovanému (O. J.) zastavil a v ďalšom štádiu konal ako dlžníčkou iba so žalovanou ( pôvodne v rade 1 ), vo vzťahu k nej vydal aj meritórny rozsudok, v ktorom ( po konštatácii čiastočnej opodstatnenosti žaloby ) ju zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 869,83 eur s úrokmi z omeškania z jednotlivých (vo výroku rozsudku špecifikovaných) splátok a vo zvyšku žalobu zamietol.
4. Pri právnom posúdení veci súd prvej inštancie aplikoval normy upravujúce oblasť spotrebiteľského práva, vychádzal najmä z ust. zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy - pozn. odvolacieho súdu) z § 52 ods. 1, § 53 ods. 9, § 39 Občianskeho zákonníka, ďalej z § 5b) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, prihliadal na právny význam ust. § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 10 c) Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.
5. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola dňa 11.09.2009 uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej sa zaviazal právny predchodca žalobcu poskytnúť úver vo výške 8.000 eur. Právny predchodca žalobcu pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, keďže z jeho výpisu z Obchodného registra vyplýva, že predmetom jeho činnosti okrem iného je aj poskytovanie úverov. Žalovaná zmluvu uzatvárala ako spotrebiteľ, fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci svojho zamestnania, podnikania alebo povolania. Vychádzajúc z uvedeného hodnotenia právneho vzťahu súd preskúmal, či obsahuje zmluva o spotrebiteľskom úvere zákonné náležitosti.
6. Po vykonaní ex offo prieskumu súd zistil, že v zmluve absentovali náležitosti vyžadované podľa § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z.z.. Aj keď bola v zmluve explicitne uvedená celková výška mesačnej splátky, z nej nevyplynula aká časť z mesačnej splátky pripadá ( sa započítava ) na istinu ( úveru ), na úrok z úveru, na poplatky a náklady banky spojené s úverom. Nedostatok týchto náležitostí ( obligatórnych ) zmluvy Zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v § 4 ods. 3 sankcionuje tak, že takýto spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
7. Po konštatácii, že v súdenej veci spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov súd uzavrel, že žalovaná bola povinná zaplatiť žalobcovi len istinu úveru. Vychádzajúc však z preukázanej okolnosti, že zmluva neobsahovala určenie, aká časť mesačnej splátky zodpovedala výške splátky istiny a že strany mali dohodnuté splácanie v 119 splátkach, súd spriemeroval výšku mesačnej splátky, celkovú sumu úveru 8.000 eur vydelil s počtom splátok 118, tak mesačná splátka zodpovedá sume 67,22 eur a u 119- tej splátky sume 68,04 eur. Ak žalovaná uhradila do dňa vyhotovenia výzvy o splatenie celého úveru sumu 4.843,87 eur, uhradila celkovo 72 splátok po 67,22 eur a časť 73-tej splátky vo výške 4,03 eur splatnej 20.10.2015. Z toho je zrejmé podľa názoru okresného súdu, že neboli splnené podmienky v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, aby si právny predchodca žalobcu dňa 05.06.2014 uplatnil nárok na splatenie celého úveru, navyše bez upozornenia žalovanej na uplatnenie tohto práva. Výzva na splatenie celého dlhu zo dňa 05.06.2014 je v rozpore so zákonom, následne v zmysle § 39 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatná. Z dôvodu, že splatnosť istiny nesplateného úveru nenastala, priznal súd žalobcovi splatné nezaplatené splátky úverovej istiny a zaviazal žalovanú k povinnosti žalobcovi zaplatiť zostatok 73-tej splátky vo výške 63,19 eur a splátky v počte 73 až 85, t.j. 12 splátok po 67,22 eur, spolu vo výške 869,83 eur. Ďalšie nasledujúce splátky splatné po dni vyhlásenia rozsudku neboli počas rozhodovania súdu splatné, z tohto dôvodu ich žalobcovi priznať nemohol, preto žalobu vo zvyšku zamietol.
8. Tým, že žalovaná neuhradila jednotlivé splátky (priznané v rozsudku súdu) istiny úveru v lehote ich splatnosti, dostala sa nasledujúcim dňom do omeškania s plnením peňažného záväzku, z týchto
dôvodov je jej povinnosťou popri istine zaplatiť žalobcovi z dlžnej istiny aj úroky z omeškania, ich výšku určil súd s odkazom na ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.01.2013 ako súčet 8 percentuálnych bodov a výšky základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením jednotlivých splátok. Keďže vo zvyšku žalovanej istiny hodnotil súd nárok žalobcu za nedôvodný, nemohol k tejto istine priznať ani žalované príslušenstvo, ohľadom ktorého obdobne žalobu zamietol.
9. Pri rozhodovaní o trovách prvoinštančného konania postupoval súd podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Žalovaná mala v konaní úspech vo väčšej časti, mala by preto právo na náhradu trov v pomernej časti. Zo spisu ale nebolo zistené, že by žalovanej vznikli nejaké trovy v priebehu konania, z týchto dôvodov náhrada trov jej priznaná nebola.
10. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a žiadal vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal najmä nesprávne právne posúdenie veci.
11. Odvolateľ v súvislosti s konštatovaným záverom súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru poukazuje na závery Rozsudku súdneho dvora - tretia komora z 09.11.2016 vo veci C-42/15, podľa ktorých „Zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Zákon môže stanoviť, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 smernice o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybňovať možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.“ Podľa odvolateľa informácia o tom, aká časť splátky sa započítava na istinu, aká na úroky a poplatky, nemá vplyv na možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Pre posúdenie rozsahu záväzku postačuje vymedzenie časového obdobia počas ktorého je dlžník povinný uhrádzať predpísané splátky, čo v zmluve vyjadruje údaj 119 splátok od 20.10.2009 do 20.08.2019 a zároveň výška splátky, ktorá bola 128,55 eur. Informácia o tom, akým spôsobom boli jednotlivé úhrady započítané, je dôležitá podľa odvolateľa len pre účely súdneho konania a nemá vplyv na možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.
12. Napriek predchádzajúcej argumentácii, ak by sa stotožnil s názorom okresného súdu a predmetný úver bude považovaný za bezúročný a bezpoplatkový, podľa názoru odvolateľa pri výpočte sumy na úhradu ktorej zaviazal žalovanú, postupoval súd nesprávnym spôsobom. Po konštatovanom závere, že úver je bezúročný a bez poplatkov, súd mal od istiny vo výške 8.000 eur odpočítať celkové úhrady vo výške 4.843,87 eur. Spôsob výpočtu sumy, na úhradu ktorej zaviazal žalovanú a podľa ktorého súd vydelil celkové úhrady vo výške 4.843,87 eur mesačnou splátkou istiny vo výške 67,22 eur a tak dospel k záveru, že žalovaná uhradila celkovo 72 splátok po 67,22 eur a časť 73-tej splátky vo výške 4,03 eur splatnej 20.10.2015, nemá oporu v žiadnom zákone a ani v judikatúre slovenských súdov. V obdobných prípadoch bezúročného a bezpoplatkového úveru súdy od istiny odpočítavajú celkové úhrady a žalovanú stranu zaviažu na úhradu tohto rozdielu spolu s príslušenstvom. Súd by postupoval vo veci správne, ak by zaviazal žalovanú na úhradu sumy 3.156,13 eur (8.000 - 4.843,87) spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne od 25.06.2014 do zaplatenia, keďže na základe oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 05.06.2014 žalovaná mala 15-dňovú lehotu na dobrovoľné plnenie. Predmetný list prevzala 09.06.2014, lehota na dobrovoľné plnenie jej uplynula 24.06.2014, právny predchodca žalobcu mohol tak uplatniť právo na súde prvýkrát 25.06.2014. Odvolateľ mal za to, že jeho právny predchodca pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru postupoval v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého „Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.“ Oprávnenie právneho predchodcu žalobcu pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru bolo dohodnuté v bode 7.6.1 a) všeobecných obchodných podmienok, čím bol splnený zákonný predpoklad ust. § 565 Občianskeho zákonníka. Výzvou zo dňa 13.05.2014 právny predchodca žalobcu upozornil dlžníka ( dlžníkov ) na omeškanie so splácaním predmetnej pohľadávky vo výške 2.482,55 eur, z výzvy vyplýva, že boli v omeškaní s cca 19 splátkami (2.482,55 eur: 128,55=19,31), išlo teda o omeškanie so zaplatením splátky o viac ako 3 mesiace. V rámci uvedenej výzvy právny predchodca žalobcu zároveň upozornil dlžníka ( dlžníkov ) na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti pohľadávky. Z ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka nevyplýva, odkedy treba počítať 15-dňovú lehotu z neho však možno
vyvodiť, že od upozornenia na možnosť zosplatnenia úveru musí uplynúť viac ako 15 dní. Jeho právny predchodca upozornil výzvou zo dňa 13.05.2014 na možnosť zosplatnenia dlhu, zo strany žalovanej k žiadnej úhrade nedošlo. V liste zo dňa 05.06.2014, ktorý žalovaný prevzal 09.06.2014 bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, teda bol splnený aj posledný zákonný predpoklad. Na podporu vecných odvolacích argumentácií odvolateľ poukazuje aj na komentár k ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, v ktorom sa uvádza, že zákonodarca sa dostatočne nevysporiadal s kogentnou úpravou zakotvenou v poslednej vete § 565, podľa ktorej právo na zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky môže veriteľ (dodávateľ) použiť najneskôr do splatnosti nasledujúcej splátky. Vzhľadom na uvedené sa v § 53 ods. 9 malo ustanoviť, že posledná veta v § 565 sa na tieto prípady nevzťahuje, ako aj to, dokedy dodávateľ môže toto právo uplatniť. Za tohto legislatívneho stavu poslednú vetu § 565 pri spotrebiteľských zmluvách použiť nemožno. Dodávateľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky kedykoľvek, ak sú splnené podmienky uvedené v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Odvolateľ zotrvával v celom rozsahu na dôvodoch podanej žaloby.
13. Žalovaná písomné vyjadrenie k odvolaniu nepredložila.
14. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej iba CSP) po zistení, že odvolanie podala na to oprávnená strana sporu v zákonnej lehote proti rozsudku, ktorému je odvolanie prípustné, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, v ktorom žalobu vo zvyšku zamietol a v súvisiacom výroku o náhrade trov prvostupňového konania potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP. Nedotýkal sa výroku rozsudku, v ktorom súd žalobe vyhovel čiastočne, podľa obsahu odvolanie proti uvedenému výroku nesmerovalo, navyše v uvedenom výroku bol žalobca úspešný. Odvolací súd podľa § 387 ods. 2 CSP sa v celom rozsahu stotožnil aj s písomným odôvodnením napadnutého rozhodnutia a len na zvýraznenie vecnej správnosti jeho záverov považuje za svoju povinnosť zaujať stanovisko k podstatným odvolacím argumentáciám žalobcu.
15. Súd prvej inštancie v súdenej veci skutkový stav zistil správne a spor uzavrel v súlade s normami spotrebiteľského práva. V dôvodoch rozhodnutia vyčerpávajúco vyargumentoval, z akých okolností vychádzal, označil ustanovenia právnych predpisov, ktoré pri právnom posúdení veci aplikoval, dal relevantné odpovede v rozhodnutí, aké úvahy ho viedli ku konštatácii čiastočnej opodstatnenosti žaloby a k záveru o nedôvodnosti žaloby vo zvyšku ( v prevažnej časti istiny a jej príslušenstva). Písomné odôvodnenie rozhodnutia ako po stránke formálnej, tak aj po stránke vecnej, garantuje stranám sporu (účastníkom konania) právo na spravodlivý proces.
16. Bezpochyby bolo preukázané v konaní, že uzatvorením zmluvy o splátkovom úvere dňa 11.09.2009 bol založený spotrebiteľský právny vzťah, predmetná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou. Pôvodný veriteľ - spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. so sídlom Tomášikova 48, Bratislava poskytol úver dlžníkom ( pôvodne žalovaný 1,2 ) vo výške 8.000 eur, v zmluve bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté, že tento úver veriteľovi bude zaplatený v pravidelných mesačných splátkach po dobu 119 mesiacov, od prvého čerpania do 30.09.2009 v sume 65,55 eur a od 20.10.2009 v sume 128,55 eur.
17. Pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s. pohľadávku z predmetnej spotrebiteľskej zmluvy postúpila na základe zmluvy o postúpení pohľadávky č. 1487/2014/CE uzatvorenej dňa 29.10.2014 vo výške 10.285,62 eur s príslušenstvom na žalobcu ( odvolateľa ) KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o. so sídlom Československej armády, Hradec Králové, Česká republika. Odvolateľ nespochybňoval v odvolaní spotrebiteľský charakter právneho vzťahu, ani to, že jeho právny predchodca uzatvoril zmluvu o spotrebiteľskom úvere a ani tú okolnosť, že peňažný nárok si uplatňuje zo spotrebiteľskej zmluvy. Vykonanie ex offo prieskumu obsahových náležitostí spotrebiteľskej zmluvy súdom prvej inštancie má svoju právnu podstatu a základ v ust. § 5b) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Bolo tak náležité preskúmať, či dotknutá zmluva obsahuje obligatórne náležitosti vyžadované v § 4 ods. 1, ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov ( v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy). Bolo preukázané, že v zmluve chýbal údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, čo sankcionuje označená právna norma bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. V zmluve o splátkovom úvere uzatvorenej dňa 11.09.2009 v časti I. Základné podmienky I. bolo dohodnuté, že úver bude splácaný v splátkach, a to od prvého čerpania do 30.09.2009 vo výške 65,55 eur, od 20.10.2009 vo výške 128,55 eur s počtom splátok 119 s konečnou splatnosťou úveru 20.08.2019. Z výšky dojednanej mesačnej splátky nevyplýva jasná a určitá špecifikácia, aká
konkrétna suma splátky pripadá na istinu, úroky a iné poplatky. Zo zmluvy nie je zrejmé, z čoho sa splátka úveru skladá, koľko zo splátky tvorí istina, úrok, poplatky, resp. iné plnenia. Jasná a konkrétna špecifikácia v zmluve, aká konkrétna suma splátky pripadá na istinu, úroky a iné poplatky, má zásadný význam v ochrane spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch, a to z toho pohľadu, aby spotrebiteľ získal dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú. Spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosť splácať istinu, úroky aj iné poplatky vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Spotrebiteľ podľa názoru odvolacieho súdu už v kontraktačnej fáze má disponovať dostatočnou informovanosťou nielen o výške poskytnutého úveru, ale aj o tom, akú výšku istiny, úroku a poplatkov v rámci splátky bude uhradzovať, aby mohol vyhodnotiť, či je predmetný úverový produkt z hľadiska nákladovosti a budúcej ekonomickej perspektívy je / nie je pre neho prijateľný a vôbec, po poznaní týchto údajov vyhodnotiť, či pristúpi k uzatvoreniu takejto zmluvy alebo nie. Uvedenie údajov v zmluve o tom, aká konkrétna suma zo splátky pripadá na istinu, aká na úroky a aká na iné poplatky vo svojej podstate slúži aj na sprehľadnenie plnenia zo strany dlžníka, ktorý tak získa konkrétnu vedomosť o tom, že ku konkrétnemu dňu, v akej výške v rámci jednotlivých splátok zaplatil istinu, v akej výške úrok a v akej výške poplatky. Vykonané dokazovanie preukázalo v súdenej veci, že obligatórny údaj vyžadované v ust. § 4 ods. 2 písmeno i) zákona č. 258/2001 Z.z. v zmluve absentoval. Zákonodarca priamo v zákone č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy vymedzil, že takáto forma zmluvy ( o akú ide aj v súdenej veci ) musí mať obligatórnu náležitosť vyžadovanú v § 4 ods. 2 písm. i) a absenciu tejto chýbajúcej obligatórnej náležitosti zákonodarca v zákone sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou. Napokon aj zo záverov rozsudku Súdneho dvora z 09.11.2016 vo veci C-42/15 vyplýva, že zákon môže stanoviť, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 Smernice o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. V aktuálne súdenej veci podľa názoru odvolacieho súdu informácia o tom ( zároveň obligatórna náležitosť zmluvy vyžadovaná zákonom ) aká časť splátky sa započíta na istinu, aká na úroky a poplatky, je okolnosťou, ktorej neuvedenie môže spochybniť a aj spochybnilo možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.
18. Z vykonaného dokazovania je preukázané, že ku dňu 29.10.2013 na úver bola zaplatená suma vo výške 4.843,87 eur. Po prijatí záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru postup okresného súdu spočívajúci v ustálení ( po spriemerovaní ) výšky zaplatenej mesačnej splátky a za aké obdobie mesačnými splátkami bolo plnené, má svoje opodstatnenie a reálny právny základ. Bolo tak splnených 72 splátok po 67,22 eur a časť 73-tej splátky vo výške 4,03 eur splatnej 20.10.2015. Žalobcovi súd priznal (keď jeho žalobe čiastočne vyhovel) zostatok 73-tej splátky vo výške 63,19 eur a splátky 73-85, t.j. 12x67,22 eur spolu v sume 869,83 eur. Splátky splatné po dni vyhlásenia rozsudku neboli v čase rozhodovania preukázateľné splatné, z týchto dôvodov súd ich žalobcovi nemohol priznať, keďže pre súd je rozhodujúci stav veci ku dňu vyhlásenia rozsudku (obdobne je tomu tak i pre odvolací súd) správne preto okresný súd žalobu žalobcu vo zvyšku zamietol. Odvolací súd nad rámec odvolania dodáva, že žalovaná je oprávnená zvyšok dlhu úveru splácať v splátkach po 67,22 eur aj v dobe po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie, t.j. splátky od poradového čísla 86 naďalej, keďže výhodu splátok nestratila ( splatnosť zostatku celého úveru totiž nenastala ). Akékoľvek ďalšie odvolacie argumentácie žalobcu sú pri právnom posúdení veci bez právneho významu.
19. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalobca nemá nárok zo zamietnutej časti istiny ani na jej príslušenstvo (úrok z omeškania) preukázateľne v zamietnutej časti peňažného nároku sa žalovaná do omeškania nemohla dostať.
20. V súvisiacom výroku o náhrade trov prvoinštančného konania rozhodnutie súdu je v súlade s ust. § 255 ods. 2 CSP.
21. Podľa § 396 ods. 1 CSP v aplikácii s § 255 ods. 1 CSP rozhodoval krajský súd o náhrade trov odvolacieho konania. Žalovaná - úspešná strana v odvolacom konaní by mala nárok na náhradu týchto trov od žalobcu, neúspešného v odvolacom konaní. Odvolací súd však nezistil z obsahu spisu, že by žalovanej v súvislosti s odvolaním žalobcu mali vzniknúť nejaké trovy v odvolacom konaní, z týchto dôvodov jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
22. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.