Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoP/43/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci manželky (navrhovateľky/matky) Bc. E. B., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom J., O. XXXX/XX, aktuálne D., D. XX, právne zastúpenej advokátkou JUDr. Danielou Harkabusovou, PhD., so sídlom D., N. E. XXXXX/XX proti manželovi (odporcovi/otcovi) Mgr. D. B., nar. XX.X.XXXX, bytom J., O. XXXX/XX, právne zastúpeného advokátkou JUDr. Katarínou Turanskou, so sídlom D., J. P. XXXXX/XXB, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu - X. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, na čas po rozvode manželstva, na základe odvolania manžela (odporcu) proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 20P/193/2015-279 zo dňa 10. februára 2017 takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e vo výroku o zverení maloletej X., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky.

Rozsudok okresného súdu m e n í vo výroku o výživnom tak, že otec je p o v i n n ý prispievať od právoplatnosti rozsudku o rozvode (od 26.5.2017) na výživu maloletej X., nar. XX.XX.XXXX, výživným v sume 110 eur mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred s tým, že bežné výživné v sume 70 eur bude platiť k rukám matky a výživné na tvorbu úspor v sume 40 eur na osobitný účet maloletej zriadený matkou. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e vo výroku o uložení povinnosti matke zriadiť osobitný účet na prijímanie výživného na tvorbu úspor, vrátane povinnosti oznámiť jeho číslo otcovi najneskôr do 7 dní od jeho zriadenia a vo výroku o možnosti nakladania s prostriedkami na osobitnom účte len so súhlasom súdu.

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e vo výroku o úprave stretávania otca s maloletou X., nar. XX.XX.XXXX, v časti stretávania cez prázdniny a sviatky. Rozsudok okresného súdu m e n í vo výroku o úprave stretávania otca s maloletou X., nar. XX.XX.XXXX, vo zvyšnej časti tak, že otec j e o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletou X., nar. XX.XX.XXXX, každý nepárny týždeň od stredy od 16.00 hod. do nedele do 16.00 hod. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e vo výrokoch o mieste prevzatia a odovzdania maloletej medzi rodičmi, o povinnosti matky dieťa na styk riadne pripraviť, o povinnosti rodičov informovať sa navzájom o nemožnosti uskutočnenia styku.

Rozsudok okresného súdu z o s t á v a n e d o t k n u t ý vo výroku o rozvode manželstva účastníkov a vo výroku o uložení povinnosti manželovi/odporcovi nahradiť manželke/navrhovateľke časť súdneho poplatku z návrhu na začatie konania v sume 33 eur.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozviedol manželstvo navrhovateľky a odporcu. Vychádzal zo záveru, že manželstvo je hlboko a trvalo rozvrátené, pričom nie je žiaden predpoklad obnovenia spolužitia manželov. Ďalšie trvanie manželstva v stave, v akom sa aktuálne nachádza, nie je ani na prospech maloletej X.. 2. Maloletú X. zveril okresný súd do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. Dotknutým výrokom fakticky zároveň nevyhovel návrhu otca o zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obom rodičom v týždňových intervaloch. Takéto rozhodnutie považoval za rozhodnutie v najlepšom záujme maloletej, jej bezpečia a stability. Súčasne rešpektoval názor maloletej X., ktorý prejavila pri rozhovore so sudkyňou za prítomnosti kolízneho opatrovníka. Dieťa uviedlo, že má rado matku i otca, ale nechce byť dlhšie u otca; len na krátko, lebo by nevidela dlho matku a chýbala by jej. Okresný súd konštatoval, že hoci v čase predmetného rozhovoru mala maloletá X. (len) 5 rokov, vedela reagovať veľmi spontánne a rozumne, preto nemožno súhlasiť s názorom otca, že maloletá nevie posúdiť, čo je pre ňu najvhodnejšie. 3. Okresný súd uviedol, že nepochybuje o tom, že otec sa dokáže (aj za pomoci svojej matky - starej matky dieťaťa) o maloletú postarať a že táto je s ním/s nimi šťastná. Neboli preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by otca v starostlivosti diskvalifikovali a v doterajšej výchove bol otec pre maloletú prínosom. Do budúcna sa na výchove maloletej môže podieľať i bez striedavej osobnej starostlivosti, a to v rámci upraveného (rozšíreného styku); aj keď nie v rozsahu starostlivosti zo strany matky. Okresný súd zdôraznil, že hoci má maloletá X. vybudované vzťahové väzby na oboch rodičov (a ich rodiny), na matku sú tieto silnejšie. Maloletá chce byť aj s otcom, ale „nie tak dlho ako s matkou“. V tejto spojitosti dodal, že z hľadiska možnosti vzniku traumy u maloletej nemožno experimentovať so striedavou osobnou starostlivosťou. Navyše, jej základným predpokladom je dohoda a spolupráca oboch rodičov, ktorý predpoklad v danom prípade splnený nie je, keďže vzájomnú komunikáciu rodičov nemožno hodnotiť ako dobrú, či pozitívnu. Okresný súd do budúcnosti (za predpokladu zlepšenia vzájomnej komunikácie i vzťahov rodičov, keď zároveň maloletá bude staršia) nevylúčil ani eventualitu striedavej osobnej starostlivosti. 4. Styk otca s maloletou upravil tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou X. každý nepárny týždeň od štvrtka od 16:00 hod. do nedele do 16:00 hod. Súčasne konkrétne (podrobne vo výroku napadnutého rozsudku) upravil styk počas prázdnin a sviatkov. Vo všetkých prípadoch si otec dcéru prevezme pred domácnosťou matky a po ukončení stretnutí ju odovzdá matke na tom istom mieste. Matke okresný súd uložil povinnosť maloletú X. na stretnutia s otcom pripraviť a obom rodičom povinnosť navzájom sa informovať o prípadnej nemožnosti uskutočnenia určeného styku. 5. Vyživovaciu povinnosť upravil tak, že otec je povinný odo dňa právoplatnosti výroku o rozvode manželstva prispievať na výživu maloletej X. sumou 200 eur mesačne, z ktorej 100 eur predstavuje bežné výživné a 100 eur výživné určené na tvorbu úspor. Matke uložil povinnosť zriadiť maloletej osobitný účet na príjem časti výživného na tvorbu úspor a oznámiť písomne jeho číslo otcovi v lehote najneskôr do 7 dní od jeho zriadenia. Osobitným výrokom okresný súd zdôraznil, že na nakladanie s prostriedkami na osobitnom účet maloletej je potrebný súhlas súdu. 6. Pri určení výšky výživného vychádzal zo zásady rovnakej životnej úrovne rodičov a dieťaťa, t.j. že „výživným má byť dieťaťu zabezpečená taká životná úroveň, ktorú zodpovedá sociálnemu postaveniu rodičov a ktorú by rodičia zabezpečovali, keby žili v spoločnej domácnosti“. Konštatoval, že individuálne nároky maloletej sú dané jej vekom (5 rokov) a s tým súvisiacim uspokojovaním hlavne bežných hmotných potrieb ako sú strava, oblečenie, obutie, hygienické potreby a hračky. Výdavky na maloletú X. vznikajú aj v súvislosti s jej návštevou predškolskej prípravy a liečbou zdravotných problémov, keď matka niekedy musí na lieky doplácať i vyššie sumy. Nadväzne považoval bežné výživné 100 eur mesačne za primerané a optimálne; s prihliadnutím aj na to, že časť nákladov maloletej je krytá z prídavku na dieťa. 7. Po vyhodnotení možností, schopností a majetkových pomerov otca okresný súd tohto „zaviazal“ tiež k povinnosti prispievať na tvorbu úspor maloletej. Otec je totiž z príjmu 700 eur mesačne schopný tvoriť maloletej aj úspory, ktoré sa budú môcť so súhlasom súdu využiť v budúcnosti; napríklad v prípade, že sa otcovi zníži príjem a nebude môcť platiť určené výživné. V tejto spojitosti okresný súd dodal, že predchádzajúci pracovný pomer skončil otec v skúšobnej dobe bez udania dôvodu, hoci mal z neho príjem cca 950 eur mesačne. Súčasne má ešte príjem z prenájmu bytu v Bratislave; je teda nepochybné, že jeho životná úroveň je vyššia, než životná úroveň matky.

8. Samostatným výrokom okresný súd uložil odporcovi/manželovi povinnosť nahradiť navrhovateľke/ manželke časť súdneho poplatku z návrhu na začatie konania o rozvod manželstva vo výške 33 eur. O (ostatných) trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu (§ 52 , keď nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie nároku na náhradu trov konania niektorému z účastníkov.

9. Proti tomuto rozsudku, okrem výroku o rozvode manželstva a nadväzujúceho výroku o náhrade časti súdneho poplatku, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že bude vyhovené jeho návrhu na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti s tým, že výživné nebude určené. Nesúhlasil s rozhodnutím o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky, ktoré okresný súd odôvodnil fakticky len tým, že rešpektoval názor maloletej. Z predmetnej zápisnice o vypočutí dieťaťa vyplýva, že u maloletej nie je možné hovoriť o takej vôľovej a rozumovej vyspelosti, aby vedela určiť, aká osobná starostlivosť je pre ňu najvhodnejšia. V tejto súvislosti poukazoval na rozporuplnosť konštatovaní okresného súdu, že maloletá vedela pri rozhovore so sudkyňou reagovať spontánne a rozumne, pričom ale na druhej strane nevedela hneď pochopiť, „koľko je týždeň“. Vzhľadom na vhodné podmienky starostlivosti o maloletú v domácnosti otca, keď zároveň ani okresný súd nepochyboval o jeho schopnosti postarať sa o dcéru a táto je s ním šťastná, boli podľa odvolateľa splnené podmienky pre nariadenie striedavej osobnej starostlivosti. Mal za to, že nie je dôvod obmedzovať otca v starostlivosti o dieťa, ktoré jeho právo je kvalitou i rozsahom rovnaké ako právo matky. Prikladať názoru maloletej v jej veku takú váhu, že na tomto jej názore je založené rozhodnutie, „sa nejaví správne, vhodné, ani spravodlivé“. 10. Odvolateľ odmietal názor okresného súdu, že predpokladom striedavej osobnej starostlivosti je dohoda a spolupráca rodičov; čo v súdenej veci nie je naplnené vzhľadom na problémy v ich vzájomnej komunikácii. Poukázal pritom na nálezy Ústavného súdu ČR (napr. sp. zn. I. ÚS 266/10 z 18.8.2010), v zmysle ktorých by na základe takéhoto názoru k eliminácii striedavej osobnej starostlivosti postačovalo iba jednostranné, iracionálne, svojvoľné, účelové odmietanie kvalifikovanej komunikácie zo strany rodiča, ktorý má dieťa vo svojej osobnej starostlivosti. Išlo by teda fakticky o zneužitie postavenia rodiča vychovávajúceho dieťa. Odvolateľ namietal tiež rozsah styku s maloletou, ktorý v zmysle napadnutého rozsudku je v porovnaní s rozsahom doteraz vymedzeným neodkladným opatrením menší. Pritom bolo nesporne preukázané, že otec spĺňa všetky predpoklady na to, aby sa o maloletú staral; k čomu aj dlhodobo dochádza/lo. To znamená, že i maloletá X. je zvyknutá na takýto väčší rozsah stretnutí s otcom. 11. Otec nesúhlasil ani s výškou určeného výživného, ktoré je podľa neho neprimerané s poukazom na vek maloletej, jej preukázané/skutočné pravidelné výdavky, ako aj s ohľadom na jeho príjmové a majetkové pomery. Rozhodnutie okresného súdu v danej časti označil za nedostatočne (len všeobecne) odôvodnené. E. mesačné výdavky maloletej (poplatok za materskú školu, anglický jazyk, strava v materskej škole) sú cca 40 eur + výdavky na lieky. Okresný súd nezohľadnil, že otec maloletej prispieva aj nad rámec bežného výživného, „zakúpi a zabezpečí jej všetko, čo potrebuje“. Zároveň od 18.2.2016 v zmysle nariadeného predbežného opatrenia máva maloletú takmer polovicu mesiaca vo vlastnej starostlivosti. 12. Odvolateľ tvrdil, že jeho pomery neumožňujú prispievať výživným aj na tvorbu úspor maloletej; už vôbec nie v sume 100 eur mesačne, čo je pri jeho príjme 700 eur zjavne neadekvátne. Mal za to, že neboli zohľadnené jeho výdavky spojené so živnostenským oprávnením a ani výdavky súvisiace so spoločnými dlhmi rodičov/bývalých manželov. Pokiaľ okresný súd poukázal na príjem z nájmu bytu v Bratislave, tento byt je v BSM a príjem z jeho nájmu je použitý na úhradu nákladov (aj to nie v plnej miere) daného bytu a splácanie úveru použitého na jeho kúpu. Matka otcovi na dotknuté výdavky vôbec neprispieva, hoci ide o záväzky vzniknuté za trvania ich manželstva. Odvolateľ dodal, že vzhľadom na predpokladaný rast nákladov maloletej v budúcnosti, kedy už nebude možné skúmať vecnú správnosť pôvodne (v tomto konaní) určeného výživného, je namieste „postupovať citlivo a zvažovať výšku pravidelných bežných výdavkov v súčasnosti“.

13. Matka žiadala napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedla, že otec len opakuje tvrdenia a skutočnosti, ktoré už boli predmetom dokazovania a posúdenia zo strany okresného súdu, ktorý sa s nimi dostatočne vysporiadal. Poukazovala na svoje vyjadrenia v priebehu konania, ako aj na názor kolízneho opatrovníka, ktorý navrhol vyhovieť jej návrhu o zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky. Okresný súd v zmysle ustálenej judikatúry náležite prihliadol na postoj maloletej, keď z prepisu jej pohovoru so sudkyňou je zrejmé, že bola schopná samostatne vyjadriť svoj názor. V súvislosti s otcom navrhovanou striedavou osobnou starostlivosťou konštatovala, že nedostatočná komunikácia medzi

rodičmi a ich vzájomné negatívne vzťahy maloletej neprospievajú, preto nie sú splnené podmienky pre nariadenie takejto formy starostlivosti. 14. Určené výživné matka označila za zodpovedajúce oprávneným potrebám maloletej, ako aj pomerom otca. Darčeky pre maloletú, ktoré otec spomína, sú iba príležitostné a neznížia pravidelne vynakladané výdavky na dcéru. Prvoradou povinnosťou otca je - podľa matky - platiť výživné, pričom „zákon pred potreby rodiča stavia potreby dieťaťa“.

15. Otec v následnej reakcii v plnej miere zotrval na svojej (pôvodnej) odvolacej argumentácii, ktorú v stručnosti zopakoval. Dodal, že názor maloletej prezentovaný v rámci jej výsluchu ovplyvňuje aj čas, ktorý do vykonania výsluchu uplynul od momentu, od ktorého rodičia už nežijú v spoločnej domácnosti. 16. Na predmetné vyjadrenie už matka nereagovala; kolízny opatrovník zostal nečinný v „celom“ odvolacom konaní.

17. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa § 65 a § 66 (nadväzne zostal nedotknutým rozsudok okresného súdu v odvolaním nenapadnutých výrokoch o rozvode manželstva a o uložení povinnosti manželovi/odporcovi nahradiť manželke/ /navrhovateľke časť súdneho poplatku) a v preskúmavanom rozsahu bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 napadnutý rozsudok v časti potvrdil podľa § 387 ods. 1 a v časti zmenil podľa § 388 tak, ako je konštatované vo výroku tohto rozhodnutia.

18. Krajský súd, zhodne s okresným súdom, v otázkach osobnej starostlivosti o maloletú považoval v konkrétnostiach súdenej veci za osobitne významné vyjadrenie vlastného názoru maloletou X.. V rámci značne rozsiahleho rozhovoru konajúcej sudkyne s maloletou bol u dieťaťa opakovane, na základe rôzne formulovaných otázok a v rôznych súvislostiach zisťovaný postoj/preferencia spôsobu osobnej starostlivosti. Názor maloletej X., ktorého podstata spočíva v tom, že chce byť dlhšie s matkou a k otcovi chodievať na „návštevu“, možno charakterizovať ako jednoznačný a nemenný. Uvedené pritom nie je ani v najmenšom rozpore s tým, že s otcom má veľmi dobrý vzťah a je s ním/u neho šťastná. 19. Predmetnému názoru maloletej nemožno upierať relevanciu len vzhľadom na nízky vek maloletej. Z obsahu dotknutého rozhovoru vyplýva, že bola/je spôsobilá chápať podstatu a zmysel problematiky zdržiavania sa (resp. výchovného prostredia) v domácnosti každého z rodičov a vyjadriť vlastný postoj; t.j. uviesť „u koho bude (bývať)“, „u koho chce byť“, „ku komu chce chodievať (len na kratší čas)“ a podobne. Krajský súd považuje za nutné zdôrazniť, že z predmetného rozhovoru (najmä z opakovaného vracania sa zo strany sudkyne k eventualite striedavej starostlivosti z rôznych tém, hoci už predtým dieťa odpovedalo jasne a konkrétne) je viac ako zrejmé, že (minimálne prvotne) okresný súd uprednostňoval striedavú osobnú starostlivosť. Konštatovanému zodpovedá aj spontánne vyjadrenie zákonnej sudkyne „nepresvedčíme ťa“ (predposledná strana záznamu výsluchu dieťaťa).

20. Nemožno sa však stotožniť s názorom okresného súdu, že nevyhnutnou podmienkou pre zverenie maloletého dieťaťa do osobnej striedavej starostlivosti rodičov je ich fungujúca vzájomná komunikácia. Presne v zmysle záverov Ústavného súdu ČR, na ktoré poukazuje i otec, by totiž mohol rodič, ktorý má maloleté dieťa vo svojej osobnej starostlivosti, jednostranne a účelovo vylúčiť eventualitu striedavej osobnej starostlivosti len tým, že by odmietal, bojkotoval snahu o komunikáciu zo strany druhého rodiča. Nesprávnosť tejto argumentácie okresného súdu však nemá vplyv na vecnú správnosť jeho rozhodnutia v otázke osobnej starostlivosti, vychádzajúcej zo záverov vyslovených v predchádzajúcich bodoch odôvodnenia tohto rozsudku.

21. Pokiaľ ide o úpravu styku (stretávania sa) otca s maloletou X., krajský súd akceptoval jeho námietku o nedôvodnom zúžení rozsahu („bežných“) stretnutí oproti úprave v zmysle nariadeného (a uplatňovaného) predbežného/neodkladného opatrenia. V rámci dokazovania vo veci samej neboli zistené nijaké skutočnosti, ktoré by otca diskvalifikovali v starostlivosti o maloletú, resp. by túto jeho spôsobilosť oslabovali. Naopak, ako bolo už vyššie konštatované, otec je schopný sa o dieťa riadne starať a maloletá má v jeho domácnosti vytvorené vhodné podmienky pre zdravý vývin. 22. Následne krajský súd zmenil napadnutý rozsudok a „bežné“ stretnutia (t.j. mimo prázdnin a sviatkov) rozšíril o ďalší deň tak, že maloletú otec prevezme už v stredu nepárneho týždňa. Z hľadiska budovania plnohodnotného vzťahu medzi otcom a maloletou je žiaduce, aby rozhodujúcu časť trvania ich stretnutí netvoril len víkend (ako by tomu bolo podľa úpravy vykonanej napadnutým rozsudkom), ale aby mal otec možnosť podieľať sa na výchove maloletej aj počas pracovného/školského týždňa. To znamená v čase, kedy majú obaja iný režim a hlavne „obmedzenia“ nezávislé len od ich vôle; tak môže otec uplatňovať

svoj rodičovský vplyv aj na oblasť denných návykov maloletej v rámci plnenia štandardných denných povinností.

23. V časti úpravy styku otca s maloletou počas prázdnin a sviatkov sa krajský súd stotožnil s napadnutým rozsudkom okresného súdu. Je potrebné zdôrazniť, že v tomto smere sa jedná o úpravu, ktorá oproti úprave nariadenej predbežným/neodkladným opatrením výrazne rozširuje a posilňuje stretávanie otca s maloletou X.. Ako vecne správne krajský súd potvrdil aj súvisiace výroky rozsudku okresného súdu o mieste prevzatia a odovzdania maloletej medzi rodičmi, o povinnosti matky maloletú na styk s otcom riadne pripraviť, ako aj o povinnosti rodičov informovať sa navzájom o prípadnej nemožnosti uskutočnenia styku.

24. Opodstatnené sú odvolacie námietky otca týkajúce sa určenia výživného. Okresný súd nebol dôsledný vo vzťahu k preukázaniu a posúdeniu nákladov maloletej. Napríklad matka poukazovala v súvislosti so zdravotným stavom dieťaťa aj na zvýšené výdavky na lieky, ktoré sú plne alebo v podstatnej časti hradené z verejného zdravotného poistenia; čo vyplýva z výpisov zo zdravotnej poisťovne predložených otcom. Týmto príkladom však krajský súd nemieni (úplne) spochybňovať nutnosť zvýšených výdavkov spojených s nepriaznivým zdravotným stavom maloletej. Z celkového pohľadu je ale potrebné si uvedomiť, že maloletá X. je „len“ dieťaťom v predškolskom veku bez existencie špecifických výdavkov oproti štandardným potrebám detí v takomto veku.

25. Nie je taktiež možné prehliadať výdavky otca v súvislosti s bytom nachádzajúcim sa v Bratislave (ktorý patrí do BSM rodičov) a poukazovať len na príjem z nájmu daného bytu, ako to učinil okresný súd. Otec totiž vynakladá získané nájomné na úhradu nákladov spojených s týmto bytom, vrátane nákladov na jeho obstaranie (úver), pričom sa nejedná o nájomné/príjem, ktorý by v celom rozsahu pokryl súvisiace výdavky. Matka sa na úhrade týchto nákladov žiadnym spôsobom nepodieľala, hoci jej majetok (doteraz nevyporiadané BSM) sa zhodnocuje, resp. minimálne sa znižuje jeho zaťaženie úvermi. 26. Predmetnú okolnosť je tak nutné v konečnom dôsledku posúdiť opačne, než vykonal okresný súd. Príjem z nájmu bytu nepredstavuje ďalší príjem otca, ktorý by mal relevanciu pri určení výšky výživného. Naopak tým, že matka v danej spojitosti nemá žiadne výdavky, nedochádza k odčerpávania jej finančných prostriedkov/príjmov slúžiacich (aj) na uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletej.

27. Predovšetkým je však nevyhnutné v rámci určovania výživného prihliadnuť na rozsah stretnutí otca s maloletou X.. To znamená na čas, počas ktorého matka nemá žiadne bezprostredné výdavky so starostlivosťou o dcéru. V konkrétnostiach súdenej veci ide cca o tretinu kalendárneho roku, v ktorom období otca okrem poskytovania a zabezpečovania priamej starostlivosti o dieťa naďalej zaťažuje aj povinnosť prispievať na jej výživu k rukám matky. 28. Na základe konštatovaného a pri akceptovanej výške mesačného príjmu otca 700 eur považoval krajský súd za zodpovedajúce odôvodneným potrebám maloletej, ako aj možnostiam a schopnostiam otca určenie bežného výživného v sume 70 eur mesačne.

29. Spomínaná výška príjmu otca (700 eur mesačne) aj pri rešpektovaní jeho nevyhnutných výdavkov, vrátane výdavkov na regeneráciu pracovnej sily, ktoré sú z dlhodobého hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti zvlášť významné, umožňuje otcovi platenie výživného i na tvorbu úspor. Vzhľadom na sumu 70 eur mesačne, ktorú krajský súd vyhodnotil ako dostatočnú na krytie priebežných potrieb maloletej (tzv. bežné, resp. spotrebné výživné), je v možnostiach otca prispievať na tvorbu úspor maloletej v rozsahu 40 eur mesačne. Celková suma výživného 110 eur (70 + 40) pritom naďalej umožňuje otcovi pokrývať finančné náklady maloletej X. v čase, keď bude s ním, resp. v jeho domácnosti a rovnako nevylučuje ani možnosť plnení nad bezprostredný rámec súdom určenej vyživovacej povinnosti. V tomto smere je však nutné akceptovať (osobitne zo strany matky, ale aj pri neskoršom rozhodovaní o prípadnom návrhu na zvýšenie výživného), že otec s poukazom na výrazný rozsah stretnutí s dcérou bude mať nie malé výdavky súvisiace so zabezpečovaním aktuálnych (v čase pobytu maloletej v jeho domácnosti) potrieb dieťaťa.

30. Vzhľadom na opodstatnenosť samotného záveru okresného súdu o určení vyživovacej povinnosti (aj) na tvorbu úspor krajský súd potvrdil napadnutý rozsudok vo výroku o uložení povinnosti matke zriadiť osobitný účet na prijímanie predmetnej časti výživného, vrátane povinnosti oznámiť číslo tohto účtu otcovi najneskôr 7 dní od jeho zriadenia a napokon vo výroku o možnosti nakladania s prostriedkami na osobitnom účte len so súhlasom súdu.

31. V zmysle § 52 (čiastočne v spojení s 396 ods. 1 o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

32. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.