Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/118/2017

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobkyne: Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653 zastúpenej: JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s.r.o., Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, IČO:36 866 598 proti žalovanému: N. M., nar. X.X.XXXX, naposledy bydlisko N., t.č. N., O. X o zaplatenie 1.402,99 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 27.novembra 2014 pod č.k. 14C/203/2013-91 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na nové konanie a rozhodnutie .

odôvodnenie:

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalovanému sa náhrada trov konania nepriznal. V dôvodoch písomného rozhodnutia poukázal na výsledky vykonaného dokazovania, z ktorého zistil, že žalobkyňa je obchodná spoločnosť, ktorá v rámci predmetu svojej činnosti (okrem iného) poskytuje aj úvery. So žalovaným uzavreli dňa 25.11.2005 zmluvu o kontokorentnom úvere a dňa 19.7.2004 dodatok č. 1 k tejto zmluve. Na základe zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver do výšky úverového limitu vo výške 995,82 eura. Medzi účastníkmi zmluvného vzťahu bola dohodnutá premenlivá úroková sadzba vo výške 12,15 % ročne (ku dňu uzavretia zmluvy). Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 24.11.2006. Citoval čl. III bod 1,2 zmluvy, tvrdenie žalobkyne ,že ku dňu 23.12.2009 ukončila so žalovaným zmluvný vzťah z dôvodu porušovania zmluvných povinností zo strany žalovaného, ustanovenie§ 488 Občianskeho zákonníka , § 489 Občianskeho zákonníka, § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.5.2004 do 31.12.2007, § 55 OZ, § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu, § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, § 100 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, § 101 Občianskeho zákonníka a uviedol, že v danom prípade sa žalobkyňa podanou žalobou domáhala zaplatenia dlžnej sumy titulom spotrebiteľského úveru poskytnutého žalovanému v podobe úverového rámca celkove vo výške 1.402,99 eura (pozostávajúcej z dlžnej istiny vo výške 1.109,72 eura, dlžných úrokov z omeškania vo výške 293,27 eura - vyčíslených za obdobie od 24.12.2009 do 13.2.2013 vo výške 8 % ročne). Vykonaným dokazovaním mal za preukázané ,že medzi žalobkyňou a žalovaným vznikol dňa 25.11.2005 záväzkovoprávny vzťah titulom zmluvy o kontokorentnom úvere. Táto zmluva je v zmysle ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluvou spotrebiteľskou. Žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver v podobe úverového rámca vo výške 995,82 eura, ktorý sa zaviazal splatiť žalobkyni do 24.11.2006. Z obsahu zmluvy vyplýva, že bola uzavretá na dobu určitú 1 roka. Zmluvné strany si dohodli možnosť predĺženia doby trvania zmluvného vzťahu vždy o 1 rok. Záväzkovoprávny vzťah bol z dôvodu porušovania zmluvných podmienok žalovaným ku dňu 23.12.2009 ukončený. Preto aplikujúc § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., poskytujúc ochranu žalovanému ako spotrebiteľovi, skúmal, či v danej veci neexistujú zákonné prekážky alebo dôvody, ktoré bránia

uplatneniu a priznaniu uplatneného nároku žalobkyňou. Dospel k záveru, že uplatnený nárok je premlčaný, pretože predmetný nárok zo zmluvného vzťahu medzi právnym predchodcom žalobkyne a žalovaným zanikol(zrejme omylom uvedené vznikol) ku dňu 23.12.2009 (kedy bol zmluvný vzťah podľa tvrdenia žalobkyňa ukončený). Nakoľko žalobkyňa podala žalobu dňa 2.4.2013, podala ju po uplynutí trojročnej premlčacej doby v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka, ktorá začala plynúť dňa 24.12.2009 a uplynula dňa 23.12.2012. Preto pre premlčanie uplatneného nároku žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a žalovanému hoci bol podľa výsledku konania plne úspešným účastníkom konania, mu náhradu trov konania nepriznal, keďže si túto neuplatnil. 2. Žalobkyňa podala proti rozsudku odvolanie. Odvolanie zdôvodnila ustanovením § 205 ods.2 písm. f) OSP, pretože sa nestotožnila s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie. Nestotožnila sa s aplikáciou ustanovenia § 52 a nasledujúcich účinných od 01.01.2008 a ustanovenia 2 písm. a),b) zákona č. 258/2001 Z.z.. Uviedla, že na daný právny vzťah strán sporu sa vzťahuje , pretože medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva o kontokorentnom úvere dňa 25.1.2005.Preto naň nie je možné aplikovať ustanovenie § 52 odsek 1 OZ. Z ustanovenia § 1 ods.3 zákona č. 258/2001 Z.z. platnom v čase uzatvorenia zmluvy vyplývalo, že tento zákon sa nevzťahoval na úver formou preddavku, t.j. úver kontokorentný alebo povoleného prečerpania. Žalovanému bol poskytnutý v zmysle zmluvy preddavok na jeho bežný účet č. formou kontokorentného úveru a nie formou kreditnej karty. Preto nie je možné aplikovať ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z., pretože kontokorentný úver nebol spotrebiteľským úverom. Spotrebiteľským úverom sa stal až prijatím zákona č. 129/2010 Z.z. od 11.06.2010.Ďalej poukázala na ustanovenie § 54 odsek 1 OZ, ktoré sa vzťahuje len na zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou. Pretože medzi stranami sporu nebola uzavretá spotrebiteľská zmluva, nemožno na daný právny vzťah aplikovať ustanovenie Občianskeho zákonníka o premlčaní nároku a ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z.. Takýto postup súdu je tzv. nepravou retroaktivitou, ktorá je nezlučiteľná s princípmi právneho štátu. Napadnutý rozsudok žiadala zmeniť a žalobe vyhovieť v celom rozsahu. Uplatnila si náhradu trov konania. 3. Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril. 4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku

- zákon číslo 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania žalobkyne podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, súc viazaný dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods.1 písm. b) zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 5. V predmetnej veci súd prvej inštancie rozhodol podľa procesných ustanovení zákona číslo 99/1963 Zb., Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol účinný do 30. 06. 2016. Od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon číslo 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. V danej veci odvolací súd rozhodoval o odvolaní podanom žalobkyňou proti rozsudku súdu prvej inštancie, v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku, ale procesný postup súdu prvej inštancie do prijatia posudzoval podľa OSP. Odvolací súd predtým ako preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie z hľadiska jeho vecnej správnosti, skúmal z úradnej povinnosti, či súd prvej inštancie nezaťažil konanie vadou konania majúcou za následok odňatie možnosti konať pred súdom a dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa dopustil závažného procesného pochybenia, pre ktoré bolo potrené napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec mu vrátiť na nové konanie. Podľa § 29 ods. 2 OSP platilo, že pokiaľ neurobí iné opatrenia, môže súd ustanoviť opatrovníka aj účastníkovi, ktorého pobyt nie je známy, ktorému sa nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine alebo ak je doručenie písomnosti v cudzine spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami, ktorý je postihnutý duševnou poruchou alebo ktorý nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať. Citované ustanovenie upravovalo osobitný inštitút zastúpenia na základe rozhodnutia súdu. Podľa tohto ustanovenia mohol súd ustanoviť opatrovníka iba pre účely konania (ad hoc) ak zistil niektorý z dôvodov uvedených v § 29 ods. 2 OSP. Podstatou tejto právnej úpravy nebolo uľahčiť (zjednodušiť) súdu procesný postup, ale to, aby súdom ustanovený opatrovník hájil záujmy neprítomného účastníka (viď tiež viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 1 Cdo 26/2011). Neustanovenie opatrovníka v situácii, v ktorej mu ustanovený mal byť, ale rovnako aj ustanovenie opatrovníka vtedy, keď neboli preukázané dôvody pre jeho ustanovenie, má závažné procesnoprávne dôsledky z hľadiska ochrany procesných oprávnení účastníka občianskeho súdneho konania. Judikatúra dospela k záveru, že súd má pred ustanovením opatrovníka žalovaným z dôvodu

ich neznámeho pobytu vyčerpať všetky možnosti zistenia, či ich pobyt je skutočne neznámy (V 30/1974). Ustanoveniu opatrovníka účastníkovi (§ 29 ods. 2 OSP), ktorého pobyt nie je známy, musí predchádzať prešetrenie toho, či sú dané všetky podmienky pre takýto postup a či nie je namieste iné opatrenie (R 21/1971, R 66/1996). V danom prípade súd prvej inštancie nepostupoval dôsledne podľa vyššie uvedených ustanovení. Súd prvej inštancie vydal najskôr platobný rozkaz dňa 24.06.2013, ktorý sa vrátil ako nedoručený žalovanému s poznámkou poštového doručovateľa, nevyzdvihnuté v odbernej lehote. Preto platobný rozkaz zrušil. Miesto pobytu žalovaného zisťoval v Registri obyvateľov Slovenskej republiky, lustráciou Sociálnej poisťovne , z ktorých zistil, že má hlásený trvalý pobyt v N. Na jeho žiadosť o doručenie zásielky žalovanému Mestská polícia N. oznámila, že žalovaný sa dlhodobo zdržiava v I. kde pracuje. Opätovne zisťoval jeho adresu v registri obyvateľov a zistil, že je prihlásený v meste N.. Mesto N. oznámilo, že v meste nie je prihlásený na adresu N., O. X, ale na tejto adrese sa zdržiava. Súd prvej inštancie potom žalovanému ustanovil uznesením zo dňa 13.12.2013 opatrovníka. Na pojednávaní konanom 27.11.2014 bola vypočutá opatrovníčka žalovaného a uviedla, že žalovaný žije s družkou X. O., pred dvoma mesiacmi ju navštívil, oznámila sa daný spor a zároveň uviedla súdu telefónne číslo družky .Súd prvej inštanciu na pojednávaní vo veci rozhodol. Rozsudok a odvolanie žalobkyne doručil opatrovníčke žalovaného. Na čl. 113 spisu sa nachádza úradný záznam o tom, že žalovaný sa dostavil na súd, oznámil, že sa zdržiava na adrese O. X/X, N., kde preberá súdne zásielky a oznámil telefonický kontakt. Úradný záznam je zo dňa 02.07.2015. Napriek tomu súd prvej inštancie predložil spis odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní 15.07.2015. Odvolací súd vrátil spis súdu prvej inštancie na doručenie rozsudku, odvolania žalovanému a zrušenia uznesenia o ustanovení opatrovníka. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 14.08. 2015 pod č.k. 14C 203/2013-117 zrušil uznesenie zo dňa 13.12.2013 pod č.k. 14C 203/2013-50 o ustanovení opatrovníka. Potom spis predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní žalobkyne. Rozhodovacia prax najvyššieho súdu už dávnejšie dospela k záveru, že ak súd namiesto s účastníkom konania koná s opatrovníkom, ktorého ustanovil účastníkovi, hoci neboli splnené podmienky pre také procesné opatrenie v zmysle § 29 ods. 2 OSP odníme účastníkovi možnosť konať pred súdom v zmysle § 221 ods.1písm. f/ OSP - teraz § 389 ods.1 písm. b) (viď rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 27/2001). V preskúmavanej veci súd prvej inštancie napriek tomu, že mu Register obyvateľov Slovenskej republiky (ale tiež Sociálna poisťovňa) opakovane potvrdil, že žalovaný má pobyt hlásený na adrese v N. bez ďalšieho skúmania ustanovil žalovanému opatrovníčku. Napriek tomu, že vedel na pojednávaní o jeho družke , neskúmal jeho pobyt a vo veci na pojednávaní rozhodol. Rovnako nevenoval pozornosť úradnému záznamu na čl. 113,o dostavení sa žalovaného na súd a bez ďalších procesných úkonov napriek tomu predložil spis na rozhodnutie o odvolaní žalobkyne. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie pred ustanovením opatrovníka žalovaného podľa § 29 ods. 2 OSP nevykonal náležité šetrenie, je namieste záver, že v danom prípade neboli splnené procesné predpoklady pre postup podľa tohto ustanovenia. Pokiaľ súd napriek tomu v ďalšom konal nie so žalovaným, ale s jeho opatrovníčkou, odňal mu možnosť pred súdom konať. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na nové konanie. Súd prvej inštancie odstráni vady konania , vo veci opätovne rozhodne, vysporiada sa s dôvodmi odvolania žalobkyne v súlade s ustálenou rozhodovacou činnosťou odvolacieho súdu a NS SR týkajúcej sa spätnej retroaktivity a tým súvisiaceho použitia ustanovenia§ 5b zákona č. 250/2007 Z.z. v spojení s § 100 a nasledujúcich OZ. V novom rozhodnutí o veci zároveň rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 . Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .