Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Cb/199/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom Mgr. Radoslavom Prutkayom v právnej veci žalobcu: L. C., nar. XX.XX.XXXX, V. XXX/XX, J. C., zastúpený: JUDr. Jozef Námešný, Nábrežie sv. Cyrila 47, Prievidza, proti žalovaným: v 1. rade CRH (Slovensko), a.s.., Rohožník, IČO: 00 214 973, zastúpený: LG Legal, s.r.o., Seberíniho 9, Bratislava, IČO: 47 255 692, v 2. rade NOKSTAV s.r.o., Stavbárska 34, Bratislava, IČO: 44 658 109, o obnovu konania, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu o obnovu konania z a m i e t a.

II. Súd priznáva žalovaným v 1. a 2. rade právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.10.2014 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd povolil obnovu konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod spisovou značkou 26Cb/199/2012.

2. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že dňa 06.05.2013 vydal Okresný súd Bratislava II rozsudok č.k.: 22Cb/257/2012-117, ktorým zaviazal žalobcu a žalovaného v 2. rade spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy 26.350,28 Eur s príslušenstvom. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.07.2013. Žalobca ďalej uviedol, že o dôvodoch obnovy konania sa dozvedel dňa 08.09.2014, kedy mu bolo doručené uznesenie Krajského súdu v Bratislave, ktorým súd odmietol odvolanie voči uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté o námietkach proti exekúcii.

3. Podanie návrhu na obnovu konania odôvodnil žalobca ustanovením § 228 ods. 1 písm. a) O.s.p. Dôvodom obnovy konania bola podľa žalobcu skutočnosť, že v pôvodnom konaní, v ktorom vystupoval ako žalovaný v 2. rade, mu nebol riadne doručený návrh na začatie konania a ani výzva v zmysle § 114 O.s.p. Tieto mu neboli riadne doručené ako fyzickej osobe nepodnikateľovi. Žalobca ďalej uviedol, že tým, že mu nebol riadne doručený návrh na začatie konania a výzva na vyjadrenie k návrhu, súd sa nemohol spravovať ustanoveniami § 48 ods. 2 a 3 O.s.p., t.j. doručiť žalobcovi ako fyzickej osobe písomnosti náhradným doručením. Na základe uvedeného dospel žalobca k záveru, že súd v konaní vedenom pod sp. zn. 22Cb/257/2012 nemal vydať rozsudok pre zmeškanie, nakoľko nemal možnosť vyjadriť sa k žalobe a ani nebol poučený o možnosti rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie. Z tohto dôvodu mala byť žalobcovi odobratá možnosť brániť sa v konaní pred súdom voči žalobe.

4. Žalobca vo svojej žalobe ďalej tvrdil, že z uvedených dôvodov nemohol bez svojej viny vykonať v pôvodnom konaní dokazovanie, ktorým by preukázal, že prevzal ručiteľský záväzok iba za dodanie betónu v objeme 30 m3, čo vo finančnom vyjadrení predstavuje záväzok z faktúry č. 2240353682, zo dňa 10.08.2011 na sumu 2.052,40 €, čo by mu mohlo priniesť priaznivejšie rozhodnutie vo veci samej.

5. Žalovaný v 1. rade so žalobou žalobcu nesúhlasil a žiadal ju ako nedôvodnú zamietnuť. Podľa žalovaného z exekučného spisu Okresného súdu Bratislava II č.k. 55Er/5116/2013 vyplýva, že žalobca, ktorý v tomto exekučnom konaní vystupuje ako povinný v 2. rade prevzal upovedomenie o začatí exekúcie dňa 13.12.2013. Exekučným titulom je v tomto exekučnom konaní práve rozhodnutie vydané v konaní, ktorého obnovy sa žalobca svojou žalobou domáha. Dňa 23.12.2013 podal žalobca na poštovú prepravu námietky proti tejto exekúcii a to z dôvodu, že exekučný titul mu, rovnako ako žalobný návrh, nikdy nebol riadne doručený. Žalobca sa tak podľa žalovaného dozvedel o ním tvrdených dôvodoch obnovy konania najneskôr dňa 13.12.2013, kedy prevzal upovedomenie o exekúcii a teda lehota na podanie návrhu na obnovu konania uplynula dňa 13.03.2014.

6. Žalovaný v 1. rade ďalej uviedol, že súd postupoval v konaní o zaplatenie správne. Písomnosti doručoval v súlade s vtedy platným Občianskym súdnym poriadkom. Všetky zásielky doručované žalobcovi boli doručované do vlastných rúk a všetky sa vrátili naspäť súdu s poznámkou „adresát neprevzal v odbernej lehote“. Nedošlo teda k žiadnemu porušeniu procesných práv žalobcu.

7. Žalovaný v 2. rade sa k žalobe žalobcu nevyjadril.

8. Súd vo veci vydal dňa 09.04.2015 uznesenie č.k.: 26Cb/199/2014-24, ktorým žalobu žalobcu zamietol. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Krajský súd v Bratislave uznesením 1Cob/234/2015-54 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

9. Predvolanie na pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 23.08.2017 bolo žalovanému v 2. rade doručované v súlade s § 106 ods. 1 písm. b) C.s.p. na adresu jeho sídla zapísanú v obchodnom registri. V súlade s § 111 ods. 3 C.s.p. sa predvolanie na pojednávanie považuje za doručené dňom 11.07.2017. Žalovaný v 2. rade sa na pojednávanie, ktorého termín bol ustanovený na deň 23.08.2017 nedostavil a svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil. Súd preto v súlade s § 180 C.s.p. vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalovaného v 2. rade.

10. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov: uznesenia Okresného súdu Bratislava II č.k.: 55Er/5116/2013-18 zo dňa 31.01.2014, uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k.: 4Cob/234/2015-54 zo dňa 29.02.2016, rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 20.10.2016 č.k.: 15Co/774/2015-117, rozsudku Okresného súdu Brezno č.k.: 6C/275/2014-89 zo dňa 18.08.2015, uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 21CoE/235/2014-42 zo dňa 26.08.2014, uznesenia Okresného súdu Bratislava II č.k.: 55Er/5116/2013-34 zo dňa 28.04.2014, uznesenia Okresného súdu Bratislava II č.k.: 55Er/5116/2013-113 zo dňa 25.05.2015, Uznesenia Okresného sudu Bratislava II č.k.: 55Er/5116/2013-81 zo dňa 21.01.2015, spisu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 22Cb/257/2012 a zistil nasledovný skutkový stav:

11. Zo spisu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 22Cb/257/2012 súd zistil, že žalovaný v 1. rade, ktorý v tomto konaní vystupoval ako žalobca doručil dňa 21.08.2012 súdu žalobu, ktorou sa domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného v 2. rade (v pôvodnom konaní žalovaný v 1. rade) a žalobcu (v pôvodnom konaní žalovaný v 2. rade), na zaplatenie istiny 26.350,28 Eur s príslušenstvom. Spolu so žalobou doručil v tomto konaní žalovaný v 1. rade súdu aj listinné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a to okrem iného aj objednávku na dodávku betónu a svoje obchodné podmienky, teda dôkazy, ktorými preukazoval existenciu ručiteľského záväzku žalobcu za splnenie pohľadávok žalovaného v 2. rade. Súd v tejto veci vydal dňa 17.10.2012 platobný rozkaz, v ktorom zaviazal žalobcu a žalovaného v 2. rade spoločne a nerozdielne na zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom. Platobný rozkaz bol žalobcovi spolu so žalobou a prílohami doručovaný na adresu V. XX/XXX, J. C.. Tento platobný rozkaz bol zrušený uznesením zo dňa 20.11.2012 z dôvodu, že ho nebolo možné doručiť žalobcovi a žalovanému v 2. rade do vlastných rúk. Súd v tejto veci následne na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 06.05.2013 rozhodol rozsudkom pre zmeškanie tak, že zaviazal žalobcu a žalovaného v 2. rade zaplatiť žalobcovi sumu 26.350,28 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05% denne od 18.10.2011 a trovy konania v sume 2.607,17 Eur. Predvolanie na pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 06.05.2013, bolo žalobcovi doručované spolu s poučením o možnosti rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, do vlastných rúk dňa 08.04.2013. Pokus o opakované doručenie zásielky bol vykonaný dňa 09.04.2013 a v tento deň bola zásielka aj uložená na pošte, kde si ju žalobca mohol vyzdvihnúť. Nakoľko si žalobca zásielku v

odbernej lehote neprevzal táto bola vrátená súdu dňa 03.05.2013. Rozsudok č.k.: 22Cb/257/2012-117 bol žalobcovi doručovaný do vlastných rúk dňa 29.03.2013, pokus o opakované doručenie zásielky bol vykonaný dňa 30.05.2013 a v tento deň bola zásielka uložená na po pošte, kde si ju žalobca opäť mohol vyzdvihnúť. Nakoľko si žalobca zásielku v odbernej lehote neprevzal, táto bola vrátená súdu dňa 20.06.2013. Dňa 19.12.2013 sa žalobca dostavil do informačného centra súdu, kde si osobne prevzal rovnopis rozsudku 22Cb/257/2012-117. Dňa 20.12.2013 sa žalobca opätovne dostavil do informačného centra súdu, kde si prevzal rovnopis žaloby spolu s pripojenými prílohami.

12. Podľa § 397 C.s.p. proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, c) bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo inej osoby zúčastnenej na konaní, d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením, e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné, alebo f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.

13. Podľa § 400 C.s.p. žalobu na obnovu konania môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

14. Podľa § 403 ods. 1 C.s.p. žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť.

15. Podľa § 403 ods. 2 žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia.

16. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

17. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

18. Podľa § 470 ods. 3 C.s.p. na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.

19. Obnova konania je opravným prostriedkom proti právoplatným rozhodnutiam súdov. Nezmeniteľnosť a záväznosť rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť, je jednou zo záruk právnej istoty. Náprava rozhodnutia sa spravidla môže docieliť v riadnom dvojinštančnom postupe formou odvolania ako riadneho opravného prostriedku. Obnova konania predstavuje výnimku z tohto pravidla a možno ňou dosiahnuť nápravu právoplatných rozhodnutí, ak existuje niektorý z dôvodov, taxatívne uvedených v ust. § 397 C.s.p. So zreteľom na osobitný charakter takéhoto opravného prostriedku platia preň určité obmedzenia v porovnaní s odvolaním. Podmienkami prípustnosti každej žaloby na obnovu konania sú: spôsobilý predmet, voči ktorému žaloba smeruje, zákonný dôvod obnovy, o ktorý sa žaloba musí opierať, lehoty, počas ktorých musí byť žaloba na obnovu konania podaná, osoba spôsobilá k podaniu žaloby.

20. Jedným z dôvodov prípustnosti žaloby na obnovu konania je aj existencia skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov týkajúcich sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci (§ 397 C.s.p.). Práve z uvedeného dôvodu sa obnovy konania domáhal aj žalobca.

21. Takouto skutočnosťou, ktorú žalobca podľa svojho tvrdenia nemohol použiť, bol samotný rozsah ručiteľského vyhlásenia žalobcu, vo vzťahu k pohľadávkam žalovaného v 1. rade voči žalovanému v 2. rade, ktorých zaplatenie tvorilo predmet pôvodného konania. Dôvodom, pre ktorý žalobca nemohol tieto skutočnosti uviesť v pôvodnom konaní malo byť nesprávne doručovanie písomností súdom, vrátane predvolania na pojednávanie, na ktorom bolo rozhodnuté rozsudkom pre zmeškanie, ako aj samotného rozsudku. Žalobca sa teda domáhal obnovy konania z dôvodu, že mu súd svojim postupom znemožnil predložiť dôkazy, ktoré by mu mohli privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

22. Žalobcom uvádzané skutočnosti však nie je možné považovať za niektorý z dôvodov pre obnovu konania tak, ako sú definované v ust. § 397 C.s.p., resp. podľa 228 ods. 1 O.s.p. účinného v čase podania žaloby na obnovu konania. Skutočnosť, že súd svojim postupom odňal strane sporu možnosť konať pred súdom, nie je dôvodom na povolenie obnovy konania. Uvedené skutočnosti by mohli, v súlade s vtedy účinným ust. § 205 ods. 2 O.s.p., v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., zakladať dôvod na podanie odvolania, resp. následne aj na podanie mimoriadneho opravného prostriedku - dovolania, nie je však dôvodom na povolenie obnovy konania. Dôvody na povolenie obnovy konania sú vymedzené taxatívne, nie je možné ďalej ich rozširovať alebo dokonca zamieňať s dôvodmi na podanie iných opravných prostriedkov. Skutočnosti uvádzané žalobcom v jeho žalobe, nie sú dôvodmi na povolenie obnovy konania a preto súd nemohol takejto žalobe vyhovieť a povoliť obnovu konania.

23. Ďalej súd považuje za potrebné uviesť, že Občiansky súdny poriadok, ktorý bol účinný v čase rozhodovania súdu v pôvodnom konaní, v súlade s ust. § 47 ods. 2 umožňoval náhradné doručenie tzv. fikciou doručenia aj fyzickým osobám nepodnikateľom. Uvedeným spôsobom bol žalobcovi doručený aj rozsudok č.k. 22Cb/257/2012-117, ako aj ostatné písomnosti zasielané súdom.

24. Právna fikcia je právno-technický postup, pomocou ktorého sa považuje za existujúcu situácia, ktorá je zjavne v rozpore s realitou a ktorá dovoľuje, aby z nej boli vyvodené odlišné právne dôsledky než tie, ktoré by plynuli iba z konštatovania faktu. Účelom fikcie v práve je posilniť právnu istotu. Právna fikcia, ako nástroj odmietnutia reality právom, je nástrojom výnimočným, striktne určeným pre posilnenie právnej istoty, ako jedného z hlavných ústavných postulátov právneho poriadku v podmienkach právneho štátu.

25. Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 22Cb/257/2012 je zrejmé, že všetky zásielky boli žalobcovi, ktorý v pôvodnom konaní vystupoval ako žalovaný v 2. rade, doručované na jeho adresu spôsobom ustanoveným § 47 ods. 2 O.s.p., pričom účinky náhradného doručenia zostávajú v súlade s § 470 ods. 2 C.s.p. zachované aj po 01.07.2016. Právna domnienka doručenia podľa § 47 ods. 2 O.s.p. nastala naplnením všetkých podmienok vymedzených týmto zákonným ustanovením, t.j. doručením vrátenej zásielky súdu. Skutočnosť, že súd v pôvodnom konaní v rozsudku 22Cb/257/2012-117 citoval nesprávne ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku o doručovaní nespôsobuje zánik účinkov náhradného doručenia. Žalobca v žalobe, ktorou sa domáhal obnovy konania, ako aj v pôvodnom konaní, neprodukoval žiadne dôkazy, ba ani neposkytol súdu akékoľvek skutkové tvrdenia, z ktorých by bolo možné dovodiť nenaplnenie predpokladov pre náhradné doručovanie tak, ako boli vymedzené v § 47 ods. 2 O.s.p. (napr. z dôvodu, že sa na adrese, na ktorú mu boli zásielky doručované nezdržiaval).

26. Súd považuje za potrebné poukázať aj na skutočnosť, že žalovaný v 1. rade, ktorý v pôvodnom konaní vystupoval ako žalobca, predložil súdu v tomto pôvodnom konaní okrem iných listinných dôkazov aj dôkaz - objednávku zo dňa 03.08.2011, ktorej súčasťou bolo aj ručiteľské vyhlásenie, v ktorom žalobca (v pôvodnom konaní žalovaný v 2. rade) v spojení s všeobecnými obchodnými podmienkami tvoriacimi súčasť objednávky mal na seba prevziať ručenie za záväzok žalovaného v 2. rade (v pôvodnom konaní žalovaného v 1. rade) zaplatiť kúpnu cenu za dodaný betón. Z uvedeného je zrejmé, že súd mal už v pôvodnom konaní vedomosť o tom, akým spôsobom a v akom rozsahu mal na seba žalobca prevziať ručiteľský záväzok. Účelom obnovy konania nie je posúdiť celkovú zákonnosť a odôvodnenosť pôvodného rozhodnutia a správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. V konaní o povolení obnovy nemôže súd preskúmavať zákonnosť postupu v pôvodnom konaní v tom smere, či sa súd pri

rozhodovaní vyrovnal so všetkými okolnosťami vyplývajúcimi z vykonaného dokazovania. Pri obnove konania sa rozhoduje, či nové skutočnosti a dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré vyšli najavo až po právoplatnosti rozhodnutia, môžu odôvodniť iné rozhodnutie, než aké bolo urobené v pôvodnom konaní. Žalobcom uvádzané skutočnosti, ktoré by podľa jeho názoru mohli žalobcovi privodiť priaznivejšie rozhodnutie v pôvodnom konaní, preto nie je možné považovať za skutočnosti nové, ktoré by neboli známe už v konaní, ktorého obnovy sa domáha.

27. V neposlednom rade súd považuje za potrebné vyporiadať sa aj s otázkou „včasnosti“ podania žaloby na obnovu žalobcom. Občiansky súdny poriadok platný a účinný v čase podanie žaloby o obnovu konania vymedzoval lehotu na podanie žaloby o obnovu konania rovnako ako v súčasnosti platný a účinný Civilný sporový poriadok. Žalobu na podanie obnovy konania je možné podať iba v lehote troch mesiacov odo dňa, kedy sa žalobca o dôvode obnovy konania dozvedel. Tak, ako vyplýva z úradného záznamu zo dňa 19.12.2013, ktorý je súčasťou súdneho spisu 22Cb/257/2012, žalobca sa v tento deň dostavil do informačného centra Okresného súdu Bratislava II, kde si osobne prevzal rovnopis rozsudku 22Cb/257/2012-117. Dňa 20.12.2013 sa žalobca opätovne dostavil do informačného centra tunajšieho súdu, kde si prevzal rovnopis žaloby spolu s pripojenými prílohami. Z uvedeného je zrejmé, že skutočnosti uvádzané žalobcom ako dôvod obnovy konania, museli byť žalobcovi známe najneskôr dňa 19.12.2013. Lehota na podanie žaloby o obnovu konania tak žalobcovi uplynula už dňa 19.02.2014. Žalobca doručil žalobu, ktorou sa domáhal obnovy konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 22Cb/257/2012-117, až dňa 30.10.2014, teda až po uplynutí tejto lehoty.

28. Na základe uvedených skutočností, ako aj citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, že žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal obnovy konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 22Cb/257/2012 zamietol.

29. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p. podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalobca v konaní plný úspech, súd priznal žalovanému náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému.

30. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z.).