Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_8C-119-2010.pdf
PDF · 168.49 KB
No categories available
8C/119/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Jarmilou Dušákovou, v právnej veci žalobcu N.. L. P., XXXX X. U., P., X., P. XXX, W., zastúpeného JUDr. Darinou Solárovou, advokátkou AK so sídlom v Košiciach, Škultétyho 3 proti žalovanému SR - Ministerstvu spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava, v konaní o zaplatenie 328 888,- Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 6 027,62 Eur istiny, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. Súd žalobu v prevyšujúcej časti nad 6 027,62 Eur s prísl. z a m i e t a . III. Súd konanie o zaplatenie 208 348,29 Eur s prísl. z a s t a v u j e . IV. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
odôvodnenie:
1. Žalobca pôvodne podanou žalobou zo dňa 26. 3. 2010 sa domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 328 888,62 Eur s prísl., t. j. so 16 % ročným úrokom z omeškania od 1. 3. 2007 do 31. 12. 2007, s 12 % ročným úrokom z omeškania od 1. 1. 2008 do 31. 12. 2008, s 9,50 % ročným úrokom z omeškania od 1. 1. 2009 do 20. 1. 2009, s 9 % ročným úrokom z omeškania od 21. 1. 2009 do 10. 3. 2009, s 8,50 % ročným úrokom z omeškania od 11. 3. 2009 do 7. 4. 2009, s 8,25 % ročným úrokom z omeškania od 8. 4. 2009 do 15. 5. 2009 a s 8 % ročným úrokom z omeškania od 13. 5. 2009 do zaplatenia, titulom náhrady škody, v zmysle Zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu, spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu, alebo jeho nesprávnym úradným postupom, pozostávajúcej z ušlého nájmu za spoluvlastnícky podiel žalobcu t. j. 3/24-ín nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom konania vo veci o vydanie nehnuteľnosti, vedenej pred Okresným súdom Košice I, sp. zn. 42 C 32/1992, za obdobie rokov 2007 - 2010 a škody, pozostávajúcej z náhrady finančného úveru resp. úrokov z úveru, ktorý použil žalobca na rekonštrukciu svojho rodinného domu. Žalobca v žalobe tvrdil, že predmetná škoda mu vznikla z dôvodu nesprávneho úradného postupu, spočívajúcom v porušení primeraných lehôt v konaní, vedenom pred Okresným súdom Košice I, sp. zn. 42 C 32/1992. Žalobca v spornej veci podal aj ústavnú sťažnosť, pričom aj Ústavný súd SR uznal, že jeho právo prejednať vec bez zbytočných prieťahov porušené bolo a bolo mu priznané finančné zadosťučinenie vo výške 150 000,- Sk.
2. Žalobca zároveň zdôvodnil, že by nebol odkázaný na úver vo výške 70 000,- kanadských dolárov, ktorý použil na rekonštrukciu domu, pokiaľ by bol nadobudol spornú nehnuteľnosť v primeranej lehote. Z vyjadrenia žalobcu je zrejmé, že spoluvlastníkom spornej nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom vyššie uvedeného konania bol neoprávnený subjekt a to napriek tomu, že právna predchodkyňa žalobcu nikdy nestratila spornú nehnuteľnosť. V spornom konaní o vydanie nehnuteľností bolo rozhodnuté o tom, že žalobca je oprávnenou osobou s tým, že časť žaloby o vydanie nehnuteľností bola vylúčená na samostatné konanie, Žalobca vo vyššie uvedenej spornej veci podal ústavnú sťažnosť, keď ústavný súd uznal, že bolo porušené jeho právo a bolo mu priznané finančné zadosťučinenie vo výške 150 000,- Sk. V
náleze Ústavného súdu bolo konštatované a uznané, že boli prieťahy v spornom konaní, keď žaloba bola podaná dňa 8. 1. 1992 a prvé rozhodnutie vo veci bolo v roku 1999, keď žalobný návrh bol zamietnutý. Následne predmetné rozhodnutie bolo krajským súdom zrušené a na základe zrušujúceho rozhodnutia, opätovne bola vec vrátená prvostupňovému súdu, ktorý rozhodol v roku 2007 s tým, že rozhodol len o časti žaloby t. j., že žalobca je oprávnenou osobou, kým konanie v časti o vydanie nehnuteľností vylúčil na samostatné konanie, o ktorej časti bolo rozhodnuté dňa 18. 3. 2010.
3. Žalovaná so žalobou nesúhlasila a žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť s tým, že neuznala právny titul pre uplatnenú náhradu škody, v zmysle Zákona č. 58/1969 Zb. Podľa § 18 ods. 1/ vyššie citovaného zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie, uvedených v § 1 ods. 1/ nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia. Podľa odseku 2/ citovaného ustanovenia, zodpovednosti podľa ods. 1/ sa nemožno zbaviť. V zmysle citovaného ustanovenia štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, jeho zodpovednosť je objektívna (bez ohľadu na zavinenie) a nemôže sa jej zbaviť. Predpokladmi zodpovednosti štátu za škodu sú - nesprávny úradný postup, škoda a príčinná súvislosť medzi úradným postupom a škodou. Uvedené predpoklady zodpovednosti za škodu musia byť splnené kumulatívne, zodpovednosť štátu za škodu vzniká len vtedy, ak sú všetky tieto podmienky splnené. Zákon č. 58/1969 Zb. pojem „nesprávny úradný postup“ nedefinuje. Podľa ustálenej súdnej praxe, nesprávnym úradným postupom, podľa § 18 zákona č. 58/1969 Zb. môže byť akákoľvek činnosť, spojená s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami. Podľa konkrétnych okolností môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci štátneho orgánu, ak dôjde popri nej, alebo v jej dôsledku k porušeniu pravidiel, predpísaných právnymi normami pre postup štátneho orgánu pri jeho činnosti. Aby teda bolo možné určitý úradný postup kvalifikovať ako nesprávny, musí byť vôbec nejaký úradný postup, ako súhrn krokov a postupov pri činnosti štátneho orgánu (ktoré nie sú rozhodnutím), normatívne záväzne predpísaným. Z pohľadu normatívnej regulácie úradného postupu možno potom rozlišovať tri druhy úradného postupu : 1/ správny úradný postup (ktorý je v súlade so stanovenými pravidlami), 2/ nesprávny úradný postup (ktorý nie je v súlade so stanovenými pravidlami), 3/ normatívne neupravený postup (takýto úradný postup nemožno považovať za nesprávny, keďže neexistujú všeobecným záväzným právnym predpisom stanovené pravidlá, ktoré by porušoval). Za nesprávny úradný postup v zmysle vyššie uvedeného možno považovať len situáciu, t. j. konanie štátneho orgánu v rozpore s právnymi normami, stanovenými záväznými pravidlami. Prieťahy v súdnom konaní však nemožno považovať za nesprávny úradný postup, podľa § 18 Zákona č. 58/1969 Zb. Čas na konanie bez zbytočných prieťahov nemožno vyjadriť numericky, neexistuje časová hranica, ktorej uplynutím postup štátneho orgánu môže mať povahu prieťahov v konaní. Rýchlosť a účinnosť každého konania je podmienená objektívnym charakterom prejednávanej veci. Zákon súdu výslovne nepredpisuje, kedy má vykonať jednotlivé procesné úkony, ani presne neurčuje ich konanie. V súvislosti so žalobcom uplatnenou náhradou škody, z titulu finančného úveru a úroku, ktorý si vzal žalobca na rekonštrukciu svojho rodinného domu, nemožno hovoriť o vzniku škody, nakoľko rekonštrukciou domu došlo k zhodnoteniu majetku žalobcu a nie ku škode. Pod pojmom škoda sa rozumie skutočná škoda, resp. ujma, ktorá predstavuje zničenie, stratu, zmenšenie, alebo znehodnotenie existujúceho majetkového stavu poškodeného pred škodovou udalosťou, preto v danom prípade sa nejedná o škodu skutočnú a neexistuje ani príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom. Žalovaná súčasne žiadala nepriznať žalobcovi úrok z omeškania z dôvodu, že v danej veci nejde o vzťah medzi dlžníkom a veriteľom, v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka. Konanie o náhrade škody podľa Zákona č. 58/1969 Zb. nie je zmluvným vzťahom a nejde v ňom o plnenie peňažného dlhu. Pri tomto špecifickom vzťahu skutočne nemožno hovoriť o postavení dlžníka a veriteľa, pretože nejde o vzťah, ktorý by bol založený zmluvou, právnym úkonom alebo bezdôvodným obohatením. Nejde o typický záväzkový občianskoprávny vzťah upravený Občianskym zákonníkom, najmä jeho ustanoveniami § 488, § 489, ale Zákonom č. 58/1969 Zb. S poukazom na tú skutočnosť, že v čase podania predmetnej žaloby nebolo konanie o vydanie nehnuteľnosti právoplatne rozhodnuté, predmetné konanie v tejto veci v čase podania žaloby bolo predčasné, pretože boli napadnuté aj spoluvlastnícke podiely, ktoré boli sporné, pričom žalobca si ušlý nájom odvodil z určeného podielu nehnuteľnosti, ktorý bol v čase podania žaloby ešte sporný. V súvislosti s ušlým nájmom sa jedná o fiktívnu škodu, kým Zákon č. 58/1969 Zb. upravuje škodu skutočnú. Zároveň žalovaná žiadala nepriznať žalobcovi náhradu trov konania s tým, že žalovaná si v pôvodnom konaní trovy konania neuplatnila.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, dôkaznými listinami - pripojeným spisom Okresného súdu Košice I sp. zn. 42 C 32/1992, rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 42 C 32/1992 zo dňa 19. 7. 2007, nálezom Ústavného súdu SR IV. ÚS 56/07-30 zo dňa 14. 7. 2007, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi.
5. Z rozsudku Okresného súdu Košice I, sp. zn. 42 C 32/1992 zo dňa 20. 7. 2007, ktorý nadobudol právoplatnosť 22. 4. 2008 súd zistil, že v predmetnej veci o vydanie nehnuteľností súd rozhodol, že žalobca je oprávnenou osobou podľa § 6 ods. 2/ Zákona č. 87/1991 Zb. a to v rozsahu 3/24-ín nehnuteľnosti zapísanej na LV č. 10527 Správy katastra Košice so súp. číslom 38 administratívnej budovy, nachádzajúcej sa na parcele č. 58 o výmere 1 255 m2 na Hlavnej ulici č. 70 v Košiciach. Žaloba o vydanie veci bola vylúčená na samostatné konanie.
6. Z Nálezu Ústavného súdu SR IV. ÚS 56/07-30 zo dňa 14. 6. 2007 vyplýva, že základné právo žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, podľa článku 48 ods. 2/ Ústavy SR a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote, podľa článku 6 ods. I Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I, v konaní vedenom pod sp. zn. 42 C 32/1992 porušené bolo. Žalobcovi, ako to vyplýva z predmetného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky bolo priznané finančné zadosťučinenie v sume 150 000,- Sk a zároveň boli priznané žalobcovi aj trovy právneho zastúpenia v sume 6 296,- Sk.
7. Podľa § 27 ods. 1/ prechodného a záverečného ustanovenia Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu, spôsobenú nesprávnym postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
8. Podľa § 27 ods. 2/ zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.
9. Zákon č. 514/2003 Z. z. nadobudol účinnosť 1. júla 2004.
10. Doterajším predpisom je predovšetkým Zákon č. 58/1969 Zb. a preto súd v tomto prípade postupoval podľa Zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom.
11. Podľa § 1 ods. 1/ Zák. č. 58/1969 štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, správnym konaním, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie. Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktorí na túto organizáciu prešli.
12. Podľa § 2 citovaného zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím majú tí, ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní.
13. Podľa § 3 tohto zákona ak nejde o prípady hodné osobitného zreteľa, možno nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím priznať len vtedy, ak účastník využil možnosť podať proti nezákonnému rozhodnutiu odvolanie, rozklad, námietky, odpor alebo sťažnosť.
14. V zmysle § 4 ods. 1/ Zákona č. 58/1969 Zb. nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán. Rozhodnutím tohto orgánu je súd, rozhodujúci o náhrade škody viazaný. Podľa ods. 2/ §-u 4 ako výnimku z ustanovenia odseku 1/ možno uplatniť nárok na náhradu škody, spôsobenej nezákonným rozhodnutím vykonateľným bez ohľadu na jeho právoplatnosť, ak toto rozhodnutie bolo na základe opravného prostriedku - § 3 zrušené, alebo zmenené.
15. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím podľa §§ 1 - 17 vyššie citovaného zákona (špecifickou súčasťou bola zodpovednosť za škodu, spôsobenú nezákonným rozhodnutím o väzbe a treste), bola objektívnou zodpovednosťou štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nebolo možné zbaviť, a ktorá bola založená na súčasnom splnení troch podmienok a to pri nezákonnom rozhodnutí, pri vzniku škody a pri príčinnej súvislosti medzi vydaním nezákonného rozhodnutia a vznikom škody. Prvotnou podmienkou bola teda existencia rozhodnutia, ktorým v konkrétnej veci štátny orgán aplikoval všeobecné pravidlo právnej normy na ním prejednávaný prípad a rozhodoval tak o právach a povinnostiach individuálnych subjektov. Podľa § 4 citovaného zákona bolo nevyhnutnou podmienkou zodpovednosti štátu, aby právoplatné, alebo bez ohľadu na právoplatnosť vykonateľné rozhodnutie bolo ako zákonné zrušené alebo zmenené. O vzťah v príčinnej súvislosti išlo vtedy, ak škoda vznikla následkom nezákonného rozhodnutia, t. j. vtedy, ak nezákonné rozhodnutie a škoda boli vo vzájomnom pomere príčiny a následku a ak bolo preukázané, že ak by nebolo nezákonného rozhodnutia, ku škode by nebolo bývalo došlo.
16. Z uvedeného možno vyvodiť, že právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým bolo nezákonné rozhodnutie zrušené, vzniklo poškodenému právo na náhradu škody, ktorá mu bola týmto rozhodnutím spôsobená t. j. vzniklo mu právo na plnenie.
17. Zodpovednosť štátu na nezákonný alebo nesprávny postup výkonu štátnej moci, ktorý má za následok škodu, je občianskoprávny vzťah. Zákon č. 58/1969 Zb. bol vo vzťahu k Občianskemu zákonníku zákonom špeciálnym, preto pokiaľ tento špeciálny zákon neobsahoval vlastnú úpravu, právne vzťahy sa riadili Občianskym zákonníkom (§ 20 Zákona 58/1969 Zb).
18. Súd v pôvodnom konaní vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, ktoré vyhodnotil a dospel k záveru, že žaloba žalobcu bola nedôvodná a neopodstatnená. Súd vychádzal zo skutočnosti, že predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je protiprávny úkon, spôsobenie škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. Jednotlivé prípady osobitnej zodpovednosti za škodu zväčša nevyžadujú zavinenie ako predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu. Pokiaľ sa zavinenie nevyžaduje, ide o objektívnu zodpovednosť, to však neznamená, že v týchto prípadoch osobitnej zodpovednosti sa zavinenie škodcu nemôže vyskytnúť. Zákon č. 58/1969 Zb. upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, prípadne rozhodnutí o väzbe, alebo treste a nesprávnym úradným postupom. Nároky na náhradu podľa citovaného zákona sú svojou povahou nárokmi občiansko-právnymi, pričom právna úprava kládla nemalý význam na ich predbežné prerokovanie ústredným orgánom (§ 9 ods. 1/ cit. Zákona). Nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ako aj nárok na náhradu škody, spôsobenej rozhodnutím o väzbe, alebo treste, bolo potrebné vždy vopred prerokovať. Poškodený sa mohol obrátiť so svojim nárokom na súd až vtedy, keď predbežné prerokovanie neviedlo k uspokojeniu nároku. Prípady, ktoré nastali pred účinnosťou Zákona č. 514/2003 Z. z., t. j. pred 1. júlom 2004 sa riešili v zmysle prechodných ustanovení tohto zákona (§ 27 ods. 2/) podľa Zákona č. 58/1969 Zb.
19. Prvostupňový súd takto pôvodne rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 328 888,62 Eur s prísl., titulom náhrady škody, v zmysle Zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu, alebo jeho nesprávnym úradným postupom, pozostávajúcej z ušlého nájmu za spoluvlastnícky podiel žalobcu (t.j. 3/24-ín nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom konania vo veci o vydanie nehnuteľnosti, vedeného pred Okresným súdom Košice I, pod sp. zn. 42 C 32/1992) za obdobie rokov 2007 - 2010 a škody pozostávajúcej z náhrady finančného úveru a úroku, ktorý použil žalobca na rekonštrukciu svojho rodinného domu. Žalobca v žalobe tvrdil, že predmetná škoda mu vznikla z dôvodu nesprávneho úradného postupu, spočívajúceho v porušení primeraných lehôt v konaní vedenom pred Okresným súdom Košice I, sp. zn. 42 C 32/92. V tomto konaní pritom bolo právoplatne rozhodnuté, že je oprávnenou osobou. Žalobca v spornej veci podal aj ústavnú sťažnosť, pričom aj ústavný súd uznal, že jeho právo prejednať vec bez zbytočných prieťahov porušené bolo a bolo mu priznané finančné zadosťučinenie vo výške 150 000,-Sk.
20. Tunajší súd po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci, podľa ust. § 27 ods.1,2 prechodných a záverečných ustanovení Zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, §1 ods.1, § 2, § 3, § 4 ods.1,2 a ďalších ustanovení Zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo nesprávnym úradným postupom (ďalej len „Zák.č. 58/1959 Zb.“) dospel k záveru, že žaloba
žalobcu je nedôvodná. Okresný súd mal za to, že vzhľadom na skutočnosť, že konanie o vydanie nehnuteľnosti v čase rozhodovania prvostupňového súdu nebolo právoplatne rozhodnuté, žaloba o náhradu škody spočívajúca v ušlom nájme za spornú nehnuteľnosť, ktorá mala byť predmetom vydania, bola predčasná. „Napadnuté“ spoluvlastnícke podiely spoluvlastníkov boli v tom čase sporné, a preto sporné bolo aj to, v akom podiele bol žalobca spoluvlastníkom, a z ktorého podielu by sa mal určiť aj ušlý nájom. V súvislosti s ušlým nájmom sa súd stotožnil s tvrdením žalovanej o tom, že ide o fiktívnu škodu, pričom Zákon č. 58/1969 Zb. hovorí o škode skutočnej. Finančný úver nemožno považovať za skutočnú škodu, keďže žalobca rekonštrukciou domu iba zhodnotil svoj majetok. Pod pojmom „škoda“ v zmysle Zák. č. 58/1969 Zb. treba rozumieť ujmu, ktorá predstavuje zničenie, stratu, zmenšenie, alebo znehodnotenie existujúceho majetkového stavu poškodeného pred škodovou udalosťou. V predmetnom konaní nemožno hovoriť o škode skutočnej, keďže neexistuje ani príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom. Pokiaľ žalobca poukázal na prieťahy v konaní, súd mal za to, že tieto nemožno považovať za nesprávny úradný postup v ponímaní §-u 18 Zák. č. 58/1969 Zb. Aj keď sporné konanie, vedené na Okresnom súde Košice I, pod sp. zn. 42 C 32/1992, čo do trvania sporu, bolo neprimerané a dlhotrvajúce, čo bolo potvrdené aj nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.6.2007, žalobca bol (aspoň) čiastočne odškodnený za prieťahy. Prieťahy v súdnom konaní však nemožno považovať za nesprávny úradný postup, v zmysle ust. § 18 Zák. č. 58/1969 Zb. a to hlavne z dôvodov, keď predpokladom zodpovednosti štátu za škodu je nesprávny úradný postup, t.j. konanie štátneho orgánu v rozpore s právnymi normami, stanovenými záväznými pravidlami, škoda a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Uvedené predpoklady zodpovednosti za škodu, ktoré musia byť splnené kumulatívne, v tomto konaní splnené neboli. Pokiaľ si žalobca uplatnil náhradu škody titulom finančného úveru, tento použil na rekonštrukciu domu, týmto žalobcovi škoda nevznikla, pretože naopak, svoj majetok zhodnotil. Pokiaľ ide o úrok z omeškania, v danej veci nejde o vzťah medzi dlžníkom a veriteľom, v zmysle ust. § 517 Občianskeho zákonníka, ale ide o náhradu škody, podľa Zák. č. 58/1969 Zb. Nejde o zmluvný vzťah a nejde ani o plnenie peňažného dlhu. Preto nemožno hovoriť o postavení dlžníka a veriteľa, keďže ide o špecifický vzťah upravený Zák. č. 58/1969 Zb. Z týchto dôvodov súd pôvodným rozsudkom žalobu v celom rozsahu zamietol.
21. Proti tomuto rozsudku, v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, z dôvodov podľa ust. § 205 ods.2 písm. b), d), f) O. s. p. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. Uplatnil aj trovy odvolacieho konania. V dôvodoch odvolania uviedol, že exemplárna dĺžka súdneho konania, o ktorý svoj nárok opieral, vyhovoval protistranám žalobcu, ktorí si v rámci zmluvných dojednaní upravili svoje vzájomné vzťahy k nehnuteľnosti tak, že obaja profitovali na spoluvlastníckom podiele žalobcu a výlučne oni, takmer 20 rokov užívali finančný úžitok z prenájmu predmetných nehnuteľností. Tým došlo aj k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý súdny proces, pretože prieťahy súdneho konania, ktoré konštatoval aj ústavný súd, boli v prospech žalovaných. Narušila sa tým aj rovnosť účastníkov konania garantovaná Ústavou SR a Dohovorom o ochrane základných ľudských práv a slobôd (správne Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd - poznámka odvolacieho súdu). S odôvodnením okresného súdu sa nestotožnil. Namietal, že podanie žalobného návrhu na náhradu škody niekedy v budúcnosti, až po právoplatnom ukončení predmetného sporu, by mohlo spôsobiť premlčanie „nároku“ žalobcu. O tom, že žalobca bol osobou oprávnenou, v zmysle Zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách, bolo právoplatne rozhodnuté už v roku 2007, a rovnako súd v rozsudku určil aj veľkosť jeho spoluvlastníckeho podielu na predmetných nehnuteľnostiach. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a stal sa vykonateľným dňa 22. 4. 2008. K nesprávnemu úradnému postupu, v zmysle Zákona č. 58/1969 Zb. môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti pri ktorej štátny orgán nerozhoduje, ale tiež v rámci jeho rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradným postupom pritom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov, v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Pokiaľ žalovaní v konaní o reštitučnom nároku namietali veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalobcu, súd už o tejto otázke právoplatne rozhodol keď vyslovil, že je osobou oprávnenou, v zmysle Zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách. Okresný súd zamietnutím žaloby odňal žalobcovi možnosť riadne konať pred ním, podľa v tom čase platnom ustanovení O. s. p.. Vytkol okresnému súdu, že rozsudok v časti o náhradu ušlého nájomného neodôvodnil. Rovnako nezdôvodnil, prečo nepriznal náhradu škody za hodnotu úveru, ktorú musel žalobca zaplatiť.
22. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Okresný súd vo veci vykonal potrebné dokazovanie, výsledky ktorého náležite vyhodnotil a následne vo veci aj rozhodol. Žalobca v odvolaní neuvádzal také nové skutočnosti, ktoré by mohli privodiť zmenu odvolaním napadnutého rozsudku.
23. Krajský súd v Košiciach, ako súd odvolací, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania, podľa § 214 ods.2 O. s. p., v rozsahu danom ust. § 212 ods.1,3 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok bolo potrebné zrušiť, podľa ust. § 221 ods.1 písm. f) O.s.p..
24. Rozsudok súdu prvého stupňa ako to uviedol krajský súd vo svojom uznesení - je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, čím došlo v konaní pred súdom prvého stupňa k takej vade konania, na ktorú odvolací súd, v zmysle ust. § 212 ods. 3 O. s. p. prihliada z úradnej povinnosti. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia patrí medzi vady konania, v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., pretože takýmto postupom súdu je účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom, konkrétne realizácia jeho procesného práva účinne sa brániť proti rozhodnutiu súdu. Táto vada konania bola dôvodom zrušenia rozhodnutia podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p..
25. V prejednávanej veci okresný súd v odôvodnení rozhodnutia dostatočne nevysvetlil dôvody svojho rozhodnutia, a to najmä vzhľadom na zistené rozhodujúce skutočnosti. Z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva ani vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov.
26. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia predovšetkým nevyplýva, z akých skutkových zistení a na základe akých úvah dospel okresný súd k záveru, že v prejednávanej veci neboli splnené predpoklady zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, podľa Zákona č. 58/1969 Zb., ktorými sú nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.
27. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplývalo, na základe akých úvah okresný súd dospel k záveru, že prieťahy v súdnom konaní nemožno považovať za nesprávny úradný postup.
28. Ani záver okresného súdu, že ušlý nájom a finančný úver na rekonštrukciu nehnuteľnosti žalobcu nie sú škodou, nie je odôvodnený a súčasne nie je zrejmé, na základe akých skutkových zistení k tomuto záveru okresný súd dospel, keďže v tomto smere nevykonal žiadne dokazovanie (neoboznámil ani listinné dôkazy, ktorými žalobca existenciu škody preukazoval a žalobcu ani nevypočul).
29. Rovnako ani záver o neexistencii príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom nebol žiadnym spôsobom zdôvodnený.
30. Z obsahu žaloby, ale aj doterajších vyjadrení žalobcu vyplýva, že v tomto konaní voči žalovanej uplatňuje nárok na náhradu škody, v zmysle Zákona č. 58/1969 Zb. za ušlý nájom zodpovedajúci veľkosti spoluvlastníckeho podielu žalobcu na nehnuteľnosti, ktorej vydania sa domáhal v konaní, vedenom pred Okresným súdom Košice I, pod sp. zn. 42 C 32/1992 a za finančný úver a úrok, ktoré musel vynaložiť na rekonštrukciu inej nehnuteľnosti, ktorú využil na uspokojenie svojich bytových potrieb. Žalobu odôvodnil tým, že náhrady škody sa domáhal titulom nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Košice I, v konaní vedenom pod sp.zn. 42 C 32/1992, ktoré konanie v čase podania žaloby nebolo právoplatne rozhodnuté, pričom prieťahy v konaní Okresného súdu Košice boli konštatované aj Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky.
31. Správne, ale okresný súd aplikoval na daný prípad prechodné ust. § 27 Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2004, a ktorým bol zrušený Zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo nesprávnym úradným postupom. Žalobca totiž uplatňuje náhradu škody titulom nesprávneho úradného postupu, ku ktorému malo dôjsť pred nadobudnutím účinnosti Zákona č. 514/2003 Z.z., a preto sa právny vzťah spravuje doterajšími predpismi, ktorým je Zákon č. 58/1969 Zb.
32. Podľa ustanovenia § 1 ods.1/, ods. 2/ Zákona č. 58/1969 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v
správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len "štátny orgán"). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
33. Podľa ust. § 18 ods.1/ Zákona č. 58/1969 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods.1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.
34. Podľa ust. § 18 ods.2/ Zákona č. 58/1969 Zb. zodpovednosti podľa ods.1 sa nemožno zbaviť.
35. Uvedené ustanovenia zakladajú objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorá predpokladá súčasné splnenie troch podmienok: 36. 1/ nesprávny úradný postup, 37. 2/ vznik škody, 38. 3/ príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.
39. Citovaný zákon je pritom vo vzťahu k Občianskemu zákonníku predpisom špeciálnym a ustanovenia Občianskeho zákonníka sa uplatnia vtedy, ak tento zákon nemá vlastnú úpravu (§ 20 Zákona č. 58/1969 Zb.).
40. Zákon č. 58/1969 Zb. nedefinuje „nesprávny úradný postup“. Z obsahu tohto pojmu však vyplýva, že podľa konkrétnych okolností prípadu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu (teda aj súdu), ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pretože úradný postup nie je spravidla možné v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. K nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje, ale tiež v rámci jeho rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie (nie však samotné vydanie rozhodnutia), lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci „bez zbytočných prieťahov“, ako je konštatované v čl. 48 ods.2 Ústavy SR (viď rozsudok NS SR z 27.novembra 2003 sp. zn. 3Cdo/134/03 a rozsudok NS SR zo dňa 22.februára 2008 sp.zn. 5 M Cdo/1/2007).
41. Z vyššie uvedeného preto plynie, že o nesprávnom úradnom postupe možno uvažovať aj v súvislosti s prieťahmi v konaní, ktoré sú najmä v ostatnom období značne negatívnym javom v úradnom postupe orgánov štátu (teda aj súdov).
42. Pretože Zákon č. 58/1969 Zb. nedefinuje pojem škody a ani neupravuje rozsah jej náhrady, na tieto účely je potrebné aplikovať ustanovenia všeobecnej úpravy (§ 442 Občianskeho zákonníka).
43. Pod pojmom škoda sa v zmysle ustanovenia § 442 ods.1 Občianskeho zákonníka chápe ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Náhrada škody, ak má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie však viac. Rozlišujú sa dva druhy škody a to škoda skutočná a ušlý zisk. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný sled udalostí dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného (úbytkom aktív ako je to u skutočnej škody), ale stratou očakávaného prínosu (výnosu). Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto preukázané, že pri pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti), mohol poškodený
dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu (škodnej udalosti). Pre výšku ušlého zisku je rozhodujúce, akému prospechu, ku ktorému malo reálne dôjsť, zabránilo konanie škodcu (škodná udalosť), teda konkrétne o aký reálne dosiahnuteľný príjem poškodený prišiel.
44. V prejednávanej veci súd nezistil existenciu príčinnej súvislosti ako základného predpokladu zodpovednosti žalovanej za škodu, v zmysle Zákona č. 58/1969 Zb.
45. Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty. Vyžaduje sa, aby protiprávne konanie (nesprávny úradný postup) a vznik škody boli v logickom slede (nexus = spojenie, súvislosť, sled), teda aby protiprávne konanie bolo príčinou a vznik škody vrátane jej rozsahu následkom tejto príčiny. Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúcej jej existencii; príčinnú súvislosť treba vždy preukázať.
46. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach.
47. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by škodný následok nevznikal.
48. Základom je úvaha (test conditio sine qua non spoločný pre takmer všetky právne systémy Európskej únie), či by škodlivý následok nastal bez konania škodcu. Ak by tomu tak bolo, príčinná súvislosť by daná nebola. Podľa teórie tzv. adekvátnej príčinnej súvislosti, príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je škoda podľa všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu. Súčasne však musí byť preukázané, že škoda by bez tejto príčiny nebola nastala.
49. Otázka príčinnej súvislosti medzi určitým protiprávnym konaním a konkrétnou škodou je otázkou skutkovou. Jej existenciu zisťuje súd, ktorý so zreteľom na konkrétne okolnosti vyhodnocuje, či tu príčinná súvislosť je alebo nie.
50. Pri riešení otázky príčinnej súvislosti je právnym posúdením veci vymedzenie, medzi akou ujmou (ako príčinnou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná.
51. Pre posúdenie zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je požadovaná náhrada. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (ak vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne), prípadne inou skutočnosťou (ak bola tvrdená a preukázaná), sa zisťuje príčinná súvislosť.
52. Protiprávny úkon nemusí byť jedinou príčinou vzniku škody (kumulatívna kauzalita), stačí, že je jednou z príčin, a to príčinou dôležitou, podstatnou a značnou.
53. Z hľadiska príčinnej súvislosti bude preto významné zistenie, či nesprávny úradný postup súdu bol príčinou dôležitou, podstatnou, značnou a rozhodujúcou.
54. Okresný súd v prejednávanom prípade dôsledne k skúmaniu splnenia vyššie uvedených predpokladov nepristúpil.
55. Ústavný súd SR konštatoval prieťahy v skúmanom konaní, splnenie tohto predpokladu je preto nesporné. Konanie Okresného súdu Košice I, vedené pod sp. zn. 42 C 32/92 možno preto kvalifikovať ako nesprávny úradný postup, z dôvodu prieťahov v konaní. V súvislosti s právomocou ústavného súdu vyplývajúcou z čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky je potrebné rozlišovať medzi konaním o ústavnej sťažnosti, v zmysle tohto článku, a konaním, predmetom ktorého je nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Uvedené rozlišovanie vylučuje kolíziu právomoci medzi ústavným súdom a všeobecným súdom.
56. Z doposiaľ vykonaného dokazovania okresným súdom však nebolo možné uzavrieť, či aj ďalšie predpoklady pre existenciu nároku žalobcu na náhradu škody sú splnené, keďže v tomto smere okresný
súd nevykonal potrebné dokazovanie. Pre zodpovedanie tejto otázky bude preto potrebné doplniť dokazovanie.
57. Pokiaľ ide o záver okresného súdu, že v prípade ušlého nájomného ide o fiktívnu škodu, je aj tento jeho záver predčasný. V tomto smere totiž nevykonal žiadne dokazovanie, o ktoré by mohol tento svoj záver oprieť. Záver okresného súdu o tom, že škoda vzniknutá z dôvodu čerpania finančného úveru nie je škodou, pretože žalobca tým zhodnotil svoj majetok, je minimálne predčasný, lebo ani v tomto smere nebolo vykonané náležité dokazovanie o ktoré by bolo možné takýto záver oprieť.
58. Rovnako ani záver okresného súdu o neexistencii príčinnej súvislosti medzi škodou a nesprávnym úradným postupom nie je žiadnym spôsobom zdôvodnený a nevyplýva ani z výsledkov vykonaného dokazovania.
59. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu podľa ust. § 221 ods.1/ písm. f) O. s. p. a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2/ O.s.p.).
60. V ďalšom konaní uložil súdu prvého stupňa doplniť dokazovanie pre náležité zistenie skutkového stavu veci (výsluchom žalobcu, oboznámením listinných dôkazov a pod.), prípadne vykonať aj ďalšie dokazovanie navrhnuté účastníkmi konania alebo v potrebnom rozsahu tak, aby si zabezpečil dostatočný skutkový podklad pre rozhodnutie o nároku žalobcu. Riadiť sa pritom bude právnym názorom vysloveným v tomto rozhodnutí a rozhodnutie odôvodní tak, aby malo náležitosti podľa (vyššie citovaného) ust. § 157 ods.2 O. s. p., teda aby bolo preskúmateľné pre účastníkov konania a pre prípadné opravné konanie.
61. Súd v intenciách rozhodnutia krajského súdu pokračoval v konaní a to výsluchom právnej zástupkyne žalobcu, keďže žalobca sa pojednávania napriek opakovaným výzvam nezúčastnil, ako aj výsluchom žalovanej a dôkaznými listinami a to nájomnými zmluvami medzi T. W.Š. ako prenajímateľom a U. T. T. W. ako nájomcom, pravidlami prenajímania majetku T. W. a určovania výšky nájomného, vydaného primátorom T. W., prehľadom prenájmov obdobných nebytových priestorov v lokalite T. W., prehľadom požadovaného nájmu za nebytové priestory podľa ulíc v časti Košice - Stred, prehľadom plôch miestností traktu B a traktu C predmetnej administratívnej budovy, prehľadov trhových hodnôt obdobných nehnuteľností, potvrdením o hypotéke žalobcu, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi.
62. Žalobca naďalej trval na podanej žalobe s tým, že čiastočne žalobu, čo do výšky 208 348,29 Eur s prísl. zobral späť a v späťvzatej časti žiadal konanie zastaviť. Naďalej trval na žalobe čo do výšky 120 539,71 Eur s prísl., ktorú sumu špecifikoval z titulu ušlého zisku za spoluvlastnícke podiely o veľkosti 3/24-ín na administratívnej budove so súpisným číslom XX na V. D. Č.. XX v W., postavenej na parcele č. XX vo výmere X XXX m2 a na pozemku parcely č. XX o výmere X XXX m2, ktoré nehnuteľnosti sú registrované v CKN Okresného úradu W.N. - katastrálny odbor pre W. W. - T. a vedené na LV č. XX XXX. Žalobca si takto uplatnil ušlý zisk za svoj spoluvlastnícky podiel nehnuteľnosti s prihliadnutím na ceny nájmu v danej lokalite za porovnateľné nehnuteľnosti a to za trakt B predmetnej administratívnej budovy za 1 rok vo výške 13 673,38 Eur, čo za 3 roky predstavuje sumu 41 020,14 Eur, za trakt C administratívnej budovy za 1 rok - 22 857,42 Eur, čo za 3 roky predstavuje sumu 68 572,26 Eur, za spoluvlastnícky podiel na pozemku parcely č. 58 o veľkosti 1 255 m2, vedenej na LV č. XX XXX kat. územie W. - T. (5,- Eur za 1 m2) za spoluvlastnícky podiel žalobcu vo výške 2 353,- Eur. Suma 8 594,31 Eur predstavuje 9,9 % úroky ročne za hypotekárny úver, ktorý bol poskytnutý žalobcovi dňa 23. 11. 1994 v sume 70 000,- CAD od X. C. T. P. W. za obdobie rokov 1994 až 1997. Takto žalobcom uplatnený nárok spolu činí 120 539,71 Eur (41 020,14 Eur + 68 572,26 Eur + 2 353,- Eur a 8 594,31 Eur). Žalobca v súvislosti s výškou nájomného, ktoré dohodlo T. W. so U.P. T. T. W. konkrétne pre budovu na V. D. Č.. XX v sume ročného nájmu 483 000,- Sk čo predstavuje sumu 16 032,66 Eur uviedol, že predmetné nájomné bolo dohodnuté medzi uvedenými subjektmi a nejedná sa o všeobecnú cenu nájomného, keďže nadobúdateľ predmetné nehnuteľnosti ďalej prenajímal aj v prospech tretích osôb a s výškou nájomného, ktorá bola dohodnutá medzi T. W. a U. T. T. W. nesúhlasí a domáha sa nájomného v zmysle trhovej ceny nehnuteľností v obdobných lokalitách, ako si to žalobca vyčíslil a v súvislosti s úrokmi, ktorých sa žalobca domáha z hypotéky, zdôraznil, že bral hypotéku v r. 1994 na opravu svojho domu a takto mu vznikla škoda titulom úrokov, ktoré musel platiť za hypotéku za opravu svojho rodinného domu, o ktorú hypotéku by nemusel požiadať, pokiaľ by svoj spoluvlastnícky podiel spornej nehnuteľnosti prenajímal, prípadne ho odpredal.
63. Žalovaná súhlasila s čiastočným späťvzatím uplatneného nároku žalobcu na náhradu škody nad sumu 120 539,71 Eur s prísl. a k čiastočnému späťvzatiu nemala námietky, zároveň žiadala v prevyšujúcej časti žalobu zamietnuť, keďže mala za to, že žalobca nepreukázal existenciu ušlého zisku z nájmu, rovnako ani škodu z hypotekárneho úveru, pričom preukázanie vzniku škody je jedno z troch hlavných prvkov, ktoré musia byť splnené, aby bola daná existencia zodpovednosti štátu za škodu. Pokiaľ sa žalobca domáha zaplatenia konkrétnej trhovej hodnoty nehnuteľností, je nevyhnutné, aby preukázal, že žiadanú sumu by skutočne titulom ušlého nájmu aj dosiahol, čo žalobca v predmetnom konaní nepreukázal a časť žaloby v súvislosti s úrokmi, z titulu úverovej zmluvy žalobca presne nešpecifikoval. Zároveň žalovaná vo vzťahu k uplatnenému úroku titulom ušlého zisku uviedla, že pod ušlým ziskom treba rozumieť ujmu, ktorá nestala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom - t. j. peniazmi. Ušlý zisk sa prejavuje stratou očakávaného výnosu, nestačí pritom len pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, ale musí byť s istotou preukázané, že pri pravidelnom behu vecí (nebyť škodnej udalosti, resp. protiprávneho konania škodcu), mohol žalobca dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku chovania škodcu (škodnej udalosti). Pri výške ušlého zisku je určujúce, akému majetkovému prospechu, ku ktorému malo reálne dôjsť, zabránilo konanie škodcu, resp. o aký reálne dosiahnuteľný (nie hypoteticky) prospech poškodený prišiel. Žalobca pred Okresným súdom Rožňava v predmetnom konaní vôbec nepreukázal, že nebyť nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Košice, sp. zn. 42 C 32/1992 v podobe konštatovaných prieťahov v konaní, skutočne by nehnuteľnosť v spoluvlastníckom podiele 3/24 prenajímal a dosahoval by z prenájmu zisk vo výške, ktorého sa domáha titulom náhrady škody. Ušlý zisk je potrebné reálne preukázať, riadnymi dôkaznými prostriedkami, že v označenom období by žalobca skutočne dosahoval zisk z nájmu v požadovanej výške. Zároveň potom, čo Krajský súd v Košiciach, sp. zn. Co 130/2011 zo dňa 24. 11. 2011 rozhodol, že T. W. je povinné vydať žalobcovi nehnuteľnosť v spoluvlastníckom podiele 3/24 nie je preukázané, že by žalobca nehnuteľnosť v spoluvlastníckom podiele 3/24 prenajímal. Z LV č. XX XXX je zrejmé, že žalobca na základe kúpnej zmluvy po povolení jej vkladu dňa 21. 10. 2013 predal svoj spoluvlastnícky podiel Mestu Košice, z čoho možno vyvodiť, že aj v prípade, ak by neprišlo k prieťahom v konaní pred Okresným súdom Košice, sp. zn. 42 C 32/1992, nebol by žalobca nehnuteľnosť v podiele 3/24 prenajímal, ale by túto predal. Z vyjadrení žalobcu, ako aj z listinných dôkazov, predložených v konaní je nepochybné, že žalobca je spoluvlastníkom dotknutej nehnuteľnosti v spoluvlastníckom podiele 3/24 vo vzťahu k celku. Zároveň sa od žalovanej domáha náhrady ušlého zisku z nájmu, ktorú určil s poukazom na trhovú cenu nájmu v lokalite, v ktorej sa nachádza dotknutá nehnuteľnosť za priestory využívané na administratívne účely s použitím argumentácie, že nebyť nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Košice, v konaní sp. zn. 42 C 32/1992 mohol žalobca prenajímať svoj spoluvlastnícky podiel za trhovú hodnotu nehnuteľností. Vzhľadom však na to, že žalobca je spoluvlastníkom nehnuteľnosti len v časti 3/24, je predpoklad uzavretia takejto nájomnej zmluvy čisto hypoteticky, pričom by na uzavretie nájomnej zmluvy potreboval súhlas ostatných spoluvlastníkov. Pokiaľ sa žalobca domáha náhrady škody, ktorá má predstavovať úrok vo výške 9,90 % z hypotekárneho úveru za r. 1994 až 1997 v sume 8 594,31 Eur, vo vzťahu k uplatnenej náhrade škody ako úroku z hypotekárneho úveru žalovaná vzniesla v zmysle § 22 ods. 1/ a ods. 2/ Zákona 58/1969 Zb. námietku premlčania v subjektívnej, ako aj objektívnej premlčacej lehote. Ak žalobca uzavrel zmluvu o hypotekárnom úvere dňa 22. 11. 1994 a zmluvný vzťah trval do r. 1997, žalobca už v r. 1994 mal vedomosť o tom, že je povinný hradiť aj úrok z poskytnutého úveru, to znamená, právo na náhradu škody v subjektívnej 3-ročnej premlčacej lehote uplynulo dňa 22. 11. 1997. Právo na náhradu prípadnej škody vo vzťahu k úroku z hypotekárneho úveru v objektívnej premlčacej lehote sa premlčalo dňa 22. 11. 2004, pričom žalobný návrh bol doručený Okresnému súdu Rožňava až dňa 26. 3. 2010. Žalovaná tiež uviedla vo svojom vyjadrení, že jej nie je zrejmé, z akého dôvodu by mala poskytovať náhradu škody za úrok z hypotekárneho úveru aj žalobcovej manželke - pani P. P., ktorá taktiež uzavrela spolu so žalobcom predmetnú Zmluvu o hypotekárnom úvere. Manželka žalobcu, ale nebola účastníkom konania, vedeným pred OS Košice, sp. zn. 42 C 32/1992, z titulu nesprávneho úradného postupu, ktorého sa žalobca náhrady škody voči žalovanej domáha, a ani jej z uvedeného titulu žiadna škoda nevznikla. Je nepochybné, že žalobca so svojou manželkou uzavreli Zmluvu o hypotekárnom úvere dobrovoľne, na základe svojej slobodnej vôle a súhlasili aj s úrokom z hypotekárneho úveru vo výške 9,90 % ročne, za čo žalovaná v žiadnom prípade nemôže niesť zodpovednosť.
64. Žalovaná zotrvala na svojich doterajších vyjadreniach. Vo svojom vyjadrení, pokiaľ ide o ušlý zisk z nájmu, za trak B a trakt C a podiel vo vzťahu k pozemku uviedla, že tento nárok žalobcu považuje za nepreukázaný. Žalobca nepreukázal, že ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu Okresného súdu Košice I, v konaní vedenom pod sp. zn. 42 C 32/1992, žalobca by nehnuteľnosť prenajímal a
dosiahol by zisk vo výške, ktorej sa domáha od žalovanej v tomto konaní ako náhrady škody. Zároveň je treba si uvedomiť, že žalobca je vlastníkom - spoluvlastníkom nehnuteľnosti v podieli 3/24-ín a z toho dôvodu žalovaná považovala predpoklad uzavretia nájomnej zmluvy za trhovú hodnotu za hypotetický. Vo vzťahu k úroku z úveru vo výške 9,90 %, taktiež zotrvala na prednesenej argumentácii a považovala nárok žalobcu za premlčaný minimálne v 3-ročnej subjektívnej premlčacej lehote, nakoľko mala za to, že žalobca sa už v r. 1994 dozvedel o výške úroku, ktorý bude musieť uhradiť a teda jeho nárok sa premlčal ešte v r. 1997, pričom žalobný návrh bol podaný až dňa 26. 3. 2010. Žalovaná zastávala názor, že žalobca a jeho manželka dobrovoľne zo slobodnej vôle uzavreli Zmluvu o hypotekárnom úvere a zároveň súhlasili aj s výškou úroku z úveru a teda žalovaná nemôže niesť zodpovednosť za slobodné rozhodnutie žalobcu. Na základe uvedeného žiadala žalobný návrh v celom rozsahu zamietnuť a v prípade úspechu si uplatnila náhradu trov konania v podobe cestovných nákladov.
65. Žalobca k vznesenej námietke premlčania náhrady škody úroku z hypotekárneho úveru uviedol, že žalobca sa nesprávne domnieva, že premlčacia doba uplynula dňa 22. 11. 2004, pretože podľa špeciálnej úpravy zákona o zodpovednosti za škodu z roku 1969, podľa § 22, je plynutie premlčacej doby naviazané na doručenie rozhodnutia, ktorým bolo zrušené rozhodnutie, v ktorom bol nesprávny úradný postup konštatovaný. To sa stalo Nálezom ÚS zo dňa 14. 6. 2007, v ktorom boli konštatované prieťahy v konaní a bolo konštatované porušenie práva sťažovateľa na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote, podľa článku 6 ods. 1/ vyššie uvedeného zákona. Pokiaľ žaloba bola podaná dňa 26. 3. 2010, bola podaná v lehote určenej v § 22 ods. 1/citovaného zákona, keď rozhodnutie, sp. zn. IV ÚS 56/2007 bolo doručené dňa 14. 6. 2007. Žalobca má za to, že zo strany žalovanej sú to len hypotetické dohady o tom, že žalobca by neprenajímal nehnuteľnosť, resp. svoj podiel v nehnuteľnosti, keďže ho predal mestu, to však bolo spôsobené len extrémnou dĺžkou konania. Ak by bolo konanie o vydanie nehnuteľností ukončené včas, t. j. podľa rozhodovacej praxe cca do 3 rokov, žalovaná by nemohla namietať, že by žalobcovi nemohlo takéto právo vzniknúť, alebo že by sa žalobca správal určitým spôsobom. V danom prípade ide o nebytové priestory - administratívne, ktorý majetok resp. ktorá nehnuteľnosť by sa prenajímala. Pri 3/24-inách podielu žalobcu, by na prenajímanie nehnuteľnosti podľa tvrdenia žalovanej potreboval súhlas ostatných spoluvlastníkov, s ktorým tvrdením ale žalobca nesúhlasí, pretože v zmysle Občianskeho zákonníka sa o spoluvlastníckom podiele rozhoduje podľa veľkosti podielov. V tomto prípade, keďže išlo o administratívne priestory, nebolo potrebné nič si odhlasovať a preto by nebol potrebný súhlas ďalších spoluvlastníkov. Ide o autonómne rozhodovanie sa, ako sa naloží s vlastným majetkom.
66. Ďalej žalovaná strana namietala aj časť žaloby, ktorá sa týka úrokov z hypotéky žalobcom uplatnenej sume 8 594,31 Eur, ktorá hypotéka bola vlastne poskytnutá aj žalobcovej manželke, ako spoludlžníčke. Takáto náhrada škody vlastne patrí do BSM manželov. To znamená, že pokiaľ by musel žalobca vykrývať aj náklady manželky, opäť by bol na tom stratový, pretože majetok oboch týchto dlžníkov sa považuje za spoločný majetok. V súvislosti so špecifikáciou sumy po čiastočnom späťvzatí žaloby, žalobca si uplatňoval sumu vo výške 120 539,71 Eur a zároveň si uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 16 % ročne za obdobie od 15. 6. 2007 do 31. 12. 2007 zo sumy 120 539,71 Eur, vo výške 12 % ročne od 1. 1. 2008 do 31. 12. 2008 zo sumy 120 539,71 Eur, vo výške 9,5 % ročne od 1. 1. 2009 do 20. 1. 2009 zo sumy 120 539,71 Eur, vo výške 9 % ročne od 21. 1. 2009 do 10. 3. 2009 zo sumy 120 539,71 Eur, vo výške 8,50 % ročne od 11. 3. 2009 do 7. 4. 2009 zo sumy 120 539,71 Eur, vo výške 8,25 % ročne od 8. 4. 2009 do 15. 5. 2009, vo výške 8 % ročne od 13. 5. 2009 do zaplatenia zo sumy 120 539,71 Eur. Zároveň žalobca zdôraznil, že súd hodnotu nehnuteľnosti má posudzovať podľa trhovej ceny obdobne, ako to bolo určené v rozsudku KS v Košiciach, ktorým boli vydané nehnuteľnosti žalobcovi.
67. Súd na základe vykonaného dokazovania v zmysle § 191 ods. 1/ CSP, keď súd hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, ako aj s poukazom na závery rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach, ktorým rozhodnutím je prvostupňový súd viazaný, dospel k tomu záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná, len čo do výšky 16 047,62 Eur, kým v prevyšujúcej časti je žaloba nedôvodná, neopodstatnená a preto súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
68. Pri riešení otázky v príčinnej súvislosti je právnym posúdením veci vymedzenie, medzi akou ujmou (akou príčinou tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná). Pre posúdenie zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je požadovaná náhrada. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (ak vznikla a konkrétnym
konaním škodcu, ak je protiprávne, prípadne inou skutočnosťou, ak bola tvrdená a preukázaná) sa zisťuje príčinná súvislosť. Protiprávny úkon nemusí byť jedinou príčinou vzniku škody, stačí, že je jednou z príčin a to príčinou dôležitou, podstatnou a značnou. Z hľadiska príčinnej súvislosti súd preto zisťoval, či nesprávny úradný postup súdu bol príčinou dôležitou, podstatnou, značnou a rozhodujúcou. Z obsahu spisu vyplýva, že prvý predpoklad, ktorým je nesprávny úradný postup prejednávanej veci je naplnený, čo konštatoval Ústavný súd SR, keď prieťahy v konaní možno kvalifikovať ako nesprávny úradný postup a keďže v súvislosti s právomocou Ústavného súdu, vyplývajúcou z článku 127 Ústavy SR, je potrebné rozlišovať medzi konaním o ústavnej sťažnosti v zmysle tohto článku a konaním, predmetom ktorého je nárok na náhradu škody, spôsobenej nezákonným rozhodnutím, alebo nesprávnym úradným postupom, takto uvedené rozlišovanie vylučuje kolíziu právomoci medzi ústavným súdom a všeobecným súdom. Z doposiaľ vykonaného dokazovania možno uzavrieť, že pre existenciu nároku žalobcu na náhradu škody sú splnené predpoklady a to z titulu nájomného za sporné obdobie, čo do výšky 6 012,- Eur za administratívnu budovu so súpisným číslom XX a za pozemok na parcele č. XX v sume 15,62 Eur , keď súd pri určení výšky, z titulu nájomného (za budovu a pozemok) považoval za najobjektívnejšie vychádzať z nájomnej zmluvy, uzavretej medzi T. W. a U. T. T. W. a aj v zmysle ktorej nájomnej zmluvy predmetom nájmu bola práve sporná budova (a nie obdobná iná budova), ako aj vzhľadom na dôkaznú situáciu, keď žalobca nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by v kritickom období mohol za výhodnejšie nájomné, než je uvedené v nájomnej zmluve medzi T. W. a U. T. T. W., predmetnú nehnuteľnosť prenajímať. Naviac, s poukazom na výšku jeho spoluvlastníckeho podielu nemohol sám rozhodnúť o prenájme dotknutej nehnuteľnosti. Pokiaľ žalobca predložil dôkazy o nájme nehnuteľností v obdobnej lokalite za trhové ceny, súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že konkrétnu nehnuteľnosť v spornom období by mohol prenajímať prípadne aj žalobca spolu s ostatnými spoluvlastníkmi, vzhľadom na jeho spoluvlastnícky podiel, kým uzavretie nájomnej zmluvy za trhovú hodnotu, v zmysle návrhu žalobcu súd považoval len za hypotetický a nereálny. V súvislosti s uplatneným nárokom úrokov z hypotéky, o ktorú hypotéku žalobca požiadal spolu aj so svojou manželkou, ktorá ale nebola žalobkyňou v konaní, v ktorom došlo k prieťahom v konaní, súd poukazuje na to, že žalobca o predmetný úver požiadal ešte v novembri 1994, kedy ešte nebol spoluvlastníkom dotknutej nehnuteľnosti, s predmetnou nehnuteľnosťou nemohol ani nakladať (predať, resp. prenajímať) a z údajného predaja resp. prenájmu ako to uviedol, by financoval rekonštrukciu svojho domu, pritom v predmetnom konaní, vedenom na Okresnom súde Košice I, sp. zn. 42 C 32/1992 nebol ani žalobcom (žalobkyňou, v tom čase bola jeho matka, ktorá zomrela až v r. 1996) a preto prípadné prieťahy v predmetnom konaní nemohli mať vplyv na výber jeho úveru v r. 1994, naopak, žalobca spolu aj so svojou manželkou dobrovoľne, zo slobodnej vôle uzavreli Zmluvu o hypotekárnom úvere a súhlasili aj s výškou úroku z úveru, za čo žalovaná skutočne nemôže niesť zodpovednosť, keďže tvrdenie žalobcu, že mohol získať finančné prostriedky z predaja dotknutej nehnuteľnosti, resp. z prenájmu v roku 1994 bolo len účelové a nereálne, keď nehnuteľnosťou v prípade včasného ukončenia veci pred Okresným súdom Košice I, sp. zn. 42 C 32/1992 by mohla disponovať len matka žalobcu a nie žalobca. V období, kedy žalobca spolu aj s manželkou požiadali o úver, žalobkyňou v dotknutom konaní, ako je aj vyššie uvedené, bola žalobcova matka a len ona mohla disponovať so spornou nehnuteľnosťou a nie žalobca. Žalobcovi takto z uvedeného titulu nemohla vzniknúť ani škoda, ktorej sa predmetnou žalobou domáha, z titulu úrokov z poskytnutého finančného úveru. Z uvedeného dôvodu súd považoval už za bezpredmetné zaoberať sa aj prípadnou vznesenou námietkou premlčania zo strany žalovanej, v súvislosti s náhradou škody, ktorá predstavovala úrok vo výške 9,90 % z hypotekárneho úveru za roky 1994 - 1997 v sume 8 594,31 Eur. Súd žalobcovi nepriznal ani úroky z omeškania zo žalovanej sumy, keďže v danej veci skutočne nešlo o vzťah medzi dlžníkom a veriteľom, ako to ustanovuje ustanovenie § 517 OZ, ale jedná sa o náhradu škody podľa Zákona č. 58/1969 Zb., čo nie je zmluvným vzťahom a nejde v ňom o plnenie peňažného dlhu. Pri tomto špecifickom vzťahu nemožno hovoriť ani o postavení dlžníka a veriteľa, pretože nejde o vzťah, ktorý by bol založený zmluvou, právnym úkonom, alebo bezdôvodným obohatením, naopak, jedná sa o špecifický vzťah, upravený vyššie citovaným zákonom. Naviac, súd poukazuje na to, že výška škody, ktorou súd zaviazal zaplatením žalovanú, bola od počiatku sporná a určená výška škody je uvedená v predmetnom rozhodnutí. Čo sa týka priznanej sumy žalobcovi vo výške 6 027,62 Eur, táto suma predstavuje sumu 6 012,- Eur, z titulu nájomného za predmetnú budovu za žalované obdobie 3 rokov, vychádzajúc z výšky nájomného, v zmysle nájomnej zmluvy, uzavretej medzi zmluvnými stranami - T. W.N. ako prenajímateľom a nájomcom U. T. T. W.N. U.. G.. C.., keď výška nájomného za spornú budovu bola určená v predmetnej zmluve za rok v sume 483 000,- Sk, čo predstavuje 16 032,- Eur. Za 3 roky táto suma predstavuje sumu 48 096,- Eur, z toho spoluvlastnícky podiel žalobcu 3/24-iny predstavuje za obdobie 3 rokov sumu 6 012,- Eur, kým za pozemok na parc. č. 58 vo výmere 1 255 m2 v zmysle predmetnej zmluvy bolo určené nájomné sumou 1,- Sk/ročne za meter štvorcový, čo predstavuje 0,033
Eur za výmeru 1 255 m2 je to suma 41,65 Eur a obdobie 3 rokov podiel žalobcu 3/24-ín za 3 roky prestavuje sumu 15,62 Eur. Celkove táto suma z titulu škody predstavuje sumu 6 027,62 Eur.
69. Z vyššie uvedených dôvodov aj s poukazom na ustanovenie § 442 OZ ods. 1/ (uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo), súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku, keď žalobcovi priznal náhradu škody - ujmy, za ktorú je požadovaná náhrada v celkovej sume 6 027,62 Eur, ktorá škoda žalobcovi vznikla v príčinnej súvislosti konaním škodcu, nezákonným rozhodnutím, za ktoré sa považujú resp. kvalifikujú aj prieťahy v konaní. Súd túto náhradu žalobcovi priznal, keďže má za to, že je vylúčená kolízia právomoci medzi ústavným súdom a všeobecným súdom.
70. Súd v časti o zaplatenie 208 348,29 Eur s prísl. konanie s poukazom na ustanovenie § 145 ods. 2/ CSP zastavil, keďže žalobca v časti žalobu zobral späť, s ktorým späťvzatím súhlasila aj žalovaná.
71. Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 255 ods. 2/ CSP, keď súd nepriznal náhradu trov konania žiadnej zo strán, keďže žalobca mal vo veci úspech len čiastočný a žalovaná si trovy konania neuplatnila resp. nevyčíslila.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva na Okresný súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.
Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Ak strana sporu ( žalobca alebo žalovaný ) nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnená strana podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.