Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cob/1/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu JUDr. Ivice Čelkovej a Mgr. Ivany Šlesarovej v právnej veci žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovaným: 1/ S. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX L. XX, v konaní zastúpený opatrovníčkou W. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX L. XX, do 30.06.2016, 2/ W. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX X. I. XXX, 3/ R. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX X. I. XXX, v spore o zaplatenie 13.486,04 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 29. septembra 2015, č. k. 6Cb/26/2012-151, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku, ktorým žalobu vo zvyšnej časti zamietol a v časti výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.

Žalovaným 1/, 2/, a 3/ odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom, vydaným za účinnosti O.s.p., súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy 62,94 Eur, úroku vo výške 7,99 % ročne zo sumy 1.601,20 Eur od 01.05.2012 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 493,99 Eur od 01.05.2012 do zaplatenia zastavil. Žalovaných 1/, 2/ a 3/ zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 5.877,48 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 7.947,48 Eur od 24.10.2011 do 20.12.2011, zo sumy 7.687,48 Eur od 21.12.2011 do 19.01.2012, zo sumy 7.427,48 Eur od 20.01.2012 do 03.04.2012, zo sumy 7.277,48 Eur od 04.04.2012 do 22.08.2013, zo sumy 7.127,48 Eur od 23.08.2013 do 25.09.2013, zo sumy 6.977,48 Eur od 26.09.2013 do 26.11.2013, zo sumy 6.827,48 Eur od 27.11.2013 do 28.01.2014, zo sumy 6.702,48 Eur od 29.01.2014 do 25.02.2014, zo sumy 6.552,48 Eur od 26.02.2014 do 31.03.2014, zo sumy 6.452,48 Eur od 01.04.2014 do 06.05.2014, zo sumy 6.322,48 Eur od 07.05.2014 do 28.05.2014, zo sumy 6.182,48 Eur od 29.05.2014 do 03.09.2014, zo sumy 6.052,48 Eur od 04.09.2014 do 28.10.2014, zo sumy 5.927,48 Eur od 29.10.2014 do 20.03.2015 a zo sumy 5.877,48 Eur od 21.03.2015 do zaplatenia, s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť ostatných žalovaných. Súd prvej inštancie povolil žalovaným 1/, 2/ a 3/ uhrádzať uvedené plnenie v splátkach po 150,- Eur mesačne, splatných vždy k 20. dňu v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozhodnutia, s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky riadne a včas sa stáva zročným celé plnenie. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania.

V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovaným 1/, 2/ a 3/ zaplatiť sumu 13.486,04 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 12,99 % ročne zo sumy 13.073,83 Eur od 01.05.2012 do zaplatenia a nahradiť trovy konania s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných. Podaním z 13.03.2013, ktoré bolo súdu doručené dňa 18.03.2013, žalobca upravil petit v časti príslušenstva tak, že príslušenstvo rozdelil na úrok vo výške 7,99 % ročne a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne (v obidvoch prípadoch zo sumy 13.073,83 Eur od 01.05.2012 do zaplatenia). Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 22.03.2013 č. k. 6Cb/26/2012-57 zmenu návrhu pripustil. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 28.5.2013, č. k. 6Cb/26/2012-71, ktorým zaviazal žalovaných 1/, 2/ a 3/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 7.436,14 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 7.277,48 Eur od 01.05.2012 do zaplatenia, povolil žalovaným uhrádzať toto plnenie v splátkach po 150 Eur mesačne s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky riadne a včas sa stáva zročným celé plnenie, a vo zvyšnej časti návrh zamietol. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. 8Cob/82/2013-88 z 25.02.2015 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil z procesných dôvodov a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podaním zo 04.09.2015 žalobca oznámil súdu prvej inštancie, že po podaní žaloby boli uskutočnené úhrady, ktoré započítal na zníženie istiny. Z tohto dôvodu zmenil petit tak, že: žalovaní 1/, 2/ a 3/ sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu 13.423,10 Eur spolu s úrokom vo výške 7,99 % ročne zo sumy 11.472,63 Eur od 01.05.2012 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 12 579,84 Eur od 01.05.2012 do zaplatenia, ako aj trovy konania s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných. Súd prvej inštancie podľa obsahu považoval toto podanie (aj keď bolo označené ako zmena návrhu) za čiastočné späťvzatie návrhu, keďže oproti pôvodnému petitu (v znení zmeny z 13.03.2013, o ktorej súd rozhodol uznesením č. k. 6Cb/26/2012-57 zo dňa 22.03.2013) obsahovalo zníženie uplatnenej vyčíslenej sumy (z pôvodných 13.486,04 Eur na 13.423,10 Eur, teda o 62,94 Eur), zníženie základu pre výpočet úroku (z pôvodných 13.073,83 Eur na 11.472,63 Eur, teda o 1.601,20 Eur, pričom výška aj časové obdobie uplatneného úroku zostali rovnaké - 7,99 % ročne od 01.05.2012 do zaplatenia) a tiež zníženie základu pre výpočet úroku z omeškania (z pôvodných 13.073,83 Eur na 12.579,84 Eur, teda o 493,99 Eur, pričom výška aj časové obdobie uplatneného úroku z omeškania zostali rovnaké - 5 % ročne od 01.05.2012 do zaplatenia). Vzhľadom k tomuto prejavu vôle žalobcu, s ktorým žalovaní nevyslovili nesúhlas, súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 96 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) konanie v príslušnej časti zastavil. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil tento skutkový stav: žalobca a žalovaný 1/ uzavreli dňa 16.01.2007 zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému 1/ v dvoch splátkach (16.02.2007 a 20.08.2007) úver (medziúver) v celkovej výške 396.500 Sk (13.161,38 Eur - oproti žalobcom uvádzanej sume 13.277,57 Eur súd započítal len skutočne poukázané platby žalobcu, bez poplatku za spracovanie medziúveru 3.500 Sk, ktorý žalobca zrazil už pri výplate medziúveru). Žalovaní 2/ a 3/ podpísali ručiteľské vyhlásenie, ktoré bolo súčasťou zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere. Žalovaní uhrádzali úver v splátkach od 15.03.2007 do 16.03.2009, ďalej uhradili niekoľko jednorazových vkladov v rôznej výške. Zo žalobcom predloženého výpisu z účtu odstúpeného medziúveru vyplýva, že pred podaním žaloby žalovaní uhradili spolu 3.511,23 Eur, z toho 2.841,23 Eur pred odstúpením od zmluvy a 670 Eur po odstúpení od zmluvy, ďalej uhradili po podaní žaloby 1.400,- Eur a žalobca okrem toho započítal na úhradu dlhu sumy 707,28 Eur (29.12.2009 - započítanie pohľadávky), 530,46 Eur (11.05.2011 - započítanie pohľadávky) a 1.134,93 Eur (22.09.2011 - preúčtovanie nasporenej sumy, resp. čiastočné vyrovnanie medziúveru). Keďže žalovaný 1/ sa dostal do omeškania s viac ako dvomi splátkami po dobu dlhšiu ako dva mesiace, žalobca listom z 22.9.2011 odstúpil od zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere a zároveň požiadal žalovaného1/ o okamžité vrátenie dlžnej sumy 13.177,08 Eur. Odstúpenie od zmluvy s upozornením na vymáhanie dlžnej sumy poslal žalobca aj žalovaným 2/ a 3/. Na skutkový a právny stav aplikoval súd prvej inštancie § 7 ods. 3, § 9 ods. 1, 2 zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení, § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, § 48 ods. 2, § 52 ods. 1, 2, § 54 ods. 1, § 365, § 369 ods. 1, § 457, § 879j Obč. zák. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Medzi žalobcom a žalovaným 1/ bola uzavretá zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, ktorú posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb., keďže išlo o štandardnú formulárovú zmluvu, ktorú uzatvárali žalovaní 1/, 2/ a 3/ ako fyzické osoby (nie v rámci obchodnej činnosti

alebo podnikania) so žalobcom ako právnickou osobou, ktorá konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti. Taktiež podľa prechodných ustanovení Obč. zák. (§ 879j) sa aj právne vzťahy vzniknuté pred 01.01.2008 spravujú ustanoveniami Obč. zák. účinnými od 01.01.2008, vrátane ustanovení o spotrebiteľských zmluvách. Úverová zmluva je síce ako zmluvný typ upravená v Obch. zák., avšak pokiaľ je jej účastníkom spotrebiteľ, majú ustanovenia Obč. zák. týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv prednosť pred ustanoveniami Obch. zák.. Keďže v danom prípade zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere spĺňala definičné znaky spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 Obč. zák. a k odstúpeniu od zmluvy došlo po 01.01.2008, súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v tejto veci (ale aj napríklad rozhodnutím Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015 sp. zn. 3 MCdo 14/2014 v nadväznosti na novelizované ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Obč. zák.) aplikoval na odstúpenie od zmluvy, keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu, ustanovenia Obč. zák. Podľa článku VII. bodu 6 zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere odstúpením od tejto zmluvy nezaniká právo veriteľa požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky. Takéto zmluvné ustanovenie, znamenajúce povinnosť dlžníka (spotrebiteľa) vrátiť nielen to, čo podľa zmluvy dostal, ale aj ďalšie nároky (najmä úroky), je neplatné podľa § 54 ods. 1 Obč. zák., pretože sa odchyľuje od neho v neprospech spotrebiteľa, pričom nejde o individuálne dojednanú podmienku, keďže je súčasťou celého textu zmluvy, ktorý spotrebiteľ nemohol ovplyvniť. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku súd prvej inštancie považoval uvedené zmluvné ustanovenie, nie samotné právo na odstúpenie od zmluvy. Odstúpením od zmluvy sa zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere od začiatku zrušila (§ 48 ods. 2 Obč. zák.) a v súlade s § 457 Obč. zák. boli žalovaný 1/ ako dlžník a žalovaní 2/ a 3/ ako ručitelia povinní vrátiť žalobcovi to, čo podľa zmluvy žalovaný 1/ dostal, teda celkovú vyčerpanú istinu v sume 13.161,38 Eur, bez úrokov, poplatkov a zmluvných pokút. Keďže žalovaní pred podaním žaloby uhradili spolu 3.511,23 Eur, po podaní žaloby spolu 1.400 Eur a žalobca započítal na úhradu dlhu spolu 2.372,67 Eur, na úhradu zostala istina 5.877,48 Eur. Súd prvej inštancie preto zaviazal žalovaných na úhradu sumy 5.877,48 Eur a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. V súlade s petitom rozhodol, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť ostatných žalovaných, čo zodpovedá povahe ručiteľského záväzku žalovaných 2/ a 3/. Žalobca okrem istiny (13.073,83 Eur) započítal do vyčíslenej sumy svojho nároku (13.486,04 Eur) aj vyčíslený úrok a úrok z omeškania za obdobie do 30.04.2012 (412,21 Eur). Úrok a úrok z omeškania od 01.05.2012 ponechal samostatne ako príslušenstvo. V súlade s vyššie uvedeným sa však odstúpením od zmluvy zmluva zrušila od začiatku a preto žalobca nemá právo na zmluvný úrok. Má však právo na úrok z omeškania, a to odo dňa nasledujúceho po dni, keď mal žalovaný 1/ podľa výzvy žalobcu vrátiť celý dlh. Žalobca vyzval žalovaného 1/ na úhradu celého dlhu v odstúpení od zmluvy s tým, že žiadal uhradenie dlžnej sumy do 7 dní od doručenia tohto listu. Tento list pošta žalobcovi vrátila s uvedením „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Žalobca uplatnil fikciu doručenia podľa článku VII. bodu 7 zmluvy dňom uplynutia úložnej doby, t.j. 16.10.2011. Sedemdňová lehota na úhradu dlhu tak uplynula dňa 23.10.2011 a žalovaný 1/ sa dostal do omeškania od 24.10.2011. Pokiaľ ide o výšku úroku z omeškania, žalobca žiadal úrok z omeškania vo výške 5 % ročne. Aj keď je zákonná výška úroku z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obch. zák. a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. by bola vyššia, súd prvej inštancie nemohol ísť nad rámec žalobného návrhu, preto priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne. Úrok z omeškania v percentuálnej (nevyčíslenej) forme požadoval až od 01.05.2012, avšak z návrhu a z výpisu z účtu odstúpeného medziúveru je zrejmé, že žalobca uplatňoval úrok z omeškania aj pred 01.05.2012, pričom úrok z omeškania za obdobie do 30.04.2012 žalobca vyčíslil pevnou sumou a pripočítal k uplatnenej istine (teda v pôvodne uplatnenej výške dlhu 13.486,04 Eur, resp. po čiastočnom späťvzatí 13.423,10 Eur je započítaný aj úrok z omeškania za obdobie do 30.04.2012). Priznanie úroku z omeškania od 24.10.2011 - samozrejme len z priznanej dlžnej istiny, ktorá k 24.10.2011 predstavovala 7.947,48 Eur (suma poskytnutej istiny 13.161,38 Eur mínus dovtedy vykonané úhrady odporcov 2.841,23 Eur a mínus žalobcom vykonané zápočty v celkovej sume 2.372,67 Eur), postupne znižovanej o neskoršie plnenia žalovaným, teda nie je rozhodnutím súdu ultra petitum (nad rámec návrhu). Opatrovníčka žalovaného 1/ a žalovaná 2/ požiadali, aby im bolo umožnené splácať dlžnú sumu v splátkach, ktorému návrhu súd prvej inštancie po prešetrení majetkových pomerov podľa § 160 O.s.p. vyhovel. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 2 O.s.p., platného v čase rozhodovania. K úspechu žalobcu (5.877,48 Eur s príslušenstvom) pripočítal úhrady žalovaných po podaní žaloby (1.400 Eur), keďže v tejto časti zodpovedajú za zastavenie konania žalovaní. Výsledná suma, ktorú je možné považovať za úspech žalobcu (7.277,48 Eur s príslušenstvom) predstavuje približne polovicu

pôvodne požadovanej sumy 13.486,04 Eur. Aj po zohľadnení úspechu žalobcu v odvolacom konaní konštatoval, že neúspech žalovaných nepredstavuje neúspech len v pomerne nepatrnej časti, naopak, úspech strán sporu zostal približne rovnaký. Preto rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania.

2. Proti tomuto rozsudku podal za účinnosti O.s.p. odvolanie žalobca, a to proti výroku o zamietnutí zvyšnej časti žaloby a proti výroku o náhrade trov konania. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Namietal v zmysle § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p., že konanie má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní uvádzal, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ustanovenia § 48 ods. 1 Obč. zák. v spojení s § 457 Obč. zák., teda režim Obč. zák., namiesto toho, aby aplikoval § 506 Obch. zák. v spojení s § 344 a nasl. Obch. zák., teda režim Obch. zák. tvrdiac, že súd prvej inštancie nepoužil správny všeobecný záväzný predpis. V ďalšom namietal, že nesprávne vyložil ust. § 54 ods. 1 Obč. zák., ktorý výklad je v rozpore s ust. § 1 ods. 2 Obch. zák. a v rozpore s § 261 ods. 3 písm. d) Obch. zák. a je v rozpore s princípom právnej istoty. Súd prvej inštancie na základe nesprávnej aplikácie režimu Obč. zák. vychádzal z toho, že zmluva o úvere na základe odstúpenia zanikla od počiatku podľa § 48 ods. 1 Obč. zák. a následne aplikoval ust. § 457 Obč. zák. Nesprávnosť tohto výkladu je možné preukázať aj na vývoji právnej úpravy, kedy s účinnosťou od 1.04.2015 bola prijatá novela § 52 ods. 2 Obč. zák., podľa ktorej na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ust. Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z tejto novely vyplýva, že dovtedajšie znenie Obč. zák. neposkytovalo základ pre jeho prednostnú aplikáciu, pričom § 54 ods. 1 Obč. zák. ostalo nedotknuté, čo dokazuje, že neposkytovalo základ pre prednostnú aplikáciu Obč. zák.. Preto nemožno súhlasiť s právnym posúdením veci, že k zániku zmluvy v dôsledku jej odstúpenia došlo v zmysle ust. § 48 ods. 2 Obč. zák. ex tunc a strany sú povinné si vrátiť navzájom poskytnuté plnenia, teda žalobca má nárok len na vrátenie zostatku nesplateného úveru bez príslušenstva. Poukázal na nález Ústavného súdu ÚS 16/95 z 24.05.1995 definujúci zákaz retroaktivity právnych noriem, z ktorého vyplýva, že zákon č. 102/2004 Z.z. nemožno aplikovať na vzťahy vzniknuté pred účinnosťou tohto zákona. Žalobca v odvolaní namietal nesprávnu aplikáciu § 54 ods. 1 Obč. zák. v časti nároku na dohodnutý úrok. Poukázal na ustanovenia § 497 Obch. zák. a § 502 ods. 1 Obch. zák., pričom považoval za nepochybné, že povinnosť dlžníka platiť dohodnutý úrok za úver zaniká až úplným vrátením poskytnutých finančných prostriedkov. V prípade odstúpenia od zmluvy by takto zanikol veriteľov nárok na zaplatenie úrokov za úver a dlžník by sa dostal do výhodnejšieho postavenia nakoľko by nemusel plniť zmluvne dohodnuté plnenie. Toto považoval za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Poukázal na čl. VII. bod 6 úverovej zmluvy, kde bolo dohodnuté, že odstúpením od zmluvy nezaniká právo veriteľa požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do úplného zaplatenia dlhu. Toto ustanovenie vychádza z ustanovení Obch. zák., a nie je v rozpore s právnymi predpismi, teda nemôže ísť o neprijateľnú zmluvnú podmienku.

3. Žalovaní sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

4. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len , ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p..

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

7. Odvolací súd, ktorý pristúpil k rozhodovaniu v tejto veci po 01.07.2016, postupoval v odvolacom konaní v súlade s prechodným ustanovením § 470 ods. 1 podľa tohto zákona, pričom v súlade s § 470 ods. 2 posudzoval procesné podmienky podľa právneho stavu existujúceho v čase rozhodnutia veci súdom prvej inštancie a odvolania podaného za platnosti a účinnosti O.s.p.. Odvolací súd tak rešpektuje základné princípy o spravodlivosti, ochrane porušených práv a právom chránených záujmov a na

plnenie princípu právnej istoty odvolacieho konania, ktoré začalo za platnosti a účinnosti skoršej úpravy procesného práva (článok 2 ods. 1 a 2 .

8. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdiť. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami podľa § 191 a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenia Obch.zák., Obč.zák. žalobe čiastočne vyhovel a vo zvyšku žalobu zamietol. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil v súlade s požiadavkami § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 .

9. V súlade s § 387 ods. 3 odvolací súd ďalej konštatuje, že súd prvej inštancie sa vysporiadal s podstatnými vyjadreniami strán sporu .

10. Podľa § 52 ods. 2 Obč.zák., ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

11. Za podstatnú odvolaciu námietku žalobcu odvolací súd považoval jeho tvrdenie o tom, že v tejto veci bolo potrebné pre prípad odstúpenia od zmluvy prednostne aplikovať účastníkmi zmluvy dohodnuté ustanovenia Obch. zák. pred ustanoveniami Obč. zák.. Túto argumentáciu žalobcu odvolací súd zhodne so závermi súdu prvej inštancie nepovažuje za dôvodnú. V súdenej veci nebolo sporné, že žalobca a žalovaný 1/ uzavreli dňa 16.01.2007 Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, v ktorej žalovaní 2/ a 3/ vystupovali v pozícii ručiteľov, pričom táto zmluva je zmluvou spotrebiteľskou. Len na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd poukazuje na už ustálenú rozhodovaciu činnosť súdov, najmä na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014, kde NS SR vyslovil, že ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Obč. zák., podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Obč. zák., aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. Nálezom ÚS SR III. ÚS 194/2016 zo dňa 12.04.2016 bola Ústavným súdom odmietnutá sťažnosť sťažovateľa proti tomuto rozhodnutiu ako zjavne neopodstatnená. V tejto veci sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, vystupuje v nej spotrebiteľ, teda v zmysle § 52 ods. 2 Obč. zák. sa naň prednostne použijú ustanovenia Obč. zák., aj keď v zmysle uzatvorenej zmluvy by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Odstúpením od zmluvy zo strany žalobcu preto došlo k zániku zmluvy v zmysle ustanovenia § 48 ods. 2 Obč. zák. ex tunc - teda od počiatku. Preto nie je relevantná ani argumentácia žalobcu v odvolaní týkajúca sa súdom prvej inštancie vyslovenej neprijateľnosti dohodnutej zmluvnej podmienky zakotvenej v čl. VII. bod 6 úverovej zmluvy, podľa ktorej odstúpením od zmluvy nezaniká právo veriteľa požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do úplného zaplatenia dlhu. Zánikom uzatvorenej zmluvy od počiatku došlo totiž aj k zániku takto zmluvne dohodnutého záväzku účastníkov zmluvy.

12. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o náhrade trov konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie za aplikácie § 142 ods. 2 O.s.p., platného v čase rozhodovania, vychádzajúc zo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu.

13. Rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutom výroku vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne zisteného skutkového stavu. Žalobca v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie v konaní nezaoberal a ktoré by neboli predmetom jeho posudzovania.

14. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie v napadnutej časti ako vo výroku vecne správne podľa § 387 ods. 1 a 2 potvrdil.

15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Úspešným žalovaným trovy konania v odvolacom konaní nevznikli, a preto im ich odvolací súd nepriznal.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 . Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .