Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoE/117/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Martinákovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v exekučnej veci oprávneného J. zastúpeného I., proti povinným: 1/ Q. 2/ O. o vymoženie príslušenstva pohľadávky, o odvolaní povinného 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 06. februára 2017, č.k. 16Er/919/2015-19, takto

rozhodol:

Odvolací súd odvolanie povinného 1/ o d m i e t a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. zamietol návrh povinnej 2/ na zastavenie exekúcie a výrokom II. zamietol návrh povinnej 2/ na odklad exekúcie. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil podľa § 57 ods. 1, 2, § 58 ods. 1, § 61a ods. 1, § 61c ods. 1, § 56 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení (Exekučný poriadok). V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa návrhom zo dňa 26.03.2015 domáhal proti povinným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne vykonania exekúcie pre vymoženie príslušenstva pohľadávky, na základe exekučného titulu, ktorým je uznesenie Okresného súdu Prievidza č.k. 6C/105/2012-71 zo dňa 30.01.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 4Co 516/2014-102 zo dňa 28.08.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.12.2014 a vykonateľnosť dňa 16.12.2014. Vykonaním exekúcie bol poverený súdny exekútor D.. E. T. dňa 05.05.2015. V dňoch 04.06.2015, 17.06.2015 a 18.11.2016 boli súdu zaslané podania povinnej 2/, ktorými sa domáha zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. d/, g/, a l/ Exekučného poriadku. Uviedla, že čo sa týka exekučného titulu, tak súd vychádzal z nesprávneho posúdenia predmetnej veci, nakoľko podľa nej samotnú žalobu podala neoprávnená osoba (p. Stanček nemohol konať v mene spoločenstva) a nedôvodne, čo je zrejmé aj z dôkazov, avšak súd tieto zásadné skutočnosti po podaní návrhu vôbec neskúmal. Podľa povinnej 2/ si oprávnený sám vykonštruoval dôvody súdneho konania, mal problém s dôkazným bremenom, vyhýbal sa pojednávaniu a nakoniec zobral návrh späť, a to v deň dražby povinných 1/, 2/. Povinná 2/ bola názoru, že v rámci samotného pojednávania v konaní vedenom pod sp.zn. 6C/105/2012 by sa preukázalo špekulatívne konanie a správanie oprávneného. Podľa povinnej 2/ je potrebné náležite preskúmať, či reálne existoval predmetný dlh, ktorý vykonštruoval oprávnený. Povinná 2/ ďalej uviedla, že aj súdny exekútor riadne neupovedomil o spôsobe vykonávania exekúcie, ale rovno ,,siahol" na finančné prostriedky a taktiež obmedzil nakladanie s majetkom. Súčasne navrhla povoliť odklad exekúcie v zmysle § 56 ods. 2 Exekučného poriadku z dôvodu, že možno očakávať, že exekúcia bude zastavená. Oprávnený k návrhom povinnej 2/ uviedol, že dôvody uvádzané v predmetných návrhoch nie sú dôvodmi na odklad exekúcie a ani na jej zastavenie. Všetky tvrdené skutočnosti súvisia len s priebehom konania, ktoré bolo zastavené uznesením Okresného súdu Prievidza č.k. 6C/105/2012-56 zo dňa 28.06.2013. Vychádzajúc z obsahu návrhu na zastavenie exekúcie súd prvej inštancie posúdil návrh povinnej 2/ na zastavenie exekúcie ako nedôvodný, nakoľko nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by spôsobovali neprípustnosť exekúcie alebo by bránili vymáhateľnosti nároku oprávneného. Povinná 2/ v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedla dôvody, pre ktoré je možné exekúciu zastaviť v zmysle § 57 Exekučného poriadku, pričom exekučný poriadok taxatívne upravuje kedy a z akých dôvodov je možné exekúciu zastaviť.

Exekúcia sa vedie na podklade spôsobilého exekučného titulu, ktorým je uznesenie Okresného súdu Prievidza č.k. 6C/105/2012-71 zo dňa 30.01.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 4Co 516/2014-102 zo dňa 28.08.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.12.2014 a vykonateľnosť dňa 16.12.2014, ktorých výrok je záväzný pre účastníkov konania. Exekučný súd v tomto štádiu konania už nijakým spôsobom nemôže zasahovať alebo posudzovať vzťahy medzi účastníkmi konania, ktoré predchádzali právoplatnému rozhodnutiu súdu. Účelom exekučného konania je vymoženie pohľadávky oprávneného postupom podľa Exekučného poriadku. Exekučný súd nemá právomoc preskúmavať správnosť rozhodnutí vydaných v pôvodnom konaní. V exekučnom konaní súd skúma, či pohľadávka priznaná exekučným titulom zanikla po jeho vydaní alebo či sú tu okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti nároku alebo či sú tu dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napríklad je vedená proti osobe, ktorá neexistuje). To sa týka aj posudzovania dôvodov pre zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku. Exekučný súd skúma iba formálne náležitosti rozhodnutí štátnych súdov. Povinní 1/ a 2/ sa síce v pôvodnom sporovom konaní bránili, avšak Krajský súd v Trenčíne č.k. 4Co 516/2014-102 zo dňa 28.08.2014 potvrdil uznesenie Okresného súdu Prievidza č.k. 6C/105/2012-71 zo dňa 30.01.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.12.2014 a vykonateľnosť dňa 16.12.2014. Exekučný súd nemôže predložený exekučný titul preskúmať v rámci exekučného konania. Keďže zo strany povinných 1/ a 2/ nedošlo k splneniu si povinnosti vyplývajúcej z právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, a preto predmetná exekúcia sa vedie dôvodne. Nakoľko súd prvej inštancie nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali postup podľa § 57 a § 58 Exekučného poriadku, výrokom I. návrh povinnej 2/ na zastavenie exekúcie zamietol v celom rozsahu ako nedôvodný. Povinná 2/ súčasne s návrhom na zastavenie exekúcie, podala aj návrh na odklad exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku z dôvodu, že možno očakávať, že exekúcia bude zastavená. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrhu povinnej 2/ na odklad exekúcie nie je možné vyhovieť, nakoľko súd návrh povinnej 2/ na zastavenie exekúcie zamietol ako nedôvodný, teda nie je možné vyhovieť ani návrhu na odklad exekúcie a návrh povinnej 2/ na odklad exekúcie zamietol.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote povinný 1/ opravný prostriedok, ktorý označil ako „sťažnosť“. Namietal, že súd prvej inštancie mu neposkytol súdnu ochranu a nečinil spravodlivo, keď bolo zjavne prehliadnuté, že vo veci sp. zn. 6C/105/2012 bola prijatá žaloba od nelegitímneho subjektu a naviac táto žaloba bola nedôvodná. Poukázal na to, že súd prvej inštancie v 12. odstavci napadnutého uznesenia uviedol, že nemá právomoc preskúmavať správnosť rozhodnutí vydaných v pôvodnom konaní, čo podľa jeho názoru zjavne odporuje zneniu v § 59 Exekučného poriadku. Podľa § 58 Exekučného poriadku súd môže exekúciu zastaviť aj bez návrhu, ak sú tu dôvody uvedené v § 57 Exekučného poriadku, čomu sa súd prvej inštancie buď bráni, alebo koná s pozície mocenského postavenia. Mal za to, že uloženie povinnosti predmetným exekučným titulom nemá právny ani logický základ, a došlo k nemu na základe svojvôle, nesprávnym výkonom súdnictva. Poukazoval na to, že exekučný súd je v predmetnej veci zjavne pasívny (nereagoval na podania od r. 2015), čo má znaky zlyhania riadneho výkonu súdnictva, čím je spôsobená škoda. Vyslovil podozrenie z „antidatovania“ napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa 06.02.2017, nakoľko podľa poštovej pečiatky na obálke bolo uznesenie odoslané dňa 16.02.2017, pričom povinný 2/ podal sťažnosť na prieťahy v konaní dňa 13.02.2017, na ktorú predseda súdu reagoval písomne dňa 14.02.2017 (Spr 210/2017), čo evokuje pochybnosti o riadnom výkone súdnictva a zakrývanie pochybení. Predseda súdu v danom prípade konštatoval prieťahy v konaní v predmetnej exekučnej veci súdu, čo povinným zakladá nárok domáhať sa zadosťučinenia, nakoľko im vznikla škoda nielen na právach, ale aj škoda materiálna, spojená s morálnou ujmou s poukazom na § 3 ods. 2, § 6 ods. 4, § 9 ods. 1, § 17 ods. 2 a § 18 zák. č. 514/2003 Z.z.

3. Oprávnený sa k podanému odvolaniu povinného 1/ písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd skôr ako pristúpil k vecnému preskúmaniu odvolania, zisťoval bez nariadenia odvolacieho pojednávania, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, osobou, ktorá je na podanie odvolania oprávnená, ako aj to, či smeruje proti rozhodnutiu (resp. výroku rozhodnutia), proti ktorému je odvolanie prípustné.

5. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

6. Podľa § 9a ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

7. Podľa § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon (zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016) aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

10. Podľa § 386 písm. b/ odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

11. V prejednávanej veci je na základe návrhu oprávneného zo dňa 26.03.2015 vedené exekučné konanie proti povinnému 1/ a povinnej 2/ pre vymoženie pohľadávky (trov konania) vo výške 70,10 Eur s príslušenstvom, priznanej exekučným titulom - uznesením Okresného súdu Prievidza č.k. 6C/105/2012-71 zo dňa 30.01.2014, ktorý v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 4Co/516/2014-102 nadobudol právoplatnosť dňa 12.12.2014 a vykonateľnosť dňa 16.12.2014. Súd prvej inštancie poverením č. XXXX XXXXXX zo dňa 05.05.2015 poveril súdneho exekútora D.. E. T. vykonaním exekúcie.

12. V dňoch 04.06.2015, 17.06.2015 a 18.11.2016 boli súdu prvej inštancie doručené návrhy povinnej 2/, ktorými sa domáhala odkladu a zastavenia exekúcie podľa § 56 ods. 2 v spojení s 57 ods. 1 písm. d/, g/, a l/ Exekučného poriadku.

13. Súd prvej inštancie návrhy povinnej 2/ na odklad aj zastavenie exekúcie napadnutým uznesením č.k. 16Er/919/2015-19 zamietol. Podľa poštových doručeniek bolo predmetné rozhodnutie doručené obom povinným 1/, 2/ dňa 13.03.2017, kedy začala plynúť 15-dňová lehota na podanie odvolania, ktorá skončila dňa 28.03.2017. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že v období od doručenia napadnutého rozhodnutia dňa 13.03.2017 do konca lehoty na podanie odvolania bolo súdu prvej inštancie doručené len podanie povinného 1/ zo dňa 28.03.2017 označené ako „sťažnosť“, z obsahu ktorého však možno vyvodiť, že ide o odvolanie smerujúce proti uzneseniu č.k. 16Er/919/2015-19 zo dňa 06.02.2017 o zamietnutí návrhov povinnej 2/ na odklad a zastavenie exekúcie.

14. Odvolací súd však poukazuje na to, že povinný 1/ a povinná 2/ majú v exekučnom konaní samostatné procesné postavenie, bez ohľadu na to, že boli v exekučnom titule zaviazaní na zaplatenie trov konania spoločne a nerozdielne. Samostatné procesné postavenie znamená, že každý z nich môže v exekučnom konaní robiť procesné úkony a konať len sám za seba.

15. Pokiaľ v prejednávanej veci podala návrh na odklad a zastavenie exekúcie len povinná 2/, súd rozhodoval o tomto návrhu len vo vzťahu k nej. Pokiaľ by totiž súd prvej inštancie jej návrhom vyhovel, povolil by odklad exekúcie alebo by exekúciu zastavil len voči povinnej 2/, nie aj voči povinnému 1/. Z toho dôvodu môže uznesenie o zamietnutí návrhu povinnej 2/ na odklad a zastavenie exekúcie účinne napadnúť odvolaním len ona, nakoľko uvedené rozhodnutie bolo vydané iba v jej neprospech (§ 359 .

16. Z uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že pokiaľ voči napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie len povinný 1/, ide o odvolanie podané neoprávnenou osobou, nakoľko napadnuté rozhodnutie nebolo vydané v jeho neprospech v zmysle § 359 CSP.

17. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci boli naplnené dôvody na odmietnutie odvolania podaného povinným 1/ v zmysle § 386 písm. b/ CSP.

18. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .