Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Cb-126-2021.pdf
PDF · 90.31 KB
Case nature
Area
Subarea
23Cb/126/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: Stabilita, d.d.s. a.s., so sídlom Bačíková 5, 040 01 Košice - Staré Mesto, IČO: 36 718 556, v konaní právne zastúpený JUDr. Mariánom Prievozníkom, PhD., advokátom so sídlom Krmanova 1, 040 01 Košice - Staré Mesto, IČO: 47 239 573, proti žalovanému: URANPRES, spol. s r.o., so sídlom Čapajevova 29, 080 01 Prešov, IČO: 31 676 855, v konaní právne zastúpený JUDr. Ladislavom Zátorským, advokátkam so sídlom Štefánikovo nám. č. 5, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 42 320 666, v konaní o zaplatenie 15.183,71 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.172,34 EUR od 01.09.2020 do 31.03.2022, zo sumy 1.116,08 EUR od 01.10.2020 do 07.04.2022, zo sumy 1.135,79 EUR od 01.10.2020 do 07.04.2022, zo sumy 1.095,73 EUR od 01.12.2020 do 07.04.2022, zo sumy 1.171,28 EUR od 01.01.2021 do 07.04.2022, zo sumy 1.125,55 EUR od 01.02.2021 do 07.04.2022, zo sumy 1.062,55 EUR od 01.04.2021 do 01.05.2022, zo sumy 1.226,39 EUR od 01.05.2021 do 01.05.2022, zo sumy 1.156,40 EUR od 01.06.2021 do 01.05.2022, zo sumy 946,81 EUR od 01.07.2021 do 01.05.2022, zo sumy 366,05 EUR od 01.07.2021 do 01.05.2022, zo sumy 885,44 EUR od 01.08.2021 do 04.05.2022, zo sumy 349,38 EUR od 01.08.2021 do 04.05.2022, zo sumy 905,68 EUR od 01.09.2021 do 04.05.2022 a zo sumy 309,27 EUR od 01.08.2021 do 04.05.2022.
II. V prevyšujúcej časti konanie z a s t a v u j e.
III. Žalobca m á vo vzťahu k žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania, o ktorých výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou upomínaciemu súdu - Okresnému súdu v Banskej Bystrici dňa 24.09.2021 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 15.183,71 EUR spolu s úrokom z omeškania.
2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že uzatvoril so žalovaným dňa 22.08.2021 zamestnávateľskú zmluvu č. XXXXXXXXX, podľa zák. č. 123/1996 Z.z. o doplnkovom dôchodkovom sporení.
3. Na základe tejto zmluvy sa žalovaný zaviazal platiť žalobcovi zamestnanecké a zamestnávateľské príspevky na sporenie zamestnancov žalobcu v doplnkovom dôchodkovom sporení vo výške stanovenej zákonom. Príspevky mali byť, podľa článku IV. ods. 1 zmluvy platené najneskôr posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom bola splatnosť výplaty miezd zamestnancov žalovaného.
4. Žalobca uviedol, že eviduje nezaplatené príspevky za obdobie od júla 2020 do júla 2021 v celkovej výške 15.183,71 EUR. Uviedol, že príspevky sa neevidujú v kontrolnom výkaze, lebo nepodliehajú DPH. Príslušenstvo tvoria úroky z omeškania podľa Občianskeho zákonníka.
5. Upomínací súd vydal platobný rozkaz dňa 01.10.2021 sp. zn. 10Up/977/2021.
6. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že uplatnená suma ako aj z nej plynúce úroky z omeškania nezodpovedajú skutočnému stavu ku dňu podania odporu. Uviedol, že nerozporuje skutočnosť, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zamestnávateľská zmluva č. XXXXXXXXX, na základe ktorej bol povinný platiť zamestnávateľské a zamestnanecké príspevky na sporenie zamestnancov titulom doplnkového dôchodkového sporenia. Uviedol, že však namieta sumu, ktorú by mal byť dlžný voči žalovanému teda, že suma 15.183,71 EUR - nezodpovedá realite a to z dôvodu, že žalovaný dňa 26.02.2021 uhradil za podmienok uvedených v zmluve príspevok vo výške 1.161,97 EUR, ktorý bol vyčíslený za obdobie január 2021 v tejto súvislosti boli nesprávne uplatnené aj úroky z omeškania a to z každého nezaplateného príspevku, kedy sám žalobca citoval ustanovenia zmluvy č. XXXXXXXXX. V zmysle čl. V ods. 1 zamestnávateľskej zmluvy sa zaviazal zamestnávateľ platiť zamestnávateľský a odvádzať účastnícky poplatok na doplnkové dôchodkové sporenie raz mesačne, vždy k dátumu výplaty miezd, najneskôr posledný deň kalendárneho mesiaca. Žalovaný teda z opatrnosti upozornil, že žalobca priradil nesprávne ustanovenie zamestnávateľskej zmluvy k citovanému textu. V kontexte uvedeného sa žalovaný nedostal do omeškania, ako to uviedol žalobca, pretože zamestnancom za prácu vypláca sa mzda do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý vykonávali prácu pre zamestnávateľa. Teda za prácu vykonávanú zamestnancami v januári im je zamestnávateľ povinný vyplatiť mzdu najneskôr skôr do konca nasledujúceho mesiaca februára. To isté platí aj v prípade príspevkov pre žalobcu, príspevok za január je povinný vyplatiť najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Preto sa žalovaný nemohol dostať do omeškania v dátumoch, ktoré uvádza žalobca. Vzhľadom na uvedené navrhol platobný rozkaz zrušiť a priznať náhradu trov konania na účet právneho zástupcu žalovaného.
7. Žalobca sa k odporu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 03.11.2021 (č. l. 41) a vo veci uviedol, že za účelom posúdenia dôvodnosti procesnej obrany žalovaného vo vzťahu k sume 1.161,97 EUR boli preverené prijaté platby a bolo zistené, že uvedená suma bola skutočne uhradená súčasne bolo potvrdené, že ostatné sumy, ktoré sú predmetom tohto konania uhradené neboli. Z toho dôvodu navrhol, aby konanie pokračovalo na súde, ktorý je príslušným zmysle Civilného sporového poriadku. Vo vzťahu k požiadavke žalovaného na priznanie náhrady trov konania uviedol, že táto nie je dôvodná. Uviedol, že nedochádza k späťvzatiu žaloby v lehote v zmysle ustanovenia § 8 ods. 2 zákona č. 307/2006 Z.z. o upomínacom konaní a žalovaný teda nemá nárok na náhradu trov upomínacieho konania, len na samotný fakt zrušenia platobného rozkazu. Pokiaľ ide o zostávajúcu časť v prevažnom rozsahu uplatnenú v sume 14.021,74 EUR uviedol, že v tomto smere žalovaný neuviedol žiadnu procesnú obranu. Navrhol, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 14.021,74 EUR a úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.172,34 EUR od 01.09.2020 do zaplatenia, zo sumy 1.116,08 EUR od 01.10.2020 do zaplatenia, zo sumy 1.135,79 EUR od 01.11.2020 do zaplatenia, zo sumy 1.095,73 EUR od 01.12.2020 do zaplatenia, zo sumy 1.171,28 EUR od 01.01.2021 do zaplatenia, zo sumy 1.125,55 EUR od 01.02.2021 do zaplatenia, zo sumy 1.062,55 EUR od 01.04.2021 do zaplatenia, zo sumy 1.226,39 EUR od 01.05.2021 do zaplatenia, zo sumy 1.156,40 EUR od 01.06.2021 do zaplatenia, zo sumy 943,81 EUR od 01.07.2021 do zaplatenia, zo sumy 366,05 EUR od 01.07.2021 do zaplatenia, zo sumy 885,44 EUR od 01.08.2021 do zaplatenia, zo sumy 349,38 EUR od 01.08.2021 do zaplatenia, zo sumy 905,68 EUR od 01.09.2021 do zaplatenia a zo sumy 309,27 EUR od 01.08.2021 do zaplatenia, a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40 EUR a v zostávajúcom rozsahu navrhol konanie zastaviť.
8. Následne súd vo veci realizoval výzvu zmysle ustanovenia § 167 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) a adresoval vyjadrenie žalobcu k odporu žalovaného, žalovanému, ktoré prevzal jeho právny zástupca dňa 12.12.2021.
9. Na uvedené reagoval žalovaný podaním zo dňa 21.12.2021 a uviedol, že nárok žalobcu voči žalovanému je dôvodný v rozsahu v akom ho žalobca vymedzil v podanom odpore vo svojom vyjadrení zo dňa 03.11.2021 teda skutočne žalovaný dlží žalobcovi sumu vo výške 14 021,74 EUR titulom zamestnávateľskej zmluvy č. XXXXXXXXX.
10. Čo sa týka úrokov z omeškania uviedol, že tieto sú vzhľadom na revíziu žalobcom v súčasnej dobe rátané správne, avšak v súvislosti s nákladom spojeným s uplatnením pohľadávky vo výške 40 EUR, tento žalovaný považuje za nedôvodný, keďže zamestnávateľská zmluva sa riadi občianskym zákonníkom. Poukázal na to, že v prípade, ak by sa medzi zamestnávateľom a doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou spravoval vzťah ako obchodnoprávny vtedy, by mal žalobca nárok na náklady ním žiadané zmysle nariadenia vlády č. 21/2013.
11. Následne súd vo veci reagoval výzvou k aplikácii ustanovenia § 177 CSP, načo žalobca vo veci reagoval podaním zo dňa 28.02.2022, kde uviedol, že súhlasí s rozhodnutím o veci bez nariadenia pojednávania súčasne poukázal na to, že vo svojom vyjadrení žalovaný uznal nárok vo výške 14 021,74 EUR titulom zamestnávateľskej zmluvy č. XXXXXXXXX, čo sa týka zrealizovanej revízie úrokov z omeškania uviedol, že aj tieto boli zo strany žalovaného uznané pokiaľ ide o uplatnenie si nákladov spojených s uplatnením pohľadávky uviedol, že iba tieto sú sporné. Navrhol teda, aby súd zastavil konanie v rozsahu nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške 40 EUR navrhol, aby súd priznal žalobcovi sumu 14.021,74 EUR spolu s úrokmi z omeškania ako boli uznané zo strany žalovaného.
12. K ustanoveniu § 177 CSP sa vyjadril aj žalovaný, ktorý udelil súhlas s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania a poukázal na to, že žalobca pozmenil svoj návrh čiastočne aj v zmysle podaného odporu žalovaného.
13. Podaním zo dňa 16.05.2022 žalovaný súdu oznámil, že došlo k úplnému uhradeniu istiny, ktorá tvorí predmet sporu uviedol, že za mesiac júl roka 2020 žalovaný uhradil sumu 1.172,34 EUR dňa 31.03.2022. Za zvyšné mesiace roka 2020- august, september, október, november a december 2020 žalovaný uhradil sumu 5.644,43 EUR dňa 07.04.2022. Za mesiace február, marec, apríl, máj a jún 2021 uhradil sumu 5990,02 EUR dňa 29.04.2022. Za posledný mesiac teda júl 2021 uhradil sumu 6.678,27 EUR dňa 04.05.2022, pričom v tomto boli zahrnuté príspevky aj za mesiace, ktoré neboli predmetom tohto sporu. Čo sa týka úrokov z omeškania nákladov spojených s uplatnením pohľadávky žalovaný poukázal na svoje písomné podania v konaní s tým, že zaplatenie istiny musí mať vplyv na rozsah uplatňovaných úrokov z omeškania.
14. Podaním zo dňa 25.05.2022 na uvedené reagoval žalobca a potvrdil úhrady realizované žalovaným následne navrhol, aby súd rozhodol tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.172,34 EUR od 01.09.2020 do 31.03.2022 zo sumy 1.116,08 EUR od 01.10.2020 do 07.04.2022, zo sumy 1.135,79 EUR od 01.11.2020 do 07.04.2022, zo sumy 1.195,73 EUR od 01.12.2020 do 07.04.2022, sumy 1171,28 EUR od 01.01.2021 do 07.04.2022, zo sumy 1.125,55 EUR od 01.02.2021 do 07.04.2022, zo sumy my 1.062,55 EUR od 01.04.2021 do 01.05.2022, zo sumy 1126,39 EUR od 01.05.2021 do 01.05.2022, zo sumy 1.156,40 EUR od 01.06.2021 do 01.05.2022, zo sumy 943,81 EUR od 01.07.2021 do 01.05.2022, zo sumy 366,05 EUR od 01.07.2021 do 01.05.2022, zo sumy 885,44 EUR od 01.08.2021 do 04.05.2022, zo sumy 349,38 EUR od 01.08.2021 do 04.05.2022, zo sumy 905,68 EUR od 01.09.2021 do 04.05.2022 a zo sumy 309,27 EUR od 01.08.2021 do 04.05.2022 a v prevyšujúcej časti, aby konanie súd zastavil s tým, že by priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
15. Súd vo veci následne rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pričom vo veci nebolo vykonané pojednávanie vzhľadom na súhlas žalobcu a žalovaného, pričom k verejnému vyhláseniu rozhodnutia došlo dňa 27.05.2022.
16. Sud sa oboznámil so zamestnávateľskou zmluvou č. 1XXXXXXXX podľa zák. č. 123/1996 Z.z. o doplnkovom dôchodkovom sporení v zmysle, ktorej mal zistené, že žalobca so žalovaným ju uzatvorili dňa 28.02.2021.
17. Na základe tejto zmluvy sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi zamestnanecké a zamestnávateľské príspevky na sporenie zamestnancom žalobcu v doplnkovom dôchodkovom poistení vo výške stanovenej zákonom.
18. Podľa článku IV. zmluvy bodu 1/ pre naplnenie predmetu zmluvy sa zamestnávateľ zaväzuje: platiť a odvádzať príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie za seba a účastníkov doplnkového dôchodkového sporenia, svojich zamestnancov, pričom povinnosť platiť príspevok za zamestnanca - účastníka doplnkového dôchodkového sporenia mu vzniká prvýkrát mesiaci, nasledujúcom po mesiaci, v ktorom vznikla účastníkovi účasť na doplnkovom dôchodkovom sporení, ak nie je v účastníckej zmluve dohodnuté inak alebo, ak zákon neustanovuje inak.
19. Súd vo veci ďalej vykonal dokazovanie výkazom neuhradených predpisov zo dňa 23.09.2021, z ktorého vyplynulo, že neuhradené príspevky za obdobie od júla 2020 do júla 2021 spolu predstavovali sumu 15.183,71 EUR.
20. Súd vo veci poukazuje na to, že tieto skutočnosti medzi žalobcom a žalovaným sporné neboli.
21. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
22. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
23. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
24. Vzhľadom na skutočnosť, že v prejednávanej veci vzal žalobca svoju žalobu v časti voči žalovanému späť, súd konanie v časti zastavil, podľa citovaných zákonných ustanovení bez skúmania postoja žalovaného k čiastočnému späťvzatiu žaloby, keďže jeho nesúhlas z akýchkoľvek dôvodov by bol v zmysle § 146 ods. 1 CSP bez právneho významu.
25. So splnením svojho záväzku, ktorý je peňažným záväzkom, je žalovaný v omeškaní, v nadväznosti načo žalobca dôvodne uplatnil úrok z omeškania. Žalobcom uplatnený úrok z omeškania neprekračuje zákonnú sadzbu úroku z omeškania v zmysle vyššie citovaných ustanovení § 369 Obchodného zákonníka v znení vždy platnom a účinnom v čase vzniku omeškania sa žalovaného. Pri ustálení momentu vzniku omeškania sa žalovaného so splnením jednotlivých častí jeho peňažného záväzku voči žalobcovi vychádzal zo skutočnosti, že moment vzniku omeškania sa žalovaného, tak ako bol žalobcom vymedzený, nebol v konaní medzi účastníkmi napokon sporný a zároveň zobral do úvahy obsah písomného dojednania v zamestnávateľskej zmluve.
26. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania súd prizná náhradu trov konania protistrane.
27. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
28. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
29. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
30. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol aj bez návrhu (§ 262 ods. 1 CSP) tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, pričom postupoval v zmysle § 256 ods. 1 CSP, t.j. čo do zastavenia konania (iba okrem istiny v sume 1.161,97 EUR
- príspevku za január 2021 a posunu uplatnenia úroku z omeškania, čo súd považoval za nepatrné zavinenie zastavenia zo strany žalobcu), nakoľko žalovaný procesne zavinil zastavenie konania v tejto (prevažujúcej „ostatnej“) časti (uhradil prevažnú časť žalovanej sumy po začatí konania), a teda patrí mu v tejto časti náhrada trov konania v spojení s § 255 ods. 1 CSP, t.j. čo do zaplatenia sumy 14.021,74 EUR s príslušenstvom (v tomto rozsahu žalobe vyhovené). Súd v zmysle § 262 ods. 1 CSP rozhodol len o nároku na náhradu trov konania, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, v ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.