Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoE/521/2016

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: Mgr. Fedor Benka a sudkýň: JUDr. Silvia Hýbelová a Mgr. Katarína Arnouldová, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému: R. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/ XX, T., o vymoženie 1.298,55 eur s príslušenstvom, o žiadosti súdneho exekútora: JUDr. Rudolf Krutý, PhD., so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, pod č. k. EX 44671/15, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Skalica, zo dňa 21. januára 2016, č. k. 4Er/455/2015-15 , takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 4, § 30 ods. 1 a 3, § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 135 ods. 1 prvá a druhá veta O. s. p. (zákona č. 99/1963 Zb. - Občianskeho súdneho poriadku) a nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13.04.2011 pod č. k. III. ÚS 322/2010-37 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

3. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil nespôsobilosťou rozhodcovského rozsudku byť exekučným titulom. Predložený exekučný titul - platobný rozkaz Okresného súdu Skalica č. k. 7C/840/2014-18 z 3. júna 2015, ktorý nadobudol právoplatnosť 26.06.2015 a vykonateľnosť 26.06.2015 sa nevysporiadal s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13. 4. 2011 pod č. k. III. ÚS 322/2010-37 a vecne tým, že súdny exekútor bol zamestnancom účastníka exekučného konania (oprávneného), a to je okolnosť, ktorá ho vylučuje z vykonávania exekúcie podľa § 30 ods. 1 Exekučného poriadku. Súdny exekútor vykonávaním činnosti, ktorá je nezlučiteľná s pracovným pomerom, môže oprávnene vyvolať pochybnosti o jeho nestrannosti a nezaujatosti vo vzťahu k účastníkom exekučného konania. Súd musí byť nielen fakticky nezávislý, ale musí sa tak javiť aj v očiach strán. Táto zásada sa vzťahuje aj na orgány, ktoré vykonávajú aj niektoré právomoci všeobecného súdu. Ide o tzv. teóriu zdania, ktorá sa viaže na rozhodovanie o zaujatosti súdneho orgánu, aj keď neexistuje dôvod na subjektívnu zaujatosť. Všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia nevyhovel z dôvodu, že jednoznačne a nepochybne existuje dôvod na jeho vylúčenie. Preto súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia postupujúc podľa Exekučného poriadku zamietol.

4. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie oprávnená prostredníctvom právnej zástupkyne. V odvolaní uviedla námietky voči preskúmaniu exekučného titulu. K aplikácii nálezu Ústavného súdu SR č. k.

III. ÚS 322/2010 z 13.04.2011 súdom prvej inštancie uviedla, že ide o individuálne rozhodnutie, ktoré nemá všeobecnú platnosť a súdy ním v iných konaniach nie sú viazané, pričom zároveň poukázala na uznesenia okresných súdov, v ktorých skonštatovali, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. nie je vylúčený z vykonávania exekúcie. Namietla, že skutočnosť, že súdny exekútor bol v minulosti zamestnancom oprávnenej sama o sebe nezakladá pochybnosť o jeho nezaujatosti a dôvod na jeho vylúčenie. Navyše sa jednalo len o jej radového zamestnanca. Poukázala i na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 22Cdo 227/99 z 23.09.1999 podľa ktorého skutočnosť, že sudca bol v minulosti zamestnancom účastníka konania, nezakladá sama o sebe jeho pomer k účastníkovi, ktorý by mal za následok pochybnosť o jeho nezaujatosti. Ďalej poukázala i na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR publikované pod č. 1882 v Zbierke rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu ČR č. 8/2009, podľa ktorého skorší pracovný pomer pracovníka správneho orgánu u účastníka správneho konania nemôže byť bez ďalších, k tomu pristupujúcich skutočností, považovaný za dôvod pochybností o zaujatosti menovaného pracovníka.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)), postupujúc podľa § 470 CSP, po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 , proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 , s prihliadnutím ex offo na vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 , súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 á contrario) a dospel k záveru, že odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta .

6. Podľa § 387 ods. 1 a 2 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Inštitút vylúčenia súdneho exekútora vychádza zo zásady nestrannosti zakotvenej v § 3 Exekučného poriadku. Vylúčenie nastáva, ak určité okolnosti sú spôsobilé vzbudiť pochybnosti o nezaujatosti súdneho exekútora. Súdny exekútor je vylúčený, aj keď nie je zaujatý, postačí, že daná okolnosť je spôsobilá vyvolať objektívnu pochybnosť (dojem), že je zaujatý. Medzi záruky nezávislosti a nestrannosti patria aj záruky psychologickej povahy, tzn. hľadisko, ako sa súd javí v očiach strany tzv. „zdanie nezávislosti“. Súd musí byť nielen fakticky nezávislý, ale musí sa ako taký aj javiť v očiach strán. Nestačí však len subjektívny pocit strany, jej obava z nedostatku nezávislosti súdu musí byť objektívne odôvodnená, musí mať konkrétny objektívny základ.

8. Nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 322/2010 zo dňa 13. apríla 2011 Ústavný súd konštatoval, že nezlučiteľnosť činnosti súdneho exekútora s pracovným pomerom (a inými) predstavuje záruku, že súdny exekútor svoju činnosť spočívajúcu v nútenom výkone súdnych a iných rozhodnutí bude vykonávať nezávisle a nestranne. Skutočnosť, že súdny exekútor bol zamestnancom účastníka exekučného konania (oprávnenej) je okolnosťou vylučujúcou ho z vykonávania exekúcie a túto skutočnosť je povinný bezodkladne oznámiť súdu. Súdny exekútor ako orgán, ktorý čiastočne vykonáva funkcie súdu, musí byť nezávislý a nestranný. Musí sa takým javiť aj v očiach strán, t.j. ide o teóriu zdania, ktorá sa viaže na rozhodovanie o zaujatosti súdneho orgánu, aj keď neexistuje dôvod na subjektívnu zaujatosť. Predmetný nález nie je pre rozhodnutia všeobecných súdov záväzný, avšak súd prvého stupňa vzhľadom na rovnaké okolnosti prípadu dospel aj v prejednávanom prípade k rovnakým záverom ako Ústavný súd.

9. V posudzovanom prípade sa exekučné konanie začalo v čase, keď súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý už nebol zamestnancom oprávneného. Avšak skutočnosť, že tento súdny exekútor bol pred vymenovaním do funkcie exekútora zamestnancom oprávneného, je potrebné považovať za skutočnosť vylučujúcu ho z vykonávania úkonov danej exekúcie, a to predovšetkým z dôvodu, aby boli vylúčené akékoľvek pochybnosti o jeho nestrannosti a nezaujatosti vo vzťahu k účastníkom exekučného konania, resp. pomeru k veci. A to najmä za okolností, že takmer všetky exekučné konania, v ktorých spoločnosť

Pohotovosť s.r.o. figuruje ako oprávnený, sú vedené súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým a v tých exekúciách, ktoré pôvodne viedol iný exekútor, spoločnosť Pohotovosť s.r.o. navrhuje zmenu súdneho exekútora na JUDr. Rudolfa Krutého. Skutočnosť, že súdny exekútor bol zamestnancom oprávneného, môže ovplyvniť subjektívne nazeranie exekútora na exekučnú vec a v nadväznosti na to aj jeho nezaujatosť a nestrannosť.

10. Vzhľadom na tieto skutočnosti aj odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, dospel k záveru, že u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého je možné v predmetnej veci mať pochybnosti o jeho nezaujatosti.

11. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).

12. Podľa § 30 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, ktorá je predmetom exekúcie, k účastníkom exekučného konania alebo k ich zástupcom, možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti.

13. Podľa § 30 ods. 11 Exekučného poriadku ak súd vylúči exekútora z vykonávania exekúcie, v exekúcii pokračuje ten exekútor, ktorého navrhne oprávnený a ktorého vykonaním tejto exekúcie poverí súd.

14. Ustanovenie § 36 Exekučného poriadku rozlišuje medzi exekučným konaním, ktoré začína doručením návrhu oprávneného súdnemu exekútorovi, a samotnou exekúciou, ktorá začína až udelením poverenia súdnemu exekútorovi súdom. Nakoľko ustanovenie § 30 Exekučného poriadku upravuje vylúčenie súdneho exekútora z vykonávania exekúcie (nie z exekučného konania), v štádiu pred udelením poverenia nemožno rozhodovať o vylúčení súdneho exekútora. Nemožno predsa vylúčiť z vykonávania exekúcie exekútora, ktorý jej vykonaním nebol poverený. Skutočnosť, že vzhľadom na vzťah súdneho exekútora k účastníkovi konania - oprávnenému možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti, však nemožno nechať bez povšimnutia, a nemožno vykonávaním exekúcie poveriť súdneho exekútora, ktorého je v danej veci dôvod vylúčiť.

15. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

16. V zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd skúma, či žiadosť súdneho exekútora, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom. Za daných okolností nemožno žiadosť súdneho exekútora, pri ktorom existujú pochybnosti o jeho nezaujatosti v danej veci, a teda u ktorého je dôvod na jeho vylúčenie z vykonávania predmetnej exekúcie, považovať za žiadosť, ktorá je v súlade so zákonom. Odvolací súd je rovnako ako súd prvého stupňa názoru, že je potrebné dbať na ust. čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu ochranu, exekučné súdne konanie sa musí v každom jednotlivom prípade stať zárukou zákonnosti a slúžiť na jej upevňovanie a rozvíjanie. Skutočnosť, že existovali vzťahy medzi súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým a oprávneným narušuje záruku nezávislosti, čo sa vzťahuje aj na orgány, ktoré vykonávajú právomoci všeobecného súdu, čím je narušená tzv. teória zdania, i keby neexistoval dôvod na subjektívnu zaujatosť.

17. Vzhľadom na túto skutočnosť súd prvej inštancie správne rozhodol, keď žiadosť o udelenie poverenia takéhoto súdneho exekútora zamietol pre jej rozpor so zákonom. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne v zmysle § 387 potvrdil.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 .

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 .

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 .

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 .

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 .

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 .

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 .

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 .

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .