Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/1/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členov senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci navrhovateľa: H. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. Y. XX/S., E., t.č. bytom ul. S. T. X., E., zastúpený JUDr. Tiborom Sojkom, advokátom, so sídlom ul. A. Sládkoviča 1, Levice, proti povinnej: X. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom ul. M. M. Y. XX/A, E., t.č. bytom M. O. XXX/XX G. O., zastúpená Mgr. Henrietou Slávkovskou, advokátkou, so sídlom Ľ. Štúra 19, Levice, o určenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní povinnej proti rozsudku Okresného súdu Levice z 21. septembra 2016 č.k. 7C/639/2015-114, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1.Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že povinná matka je povinná prispievať na výživu navrhovateľa sumou 100 eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca, k rukám navrhovateľa, a to za obdobie od 03. 09. 2015 do 06. 07. 2016. Zároveň jej uložil povinnosť zaplatiť zročné výživné za obdobie od 03. 09. 2015 do 06. 07. 2016 v celkovej výške 1012,56 eura do 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia, vo zvyšnej časti návrh zamietol a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

1.1. Navrhovateľ je synom povinnej. Manželstvo povinnej a otca navrhovateľa bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 14C/231/1997-13 zo dňa 17. 11. 1997, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02. 12. 1997. Týmto rozsudkom súd zveril navrhovateľa do osobnej starostlivosti matky a otca navrhovateľa zaviazal platiť výživné na navrhovateľa v sume 500 Sk (16,60 eura) mesačne. Súd v konaní sp.zn. 15P/428/2012 rozhodol o zvýšení výživného na navrhovateľa zo strany otca zo sumy 16,60 eura na sumu 120 eur mesačne rozsudkom č.k. 15P/428/2012-103 zo dňa 26. 06. 2013. O určení výživného na navrhovateľa zo strany matky doposiaľ rozhodované nebolo.

1.2. Navrhovateľ v čase podania návrhu bol študentom maturitného ročníka na Strednej odbornej škole v E.. Stravoval sa v školskej jedálni (obedy), mesačné náklady na stravu boli do 25 eur v závislosti odpočtu pracovných dní v mesiaci. Nepoberal štipendium. Od 07. 07. 2016 je zamestnancom spoločnosti G. s.r.o., kde vykonáva prácu ako obchodný zástupca s dohodnutou mesačnou mzdou 405 eur brutto. V súčasnosti, po opustení domácnosti povinnej, býva navrhovateľ spolu so starými rodičmi zo strany otca v Šahách, starí rodičia sú poberateľmi starobného dôchodku. Svoje mesačné výdavky navrhovateľ v konkrétnej výške nevyčíslil.

1.3. Povinná je v súčasnej dobe nezamestnaná, bez príjmu. Predtým podnikala ako samostatne zárobkovo činná osoba. Živnostenské oprávnenie bolo pozastavené od 05. 08. 2015 do 05. 08. 2016. V období od januára 2015 do augusta 2015 (vrátane) mala vymeriavací základ 412 eur mesačne. Podľa výpisu zo živnostenského registra živnosť ukončila dňa 02. 08. 2016. Podľa výpisu z Obchodného registra SR je jedinou spoločníčkou a konateľkou v spoločnosti FPS SK s.r.o.. Toho času žije v spoločnej domácnosti s manželom v rodinnom dome v G., ktorého výlučnou vlastníčkou podľa výpisu z katastra nehnuteľností, je povinná. V rozhodnom období mala povinná aj príjem z predaja motorového vozidla vo výške 10 000 eur a zároveň bližšie nevyčíslený príjem z predaja zostatku konfekcie z jej butiku. Manžel povinnej je jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti J. Technology s.r.o. a zároveň je predsedom predstavenstva v akciovej spoločnosti R. reklamný a vydavateľský podnik, a.s., ktorej základné imanie tvoria akcie v hodnote 450 626 eur. Mesačné výdavky povinnej súdu nie sú známe, nakoľko podľa jej vyjadrenia všetky výdavky hradí manžel.

1.4.Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 5, § 75 ods. 1, ods. 2, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, ods. 3 zákona číslo 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), § 52, § 156 zákona číslo 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) a § 217 ods. 1, veta prvá, zákona číslo 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

1.5. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že vyživovacia povinnosť povinnej matky voči navrhovateľovi trvala do času, kým sa navrhovateľ zamestnal ako obchodný zástupca v spoločnosti PROPRTERUS s.r.o., a teda v čase od podania návrhu dňa 03. 09. 2016 (podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine), do 06. 07. 2016. V tomto období navrhovateľ nemal vlastný príjem, nebol schopný sa sám živiť, avšak priznať výživné v ním požadovanej výške, 500 eur mesačne, by bolo v rozpore s dobrými mravmi podľa § 75 ods. 2 zákona o rodine. Správanie navrhovateľa voči povinnej sa dá považovať za minimálne neštandardné, absentujúce prirodzený rešpekt a úctu, ktorá má existovať na strane detí voči rodičom. Na druhej strane však nie je vylúčené, že toto správanie navrhovateľa je aj dôsledkom prístupu k výchove a komunikácií povinnej, najmä od času, keď sa znovu vydala. Matka navrhovateľa, ako povinná, si vyživovaciu povinnosť neplnila, čo bolo sčasti spôsobené aj správaním navrhovateľa. Pri určení výšky výživného vzal súd prvej inštancie do úvahy celkové majetkové pomery povinnej a tiež navrhovateľa. Povinná je síce toho času nezamestnaná, avšak je konateľkou a jedinou spoločníčkou v spoločnosti V. SK s.r.o., v máji 2016 si kúpila rodinný dom v obci G. O. a jej terajší manžel, s ktorým žije v spoločnej domácnosti je jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti J. P. s.r.o. a zároveň je predsedom predstavenstva v akciovej spoločnosti R. reklamný a vydavateľský podnik, a.s., ktorej základné imanie tvoria akcie v hodnote 450 626 eur. Svoje mesačné výdavky si povinná nevyčíslila. Otec navrhovateľa prispieva na jeho výživu sumou 120 eur mesačne. Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že určená výška výživného pre navrhovateľa za obdobie od 03. 09. 2015 do 06. 07. 2016 vo výške 100 eur je primeraná zárobkovým možnostiam a majetkovým pomerom povinnej, ako i odôvodneným a nevyhnutným potrebám navrhovateľa. Výdavky navrhovateľa sú čiastočne kryté aj súdom určeným výživným zo strany jeho otca. Vyššia výška výživného pre navrhovateľa ako súdom určená by bola v zjavnom rozpore s dobrými mravmi vzhľadom na správanie navrhovateľa voči povinnej. 1.6. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 52 tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla odvolaním povinná, matka, navrhovateľa. Dôvodila tým, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Dodala, že o navrhovateľa sa príkladne starala do doby, kým dobrovoľne neopustil domácnosť povinnej, dňa 08. 07. 2015. Poukázala na skutočnosť, že je nezamestnaná a bez príjmu, nakoľko z objektívnych dôvodov nemohla naďalej živnostensky podnikať, ktoré objektívne dôvody spočívali v správaní jej matky, ktorá ju ohovárala, preto musela prevádzku zatvoriť, nakoľko prišla o zákazníkov. Je toho názoru, že navrhovateľ dobrovoľne opustil domácnosť povinnej, tým prevzal zodpovednosť za svoj osud a minimálne odo dňa nadobudnutia plnoletosti, t.j. od 20. 08. 2015, mu výživné neprináleží. Poukázala na správanie navrhovateľa, ktoré bolo v rozpore s ustanovením § 43 zákona o rodine. Navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a návrh navrhovateľa na určenie výživného, zamietnuť.

3. Navrhovateľ v podanom písomnom vyjadrení k odvolaniu matky potvrdil nezhody medzi ním a matkou, pre ktoré sa musel odsťahovať k starým rodičom. V čase, kedy matka prestala prispievať na jeho výživu, až do 06. 07. 2016, bol študentom riadneho denného štúdia a nebol zárobkovo činný, pričom po

ukončení štúdia sa riadne zamestnal. Tvrdenia o nevhodnom správaní sa povinného sú zo strany matky účelové, aby sa vyvinila z nerešpektovania svojej zákonnej vyživovacej povinnosti. Navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

4. Matka v písomnom vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľa k jej odvolaniu opätovne poukázala na spory medzi ňou a navrhovateľom, na správanie sa navrhovateľa voči nej, na správanie sa jej matky voči nej, ako aj jej sestry, ktoré jej týmto znemožnili podnikať. Dodala, že priznanie výživného by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Žiada rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a návrh navrhovateľa zamietnuť.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 a § 362 ods. 1 a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, neviazaný rozsahom odvolania (§ 65 , neviazaný dôvodmi odvolania (§ 66 , viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 , prejednal odvolanie matky, povinnej, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 , pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 68 , s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 a dospel k názoru, že odvolanie nie je dôvodné. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho aj správny právny záver, preto napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

6. Konanie vo veciach starostlivosti súdu tak o maloletých, ako aj výživné na plnoleté dieťa, je upravené v Civilnom mimosporovom poriadku zákonom č. 161/2015 Z.z. účinnom od 01. 07. 2015 a z ustanovenia § 395 ods. 1 vyplýva, že ak ustanovenie § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutie jeho účinnosti. Podľa § 2 ods. 1 na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Podľa § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

10. Ustanovenie § 387 ods. 2 zakotvuje koncepciu zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa správne argumentačne vyporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie podľa § 220 ods. 2 CSP, ale obmedzí sa len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako neoddeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t.j. pre vec rozhodujúce.

11. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti, súd prihliada na to, ktorý z rodičov a a akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodiča žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

12.Z charakteru inštitútu výživného vyplýva, že právo na výživné je osobným právom dieťaťa a vzniká jeho narodením (§ 7 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Na druhej strane je vyživovacia povinnosť obidvoch rodičov k deťom, ktorá im vyplýva priamo zo zákona. Ustanovenie § 62 ods. 1 Zákona o rodine zabezpečuje deťom výživné od ich rodičov do toho času, pokiaľ nie sú schopné samy sa živiť; nerozoznáva pritom deti maloleté, plnoleté a z hľadiska veku tieto nároky nediferencuje. Podmienky nároku maloletých aj plnoletých detí na výživné sú teda rovnaké; vyživovacia povinnosť rodičov k nim preto končí v prípade, že preukázali schopnosť samy sa živiť, resp. s ohľadom na konkrétne okolnosti majú takúto možnosť. Kedy nastane takýto faktický stav, závisí od okolností daného prípadu, pričom medzi rozhodujúce kritériá na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, vykonávať prácu a pod. Súhrnne tak možno konštatovať, že dieťa je schopné samé sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby. V zásade túto schopnosť nadobúda každé dieťa ukončením prípravy na budúce povolanie, či už vo forme stredoškolského alebo vysokoškolského štúdia, pokiaľ tomu nebránia významné okolnosti na strane dieťaťa, ako napr. zdravotný stav.

13.V preskúmavanej veci súd prvej inštancie s poukazom na vyššie uvedené závery a v intenciách citovaných zákonných ustanovení zisťoval skutočnosti potrebné pre určenie výživného na navrhovateľa. V tomto smere dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho i správny právny záver. Nakoľko odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, využijúc postup podľa § 387 ods. 2 OSP, sa obmedzuje len na skonštatovanie jeho správnosti.

14.Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd iba zdôrazňuje, že niet sporu o tom, že vyživovacia povinnosť povinnej matky, voči navrhovateľovi trvala za inkriminované obdobie, t.j. za obdobie odo dňa podania návrhu v danej veci (ustanovenie § 77 ods. 1 zákona o rodine), až do ukončenia štúdia, t.j. 06. 07. 2016, keďže navrhovateľ sa v tomto období sa pripravoval na budúce povolanie a preto nebol schopný sám sa živiť, pričom doteraz nebola súdom určená suma na jeho výživu zo strany povinnej matky. Súd prvej inštancie preto vykonaným dokazovaním a aj doplnením dokazovania dospel k správnym zisteniam, keď konštatoval, že nič nebráni povinnej, ktorá bola nezamestnaná, avšak neevidovaná na úrade práce, prispievať na výživu navrhovateľa určenou sumou a to predovšetkým s poukazom na jej majetkové pomery, keďže si kúpila rodinný dom a žije v spoločnej domácnosti so svojim manželom.

15. Matka v podanom odvolaní žiadne konkrétne dôvody, pre ktoré by navrhovateľovi neprináležalo výživné z jej strany, neuviedla. Potvrdila, že navrhovateľ odišiel z jej spoločnej domácnosti, po odchode mu žiadnou finančnou čiastkou neprispievala, z čoho jednoznačne vyplýva, že ako povinná osoba mu neposkytovala potrebnú starostlivosť a neprispievala na jeho výživu. Nesporne za obdobie od podania návrhu navrhovateľom, t.j. od 03. 09. 2015 do 06. 07. 2016, kedy navrhovateľ ukončil štúdium a zamestnal sa, jej vyživovacia povinnosť voči navrhovateľovi trvala a preto bola povinná mu na výživu prispievať.

16. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením matky navrhovateľa, že minimálne od dosiahnutia plnoletosti mu výživné nepatrí. Prispievanie na výživu dieťaťa nie je ohraničené vekom, ale momentom, kedy

je dieťa schopné samé sa živiť, ktorý okamih je spravidla zhodný s ukončením štúdia, či už stredoškolského, alebo vysokoškolského. V danom prípade sa navrhovateľ ihneď po ukončení strednej školy zamestnal, preto vyživovacia povinnosť matky trvala do tejto doby, teda doby, kedy navrhovateľ nadobudol schopnosť sám sa živiť. Taktiež tvrdenie matky, že priznanie výživného na syna by bolo v rozpore s dobrými mravmi, a to vzhľadom na správanie sa navrhovateľa, odvolací súd vyhodnotil ako účelové a neopodstatnené, nakoľko vyživovacia povinnosť rodiča voči dieťaťu nie je determinovaná správaním sa dieťaťa voči rodičovi. Skutočnosť, že navrhovateľ opustil spoločnú domácnosť matky, nemá vplyv na jej vyživovaciu povinnosť voči synovi. Z uvedeného dôvodu odvolací súd považoval tvrdenia matky, uvedené v podanom odvolaní, ako účelové a nedôvodné.

17. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 v spojení s § 396 ods.1 tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 58 o nároku na náhradu trov, ak nejde o trovy konania štátu rozhoduje súd len na návrh. Ani jeden z účastníkov do rozhodnutia súdu návrh na náhradu trov konania nepodal.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 , to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .