Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/403/2016

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v spore žalobcu: S. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXXX/X, D., zastúpený Advokátskym združením JUDr. Jozef Dudzík & JUDr. Kristína Gerová, Škultétyho 1597/7, Topoľčany, proti žalovaným: 1/ V. N., nar. XX.XX.XXXX, 2/ C. N., nar. XX.XX. XXXX, obaja trvale bytom K. XXX/X, D., obaja zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Zuzana Čížová, s.r.o., IČO: 36 789 925, J. Jesenkého 69, Bánovce nad Bebravou, za účasti intervenienta na strane žalovaných: Wüstenrot poisťovňa, a.s., IČO: 31 383 408, Karadžičova 17, Bratislava, o zaplatenie 42.827 eur, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 01.06.2016, č.k. 6C/163/2014-224, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vracia vec na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie zamietol napadnutým rozsudkom žalobu, ktorou sa žalobca domáhal náhrady škody na zdraví, spôsobenej mu v dôsledku zavalenia múrom vo vlastníctve žalovaných, ktorý bol v nevyhovujúcom technickom stave a po drobnom stavebnom zásahu žalobcu sa na neho zrútil. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 415, § 420 ods. 1 a § 441 a zamietnutie žaloby odôvodnil tým, že i keď mal za preukázané, že múr bol v zlom technickom stave a výrazne naklonený, nebolo toto primárnou príčinou jeho zrútenia s následkom škody na zdraví žalobcu. Podľa súdu prvej inštancie to bol predovšetkým žalobca, kto porušil viacero povinností, v dôsledku ktorých múr spadol a zasypal ho, čím si žalobca spôsobil škodu sám. Pri preukázanej vedomosti žalobcu o zjavne zlom technickom stave a spadnutím hroziacom naklonení múru, bolo porušením prevenčnej povinnosti žalobcu podľa § 415 to, že žalobca sa postavil na stranu naklonenia múru a dal pokyn spolupracovníkovi, aby múr začal rozoberať. To všetko bez akýchkoľvek zabezpečovacích opatrení proti pádu múru. Samotný zlý technický stav múru tak nebol podľa súdu prvej inštancie príčinou jeho pádu s následnou škodou na zdraví žalobcu. Príčinou pádu múru na žalobcu bola skutočnosť, že žalobca sa postavil na stranu náklonu múru a so svojim spolupracovníkom začali tento múr rozoberať. Vzniknutá škoda tak nemá podľa súdu prvej inštancie príčinnú súvislosť so zlým technickým stavom múru, ale s vlastným neopatrným konaním žalobcu, a preto nie je daná zodpovednosť žalovaných za škodu, ktorú pád múru spôsobil žalobcovi. Úspešným žalovaným priznal súd prvej inštancie náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

2. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnuté rozhodnutia zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. Považoval za nesprávny záver súdu prvej inštancie o existencii jedinej príčiny pádu múru, ktorou malo byť konanie žalobcu. Pripustil možnosť spolupôsobenia pri páde múra, no zodpovednosť žalovaných za zabezpečenie svojej stavby považoval žalobca za neopomenuteľnú. Vzhľadom na zlý technický stav múru (naklonenie 30 - 40 stupňov), pôsobili pri jeho páde najmenej dva faktory, ktoré mal súd vyhodnotiť a rozhodnúť o spoluzodpovednosti medzi žalobcom a žalovanými. Žalobca pritom poukazoval, že stavebný zásah do múru, na ktorom sa podieľal bol minimálny a svojim rozsahom nemohol spôsobiť pád v danom rozsahu, pokiaľ by múr nebol v havarijnom stave. Ďalej žalobca namietal nevykonanie niektorých navrhnutých dôkazov, najmä znaleckého posudku, ktorý by preukázal akou mierou sa na páde podieľal nevyhovujúci stav múru a akou stavebné úpravy spočívajúce podľa žalobcu

vo vyvŕtaní jednej dierky a odobratí niekoľkých tehiel. Osobitne k trovám konania žalobca uviedol, že rozhodnutie nepovažuje za správne ani v prípade potvrdenia výroku vo veci samej, pretože povinnosť náhrady trov konania vo výške viac ako 11.000 eur nezohľadňuje dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré sú dané jednak okolnosťami veci samej ako aj majetkovými pomermi žalobcu.

3. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu žiadali napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Stotožnili sa so súdom prvej inštancie o jedinej príčine pádu múru spočívajúcej v neopatrnom konaní zo strany žalobcu a zlý technický stav múru považovali za nepreukázaný. Rovnako ako súd prvej inštancie považovali aj žalovaní za absentujúcu príčinnú súvislosť medzi akýmkoľvek konaním žalovaných a škodou na strane žalovaného, ktorá mala podľa nich pôvod jedine v tom, že žalobca sa postavil pod múr, ktorý bol výrazne naklonený a so spolupracovníkom ho začali rozoberať. Za uvedené konanie žalobcu žalovaní nezodpovedajú. Žalovaní ďalej poukázali na rozporné tvrdenia žalobcu a stotožnili sa s nadbytočnosťou znaleckého dokazovania, ako aj s danosťou objektívnej prekážky jeho vykonania spočívajúcou v neexistencii spadnutého múru. Žalovaní ďalej poukázali na výsledky trestného konania vedeného voči žalovaným, ktoré bolo zastavené, a v ktorom bolo viac krát zo strany orgánov činných v trestnom konaní uvádzané, že k pádu múru došlo na základe zásahu do jeho konštrukcie na základe príkazu a súhlasu žalobcu. Osobitne žalobcovia poukázali na výpoveď žalobcu v trestnom konaní, ktorý mal uviesť, že stáť pod múrom, o ktorom vedel, že v dôsledku rozoberania spadne bola školácka chyba. Z trestného konania považovali žalovaní za významné aj viaceré výpovede týkajúce sa stavu múru a postupu prác žalobcu a jeho spolupracovníka, podľa ktorých mal byť technický stav múru vyhovujúci a práce väčšieho rozsahu ako tvrdí žalobca. Žalovaní ďalej poukázali na nedostatok stavebného povolenia na práce žalobcu ako aj na absenciu akýchkoľvek krokov zo strany stavebného úradu svedčiacich o nevyhovujúcom technickom stave múru. Mali za nepreukázané porušenie akejkoľvek právnej povinnosti z ich strany. Nesúhlasili tiež s odvolaním žalobcu čo do trov konania.

4. Rovnako intervenient vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť a rovnako ako súd prvej inštancie mal za to, že bezprostrednou príčinou vzniku škody na zdraví žalobcu nebol stav múru žalobcov. Zaoberal sa príčinnou súvislosťou z hľadiska teórie, zdôraznil potrebu jej bezprostrednosti a v tomto smere uzavrel, že príčinná súvislosť je daná vtedy, ak nebyť konkrétnej škodovej udalosti, ku škode by nedošlo. Príčinou vzniku škody by podľa intervenienta mohla byť iba tá okolnosť, bez ktorej by škodlivý následok nenastal, pričom nemusí ísť o príčinu jedinú, ale stačí, aby išlo o jednu z príčin, a to o príčinu podstatnú. Skúmanie stability múru, ako ho navrhuje vykonať žalobca znaleckým dokazovaním, považuje intervenient za nemožné pre neexistenciu múru a túto dôkaznú núdzu je podľa neho potrebné pričítať žalobcovi. Záverom vyjadrenia intervenient uviedol, že konanie žalobcu bolo hrubým porušením prevenčnej povinnosti, z ktorého škodu musí preto žalobca znášať sám.

5. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 v spojení s § 470 bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP, pretože súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy.

6. Súd prvej inštancie použil správne ustanovenie právneho predpisu, a to ust. 441 OZ, podľa ktorého, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám. Nesprávne však toto ustanovenie aplikoval na ním zistený skutkový stav, keď prijal záver, že škoda bola spôsobená výlučne zavinením poškodeného.

7. Uvedený záver neobstojí pri skutkovom zistení súdu prvého stupňa, že múr bol vo vlastníctve žalovaných, bol preukázateľne v zlom technickom stave a bol výrazne naklonený na stranu, na ktorej sa v čase pádu nachádzal žalobca. Súd prvej inštancie mal za preukázané aj to, že žalovaní boli na zlý technický stav múru upozorňovaní. Tieto skutkové zistenia súd prvej inštancie aj náležite odôvodnil vykonanými dôkazmi a odvolací súd z nich vychádza.

8. Pri uvedenom skutkovom závere o zlom technickom stave múru a jeho výraznom naklonení však neobstojí posúdenie zavinenia žalobcu ako výlučné. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom, že zo strany žalobcu sa jednalo o nanajvýš neopatrné konanie. Nemožno však považovať za správne, pričítať zavinenie za pád stavby v havarijnom stave len žalobcovi, akokoľvek neopatrne si počínajúceho. Pri tomto prístupe by vo všeobecnosti nebola daná zodpovednosť za škodu na strane vlastníkov nezabezpečených stavieb v havarijnom stave, pokiaľ by impulzom pre pád takýchto stavieb bolo

počínanie poškodeného vykazujúce znaky mimoriadnej neopatrnosti. Takýto konaním totiž nie je len žalobcom iniciovaný stavebný zásah, ale je zaň potrebné považovať aj konanie osôb s nižšou rozumovou vyspelosťou, typicky detí a neplnoletých, alebo osôb s negatívne ovplyvnenými rozpoznávacími a ovládacími schopnosťami, ako sú napr. osoby pod vplyvom návykových látok. Nemožno nevidieť zavinenie vlastníka nezabezpečenej stavby v havarijnom stave, ktorá by sa zrútila na deti spôsobiace svojou aktivitou podnet na pád stavby, či na podnapité osoby, ktoré by impulz k zrúteniu stavby vyvolali svojim vandalizmom. Stavba nie je domček z kariet a jej stav musí byť taký, aby sa pri uvedených impulzoch nízkej intenzity nezrútila. Pokiaľ stavba v takomto stave nie je a dôjde k jej zrúteniu majúcemu pôvod aj v havarijnom stave, je zavinenie na strane vlastníka stavby v zásade dané a nanajvýš ho možno znížiť o mieru spoluzavinenia poškodeného.

9. V posudzovanom prípade nevyplýva zo zistení súdu prvého stupňa také konanie žalobcu, ktoré by samo o sebe spôsobilo pád múru aj v prípade, pokiaľ by bol v technicky vyhovujúcom stave. Nemožno potom konanie žalobcu posudzovať ako jedinú príčinu pádu múru a vzniku škody. Pri skutkovom závere súdu prvej inštancie o technickom stave múru sa tu jednoznačne jedná o zloženú príčinu vzniku škody, ktorá nachádza svoje právne vyjadrenie v citovanom ustanovení § 441 OZ. Za danej situácie bolo pre vznik škody rovnako významné ako zavinenie žalobcu aj zavinenie žalovaných. Títo ako vlastníci stavby v havarijnom stave neprijali také opatrenia, aby v dôsledku uvedeného stavu nedošlo ku škode a havarijný stav múru bol preto rovnakou príčinou jeho pádu ako zjavne neopatrné konanie žalobcu.

10. Vzhľadom na uvedené nebolo právne posúdenie spoluzavinenia zo strany súdu prvej inštancie správne, a pretože pre rozhodnutie vo veci je potrebné vykonať širšie dokazovanie k rozsahu škody, ktorého vykonanie v odvolacom konaní nie je účelné, odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vrátil vec na ďalšie konanie. V ňom je súd prvej inštancie viazaný vysloveným právnym názorom o spoluzavinení škody oboma stranami sporu.

11. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí vo veci (§ 396 ods. 3

12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .