Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_10Csp-6-2017.pdf
PDF · 86.04 KB
Case nature
Area
Subarea
10Csp/6/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom JUDr. Miroslavou Belašičovou v právnej veci žalobcu Orange Slovensko, a.s. so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpený advokátskou kanceláriou Bobák, Bollová a spol., s.r.o. so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 855 673 proti žalovanému G. G., B. X.XX.XXXX, X. L. XX, U. Y., v konaní o zaplatenie 75,48 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 51,48 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 13.9.2015 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.
II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 36 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 15.12.2016 doručenou súdu dňa 16.1.2017 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 75,48 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 13.9.2015 do zaplatenia a náhradou trov konania.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. A8425809, predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb a odpredaj mobilného zariadenia Huawei E3533. Žalobca žiadal úhradu ceny poskytnutých služieb vo výške 51,48 eur vyfakturovaných v období 4/2015 až 5/2015 i s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % v súlade s bodom 11.14 Všeobecných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy, a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. od 13.9.2015. V žalobe sa domáhal i nároku na náhradu majetkovej škody vo výške 24 eur, ktorá mala žalobcovi vzniknúť následkom odpredaja vyššie označeného mobilného zariadenia za akciovú cenu 1 eur, pričom predajná cena tohto zariadenia bola 25 eur. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení priložil Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. A8425809 zo dňa 20.3.2015 spolu s dodatkom z toho istého dňa (ďalej aj ako „Zmluva“, samostatne aj „Dodatok“), Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete (ďalej len „Všeobecné podmienky“), Pokus o pokonávku zo dňa 20.7.2015, faktúru č. 2281418966 zo dňa 2.4.2015 na sumu 33,49 eur splatnú dňa 16.4.2015 a faktúru č. 2285533147 zo dňa 2.5.2015 na sumu 17,99 eur splatnú dňa 16.5.2015.
3. Súd postupom podľa § 116 ods. 2 CSP doručil žalobu žalovanému, tento sa k nej nevyjadril. V zmysle § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise a zistil nasledovný skutkový stav: Žalobca ako podnikateľ - právnická osoba, ktorá je podľa výpisu z obchodného registra poskytovateľom verejnej telefónnej a dátovej služby a žalovaný ako nepodnikateľ
- fyzická osoba uzavreli dňa 20.3.2015 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. A8425809, v zmysle ktorej bola žalovanému poskytnutá SIM karta s telefónnym číslom 0918 603 863 a účastnícky program Mobilný internet Klasik spolu so službami: Tv v mobile s Archívom, Europa data bez poistenia. Podľa dodatku k zmluve z toho istého dňa žalovaný odkúpil mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie značky Huawei E3533 bežnej maloobchodnej ceny v sume 25 eur za kúpnu cenu 1 eur. V bode 1.2. Dodatku bolo uvedené, že žalovaný si je vedomý, že mobilný telefón mu je predávaný za zľavnenú kúpnu cenu len z toho dôvodu, že sa zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu 24 mesiacov. Žalobca sa podľa čl. 2.2. Všeobecných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy zaviazal žalovanému zriadiť prístup k jeho sieti a sprístupniť mu služby podľa Zmluvy a žalovaný sa zaviazal platiť cenu za zriadenie prístupu a poskytovanie dohodnutých služieb. Žalobca vystavil za poskytnuté služby žalovanému faktúru č. 2281418966 zo dňa 2.4.2015 na sumu 33,49 eur splatnú dňa 16.4.2015 a faktúru č. 2285533147 zo dňa 2.5.2015 na sumu 17,99 eur splatnú dňa 16.5.2015, tieto však žalovaný v zmysle zmluvných podmienok neuhradil. Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 20.7.2015 oznámil žalovanému celkovú sumu nehradených faktúr (51,48 eur) a vyzval ho na jej úhradu do dátumu 12.9.2015. Žalobca taktiež v pokuse o pokonávku žiadal z dôvodu porušenia zmluvných povinností zaplatiť zmluvnú pokutu/náhradu škody v celkovej výške 24 eur. Žalovaný na pokus o pokonávku žiadnym spôsobom nereagoval.
5. Súd prejednávanú vec posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov:
Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy (ďalej len „zákon o elektronických komunikáciách“), zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona o elektronických komunikáciách, účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa § 517 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
6. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná len z časti. Medzi stranami bola uzatvorená dňa 20.3.2015 Zmluva o poskytovaní verejných služieb č. A8425809, na základe ktorej sa žalobca zaviazal žalovanému zriadiť prístup k jeho sieti a sprístupniť mu služby podľa Zmluvy a žalovaný sa za tieto služby zaviazal zaplatiť cenu. Žalobca v súlade s dohodnutými platobnými podmienkami vystavil za poskytnuté služby v období apríl - máj 2015 faktúry, t.j. faktúru č. 2281418966 zo dňa 2.4.2015 na sumu 33,49 eur splatnú dňa 16.4.2015 a faktúru č. 2285533147 zo dňa 2.5.2015 na sumu 17,99 eur splatnú dňa 16.5.2015, žalovaný však tieto v lehote splatnosti neuhradil a neurobil tak ani na základe pokusu o pokonávku, v ktorej mu žalobca poskytol dodatočnú lehotu na plnenie do dátumu 12.9.2015. Žalobca si teda v rozhodnom období splnil svoju zmluvnú povinnosť poskytovať žalovanému elektronické komunikačné služby, avšak žalovaný si svoju povinnosť vyplývajúcu z článku 6 bod 6.2 písm. b) Všeobecných podmienok, a síce uhrádzať žalobcovi cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby, nesplnil. S poukazom na uvedené považoval súd nárok žalobcu na zaplatenie ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby vyúčtované vyššie uvedenými faktúrami v sume 51,48 eur za dôvodný, a preto súd žalobe v uvedenej časti vo výroku I. vyhovel.
7. Žalovaný neuhradil cenu služieb v lehote splatnosti, ktorá bola predĺžená na základe pokusu o pokonávku na deň 12.9.2015 a preto súd žalobcovi okrem istiny priznal aj úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy v súlade s § 517 ods. 1, 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.
8. Pokiaľ sa jedná o zvyšnú časť žalovanej pohľadávky, ktorou je nárok na náhradu škody vo výške 24 eur vyčíslený ako rozdiel ceny poskytnutého mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho akciovej ceny, tento nárok súd považuje za nedôvodný, a preto v tejto časti žalobu zamietol.
9. Žalobca sa náhrady škody domáhal z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním počas doby viazanosti a riadne a včas uhrádzať svoje splatné záväzky. Súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že žalobca si v predchádzajúcom období uplatňoval tento nárok prostredníctvom inštitútu zmluvnej pokuty, následkom rozhodovacej praxe súdov s poukazom na § 53a OZ však v súčasnosti žalobca už nepožaduje zaplatenie zmluvnej pokuty, ale domáha sa náhrady škody vo výške rozdielu medzi bežnou predajnou cenou odpredaných zariadení a ich akciovou cenou s poukazom na bod 1.2. Dodatku. Žalobca má za to, že nedodržanie zmluvného záväzku zo strany žalovaného má za následok vznik škody minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného zariadenia/telekomunikačného zariadenia. Uviedol, že pri výpočte skutočne spôsobenej škody zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia Dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného, samotný výpočet bol však v žalobe prezentovaný len ako rozdiel medzi predajnou a akciovou cenou (25 eur mínus 1 eur).
10. Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti je i/protiprávny úkon, ii/ spôsobenie škody, iii/ príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a iv/ zavinenie, pričom pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených podmienok. V konaní žalobca nepreukázal ani existenciu prvého predpokladu (protiprávny úkon), súdu nepredložil žiadne dôkazy vo vzťahu k tvrdeniu, že žalovaný v zmluvnom vzťahu nezotrval po dobu 24 mesiacov a teda že Zmluva bola ukončená niektorým zo spôsobov uvedený v čl. 4 Všeobecných podmienok. Žalobca nepreukázal ani samotné spôsobenie škody, ktorú vyčíslil ako rozdiel medzi trhovou cenou zariadenia a jeho akciovou cenou. Podľa názoru súdu však nemožno škodu spájať s vôľou žalobcu predávať zariadenia za nižšiu ako skutočnú cenu ako súčasť jeho obchodnej politiky. Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou je tak výsledkom zmluvného konsenzu strán, pričom tento nemôže byť zo strany žalobcu dodatočne modifikovaný následkom nesplnených očakávaní, ktoré do zmluvného vzťahu so žalovaným vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu tak nedošlo, pretože tento za predané zariadenie obdržal zmluvne dojednanú kúpnu cenu. Uvedené sa dotýka aj neexistencie kauzálneho nexu - i v prípade zavineného nezaplatenia faktúr za poskytnuté služby a nezotrvania žalovaného v zmluvnom vzťahu po dobu 24 mesiacov, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobcu by nemohol byť tento protiprávny úkon, ale uzavretie kúpnej zmluvy so žalovaným. Akými očakávaniami bola vôľa žalobcu pri uzatváraní Zmluvy/Dodatku riadená a ovplyvnená nemá na vyššie uvedený záver žiadny vplyv ani s ním právne nesúvisí. Na záver súd podotýka, že žalobca v konaní nepreukázal ani samotnú výšku uplatňovanej škody, ktorá mala podľa jeho tvrdenia predstavovať rozdiel
medzi predajnou a akciovou cenou telekomunikačného zariadenia/mobilného telefónu so zohľadnením momentu tvrdeného porušenia povinnosti.
11. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobcovi právo na náhradu škody spolu s príslušným úrokom z omeškania nepriznal a v tejto časti žalobu vo výroku II. ako nedôvodnú zamietol.
12. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
13. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
14. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení tak, že nárok na ich náhradu má žalobca v pomere 36 % ako strana čiastočne úspešná v konaní. Žalobca mal v konaní úspech 68 % a neúspech, ktorý je úspechom žalovaného, je 32 %, a teda skutočným pomerom ktorý prislúcha žalobcovi na náhradu trov je 36 % .
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní odo dňa jeho doručenia.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.