Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23C-15-2023.pdf
PDF · 86.42 KB
Case nature
Area
Subarea
23C/15/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Ľubošom Murgašom v spore žalobcu: TECHNOGYM E.E., s.r.o. IČO: 35 930 209, Mlynské Nivy 16, 821 09 Bratislava, právne zastúpený advokátom JUDr. Martinom Dianiškom LL.M., so sídlom Stoličková 4, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: S. D., R.. XX.XX.XXXX, D. Ž. XXX/X, XXX XX C. J., o zaplatenie 986,55 EUR s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 986,55 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 986,55 Eur od 01. 06. 2022 do 26. 07. 2022, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 986,55 Eur od 27. 07. 2022 do 13. 09. 2022, spolu s úrokom z omeškania vo výške 6,25 % ročne zo sumy 986,55 Eur od 14.09. 2022 do 01. 11. 2022, spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,00 % ročne zo sumy 986,55 Eur od 02. 11. 2022 do 20. 12. 2022, spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,50 % ročne zo sumy 986,55 Eur od 21. 12. 2022 do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorý bude rozhodnuté vo výške náhrady trov .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou dňa 30.12.2022 na Okresný súd Banská Bystrica domáhal zaplatenia sumy 986,55 EUR spolu s príslušenstvom náhrady trov konania. Žalobou zdôvodnil tým, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa 12.11.2021 bol zamestnávateľom žalovaného, ktorý pre žalobcu vykonával prácu ako všeobecný operátor. Žalovaný doručil žalobcovi dňa 21.02.2022 výpoveď z pracovného pomeru, pričom výpovedná lehota plynula od 01.03.2022 do 31.03.2022. Žalovaný nezotrval vo výpovednej dobe v pracovnom pomere so žalobcom a vo výpovednej dobe prestal chodiť na pracovisko ani nevykonával pre žalobcu žiadnu prácu. Na tomto základe žalobca vyzval žalovaného listom zo dňa 26.04.2022 na zaplatenie peňažnej náhrady v zmysle článku I ods. 1.5 pracovnej zmluvy a na základe ustanovenia § 62 ods. 8 Zákona č.311/2001 Z.z. Zákonníka práce, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku zamestnanca a dĺžky výpovednej doby. Do podania žaloby žalovaný z uplatňovanej náhrady neuhradil ani časť.
2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal platobný rozkaz sp. zn. 21Up/35/2023 zo dňa 25.01.2023, ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú istinu vo výške 986,55 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 986,55 Eur od 01. 06. 2022 do 26. 07. 2022, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 986,55 Eur od 27. 07. 2022 do 13. 09. 2022, spolu s úrokom z omeškania vo výške 6,25 % ročne zo sumy 986,55 Eur od 14.09. 2022 do 01. 11. 2022, spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,00 % ročne zo sumy 986,55 Eur od 02. 11. 2022 do 20. 12. 2022, spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,50 % ročne zo sumy 986,55 Eur od 21. 12. 2022 do zaplatenia a zaplatiť náhradu trov konania vo výške 180,89 EUR.
3. Keďže platobný rozkaz sa žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk súd v zmysle § 10 ods. 1 zák. č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní vyzval žalobcu, aby navrhol pokračovanie v konaní voči žalovanému na príslušnom súde podľa zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
4. Žalobca na Okresnom súde Banská Bystrica podal návrh na pokračovanie v konaní a navrhol, aby súd postúpil vec súdu príslušnému súdu podľa Civilného sporového poriadku.
5. Dňa 13.03.2023 bola tunajšiemu súdu postúpená predmetná vec Okresným súdom Banská Bystrica v upomínacom konaní s poukazom na ust. § 10 ods. 3, § 14 ods. 3 zák. č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní.
6. Okresný súd Lučenec v zmysle ust. § 116 ods. 2 CSP zverejnil na úradnej tabuli oznámenie o podanej žalobe dňa 19.03.2024. Zároveň žalovaného vyzval, aby sa k žalobe písomne vyjadril a aby uviedol skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny a označil dôkazy na preukázanie tvrdených skutočnosti.
7. Žalovaný sa k žalobe do rozhodnutia súdu žiadnym spôsobom nevyjadril.
8. Okresný súd Lučenec predmetný spor prejednal na pojednávaní dňa 07.06.2024, na ktorom o žalobe rozhodol.
9. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 07.06.2024 zotrval na podanej žalobe. Podotkol, že predmetom žaloby je žalobný nárok spočívajúci vo výške priemerného mesačného zárobku uplatňovaný titulom dojednania v pracovnej zmluve. Žalovaný mal uzatvorený pracovný pomer so žalobcom, pričom mesiaci február 2022 podal výpoveď, ktorú žalobca akceptoval, pričom výpovedná doba plynula od 01.03.2022 a skončila 31.03.2022. Žalovaný počas tejto doby nechodil do práce ani svoju absenciu nijako neospravedlnil. Vzhľadom k tomu žalobcovi vznikol v zmysle článok I, ods. 1.5 pracovnej zmluvy nárok na peňažnú náhradu.
10. Súd vykonal dokazovanie a oboznámil sa s listinnými dôkazmi: Pracovná zmluva č.l. 8-11, Príloha k pracovnej zmluve č. 1 - popis pracovnej pozície č.l. 12, príloha č. 2 mzdový výmer č.l. 12, žiadosť o skončenie pracovného pomeru č.l. 13, oznámenie zamestnávateľa k výpovedi č.l. 13, mesačný protokol dochádzky č.l. 14, výzva na zaplatenie pohľadávky č.l. 15.
11. Na tomto základe súd zistil nasledovný skutkový stav:
12. Dňa 12. 11.2021 bola medzi žalobcom ako zamestnávateľom a žalovaným ako zamestnancom uzavretá Pracovná zmluva podľa ust. § 41 nasl. zák. č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej aj „Pracovnou zmluva“). Podľa tejto zmluvy medzi stranami vznikol pracovný pomer na určitú dobu od 15.11.2021 do 30. 04.2022 so skúšobnou dobou 3 mesiace strany. Podľa čl. I., bod 1.6 strany sa dohodli, že žalovaný v pracovnom pomere pre žalobcu bude vykonávať druh práce: Všeobecný operátor. Súčasťou zmluvných dojednaní v zmysle pracovnej zmluvy podľa čl. I, bod 1.5 bola dohoda strán v tom, že pokiaľ žalovaný (zamestnanec) nezotrváva počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa má zamestnávateľ právo na peňažnú náhradu v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, ktorá je splatná po uplynutí výpovednej doby vo forme zrážok zo mzdy v najbližšom výplatnom termíne. Pokiaľ realizácia zrážok by nebola možná bolo dohodnuté, že zamestnanec zaplatí spomenutú čiastku prevodom na bankový účet zamestnávateľa v lehote 60 dní od uplynutia výpovednej doby.
13. Na základe Žiadosti o skončenie pracovného pomeru zo dňa 21.02.2022 bolo preukázané, že žalovaný dal výpoveď z vyššie označeného pracovného pomeru. Predmetná výpoveď bola zamestnávateľovi doručená dňa 21.02.2022 a výpovedná doba žalovanému plynula počnúc od 01.03.2022 do 31.03.2022. Uvedenú skutočnosť zamestnávateľ deklaroval v písomnom potvrdení o skončení pracovného pomeru zo dňa 21.02.2022.
14. Na základe mesačného protokolu dochádzky ku dňu 26.04.2022 bolo preukázané, že žalovaný nezotrval počas výpovednej doby v pracovnom pomere so žalobcom, pretože prestal chodiť na pracovisko, kde mal vykázanú absenciu a pre zamestnávateľa nevykonával žiadnu prácu.
15. Podľa mzdového výmeru žalovaného s platnosťou od 14.11.2021 vyplýva, že na základe pracovnej zmluvy bola dojednaná základná hodinová mzda ( brutto) vo výške 3,94 EUR/hod. počas prvého mesiaca odo dňa nástupu do práce, 3,94 EUR/hod. počas druhého a tretieho mesiaca skúšobnej doby, 4,05 EUR/ hod. po uplynutí skúšobnej doby.
16. Písomnou výzvou zo dňa 26.04.2022, ktorá bola adresovaná žalovanému žalobca požiadal o zaplatenie peňažného nároku vzhľadom na čl. I, odsek 1.5 pracovnej zmluvy a podľa ust. § 62 ods. 8 Zákonníka práce vo výške 986,55 EUR s tým, aby takáto čiastka bola uhradená na účet žalobcu do 31.05.2022.
17. Žalovaný ku dňu rozhodnutia súdu neuhradil žalobcovi žiadnu sumu.
18. Podľa článok I. Základné ustanovenia, bod 1.5 Pracovnej zmluvy; Zmluvné strany sa dohodli, že ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby. Peňažná náhrada je splatná po uplynutí výpovednej doby vo forme zrážok zo mzdy, ktorej sa uskutočnia v najbližšom výplatnom termíne. V prípade, že uskutočnenie zrážok zo mzdy nie je z akéhokoľvek dôvodu možné, zamestnanec zaplatí peňažnú náhradu zamestnávateľovi: vkladom/bezhotovostným prevodom na bankový účet zamestnávateľa v lehote do 60 dní od uplynutia výpovednej doby.
19. Podľa § 62 ods. 8 zák. č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „Zákonník práce“); Ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve; dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná.
20. Súd vyššie citované ustanovenia zákona aplikoval na zistený skutkový stav a dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne.
21. V predmetnom sporovom konaní bolo jednoznačne preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol pracovný pomer, ktorý bol dohodnutý na určitý čas od 15.11.2021 do 30.04.2022. Pre prípad skončenia pracovného pomeru bolo dojednané právo zamestnávateľa na peňažnú náhradu, ak zamestnanec nedodrží výpovednú dobu. Ďalej z dokazovania jasne vyplynulo, že žalovaný potom ako doručil žalobcovi písomnú výpoveď, ktorú žalobca akceptoval, počas plynutia výpovednej doby prestal chodiť do práce a nevykonával pre žalobcu žiadnu prácu. Žalobcovi preto vznikol nárok na dohodnutú peňažnú náhradu vo vyčíslenej výške.
22. Žalovaný žalobný nárok nijako nespochybnil. V predmetnom spore bol nečinný, pričom na adrese svojho bydliska, kde mu bola doručená žaloba a súdne zásielky si uvedené nepreberal. Vzhľadom k tomu súd priznal žalobcovi požadované plnenie v zmysle skutkového stavu deklarovaného žalobcom. Vyšiel pritom z nesporných skutkových tvrdení a listinných dôkazov predložených žalobcom. Keďže žalovaný doposiaľ žalobcovi neuhradil ani časť žalovanej sumy, súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi požadovanú čiastku vo výške 986,55 EUR.
23. Nesplnením peňažného záväzku sa žalovaný dostal do omeškania. Žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania od dňa nasledujúceho po vzniku omeškania, teda po uplynutí lehoty dojednanej v zmysle čl. I, ods. 1.5 pracovnej zmluvy (60 dní od uplynutia výpovednej doby). Výška zákonného úroku z omeškania bola určená v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. určená podľa základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky zvýšenej o 5 percentuálnych bodov. Súd teda priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 986,55 Eur od 01. 06. 2022 do 26. 07. 2022, úrok z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 986,55 Eur od 27. 07. 2022 do 13. 09. 2022, úrok z omeškania vo výške 6,25 % ročne zo sumy 986,55 Eur od 14.09. 2022 do 01. 11. 2022, úrok z omeškania vo výške 7,00 % ročne zo sumy 986,55 Eur od 02. 11. 2022 do 20. 12. 2022, úrok z omeškania vo výške 7,50 % ročne zo sumy 986,55 Eur od 21. 12. 2022 do zaplatenia.
24. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 CSP. Keďže súd žalobe žalobcu vyhovel priznal žalobcovi nárok na náhradu trov voči žalovanému, ktorému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % vzhľadom na procesný výsledok sporového konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku. Odvolanie sa podáva na Okresný súd vo Veľkom Krtíš písomne v 3 vyhotoveniach a rozhoduje o ňom Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).