Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-10Csp/207/2017

Uznesenie

Okresný súd Kežmarok v spore žalobcu: F. zastúpeného Mgr. Ivanom Chvostekom, advokátom so sídlom Štefánikova 17, 066 01 Humenné, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

Súd n a r i a ď u j e toto

neodkladné opatrenie:

I. Súd u k l a d á žalovanému povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 30. 10. 2014.

II. Zamestnávateľ žalobcu Poľnoslužby Čabiny, spol. s r.o., so sídlom 067 02 Čabiny 265, IČO: 36 452 190 je p o v i n n ý zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu v prospech žalovaného podľa dohody o zrážkach zo mzdy dlžníka č.XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 30. 10. 2014.

III. Neodkladné opatrenie b u d e t r v a ť do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Kežmarok pod spisovou značkou 2Csp/241/2017 o žalobe žalobcu F. proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752 o vydanie bezdôvodného obohatenia.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 27. 7. 2017 domáhal nariadenia neodkladného opatrenia ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 30. 10. 2014 a zároveň povinnosť zamestnávateľovi žalobcu Poľnoslužby Čabiny, spol. s r.o., so sídlom 067 02 Čabiny 265, IČO: 36 452 190 zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu v prospech žalovaného podľa dohody o zrážkach zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 30. 10. 2014. Žalobca sa domáhal tiež náhrady trov konania.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňoval žalobca tým, že so žalovaným uzatvoril dňa 30. 10. 2014 Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 1.500,- eur, ktorý sa žalobca zaviazal vrátiť formou 42 mesačných splátok vo výške 81,99 eur, pričom jednalo sa medzi stranami o spotrebiteľský úver a občianskoprávny vzťah. Žalobca tvrdil, že listom zo dňa 12. 1. 2015 žalovaný zamestnávateľa žalobcu požiadal, aby vykonával zrážky zo mzdy žalobcu mesačne vo výške 81,99 eur a zrazil mu tak celkovo sumu vo výške 3.362,- eur. Podľa žalobcu inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom, či iným nezávislým tribunálom

a ide v podstate o exekúciu majetku nevykonávanú súdom ale podnikateľom pričom okrem iného ide o otázku, či dlh existuje a v akej výške, kde výšku dlhu si diktuje sám veriteľ a dlžník vykonávané zrážky nemá možnosť priamo sám zastaviť. Poukazujúc na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-106/77 Simmenthal žalobca tvrdil, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok. Podľa žalobcu je tu dôvodná potreba dočasne upraviť pomery a nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, nakoľko žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy, pričom žalobca spochybňuje a namieta platnosť dohody o zrážkach zo mzdy a zákonnosť vykonávaných zrážok, ktoré zamestnávateľ musí vykonávať na základe nejudikovaného titulu a žalobca okrem návrhu na nariadenie tohto neodkladného opatrenia nemá iné prostriedky ako tento proces zastaviť do právoplatného rozhodnutia súdu o určenie, či žalovaný má právo použiť predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy dlžníka. Bez nariadenia neodkladného opatrenia by mohol podľa žalobcu nastať ťažko zvrátiteľný alebo nenapraviteľný stav, kedy by sa na základe neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy poukázali žalovanému zo mzdy žalobcu finančné prostriedky bezdôvodne, resp. vo vyššom rozsahu než zákon dovoľuje, k čomu už podľa žalobcu aj došlo, lebo ku dňu 11. 7. 2017 bola mu zo mzdy zrazená a odvedená žalovanému suma spolu vo výške 2.459,70 eur, teda ďaleko nad rámec poskytnutej istiny úveru ktorá činila sumu 1.350,-eur, keďže žalovaný si pri poskytnutí úveru hneď odpočítal poplatok za poskytnutie úveru vo výške 150,- eur, no zamestnávateľ napriek tomu je povinný ďalej mu zrážať zo mzdy sumu 81,99 eur mesačne, keďže žalovaný v žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy požaduje celkovo zaplatenie sumy 3.362,- eur. Poskytnutý úver vo výške 1.500,- eur, resp. v skutočnosti po odpočítaní poplatku za poskytnutie úveru vo výške 1.350,- eur mal byť podľa žalobcu zaplatený spolu s odplatou a úrokom vo výške 3.443,58 eur, pričom úroky sú neprimerane vysoké oproti úrokom bánk za obdobné úvery a plnenie takýchto úrokov je v rozpore s dobrými mravmi. Navyše poskytnutý úver je podľa žalobcu nevyhnutné považovať za bezúročný a bez poplatkov pre nedodržanie § 9 ods. 2 písm. l) zák. č. 129/2010 Z.z., tiež pre nesprávny údaj o RPMN a o celkovej čiastke ktorú musí žalobca zaplatiť, keď zmluva naviac zaviazala žalobcu na plnenie, ktorého obsahom je okrem poskytnutej istiny úveru aj neprimerane vysoký úrok vrátane poplatkov, pričom pri uzatváraní zmluvy došlo k porušeniu všeobecne záväzných predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. Poukazujúc na ust. § 325 písm. d/ Civilného sporového poriadku a tvrdiac, že je tu potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán žalobca žiadal urýchlene nariadiť požadované neodkladné opatrenie, aby žalovaný nemohol vymáhať plnenia v rozpore so zásadou dobrých mravov.

3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca označil a predložil zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 30. 10. 2014, splátkový kalendár, dohodu o zrážkach zo mzdy dlžníka číslo XXXXXXXXXX zo dňa 30. 10. 2014, žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 12. 1. 2015 a oznámenie zamestnávateľa žalobcu zo dňa 19. 7. 2017.

4. Vzhľadom na podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, postupujúc podľa § 328 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP) a v lehote tam uvedenej pristúpil súd k rozhodnutiu o tomto návrhu.

5. Neodkladné opatrenie možno na návrh nariadiť pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená a ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 a § 325 ods. 1 . V zmysle ust. § 325 ods. 2 písm. d) CSP, na ktoré žalobca v návrhu poukazoval možno neodkladným opatrením strane uložiť aj to, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

6. V danom prípade z návrhu je zrejmé, že žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podal pred začatím konania vo veci samej. V návrhu výslovne neuviedol, či a aké konanie vo veci samej by malo ďalej prebehnúť, čo by malo byť jeho predmetom. Tvrdil, že spochybňuje platnosť dohody o zrážkach zo mzdy, ako aj zákonnosť vykonávaných zrážok, keď podľa žalobcu žalovanému nevznikol vôbec nárok na úroky a poplatky za úver, pričom od zamestnávateľa žalobcu naďalej požaduje zrážky zo mzdy, hoci doteraz vykonané zrážky už vysoko presiahli sumu žalobcovi poskytnutej istiny úveru.

7. Zo spisu Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 2Csp/241/2017 bolo zistené, že po podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca dňa 9. 8. 2017 doručil súdu žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia v ktorej sa domáha, aby súd žalovanému uložil povinnosť vydať mu bezdôvodné obohatenie zo zmluvy o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX zo dňa 30. 10. 2014. Výšku bezdôvodného obohatenia vyčíslil tak, že domáha sa pri tejto zmluve titulom vydania bezdôvodného obohatenia

zaplatenia sumy 1.109,70 eur z dôvodu, že žalovaným mu bola reálne poskytnutá len suma 1.350,- eur (po odpočítaní poplatku za poskytnutie úveru vo výške 150,- eur hneď pri poskytnutí úveru), pričom prostredníctvom zrážok zo mzdy už žalobca uhradil na túto zmluvu sumu spolu 2.459,70 eur a keďže z dôvodov rozvedených v tejto žalobe vznikol žalovanému len nárok na vrátenie žalobcovi reálne poskytnutých peňažných prostriedkov, suma zrazená zrážkami zo mzdy nad ich výšku je bezdôvodným obohatením žalovaného.

8. Podľa § 326 ods. 1 a 2 v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

9. Podľa § 328 ods. 1 ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

10. Podľa § 329 ods. 1 súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

11. Vychádzajúc z tvrdení žalobcu, dôvodom nariadenia neodkladného opatrenia má byť potreba bezodkladnej úpravy pomerov. Po podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bola žalobcom proti žalovanému podaná žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia na tom základe, že úver, na ktorý sa žalobcovi vykonávajú zrážky zo mzdy, ktoré žalobca návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žiada zastaviť je bezúročný a bez poplatkov. Na základe súhrnu všetkých žalobcom uvedených skutočností a ním predložených listinných dôkazov súd má za to, že v danom prípade sú splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia podľa návrhu žalobcu a z toho dôvodu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel v celom rozsahu. Podľa názoru súdu bola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov a poskytnutia ochrany osvedčenému právu žalobcu, pričom súd má za to, že nariadením neodkladného opatrenia sa nezasiahne do práv žalovaného neprípustným spôsobom, či spôsobom, ktorý by nebol adekvátny existujúcej potrebe ochrany žalobcu, teda nedôjde k obmedzeniu žalovaného spôsobom neprimeraným povahe veci. Už z povahy inštitútu neodkladného opatrenia vyplýva, že nariadeným neodkladným opatrením, ak sa ním ukladá povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy dochádza vždy k určitému zásahu do práv veriteľa, avšak nariadenie neodkladného opatrenia tu súd nepovažuje za neprimerané vzhľadom na vážnosť zásahu do právneho postavenia žalobcu v prípade pokračujúceho vykonávania zrážok zo mzdy a z toho plynúce faktické a právne následky.

12. Žalobca, ktorý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podal až potom, čo suma vykonaných zrážok zo mzdy vysoko prevýšila výšku jemu reálne poskytnutých peňažných prostriedkov tvrdí, že úver ktorý mu bol žalovaným poskytnutý je bezúročný a bez poplatkov, preto zrážky zo mzdy nemajú právnu oporu a odporujú aj dobrým mravom. Z dôvodu tvrdenej bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného úveru na ktorého plnenie sa zrážky vykonávajú podal žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia vedenú na tunajšom súde pod spisovou značkou 2Csp/241/2017. Dôvodnosť týchto jeho tvrdení bude predmetom dokazovania vo veci samej. Nemožno mať však pochýb, že vykonávaním zrážok zo mzdy žalobcu na základe dohody o zrážkach zo mzdy na pohľadávku, ktorej súčasťou sú aj úroky a poplatky spojené s úverom na ktoré podľa tvrdení žalobcu nárok vôbec nevznikol môže dôjsť k vážnej ujme na strane žalobcu a k zásahu do jeho práv. Navyše, keďže v danom prípade zrážkami zo mzdy má byť postihovaná mzda ako základný materiálny prostriedok k uspokojovaniu životných potrieb žalobcu, je zrejmé že spätná reparácia všetkých možných negatívnych následkov spojených s jej prípadným neprípustným postihovaním zrážkami môže byť nemožná a uvedený stav môže spôsobiť na živote žalobcu, či jeho rodiny nenapraviteľné následky. 13. Vychádzajúc zo skutočností uvedených žalobcom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako i z obsahu listín predložených žalobcom má súd za to, že žalobca preukázal potrebu bezodkladne upraviť pomery strán sporu. Neodkladné opatrenie je možné nariadiť v prípade, ak sú osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj osvedčené, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, keď bez okamžitej úpravy pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené. Jasne to vyplýva z ust. § 326 ods. 1 CSP, podľa ktorého

sa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia okrem iného musí uviesť opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu bezodkladnej potreby pomerov a hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. 14. Žalobca podľa názoru súdu tieto povinnosti splnil a základné atribúty dôvodnosti úpravy formou neodkladného opatrenia osvedčil. Žalobca totiž predložil súdu Dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka číslo XXXXXXXXXX (čl. 7 spisu), ktorá mala byť stranami uzavretá dňa 30. 10. 2014 na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX, ktorou bol poskytnutý žalobcovi úver vo výške 1.500,- eur. Predložil súdu tiež žiadosť žalovaného zo dňa 12. 1. 2015 adresovanú jeho zamestnávateľovi (čl. 6 spisu) na vykonávanie zrážok zo mzdy v sume 81,99 eur mesačne až do vyrovnania dlhu zo zmluvy číslo XXXXXXXXXX, pričom tento dlh podľa vyčíslenia žalovaného v tejto žiadosti je vo výške 3.362,- eur k 12. 1. 2015. Neušlo samozrejme pozornosti súdu, že uvedená žiadosť je ešte zo dňa 12. 1. 2015 čo by na prvý pohľad mohlo vylúčiť potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, nie je tomu ale tak. Žalobca totiž predložil oznámenie zamestnávateľa zo dňa 19. 7. 2017, z ktorého vyplýva, že na zmluvu VS XXXXXXXXXX pri zrážkach 81,99 eur mesačne bolo k 11. 7. 2017 zamestnávateľom žalobcu Poľnoslužby Čabiny spol. s r.o. zo mzdy žalobcu zrazených a odvedených 2.459,70 eur, z čoho vyplýva, že spočiatku zrážky zo mzdy vedené boli na sumu úverovej istiny, teda sumy reálne poskytnutej žalovanému žalobcovi, aktuálne sa však vykonávajú na sumu vysoko prevyšujúcu sumu reálne žalobcovi poskytnutých prostriedkov, nárok na ktorú žalobca spochybňuje a v konaní 2Csp/241/2017 uvedené sumy aj žiada späť. Navyše žalovaný prostredníctvom žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 12. 1. 2015 žiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy vo výške 81,99 eur mesačne do vyrovnania dlhu, za ktorý sám žalovaný označil sumu až 3.362,- eur s tým, že táto má pozostávať z vyplatenej čiastky a zmluvnej odmeny pôžičky/úveru v sume 3.361,59 eur a ostatných záväzkov klienta za omeškanie v sume 0,41 eur s tým, že dlh môže byť ešte navýšený aj z dôvodu sankcií za omeškanie. Vychádzajúc z výšky sumy vyčísleného dlhu (3.362,- eur) a výšky sumy ktorú žalovaný žiadal mesačne zo mzdy žalobcu zrážať (81,99 eur) je zrejmé, že napriek času uplynutému od predloženia uvedenej dohody žalovaným zamestnávateľovi žalobcu je hrozba vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu stále aktuálna, keďže podľa oznámenia zamestnávateľa zrazená zo mzdy žalobcu bola suma 2.459,70 eur z čoho vyplýva, že v prevyšujúcej časti zrážky naďalej pokračujú. Navyše je zrejmé, že práve s postupom času dochádza k zrážkam zo mzdy žalobcu nad rámec sumy jemu skutočne poskytnutých peňažných prostriedkov (úverovej istiny) a teda práve na tie nároky, o ktorých žalobca tvrdí, že žalovanému právo na ne vôbec nevzniklo (úrok, poplatky, odplata za služby atď.). 15. Súd nariadeným neodkladným opatrením nijako nespochybňuje to, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov je inštitútom, ktorý má priamu oporu v zákone, a to v § 551 Občianskeho zákonníka. Ide o všeobecnú úpravu vo všeobecnom predpise upravujúcom občianskoprávne vzťahy, t.j. o úpravu ktorá všeobecne platí tak pre režim spotrebiteľských ako aj nespotrebiteľských vzťahov. To znamená, že pri aplikácii tejto úpravy na režim spotrebiteľských vzťahov a spotrebiteľských zmlúv nemožno mechanicky vychádzať len z tejto všeobecnej úpravy, ale je nevyhnutné prihliadať na osobitnú zákonnú úpravu pre tieto vzťahy, jej účel (ktorým je najmä ochrana spotrebiteľa) a špecifiká, keďže z listín predložených žalobcom, najmä z obsahu žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere a dohody o zrážkach zo mzdy je zrejmé, že zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 30. 10. 2014 bol založený občianskoprávny spotrebiteľský vzťah. Citované ustanovenie § 551 Občianskeho zákonníka teda výslovne umožňuje zabezpečiť uspokojenie pohľadávky písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov. Predpokladá sa pritom písomná dohoda, t.j. písomne zachytený stret dvoch skutočne daných, slobodných, vážnych, určitých a zrozumiteľných prejavov vôle. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov pritom nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia zo strany súdu, alebo inej objektívnej inštitúcie je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov umožňuje obísť dôležitý prvok v ochrane spotrebiteľa a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok zo zameraním na to, či tieto nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Podľa názoru súdu žalobcovi ako spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť bezodkladnú ochranu neodkladným opatrením, keďže vychádzajúc z tvrdení žalobcu existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť bez súdnej kontroly aj plnenie ktorého dôvodnosť je spochybňovaná, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. Rozsudok C-106/77 Simmenthal). Žalobca a jeho majetková sféra je v

ohrození neprimeranej výšky zrážok zo mzdy, ktorých konečnú výšku určil veriteľ svojím jednostranným rozhodnutím. V konaní pred súdom by mohla byť pohľadávka vyčíslená v zákonnej výške, čo by sa touto dohodou mohlo obísť, a preto je namieste bezodkladná úprava pomerov neodkladným opatrením. V situácii tvrdenej bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a porušení zákonných ustanovení slúžiacich na ochranu spotrebiteľa s tak závažnými dôsledkami, aké môže mať použitie dohody o zrážkach zo mzdy, ktoré umožňuje bez súdnej kontroly siahnuť na príjmy, teda živobytie žalobcu by bolo absurdné odkazovať žalobcu s jeho súdnou ochranou na stav, keď prípadne dôjde k reálnemu zrazeniu celej žalovaným tvrdenej dlžnej sumy z jeho mzdy a k vzniku možnej reálnej ujmy žalobcu. Žalobca už podal žalobu ktorou sa domáha vrátenia časti sumy zrazenej pre žalovaného jeho zamestnávateľom na základe predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy a teda výškou skutočného dlhu žalobcu sa bude zaoberať súd pri rozhodovaní o žalobe vo veci samej. Do tej doby je ale podľa názoru súdu potrebné upraviť pomery spôsobom, ktorý zabezpečí, že nedôjde k ďalším zrážkam zo mzdy žalobcu, a to aj na nároky, ktorých existencia sa spochybňuje.

16. Nemožno totiž ako už bolo uvedené opomenúť, že Dohoda o zrážkach zo mzdy veriteľovi spotrebiteľa umožňuje, aby predložil dohodu o zrážkach zo mzdy zamestnávateľovi spotrebiteľa bez toho, aby pred tým prebehlo súdne konanie a začalo exekučné konanie. Tento inštitút bol v spotrebiteľských veciach štandardne využívaný, nakoľko veriteľovi spotrebiteľa postačovalo predložiť dohodu o zrážkach zo mzdy zamestnávateľovi spotrebiteľa a zamestnávateľ bol povinný zrážky zo mzdy vykonávať bez ohľadu na to, že neboli priznané rozhodnutím súdu. Povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy bola u zamestnávateľa daná bez ohľadu na to, či spotrebiteľ (zamestnanec) mal voči nárokom veriteľa námietky alebo nie. Novelizáciou zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa sa prostredníctvom ustanovenia § 5a účinného od 1. 5. 2014 v tomto verejnoprávnom predpise na ochranu spotrebiteľa stanovilo, že je neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby - ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.

17. V danom prípade je treba uviesť, že stranami uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy má povahu osobitnej listiny. Žalobca však svojimi tvrdeniami v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spochybňuje výšku dlhu ktorý sa na jej základe vymáha, preto je podľa názoru súdu potrebné neodkladným opatrením zamedziť prípadným nezákonným či nedôvodným zrážkam zo mzdy žalobcu. 18. Rozhodovanie a rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v súdnom konaní možno považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 Ústavy Slovenskej republiky. Pri nariadení neodkladného opatrenia súd musí pamätať na to, že ochrana musí byť poskytnutá ako tomu, kto žiada nariadenie neodkladného opatrenia, tak v rámci ústavných pravidiel aj tomu, proti ktorému neodkladné opatrenie smeruje. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd vzhľadom na požiadavku rýchlosti rozhodnutia nemá možnosť a nie je povinný vykonávať podrobné dokazovanie, vychádza zo skutočností preukázaných alebo osvedčovaných žalobcom.

19. Ako už bolo povedané, pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku toho sa tu nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia o veci, a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemusia byť nepochybne preukázané dôkazmi. Zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať podrobné a rozsiahle dokazovanie, keďže to sa v zásade vykonáva až na pojednávaní (§ 188 ods. 1 . Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. V danom prípade z tvrdení žalobcu vyplýva, že vykonávané zrážky zo mzdy majú závažné následky na jeho životnú a finančnú situáciu keď uvádza, že zrážky pokračujú, hoci tvrdí, že úver je bezúročný a bezpoplatkový a zrazená suma už o viac ako 1.000,- eur prevyšuje sumu peňažných prostriedkov ktorú od žalovaného reálne ako úver obdržal. I keď z pohľadu žalovaného ako veriteľa sa výška mesačnej zrážky zo mzdy žalobcu o ktorú požiadal (81,99 eur) nemusí javiť ako vysoká, či taká, ktorá by vyžadovala preventívny súdny zásah, pre konkrétneho spotrebiteľa, tu žalobcu aj taká výška zrážky môže mať veľmi negatívne dôsledky, keďže nie je neobvyklým stav, keď spotrebitelia v snahe uspokojiť všetky svoje výdavky a záväzky rátajú doslova každé euro. Žalobca pritom návrhom na nariadenie nedokladaného opatrenia a žalobou vo veci 2Csp/241/2017 urobil spornou udržateľnosť dohody o zrážkach zo mzdy a výšku svojho záväzku,

ktorú spochybnil zásadným spôsobom, keď tvrdí a konkrétnymi argumentmi podporuje názor, že jemu poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov čo by malo zásadný vplyv na výšku jeho záväzku a tiež na výšku zrážok zo mzdy, ktoré i v prípade, že by dohoda o zrážkach bola platná mohli byť potom vykonávané z jeho mzdy iba v podstatne menšom rozsahu.

20. V súdenej veci potreba bezodkladnej úpravy pomerov je daná tým, že zamestnávateľ žalobcu bol zo strany žalovaného listom zo dňa 12. 1. 2015 vyzvaný k zrážkam zo mzdy s poučením, čo mu ako zamestnávateľovi hrozí ak k nim nepristúpi. Táto výzva sa pritom týkala takej výšky dlhu, ktorú stanovil jednostranne žalovaný, ktorá nebola nikým preskúmaná a ktorá z veľkej časti je tvorená nárokmi, ktoré žalobca tvrdeniami o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru spochybňuje. Veriteľovi tak nič nebráni, aby sa domohol plnení, ktoré žiada, avšak potom môže vzniknúť stav, ktorý by sa ťažko naprával a vyvolával by potrebu ďalších súdnych konaní. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla a efektívna úprava pomerov strán. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli závažnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy vo vzťahu k podanej žalobe vo veci samej. V súdenej veci podľa názoru súdu toto všetko splnené je.

21. Z vyššie uvedených dôvodov, v zmysle citovaných zákonných ustanovení súd vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy a zamestnávateľovi žalobcu povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu v prospech žalovaného podľa predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy. Uvedené bolo nevyhnutné pre naplnenie zmyslu a reálnych účinkov neodkladného opatrenia, nakoľko žalovaným už boli vo vzťahu k zamestnávateľovi urobené kroky k realizácii zrážok zo mzdy a ten sám od nich upustiť nemôže. Uloženie tejto povinnosti zamestnávateľovi žalobcu bolo potrebné, keďže inak by žalovaný mohol, ale aj nemusel dobrovoľne uskutočniť potrebné právne úkony vo vzťahu k zamestnávateľovi žalobcu. Nakoľko boli žalobcom osvedčené skutočnosti spochybňujúce ďalšie použitie dohody o zrážkach zo mzdy, súd dospel k záveru o potrebe upraviť pomery strán sporu, pričom možnosti nariadenia neodkladného opatrenia sú v ust. § 325 uvedené len demonštratívne, a s poukazom na to, že predmet konania pri výkone zrážok zo mzdy sa týka aj práv a povinností tretej osoby - zamestnávateľa žalobcu, a bez zastavenia realizácie už uplatnených zrážok z jeho strany by neodkladné opatrenie nemalo význam, za účelom dovŕšenia zmyslu potrebnej bezodkladnej úpravy pomerov žalobcu súd vyhovel jeho návrhu aj v časti týkajúcej sa jeho zamestnávateľa a (ako súčasť úpravy pomerov žalobcu) postupom podľa čl. 4 s poukazom na ust. § 76 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom do 30. 6. 2016 označenému zamestnávateľovi uložil povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu na podklade napadnutej dohody. Na podporu svojich záverov o nutnosti nariadiť neodkladné opatrenie v danom prípade súd do pozornosti žalovaného dáva obdobné súdne spory kde stranou bol žalovaný a kde súdmi za obdobných okolností bolo rovnako pristúpené k bezodkladnej úprave pomerov nariadeným neodkladným opatrením, viď napr. uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9Co/34/2017, či vo vzťahu k dohode o zrážkach zo mzdy so žalovaným uzavretej vo forme osobitnej samostatnej listiny uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9Co/21/2016.

22. Každý účastník (strana) konania si musí byť vedomý, že jeho pomery môže dočasne upraviť inštitút neodkladného opatrenia a jeho obsah nemusí byť dokonca v celom rozsahu adekvátny výsledku právoplatného skončeného konania. „Odmietnutie spravodlivosti alebo základného práva v spojitosti s predbežnými opatreniami predpokladá také porušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľne procesnými prostriedkami obsiahnutými v Občianskom súdnom poriadku. Takýmto porušením však nemôže byť samo o sebe nariadenie predbežného opatrenia“ (porovnaj uznesenie Ústavného súdu SR č. 57/2000 zo dňa 7. 6. 2000, č. judikátu 57). Uvedené podľa názoru súdu rovnako platí pre nový inštitút neodkladného opatrenia.

23. Súd tu pripomína, že nariadením neodkladného opatrenia neosvedčuje dôvodnosť podanej žaloby vo veci 2Csp/241/2017 ani neprejudikuje výsledok konania vo veci samej, realizuje len nevyhnutnú bezodkladnú úpravu pomerov v situácii hroziaceho nebezpečenstva bezprostrednej ujmy žalobcu majúc za to, že je osvedčená dostatočná miera dôvodnosti uplatneného nároku potrebná pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia.

24. Pri nariadení neodkladného opatrenia nie je potrebné, aby ten kto ho navrhuje jednoznačne preukázal oprávnenosť svojho nároku. Postačuje, aby tento nárok osvedčil. Žalobca podľa názoru súdu

túto podmienku splnil, keď spochybnil nevyhnutnosť a rozsah začatých a stále pokračujúcich zrážok zo mzdy. Súd preto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovel.

25. V súlade s ust. § 330 ods. 1 súd určil, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas, a to do právoplatného skončenia konania vo veci vedenej na tunajšom súde pod spisovou značkou 2Csp/241/2017, v ktorej sa žalobca domáha na žalovanom vydania bezdôvodného obohatenia (aj) z predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere na tom základe, že prostredníctvom už vykonaných zrážok zo mzdy vysoko preplatil sumu jemu žalovaným reálne poskytnutých peňažných prostriedkov. V konaní sp. zn. 2Csp/241/2017 začatom po podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa rieši otázka, či existuje právny podklad (právny titul) pre nárok žalovaného na peňažné prostriedky, ktoré žalobcovi boli na základe žiadosti žalovaného zrazené zo mzdy a ktoré bez tohto neodkladného opatrenia by mu boli zo mzdy naďalej zrážané, preto bezosporu meritórne rozhodnutie vo veci 2Csp/241/2017 dá odpoveď na otázku, v akej výške boli, či sú zrážky zo mzdy žalobcu dôvodné. Preto súd má za to, že nebolo dôvodné spolu s nariadením neodkladného opatrenia ukladať žalobcovi vo výroku tohto uznesenia povinnosť podať v určenej lehote žalobu vo veci samej (§ 336 ods. 1 , nakoľko žaloba, ktorú možno považovať za žalobu vo veci samej tu už bola žalobcom podaná, a to dňa 9. 8. 2017 a koná sa o nej pod spisovou značkou 2Csp/241/2017. Podľa právneho názoru súdu aj žaloba žalobcu o vydanie bezdôvodného obohatenia môže byť žalobou vo veci samej vo vzťahu k neodkladnému opatreniu ktorým sa ukladá povinnosť zdržať sa zrážok zo mzdy v situácii, keď zrážky sa týkajú už len sumy, ktorá má byť oným bezdôvodným obohatením o ktorom sa koná vo veci samej (tu 2Csp/241/2017). Inými slovami, bolo by podľa názoru súdu aj neúčelné napriek medzičasom podanej žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia ukladať žalobcovi povinnosť podať ešte ďalšiu osobitnú žalobu vo vzťahu k dohode o zrážkach zo mzdy (napr. o povinnosť zdržať sa použitia tejto dohody) a tým rozširovať počet súdnych sporov medzi stranami, keď v konaní 2Csp/241/2017 de facto dôjde k vyriešeniu otázky oprávnenosti a opodstatnenosti akýchkoľvek ďalších zrážok zo mzdy žalobcu pre žalovaného na plnenie predmetného úveru. Uvedené samozrejme žalobcovi nijako nebráni podať samostatnú žalobu aj a len vo vzťahu k udržateľnosti, použitiu či platnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Bráni však v možnosti súdu mu takú povinnosť vo výroku tohto uznesenia autoritatívne uložiť.

26. Čo sa týka trov konania, Civilný sporový poriadok nemá ustanovenie podobné § 145 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. 6. 2016, v zmysle ktorého sa v uznesení o nariadení predbežného opatrenia o náhrade trov konania nerozhodovalo. Preto v zmysle Civilného sporového poriadku možno aj pri nariadení neodkladného opatrenia rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania, avšak vzhľadom na ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí len vtedy, ak je nariadenie neodkladného opatrenia rozhodnutím, ktorým sa konanie končí. Tak by tomu bolo napríklad v prípade nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by sa dosiahla trvalá úprava pomerov medzi stranami (§ 336 ods. 1 veta druhá a kde by nariadené neodkladné opatrenie procesne konzumovalo vec samu. Rovnako by tomu bolo i v prípade, ak by súd nariadil neodkladné opatrenie pred začatím konania vo veci samej a žalobcovi by uložil povinnosť podať žalobu vo veci samej, kde by nebolo isté, či žaloba bude podaná a konanie vo veci samej bude alebo nebude nasledovať, a tak by konanie o nariadenie neodkladného opatrenia bolo samostatným konaním, samostatne končiace nariadením neodkladného opatrenia. Tu ale o žiaden z uvedených prípadov nejde a i keď nariadením neodkladného opatrenia končí kvázi samostatné konanie o jeho nariadenie, konanie o usporiadanie pomerov medzi stranami nekončí, toto pokračuje a skončí až meritórnym alebo iným konečným rozhodnutím v konaní pod spisovou značkou 2Csp/241/2017. Preto, nakoľko toto samostatné rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, v súlade s ust. § 262 ods. 1 súd v ňom o nároku na náhradu trov konania nerozhodoval. S otázkou trov konania a ich náhrady sa súd vysporiada v rozhodnutí vo veci samej vo veci 2Csp/241/2017, prípadne v inom rozhodnutí, ktorým sa toto konanie skončí. Podľa názoru súdu v okolnostiach súdenej veci nemá oporu výklad vedúci k dôsledku, že žalovanému by bola ukladaná povinnosť uhradiť žalobcovi trovy konania o nariadenie neodkladného opatrenia s tým, že v prípade úspechu v konaní vo veci samej by si ich ako účelne vynaložené výdavky mal zase on spätne uplatňovať voči žalobcovi.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 332 ods. 1 neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.