Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Co-77-2017.pdf
PDF · 89.18 KB
Case nature
Subarea
15Co/77/2017
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov senátu JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., zo sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného: Advokátska kancelária TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: K. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXXX/XXX, Q., do 30. 06. 2016 za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpený: JUDr. Andrej Cifra, advokát, J. Kráľa 5/A, Lučenec, o zaplatenie 750,40 EUR s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen zo dňa 29. septembra 2016, č. k.: 26Ro/6/2012-133, takto
rozhodol:
I. Uznesenie okresného súdu vo výroku o priznaní nároku na plnú náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej do 30.06.2016 Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, p o t v r d z u j e .
II. Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol: „Súd konanie zastavuje. Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva. Súd priznáva subjektu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778 náhradu trov konania za obdobie do 30.06.2016 v plnom rozsahu. Žalobcovi súd vracia krátený súdny poplatok zo žaloby vo výške 38,30 eur po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia prostredníctvom prevádzkovateľa platobného systému, ktorým je Slovenská pošta, a.s., CVFT, PSA, Thurzova 1, 042 21 Košice. 2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca žalobou doručenou súdu dňa 13. 01. 2012 sa voči žalovanej domáhal zaplatenia 750,40 EUR s príslušenstvom a náhrady trov konania. Podaním doručeným súdu dňa 31. 10. 2012 zobral žalobca žalobu späť v celom rozsahu bez uvedenia dôvodu. Okresný súd podľa § 145 ods. 1 CSP konanie zastavil. 3. O trovách konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP, žalobca procesne zavinil, že konanie sa muselo zastaviť. Preto žalovanej vzniklo právo na náhradu trov konania, nakoľko jej v doterajšom priebehu konania žiadne trovy nevznikli, súd žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Súd priznal náhradu trov konania za obdobie do 30.06.2016 v plnom rozsahu občianskemu združeniu, ktoré v konaní vystupovalo do 30.06.2016 ako vedľajší účastník na strane žalovanej, hoci v dôsledku zmeny zákona jeho účasť v konaní zanikla. Občianske združenie vstúpilo do konania pred 01.07.2016 a dovtedy mohlo vynaložiť trovy a podľa v tom čase platnej právnej úpravy legitímne očakávať, že v prípade úspechu strany, na ochranu ktorej vystupuje, mu bude priznaný nárok na náhradu trov konania. Ak by súd o trovách konania občianskeho združenia nerozhodol, konal by v rozpore s princípom právnej istoty, legitímnych očakávaní a zásadou zákazu retroaktivity. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
4. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie voči výroku o priznaní nároku na náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi do 30.06.2016. Uznesenie v tejto časti žiadal podľa § 388 CSP zmeniť tak, že vedľajší účastník nemá nárok na náhradu trov konania. Uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.
5. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci. Poukázal na neúčelnosť trov vynaložených vedľajším účastníkom. Nárok na náhradu trov právneho zastúpenia nemožno priznať, ak sa určité procesné podanie nadbytočne opakuje bez uvedenia nových, procesne významných skutočnosti. Podania vedľajšieho účastníka sú abstraktné, všeobecné, bez znalosti prejednávanej veci sa automaticky uplatňovanou nedôvodnou námietkou premlčania. V tejto súvislosti poukázal na názor vyslovený Najvyšším súdom Slovenskej republiky v rozhodnutí zo dňa 24. 03. 2015 pod sp. zn. 7 MCdo 15/2004. Taktiež poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 19. 03. 2014, sp. zn. 6 MCdo 5/2013, v zmysle ktorého trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu tej ktorej veci na individualizáciu na súdoch SR, nemožno považovať za trovy nevyhnutne vynaložené na riadne bránenie práva na súde. V takomto prípade zastupovanie advokátom nezodpovedá účelu, ktorý sleduje procesné právo inštitútom zastupovania advokátom v súdnom konaní. Vedľajší účastník sa môže dať zastupovať v súdnom konaní advokátom, avšak trovy, ktoré vynaložil v tejto súvislosti, nemožno považovať za trovy účelné. Združenie na ochranu spotrebiteľa musí byt samej z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach, pretože jeho účelom je okrem iného kolektívna ochrana spotrebiteľov, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka. 6. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, prostredníctvom advokáta ako svojho právneho zástupcu, doručilo dňa 30.03.2017 súdu vyjadrenie k odvolaniu žalobcu. Navrhlo uznesenie v napadnutej časti potvrdiť ako vecne správne. Uplatnilo náhradu trov odvolacieho konania. Zastáva názor, že združenie ako právnická osoba zameraná na ochranu spotrebiteľov vstúpilo legitímne v súlade s § 93 ods. 2, 3 O. s. p. (v znení účinnom do 31.12.2014) z vlastného podnetu do predmetného spotrebiteľského sporu v procesnej pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovaného spotrebiteľa. Vstup do konania bol opodstatnený, žalovaná v konaní uspela na základe argumentácie obsiahnutej vo vyjadrení vedľajšieho účastníka, ktorá bola účinným prostriedkom ochrany spotrebiteľa v súdnom konaní. Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc možno vo všeobecnosti odvodiť z čl. 47 ods. 2 Ústavy, podľa ktorej každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom. Tento záver vyplýva z nálezov Ústavného súdu SR, napr. II. ÚS 78/03, II. ÚS 31/04, II. ÚS 56/05, IV. ÚS 147/08 a II. ÚS 122/09. Zdanlivá rutinnosť podaní vedľajšieho účastníka vyplýva len z reakcie na formulárové a obsahovo takmer totožné úkony inkasnej spoločnosti (žalobcu). 7. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP uznesenie okresného súdu v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 9. Konanie v prejednávanej veci začalo dňa 13. 01. 2012, teda za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (O. s. p.). Okresný súd uznesenie vydal dňa 29. 09. 2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), ktorým bol v zmysle zrušovacieho ustanovenia § 473 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a zmien. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 10. Preskúmaním odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne vo výroku, ktorým priznal nárok na náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, hoci o trovách konania súd prvej inštancie rozhodoval v čase, kedy už bol v platnosti CSP. Súd správne aplikoval príslušné normy, rozhodnutie dostatočne odôvodnil. Z tohto dôvodu sa odvolací súd obmedzuje len na skonštatovanie správnosti daného rozhodnutia a na doplnenie dôvodov správnosti tohto rozhodnutia v súvislosti s podanými konkrétnymi námietkami uvedenými v odvolaní.
11. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, občianske združenie, vstúpilo v súlade s § 93 ods. 2, 3 O. s. p. v znení účinnom do 31.12.2014 dňa 14.09.2012 z vlastného podnetu do predmetného spotrebiteľského sporu v procesnej pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovanej (spotrebiteľa). Ustanovenie § 137 O. s. p. účinného do 30.06.2016 vymenúva trovy konania, medzi ktoré patrí aj náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, pričom takouto osobou je aj združenie. V rozhodovanom prípade bol nárok na náhradu daný v zmysle zásady procesného zavinenia na zastavení konania (§ 256 ods. 1 CSP), keď zastavenie konania procesne zavinil žalobca. Potom, ak právo na náhradu trov konania vzniklo žalovanej, ktorú vedľajší účastník vystupujúci v konaní do 30.06.2016 v konaní podporoval, má právo na náhradu trov konania aj vedľajší účastník do 30.06.2016. Okresný súd správne zdôraznil, že zmena zákona (právna úprava CSP platná a účinná od 01.07.2016 nepozná inštitút vedľajšieho účastníka v tom zmysle ako bol tento chápaný podľa O. s. p.) nemôže pôsobiť spätne tak, že nebude rozhodnuté o nároku na náhradu trov konania vynaložených do zániku účasti „subjektu“ v konaní - v danom prípade o trovách právneho zastúpenia Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, vedľajšieho účastníka na strane žalovanej do 30.06.2016, ktoré vznikli vedľajšiemu účastníkovi do 30.06.2016 (výlučne do 30.06.2016 to treba zdôrazniť). Teda do času, dokedy uvedené občianske združenie malo v zmysle platnej právnej úpravy O. s. p. účinnej do 30.06.2016 v konaní postavenie vedľajšieho účastníka a na ktoré má tento „subjekt“ podľa prechodných ustanovení CSP právo (§ 470). 12. V danom prípade je konanie vo veci samej skončené - bolo zastavené. Na základe odvolania žalobcu proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie predmetom preskúmania v odvolacom konaní sú iba trovy konania vedľajšieho účastníka - tretí výrok uznesenia súdu prvej inštancie o priznanom nároku na náhradu trov vedľajšiemu účastníkovi za obdobie do 30.06.2016, pričom odvolací súd toto rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil na základe vlastného uváženia, teda bez ohľadu na vyjadrenie (jeho obsah) občianskeho združenia podané k odvolaniu žalobcu proti trovám vedľajšieho účastníka. Ako je uvedené vyššie právna úprava CSP platná a účinná od 01.07.2016 nepozná inštitút vedľajšieho účastníka v tom zmysle ako bol tento chápaný podľa O. s. p.. Preto na podanie Združenia na ochranu spotrebiteľov OBRANA, občianskeho združenia, na vyjadrenie k odvolaniu žalobcu, ktoré bolo súdu doručené elektronicky dňa 30.03.2017, odvolací súd neprihliadal. Nie je procesným úkonom intervenienta (§ 81 CSP), ani osobitného subjektu konania (§ 95 CSP), ako sa občianske združenie nesprávne domnieva a ako nesprávne naznačuje vo svojom odvolaní aj žalobca. Vedľajší účastník sa automaticky nepretransformoval na osobitný subjekt v zmysle § 95 CSP. V tejto veci doteraz vystupujúci vedľajší účastník nepodal návrh na pribratie do konania podľa § 95 CSP. Odvolací súd taktiež nedospel k záveru, že by právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, bolo potrebné pribrať do konania vzhľadom na skutočnosť, že v odvolacom konaní súd nekoná o ochrane práv strany, na strane ktorej pôvodne vedľajší účastník vystupoval. Predmetom odvolacieho konania boli trovy doterajšieho vedľajšieho účastníka, na ktoré má tento podľa prechodných ustanovení CSP právo. Taktiež treba dodať, že ustanovenie § 95 CSP je osobitný subjekt definovaný ako orgán verejnej moci, prípadne právnická osoba. Ods. 2 používa pojem subjekt, pričom ods. 3 výslovne uvádza, že ak úkony právnickej osoby podľa odseku 1 odporujú úkonom strany, teda právna úprava sa vyhýba pojmu „strana sporu“, ako je definované v piatej hlave CSP, pričom šiesta hlava používa pojem „iné subjekty konania“. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná náhradu trov konania strane, teda subjektu, ktorý je definovaný v § 60 CSP. Ustanovenie § 258 upravuje, komu inému môže súd priznať náhradu účelne vynaložených výdavkov, osobitný subjekt tu radený nie je. Podľa základných princípov CSP sú definované jednotlivé práva strany sporu, z ich obsahu žiadnym ani rozširujúcim výkladom nemožno dospieť k záveru, že osobitný subjekt má právo na náhradu trov konania.
13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná žalovaná, preto žalovanej odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %). Nakoľko žalovanej preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, bolo by neúčelné aby o výške náhrady trov konania rozhodoval súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP) a preto odvolací súd rozhodol, že žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva (viď. uznesenie NS SR sp. zn 6Cdo/176/2016 a sp. zn. 6 Cdo/5/2017).
14. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).