Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30Sa/21/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, pred sudkyňou JUDr. Silviou Zdráhalovou Rúfusovou, v právnej veci žalobcu: P. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. O. XXX/XXX, XXX XX L. I., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa ústredie - generálny riaditeľ, so sídlom Ul. 29. augusta 8, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X. zo dňa 25. októbra 2021, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca požiadal žiadosťou zo dňa 29.04.2021, spísanou 22.04.2021, o invalidný dôchodok od 06.03.2020. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.05.2021 rozhodla tak, že podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o sociálnom poistení“) zamietla žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok. V odôvodnení rozhodnutia Sociálna poisťovňa poukázala na ust. a zákona o sociálnom poistení a uviedla, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Banská Bystrica zo 22.04.2021 žalobca nie je invalidný podľa zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V ďalšom odkázala na obsah odborného posudku o invalidite.

2. V odbornom posudku o invalidite zo dňa 22.04.2021 posudkový lekár sociálneho poistenia uviedol, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím u žalobcu je ochorenie zaradené podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení do kapitoly V - Duševné choroby a poruchy správania, položka 5 - poruchy osobnosti a poruchy správania, písm. a) - stredne ťažké narušenie osobnosti s miernym obmedzením výkonnosti organizmu a určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 30 %.

3. Voči uvedenému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne podal žalobca odvolanie. Žalobca v odvolaní vyjadril nesúhlas s posúdením zdravotného stavu, poukázal na svoj nepriaznivý zdravotný stav, s tým, že nebol zohľadnený znalecký posudok, v ktorom je potvrdená vrodená duševná porucha. Po podaní odvolania posudkový lekár Sociálnej poisťovne pobočky Banská Bystrica v odbornom posudku o invalidite zo dňa 07.07.2021 zotrval na záveroch posudku zo dňa 22.04.2021.

4. O odvolaní žalobcu rozhodla Sociálna poisťovňa - generálny riaditeľ rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25.10.2021 tak, že odvolanie žalobcu zamieta a v celom rozsahu potvrdzuje rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie.

5. Sociálna poisťovňa v rozhodnutí o odvolaní žalobcu poukázala na závery odborného posudku o invalidite zo dňa 27.08.2021, v ktorom posudkový lekár určil ako rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu zmiešanú a inú poruchu osobnosti (emočne nestabilná, úzkostne vyhýbavá), ktorú zaradil do kapitoly V - Duševné choroby a poruchy správania, položky 5 - poruchy osobnosti a poruchy správania, písm. a) - stredne ťažké narušenie osobnosti s miernym obmedzením výkonnosti organizmu, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 % z percentuálneho rozpätia od 20 % do 30 % podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení. Za iné zdravotné postihnutie, a to mentálnu subnormu posudkový lekár mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nezvýšil podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení. Vzhľadom na to, že aj posudkový lekár Sociálnej poisťovne ústredie určil u žalobcu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 30 %, dospela Sociálna poisťovňa v druhostupňovom rozhodnutí k záveru, že žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

6. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutí Sociálnej poisťovne. Žalobca poukázal na to, že Sociálna poisťovňa zamietla jeho žiadosť o invalidný dôchodok a že jeho odvolanie bolo zamietnuté a prvostupňové rozhodnutie bolo potvrdené. Žalobca vyjadril nesúhlas s rozhodnutím Sociálnej poisťovne a navrhol, aby správny súd obidve rozhodnutia Sociálnej poisťovne zrušil v celom rozsahu a vec vrátil na ďalšie konanie. Žiadal, aby pri ďalšom konaní o priznaní invalidného dôchodku mu bola pridelená bezplatná právna pomoc. Žiadal pri posudzovaní miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zohľadniť výsledky znaleckého posudku č. 89/2018 zo dňa 17.09.2018 znalca A.. O. D., t. j. prihliadať na nevyliečiteľnú vrodenú poruchu mozgových funkcií, pretrvávajúcu počas celého života. Uviedol, že podľa tohto posudku trpí poruchami vôľovej regulácie, neschopnosťou koordinovania svojho správania, správanie má znaky psychického týrania s prvkami násilia, trpí disociálnou poruchou osobnosti, má nulovú schopnosť cieľavedomého konania, nedokáže byť samostatný, čo znamená, že nie je schopný samostatne pracovať a vykonávať zárobkovú činnosť, jeho myslenie a uvažovanie nezodpovedá dospelému človeku. Zároveň žiadal, aby správny súd bral do úvahy písomnú výpoveď bývalých pestúnov S. D., nar. XX.XX.XXXX a C. D. nar. XX.XX.XXXX, bytom L. I., ul. Z.. O. XXX/XXX, ktorá bola priložená k správnej žalobe. Žalobca uviedol, že nežiada nariadenie pojednávania v tejto veci a súhlasí, aby správny súd rozhodol bez nariadenia pojednávania. Žalobca k správnej žalobe doložil obe rozhodnutia Sociálnej poisťovne o invalidnom dôchodku a písomnú výpoveď bývalých pestúnov. Uviedol tiež, že fotokópia znaleckého posudku č. 89/2018 zo dňa 17.09.2018 znalca A.. O. D. bola odovzdaná Sociálnej poisťovni ako príloha k žiadosti o priznanie invalidného dôchodku žalobcu a nachádza sa u žalovanej.

7. Žalovaná Sociálna poisťovňa vo vyjadrení k správnej žalobe uviedla, že podkladom pre rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne bol odborný posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie zo dňa 27.08.2021 a odkázala na závery tohto odborného posudku o invalidite. Uviedla, že pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu boli zhodnotené všetky odborné lekárska nálezy, ktoré mal posudkový lekár k dispozícii, ktoré obsahovali aj závery zobrazovacích vyšetrení, subjektívnych údajov a klinických objektívnych vyšetrení, ktoré boli uvedené v každej jednej lekárskej správe a nachádzali sa v posudkovej spisovej dokumentácii žalobcu. Subjektívne presvedčenie žalobcu, že jeho zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti, ktoré je v sociálnych veciach zákonom zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu žalobcu, a to na základe vyšetrenia žalobcu, z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov.

8. K námietke, ktorou žalobca žiadal zohľadniť znalecký posudok č. 89/2018 zo dňa 17.09.2018 znalca A.. O. D. Sociálna poisťovňa uviedla, že posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie bol uvedený znalecký posudok pri posudzovaní zdravotného stavu zohľadnený a jeho závery sú uvedené v odbornom lekárskom posudku zo dňa 27.08.2021.

9. Písomná výpoveď pestúnov o nepriaznivom zdravotnom stave žalobcu nie je rozhodujúca, pretože pri posúdení nepriaznivého zdravotného stavu sú rozhodujúce diagnostické závery uvedené v odborných lekárskych nálezoch, nachádzajúcich sa v posudkovej spisovej dokumentácii žalobcu, s ktorými boli

posudkoví lekári organizačných zložiek dostatočne oboznámení a boli zohľadnené v príslušných lekárskych posudkoch.

10. Sociálna poisťovňa sa pridržala skutkových a právnych dôvodov uvedených v preskúmavanom rozhodnutí, zotrvala na správnosti napadnutého rozhodnutia, ktoré bolo vecne totožné s prvostupňovým rozhodnutím s tým, že rozhodnutia sú zákonné a správne. Sociálna poisťovňa žiadala, aby správny súd správnu žalobu žalobcu zamietol a nežiadala, aby správny súd vo veci nariadil pojednávanie.

11. Žalobca v replike uviedol, že sa neodvoláva na subjektívne presvedčenie o jeho zdravotnom stave, ale sa odvoláva na znalecký posudok znalca - špičkového odborníka A.. O. D., ktorý spĺňa požadované lekárske znalosti. Zdravotný stav žalobcu posúdil znalec po podrobnom štúdiu s využitím požadovaných znaleckých metód. Kľúčové závery znaleckého posudku neboli v odbornom lekárskom posudku zo dňa 27.08.2021 uvedené a z tohto dôvodu nemohli byť ani zohľadnené. Žalobca poukázal na výňatok zo znaleckého posudku, ktorý v lekárskom posudku podľa neho chýba: „Prihliadať na nevyliečiteľnú vrodenú poruchu mozgových funkcií, pretrvávajúca počas života. Žalobca trpí poruchami vôľovej regulácie, neschopnosťou koordinovania svojho správania. Jeho správanie má znaky psychického týrania s prvkami násilia. Trpí disociálnou poruchou osobnosti, má nulovú schopnosť cieľavedomého konania, nedokáže byť samostatný, čo znamená, že nie je schopný samostatne pracovať a vykonávať zárobkovú činnosť. Jeho myslenie a uvažovanie nezodpovedá dospelému človeku.“.

12. Žalobca ďalej poukázal na fotokópiu písomnej informácie žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.11.2021, z ktorej je podľa neho zrejmé, že Sociálna poisťovňa pri rozhodovaní nemala k dispozícii znalecký posudok žalobcu. Závery znaleckého posudku sú pre žalobcu rozhodujúce a ovplyvňujú jeho bytie a ďalšiu existenciu. Tvrdenie žalovanej, že predmetné rozhodnutie je správne a zákonné, je podľa žalobcu zavádzajúce. Žalobca zotrval na požiadavke, aby správny súd vyhovel správnej žalobe a zrušil preskúmavané rozhodnutia.

13. Ďalej žalobca k replike doložil fotokópiu podania Sociálnej poisťovne zo dňa 22.11.2021, v ktorej je uvedená odpoveď žalobcovi, že na základe jeho podania z e-mailovej adresy vo veci vrátenia 60- stranového znaleckého posudku Sociálna poisťovňa oznamuje, že Sociálnej poisťovni pobočka Banská Bystrica bolo k odvolaniu zo dňa 24.06.2021 priložené ako príloha iba výňatok zo znaleckého posudku

- fotokópia v počte 2 strany. Sociálna poisťovňa žalobcovi oznámila, že Sociálna poisťovňa ústredie nemá k dispozícii uvedený znalecký posudok a odporučila žalobcovi, aby sa obrátil na pobočku Sociálnej poisťovne v Banskej Bystrici.

14. Žalobca v správnej žalobe predniesol požiadavku, aby v ďalšom konaní o priznaní invalidného dôchodku mu bola pridelená bezplatná právna pomoc. Správny súd podaním zo dňa 14.03.2022 zaslal žalobcovi všeobecné poučenia o jeho procesných právach a povinnostiach v konaní pred správnym súdom a zároveň ho oboznámil s tým, že v konaní pred správnym súdom nemusí byť zastúpený advokátom, ale je jeho právom obrátiť sa so žiadosťou o bezplatnú právnu pomoc na Centrum právnej pomoci, pričom podmienky pre jej poskytnutie sú upravené v o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostensky zákon) v znení neskorších predpisov v znení v znení neskorších predpisov. Zároveň žalobcu upovedomil o tom, že ak by sa obrátil so žiadosťou o právnu pomoc pre toto súdne konanie na Centrum právnej pomoci, je potrebné toto oznámiť správnemu súdu v lehote 10 dní od doručenia tohto prípisu a preukázať podanie takejto žiadosti. Žalobca v uvedenej lehote správnemu súdu neoznámil, že by Centru právnej pomoci podal žiadosť o bezplatnú právnu pomoc.

15. Správny súd nezistil dôvody pre nariadenie pojednávania podľa , preto rozhodnutie vo veci vyhlásil postupom podľa v spojení s dňa 26.05.2022. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsahu bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu odo dňa 04.04.2022.

16. Správna žaloba žalobcu je správna žaloba fyzickej osoby v sociálnych veciach, kedy správny súd v zmysle a nie je viazaný len žalobnými bodmi. Správny súd preto preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutia Sociálnej poisťovne v celom rozsahu, nielen v rozsahu žalobných námietok, preskúmal aj postup, ktorý vydaniu rozhodnutí predchádzal, a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto ju podľa zamietol.

17. Podľa a ; (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

18. Podľa ; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

19. Podľa ; Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie a) Sociálnej poisťovne.

20. Podľa ; V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.

21. Podľa ; (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. (2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa , d) ide o veci podľa , ak je žalobcom fyzická osoba, ide o veci podľa , vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

22. Podľa a ; (1) Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. (2) Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

23. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení; Poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

24. Podľa § 71 ods. 1 až 8 zákona o sociálnom poistení; (1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. (2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. (3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. (4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. (5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

(6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. (7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. (8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

25. Podľa zákona o sociálnom poistení vzniká poistencovi nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidným, získal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Poistenec je invalidný vtedy, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Zákon vymedzuje dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav za taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý podľa poznatkov lekárskej vedy má trvať dlhšie ako jeden rok. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudzuje posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky alebo ústredia a vyhotovuje odborný posudok o invalidite. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou sa posudzuje porovnávaním telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. V prípade žalobcu bola určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 30 %, teda podľa rozhodnutí Sociálnej poisťovne žalobca nesplnil zákonom o sociálnom poistení stanovenú podmienku pre to, aby žalobca bol považovaný za invalidného, keďže nebola konštatovaná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %. Podľa rozhodnutí Sociálnej poisťovne žalobca nesplnil prvú podmienku pre priznanie nároku na invalidný dôchodok.

26. V zmysle § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení vykonávajú lekársku posudkovú činnosť posudkoví lekári sociálneho poistenia príslušnej pobočky alebo ústredia. Odborný posudok o invalidite, vyhotovený posudkovým lekárom, je jedným z dôkazov, ktoré Sociálna poisťovňa vyhodnocuje v konaní o uplatňovanom nároku na invalidný dôchodok. Posúdenie zdravotného stavu žiadateľa o invalidný dôchodok je medicínskou otázkou a súd pri prieskume rozhodnutia, ktorého podkladom bol odborný posudok o invalidite skúma, či posudok je preskúmateľný, logický a či boli vyhodnotené všetky zdokumentované závery z predložených lekárskych správ a nálezov, z ktorých posudkový lekár vychádzal. V prejednávanej veci vyhodnotil zdravotný stav žalobcu posudkový lekár sociálneho poistenia pobočky a v odbornom posudku o invalidite zo dňa 22.04.2021 uviedol, že žalobca je od detstva opakovane v liečbe psychiatra pre poruchy správania, v detstve bol dokumentovaný ADHD syndróm, nerešpektovanie autorít. Poukázal na to, že v roku 2007 počas hospitalizácie psychologické vyšetrenie preukázalo intelekt v pásme podpriemeru až mentálnej subnormy s IQ 76 a 90 podľa zvolenej metódy. Od roku 2010 v liečbe nepokračoval. Ďalej bolo poukázané na to, že v znaleckom posudku vypracovanom v roku 2018 bola stanovená diagnóza Aspergerov syndróm a mentálna retardácia. Posudkový lekár poukázal na nálezy psychologičky z roku 2019 a 2020, kde bol konštatovaný intelekt opakovane v pásme subnormy, ale nebola potvrdená mentálna retardácia a nezodpovedal jej ani stupeň vzdelania - ukončil klasickú základnú školu a odborné učilište ukončil z vlastného rozhodnutia. Posudkový lekár ďalej poukazoval na opakovane nariadenú psychiatrickú liečbu súdom s tým, že v roku 2020 bol žalobca hospitalizovaný a podľa psychológa z vyšetrenia z hospitalizácie sa nejednalo ani o Aspergerov syndróm. Stav bol hodnotený ako zmiešaná porucha osobnosti. Podozrenie na psychotické ochorenie podľa posudkového lekára nebolo jednoznačne potvrdené. Posudkový lekár ďalej poukázal na to, že podľa psychologických a psychiatrických nálezov je osobnosť emočne nestabilná, zlyháva v záťažových situáciách, intelekt v pásme subnormy až podpriemeru, kontakt s realitou je plne zachovaný, myslenie koherentné bez psychotických fenoménov. Ďalej poukázal na to, že napriek predchádzajúcemu vyjadreniu o psychotickej poruche ako suspektnej, incipientnej, v poslednom kontrolnom vyšetrení psychiater udal propschizofréniu, pričom ani psychologické vyšetrenia psychické prejavy neodhalili. Mentálna retardácia nikdy potvrdená nebola. Z týchto dôvodov posudkový lekár určil mieru poklesu vykonávať zárobkovú činnosť 30 % s tým, že nejde o ťažké narušenie osobnosti s dezintegráciou. Rozhodujúce zdravotné postihnutie zaradil do kapitoly V, položka 5 písm. a) prílohy č. 4 zákona o

sociálnom poistení - poruchy osobnosti a poruchy správania - stredne ťažké narušenie osobnosti s miernym obmedzením výkonnosti organizmu s určeným rozpätím miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 % až 30 %.

27. Po predloženom odvolaní sa posudkový lekár pobočky opätovne zaoberal posúdením zdravotného stavu žalobcu a závery uviedol v odbornom posudku zo dňa 07.07.2021. V tomto odbornom posudku posudkový lekár poukázal na to, že bol dožiadaný znalecký posudok z roku 2018, podľa ktorého mal žalobca suponovaný Aspergrenov syndróm. Posudkový lekár poukázal na závery predložených nálezov z minulosti s tým, že znalec uviedol, že na základe „krátkeho pozorovania“ vyjadril podozrenie, že najpravdepodobnejšie ide o Aspergerov syndróm alebo iné ochorenie z okruhu pervazívnych porúch. Ochorenie bolo len suponované a nie jednoznačne potvrdené. Znalec v posudku konštatoval, že poruchy správania boli korigované liečbou počas hospitalizácii, ale v domácom prostredí bez efektu. Počas niekoľkomesačnej hospitalizácii na psychiatrii bolo ochorenie vylúčené, a preto zotrval na svojom predošlom závere uvedenom v odbornom posudku o invalidite zo dňa 22.04.2021.

28. V rámci odvolacieho konania bol vyhotovený odborný posudok o invalidite zo dňa 27.08.2021 posudkovým lekárom ústredia. Posudkový lekár ústredia zopakoval, že žalobca bol od detstva liečený detským psychiatrom pre hyperkinetický syndrón (ADHD) a pre poruchy správania. V roku 2017 hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení za účelom diagnostického doriešenia psychických problémov. Poukázal na to, že intelekt bol hodnotený v pásme podpriemeru až mentálnej subnormy, celkove IQ hodnotené na 76 a 90 podľa použitej vypracovanej metódy, od roku 2010 v psychiatrickej liečbe nepokračoval. Taktiež aj posudkový lekár ústredia poukázal na to, že v roku 2018 bol žalobca vyšetrený znalcom z odboru psychiatrie, ktorý psychické ochorenie žalobcu zhodnotil ako Aspergerov syndróm a mentálnu retardáciu. Pri ďalších psychologických vyšetreniach v roku 2019 a 2020 bol intelekt opakovane hodnotený v pásme mentálnej subnormy, nebola potvrdená mentálna retardácia, čomu nezodpovedal ani stupeň dosiahnutého vzdelania. Ďalej posudkový lekár ústredia poukázal na závery hospitalizácie v roku 2020 s tým, že žalobca bol opätovne vyšetrený psychológom, ktorý jednoznačne skonštatoval, že sa nejedná o ochorenie z okruhu pervazívnych porúch - Aspergerov syndróm, ale o zmiešanú poruchu osobnosti. Podozrenie na psychotické ochorenie z okruhu schizofrénie nebolo potvrdené. Poukázal na to, že pri opakovaných psychologických ako aj psychiatrických vyšetreniach je u žalobcu kontakt s realitou zachovaný, myslenie je koherentné, bez psychotických fenoménov, intelekt je v pásme subnormy (čo vylučuje Aspergerov syndróm). Aj posudkový lekár ústredia určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 30 % pre zmiešaný poruchu osobnosti, emočne nestabilnú a úzkostne vyhýbavú, podľa kapitoly V, položky č. 5, písm. a) prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení. Posudkový lekár ústredia taktiež uviedol, že znalec z odboru psychiatrie vo svojom znaleckom posudku uvádza, že na základe krátkodobého pozorovania vyjadruje domnienku, že sa môže u žalobcu jednať o Aspergerov syndróm, prípadne o iné ochorenie z okruhu pervazívnych porúch. Poukázal na to, že podľa priebehu ochorenia počas pobytov v edukačných centrách a psychiatrických zariadeniach sa po aklimatizácii v prostredí správal žalobca primerane, pričom išlo o dlhodobé pozorovanie, a pokiaľ by išlo o ochorenie z okruhu pervazívnych vývojových porúch alebo o Aspergerov syndróm, tak by to takto bolo aj pri prepustení z hospitalizácie hodnotené. Ani v jednej z prepúšťacích správ nie je uvedený Aspergerov syndróm ale zmiešaná porucha osobnosti. Z týchto dôvodov určil posudkový lekár ústredia za rozhodujúce zdravotné postihnutie ochorenie zaradené do kapitoly V - Duševné choroby a poruchy správania, položka 5 - poruchy osobnosti a poruchy správania, písm. a) - stredne ťažké narušenie osobnosti s miernym obmedzením výkonnosti organizmu, a z rozpätia 20 % až 30 % určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 30 %. Nezohľadnil iné zdravotné postihnutia, ktoré by mohli zvýšiť mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

29. Z vyššie uvedenej argumentácie, ktorá je obsiahnutá v odborných posudkoch o invalidite, podľa správneho súdu vyplýva, že posudkoví lekári sa dôsledne vysporiadali so žalobcom predloženou zdravotnou dokumentáciou, konkrétne aj s prepúšťacími správami z hospitalizácii (psychiatrická klinika UNsP Martin od 10.10.2011 do 21.10.2011, Psychiatrická nemocnica v Kremnici od 27.01.2020 do 18.02.2020, Psychiatrická nemocnica v Kremnici od 10.06.2020 do 18.11.2020), ako aj s výsledkami psychiatrických vyšetrení ošetrujúceho psychiatra A.. T. zo dňa 19.11.2020 a 01.04.2021. Osobitne sa posudkoví lekári zaoberali aj závermi, ktoré boli obsiahnuté v žalobcom predloženom znaleckom posudku č. 89/2018, ktorý bol vypracovaný znalcom A.. O. D., a ktorý bol vypracovaný v súvislosti s trestným stíhaním vedeným voči žalobcovi. Je pravdou, že v tomto znaleckom posudku znalec v rámci záverov posudku uviedol, že sa u žalobcu s najväčšou pravdepodobnosťou jedná o duševnú

poruchu z okruhu pervazívnych vývinových porúch, a to najpravdepodobnejšie o Aspergerov syndróm, resp. že ide o bližšie nešpecifikovanú pervazívnu vývinovú poruchu, ktorá sa prejavuje od ranného detstva. Záver o ochorení Aspergerov syndróm však v jednotlivých žalobcom predložených lekárskych nálezoch a správach nie je dokumentovaný a posudkoví lekári sa s týmto záverom znaleckého posudku preskúmateľne vysporiadali, keď poukázali na to, že počas dlhodobejšieho pozorovania počas hospitalizácie v júni až novembri 2020 nebol konštatovaný Aspergerov syndróm ale stav bol hodnotený ako zmiešaná porucha osobnosti. Znalec neuviedol jednoznačný záver, že ide o Aspergerov syndróm, nakoľko uviedol, že sa u žalobcu s najväčšou pravdepodobnosťou jedná o duševnú poruchu z okruhu pervazívnych vývinových porúch, a to Aspergerov syndróm, resp. o bližšie nešpecifikovanú pervazívnu vývinovú poruchu, teda neuviedol jednoznačný záver o tom, že by v prípade žalobcu malo ísť o Aspergerov syndróm. V prípade, že by bol jednoznačne diagnostikovaný a v predložených odborných lekárskych nálezoch a správach dokumentovaný Aspergerov syndróm, znamenalo by to zmenu rozhodujúceho ochorenia a jeho zaradenie v rámci kapitoly V pod položku č. 9 prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Posudkoví lekári sa so záverom znalca, na ktorý poukazuje žalobca, preskúmateľným spôsobom vysporiadali, a to konfrontujúc závery znaleckého posudku s prepúšťacími správami z hospitalizácii a s predloženými lekárskymi správami. Je preskúmateľný a lekárskym správam a nálezom zodpovedajúci záver, keď posudkoví lekári uviedli, že ochorenie Aspergerov syndróm (resp. iná pervazívna vývinová porucha) bolo len suponované a nebolo jednoznačne potvrdené. Tieto závery zodpovedajú predloženým prepúšťacím správam z hospitalizácií, ktoré možno vyhodnotiť ako aktuálne vzhľadom k tomu, že ide o posledné správy, ktoré zachytávajú výsledok dlhodobejšieho pozorovania žalobcu (od 27.01.2020 - 18.02.2020, od 10.06.2020 - 18.11.2020).

30. Správny súd nezistil nedostatky v predložených odborných posudkoch, v ktorých bol posudkovými lekármi vyhodnotený zdravotný stav žalobcu a ktoré boli podkladom pre rozhodnutia Sociálnej poisťovne a dospel k záveru, že tieto sú preskúmateľné, logické a ich závery zodpovedajú predloženým lekárskym správam a nálezom. Správny súd sa osobitne zaoberal tou skutočnosťou, že v znaleckom posudku bola uvedená diagnóza Aspergerov syndróm alebo iná pervazívna porucha, čo by mohlo mať vplyv na závery odborných lekárskych posudkov. Posudkoví lekári sa dostatočne a presvedčivo vysporiadali so závermi znaleckého posudku, keď jeho závery konfrontovali s lekárskymi správami a nálezmi predloženými žalobcom. Posudkoví lekári neopomenuli závery znaleckého posudku, ktorého fotokópia v celom rozsahu je súčasťou administratívneho spisu, teda Sociálna poisťovňa mala znalecký posudok k dispozícii v celom rozsahu.

31. Žalobca v správnej žalobe žiadal, aby v ďalšom konaní o priznanie invalidného dôchodku mu bola pridelená bezplatná právna pomoc. Správnemu súdu v rámci prieskumu zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy neprináleží ukladať povinnosť orgánu verejnej správy zabezpečiť účastníkovi konania bezplatnú právnu pomoc. Správny súd žalobcu samostatným podaním, ktoré mu doručil v priebehu súdneho konania, poučil o tom, že ani v tomto súdnom konaní nemusí byť zastúpený advokátom, ale je jeho právom obrátiť sa so žiadosťou o bezplatnú právnu pomoc na Centrum právnej pomoci, pričom podmienky pre jej poskytnutie sú upravené v o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení v znení neskorších predpisov. Žalobca sa kedykoľvek môže na Centrum právnej pomoci obrátiť so žiadosťou o pomoc pri riešení jeho nároku na invalidný dôchodok (Centrum právnej pomoci, Švermova 1027/7, 977 01 Brezno).

32. Pokiaľ k správnej žalobe bolo doložené ako dôkaz vyjadrenie pestúnov žalobcu, k tomuto správny súd považuje za potrebné uviesť, že rozhodujúcimi dôkazmi a podkladmi pre posúdenie zdravotného stavu účastníka konania v konaní o nároku na invalidný dôchodok sú lekárske správy a nálezy, v ktorých sú zaznamenané výsledky objektívneho vyšetrenia, zhodnotenie zdravotného stavu, stanovené diagnózy a uvedená liečba, a tieto sú podstatné pre posúdenie zdravotného stavu žiadateľa o invalidný dôchodok posudkovým lekárom a pre určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

33. Žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania podľa a contrario.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť ( , a a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení ( ).

Podľa , , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom ( ).