Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/301/2017

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobkyne F. Q., P. L. Q., X. Č.. XX proti žalovanému PROFI CREDIT SLOVAKIA s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 29.6.2017 č.k. 10C/34/2017-29 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie vo vyhovujúcom výroku.

O d m i e t a odvolanie žalovaného proti výroku o uložení mu povinnosti zaplatiť súdny poplatok.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalovanému a zamestnávateľovi žalobkyne zdržať sa výkonu zrážok z jej mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa XX.XX.XXXX, ktorá bola uvedená v žiadosti o poskytnutí revolvingového úveru. Zároveň uložil žalobkyni podať žalobu vo veci samej o ochrane pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami v lehote do 30 dní od právoplatnosti uznesenia a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok 33,00 eur za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.

2. Týmto rozhodnutím rozhodol súd prvej inštancie o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že žalobkyňa uzatvorila so žalovaným dňa XX.XX.XXXX zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni finančné prostriedky v sume 1.327,75 eura. Žalobkyňa sa zaviazala poskytnutý úver splatiť v pravidelných 36 mesačných splátkach po 80,20 eura. Vzhľadom na to, že žalobkyňa poskytnutý úver nesplácala, žalovaný navrhol vykonať exekúciu na základe exekučného titulu a to rozhodcovského rozsudku zo dňa 21.10.2009. Uznesením zo dňa 14.10.2011 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol a rozhodnutie bolo potvrdené odvolacím súdom dňa 17.8.2012. Následne bolo exekučné konanie dňa 20.2.2013 zastavené. Ďalej súd vychádzal z námietky žalobkyne, že uvedený nárok žalovaného je premlčaný, nakoľko nárok žalovaný uplatnil 4 roky po uplynutí premlčacej doby. Ďalej súd vychádzal zo zistení, že účastníci uzatvorili dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru a zrážky zo mzdy žalobkyne sú realizované na základe žiadosti doručenej jej zamestnávateľovi X.X.XXXX a to i napriek žiadosti žalobkyne adresovanej žalovanému.

4. Na základe uvedených zistení mal súd za to, že podstatným a rozhodujúcim je to, že žalovaný sa plnenia domáha výlučne prostredníctvom spornej dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej platnosť

je vzhľadom na spotrebiteľský charakter vzťahu, spôsob uzavretia dohody a jej obsah, dostatočne spochybnená a javí sa byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Podľa názoru súdu žalobkyňa tak reálne osvedčila hrozbu, že žalovanému bude takto plnené až do výšky pohľadávky ním uplatnenej, teda v sume 9.411,67 eura bez ohľadu na skutočnosť, či má na také plnenie nárok a bez preskúmania jeho oprávnenosti a dôvodnosti. Na základe uvedeného súd dospel k záveru o bezodkladnej potrebe pozastavenia platnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobkyňa ani jej zamestnávateľ nemá možnosť tieto zrážky jednoznačne zastaviť, čím existuje možnosť, že žalovaný prostredníctvom spornej dohody vymožil žalobkyni pohľadávku, ktorá vychádza aj z obsahu dohody o zrážkach zo mzdy ako súčasť revolvingovej zmluvy zakladá na nekalých podmienkach uvedených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, resp. na neplatných ustanoveniach v nej uvedených. Na zamedzenie vzniku možného bezdôvodného obohatenia v prospech žalovaného preto súd nariadil neodkladné opatrenie vo vzťahu k žalovanému a zamestnávateľovi žalobkyne. Nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa zakáže vykonávať práva z tejto dohody a platiteľovi mzdy realizovať dohodu je dočasné opatrenie proti postihu majetku účastníka navrhujúceho neodkladné opatrenie, bez ktorého by mohol nastať ťažko zvrátiteľný alebo nenapraviteľný stav. Príkazom zdržať sa vykonávania zrážok sa nevytvorí žiaden nenávratný alebo v budúcnosti nenapraviteľný stav na strane žalovaného a nevykonaním zrážok mu nemôže vzniknúť ani neprimeraná ujma s prihliadnutím aj na aktuálnu výšku pohľadávku a uhradené sumy. Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že návrh žalobkyne je dôvodný, preto nariadil neodkladné opatrenie. Zároveň súd podľa § 326 ods. 1 C.s.p. uložil žalobkyni, aby v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podala žalobu vo veci samej. Súd zároveň rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 2 ods. 2 v spojení s § 5 ods. 1 písm. g/ zákona č. 71/1992 Zb. v sume 33,00 eur.

5. Proti tomuto uzneseniu vo výroku o povinnosti zdržať sa výkonu zrážok a o povinnosti zaplatiť súdny poplatok podal včas odvolanie žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie vo vyhovujúcom výroku zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne a vo výroku o povinnosti zaplatiť súdny poplatok, aby uznesenie zrušil. V odvolaní uviedol, že je toho názoru, že v danom prípade neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa jeho názoru neodkladné opatrenie nemôže nariadiť bez osvedčenia aspoň základných predpokladov, ktoré odôvodňujú jeho nariadenie a teda pri jeho nariaďovaní nie je možné vychádzať iba z tvrdení žalobcu. Súd nijako neuviedol dôvody, ktoré ho viedli k predbežnému záveru o existencii bezprostrednej ujmy na strane žalobcu, okrem toho, že výkon zrážok spôsobuje údajnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa. Rovnako z rozhodnutie podľa jeho názoru nie je zrejmé, z akých konkrétnych predložených dôkazov mal súd preukázanú zákonnú dôvodnosť na nariadenie neodkladného opatrenia, resp. v akej konkrétnej skutočnosti malo byť postavenie spotrebiteľa ohrozené. Súd teda neodôvodnil, prečo je potrebné pristúpiť k nariadeniu neodkladného opatrenia, v čom sú splnené zákonné predpoklady pre jeho nariadenie a prečo je ho potrebné nariadiť v rozsahu, ktorý vyplýva z uznesenia. Dohodu o zrážkach zo mzdy uzavrel žalobca z dôvodu prípadného neplnenia záväzkov zo zmluvy o revolvingovom úvere, ku ktorému aj reálne došlo a to v značnom rozsahu. V prípade zmluvy o revolvingovom úvere si žalobca do dnešného dňa nesplnil ani len svoju elementárnu povinnosť, ktorou je vrátenie istiny poskytnutého úveru, ako jeho nespochybniteľného nároku. K dnešnému dňu žalobca uhradil iba sumu 160,40 eura, pričom celkové omeškania s jednotlivými splátkami v danom prípade presahuje v niektorých prípadoch 3000 dní a do dnešného dňa nemá tendenciu usporiadať si vzájomné záväzky s ním. Dohodou o zrážkach zo mzdy je zabezpečovaná pohľadávka žalobcu ako taká, t.j. nielen v časti istiny, ale aj úrokov za úver. Dohoda o zrážkach zo mzdy je pritom zákonným inštitútom, kde podmienky vykonávania zrážok zo mzdy sa spravujú ustanoveniami zákona. Nariadenie neodkladného opatrenia neprimeraným spôsobom zasahuje do zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania v jeho neprospech. Taktiež bol toho názoru, že súd prvej inštancie o platení súdneho poplatku za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol predčasne. Rozhodnutie o platení súdneho poplatku môže súd vydať až na základe rozhodnutia o veci samej, čo výslovne vyplýva aj zo zákona č. 71/1992 Zb.

6. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.

7. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie a konanie mu predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

8. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci vo vzťahu k splneniu podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý následne aj správne právne posúdil, ak uložil žalovanému zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy žalobkyne. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré použil súd prvej inštancie poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje.

9. Vo vzťahu k odvolaniu žalovaného je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z názoru, že neboli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia.

10. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

11. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa § 325 ods. 2 písm. c/ a d/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami alebo niečo vykonala, niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala.

13. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 13 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností, odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

14. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

15. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

16. Podľa § 330 ods. 2 C.s.p. ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné nariadenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

17. Z vyššie cit. zákonných ustanovení ako aj zo samotnej podstaty neodkladného opatrenia vyplýva, že tieto upravujú pomery strán sporu iba predbežne (dočasne), resp. zaisťujú nároky doposiaľ právoplatne nepriznané. Účelom neodkladného opatrenia je dočasne zabezpečiť ochranu porušených a ohrozených práv strán sporu, a to do času definitívnej právnej (súdnej) ochrany a predpokladom ich nariadenia je 1/ osvedčenie nároku, ktorému sa navrhovaným neodkladným opatrením poskytnúť ochrana, 2/ osvedčenie naliehavosti potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, alebo osvedčenie z obavy, že exekúcia bude ohrozená, t.j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, 3/ preukázanie vzťahu navrhovaného neodkladného opatrenia k predmetu konania vo veci samej.

18. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Z dočasného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej i keď len dočasnej úpravy pomerov strán sporu, by bolo právo ohrozené. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku toho sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov.

19. Žalobkyňa v danom prípade osvedčila danosť nároku, keďže z listinných dôkazov ňou predložených vyplýva, že so žalovaným je v zmluvnom vzťahu na základe zmluvy o revolvingovom úvere uzavretej dňa XX.XX.XXXX, pričom so žalovaným uzavrela aj dohodu o zrážkach zo mzdy. Žalobkyňa osvedčila aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, spočívajúce v zásahu do jej majetku bez súdneho prieskumu zmlúv v rozpore s ochranou spotrebiteľa. Žalobkyňa sa v konaní vo veci samej bude domáhať vyslovenia neprijateľnosti zmluvných podmienok. Nárok žalobkyne vo veci samej pritom vychádza z tvrdení, že pri uzavretí zmluvy o úvere, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy došlo k uzavretiu dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je v rozpore so zákonnými ustanoveniami, zabezpečujúcimi ochranu spotrebiteľa.

20. Je zrejmé, že dohoda o zrážkach zo mzdy slúži ako zabezpečovací prostriedok v rámci spotrebiteľskej zmluvy, ktorej podmienky v danom prípade neboli predmetom posúdenia súdom. Táto skutočnosť vyvoláva potrebu ex offo súdneho preskúmania z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže sám vyhodnotiť. Realizácia zrážok zo mzdy na základe takejto dohody je v rozpore s verejným poriadkom, keďže je značná pravdepodobnosť, že táto vychádza z neprijateľných zmluvných podmienok. Práve táto skutočnosť podľa názoru odvolacieho súdu osvedčuje právo žalobkyne napriek tomu, že toto ešte nebolo predmetom dokazovania vo veci samej. Žalovaným nepopieraná skutočnosť, že už aj pristúpil k realizácii zrážok preukazuje aktuálnosť bezprostrednej hrozby finančnej ujmy, teda vzniku ťažko nezvrátiteľnej situácie, pokiaľ by uvedené zrážky zo mzdy vo vzťahu k žalobkyni boli ďalej realizované.

21. Pokiaľ ide o námietky žalovaného, týkajúce sa platnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, tieto budú predmetom dokazovania vo veci samej.

22. Rovnako za dôvodné nepovažoval odvolací súd odvolanie žalovaného proti výroku, ktorým mu súd uložil zaplatiť súdny poplatok za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko odvolanie proti uvedenému výroku podľa § 355 ods. 2 v spojení s § 357 C.s.p. nie je prípustné.

23. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p. napadnuté uznesenie vo vyhovujúcom výroku potvrdil a vo výroku o povinnosti zaplatiť súdny poplatok odvolanie podľa § 386 písm. c/ C.s.p. odmietol.

24. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 C.s.p. a preto odvolací súd priznal úspešnej žalobkyni trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

25. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).